Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22Ek-1265-2023.pdf
PDF · 114.74 KB
Case nature
Subarea
22Ek/1265/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Home Credit Slovakia, a. s. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, v právnom zastúpení: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o. so sídlom ul. 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679 proti povinnému: A. B., nar. X.X.XXXX, trvalé bydlisko C. XXX/XXX, XXX XX D., v právnom zastúpení: JUDr. Monika Marjanovič, advokát so sídlom Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice, IČO: 35 561 734, o vymoženie pohľadávky vo výške 10648,84 Eur s príslušenstvom, vedenej pod sp. zn. 385EX 258/23 u súdneho exekútora JUDr. Martina Hucíka so sídlom exekútorského úradu v C., E. XXX, o návrhu na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1.Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 27.4.2023 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 10648,84 Eur s príslušenstvom, a to na základe platobného rozkazu sp. zn.15Up/75/2023, ktorý vydal dňa 6.2.2023 Okresný súd Banská Bystrica, vykonateľného dňa 25.2.2023.
2.Poverením zo dňa 10.5.2023 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Martina Hucíka so sídlom exekútorského úradu v C., E. XXX, ktorý ju vedie pod sp. zn. 385EX 258/23.
3.Súdny exekútor predložil dňa 10.7.2023 Okresnému súdu Banská Bystrica Návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý bol do elektronickej schránky exekútorského úradu doručený cestou právneho zástupcu dňa 14.6.2023, pričom povinný prevzal Upovedomenie o začatí exekúcie dňa 5.6.2023, t. j. návrh bol podaný v zákonnej lehote podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), z uvedeného je zrejmé, že tento návrh mal odkladný účinok na výkon exekúcie.
4.Súdny exekútor predložil súdu svoje vyjadrenie bez vyjadrenia oprávneného, pričom súd predpokladal, že oprávnený sa na výzvu súdneho exekútora k návrhu na zastavenie nevyjadril. Exekútor vo vyjadrení zo dňa 10.7.2023 navrhol súdu, aby návrh povinného zamietol pre nedôvodnosť.
5.Povinný v návrhu uviedol, že žiada zastavi? exekúciu, alternatívne navrhol súdu, aby inicioval konanie o prejudiciálnej otázke pred súdnym dvorom EÚ s následkom odkladu exekúcie súdnym exekútorom. Povinný namieta tri skutoenosti, a to skutoenos?, že vo veci samej rozhodoval vyšší súdny úradník, skutoenos?, že lehota na podanie odporu proti platobnému rozkazu bola len 15-doová a skutoenos?, že súd v základnom konaní nepreskúmal neprijate3né zmluvné podmienky. Povinný námietky široko rozvádza v teoretickoprávnej rovine, nešpecifikuje však žiadne konkrétne výhrady oh3adom procesnej
situácie riešenej v platobnom rozkaze, o uzatvorenej spotrebite3skej zmluve, o výške úveru, úroku, o forme splácania, o výzve verite3a (oprávneného) povinnému na predeasné splatenie úveru, resp. nenamieta žiadnu zmluvnú podmienku, ktorá mala by? porušená.
6. Povinný oh3adom rozhodovania vyššieho súdneho úradníka v základnom konaní o vydanie platobného rozkazu argumentuje zjednocujúcim stanoviskom Ústavného súdu SR Plz. ÚS 1/2022-9 zo doa 15.6.2022, ktoré prelomilo súdnu prax odporujúcu únijnému právu, že neprijateľné zmluvné podmienky nie je možné skúmať v exekučnom konaní zjednotením právneho názoru vysloveného I. senátom Ústavného súdu SR v uznesení č. k. I. ÚS 166/2021 z 20.04.2021 a odlišného právneho názoru, ku ktorému dospel III. senát Ústavného súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn.: III. ÚS 324/2021 a takto rozhodol: „Ak právna úprava umožňuje spotrebiteľovi podať proti platobnému rozkazu vydanému vyšším súdnym úradníkom odpor v lehote 15 dní od jeho doručenia, pričom odpor musí byť vecne odôvodnený, potom výklad a uplatnenie § 53 ods. 3 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade so základným právom spotrebiteľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ak súd v exekučnom konaní odmietne preskúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré mali vplyv na vymáhaný nárok vzniknutý v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z dôvodu, že spotrebiteľ proti platobnému rozkazu odpor nepodal.“
7.Povinný odôvodnil svoju námietku, že vo veci samej rozhodoval vyšší súdny úradník, právnou úpravou platnou a účinnou v čase vydania platobných rozkazov (zákon č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, zákon č.: 307/2016 Z. z. O upomínacom konaní č. 307/2016 Z.z., v spojení so zákonom č. 549/2003 Z. z. O súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov), ktorá zveruje právomoc vydať platobný rozkaz vyššiemu súdnemu úradníkovi, pričom stanovuje 15- dňovú lehotu na podanie odporu proti platobnému rozkazu a vyžaduje odpor vecne odôvodniť. Povinný možnosť podania odporu proti platobnému rozkazu nevyužil. Platobný rozkaz nie je spôsobilým exekučným titulom, pretože bol vydaný vyšším súdnym úradníkom, nie sudcom, pričom vyšší súdny úradník rezignoval na povinnosť skúmania neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve a jej iných vád (napr. skúmanie podstatných náležitostí zmluvy, rozpor s dobrými mravmi). Platobný rozkaz povinný považuje za materiálne nevykonateľný s poukazom na závery súdneho dvora vyjadrené v rozsudku C-448/17, bod 2 výroku: „Smernica 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá, napriek tomu, že v štádiu vydania platobného rozkazu proti spotrebiteľovi stanovuje preskúmanie nekalej povahy podmienok uvedených v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom, na jednej strane priznáva právomoc vydať tento platobný rozkaz súdnemu úradníkovi, ktorý nemá postavenie sudcu, a na druhej strane stanovuje pätnásťdňovú lehotu na podanie odporu a vyžaduje, aby bol tento odpor vecne odôvodnený, za predpokladu, že takéto ex offo preskúmanie nie je stanovené v štádiu výkonu uvedeného platobného rozkazu, čo musí preveriť vnútroštátny súd.“
8.Povinný podporne poukazuje na závery Súdneho dvora Európskej únie vyjadrené v rozsudkoch C-448/17, C-618/10, C-168/05 a C-243/08, ktoré pojednávajú o otázke výkladu Smernice 93/13/EHS o zabezpečení zvýšenej ochrany spotrebiteľa spôsobom, keď súdy v jednotlivých členských štátoch Európskej únie postupujú tak, aby boli ex offo preskúmavané nekalé zmluvné podmienky. Zároveň zdôrazňuje aplikovateľnosť nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS 324/2021, v ktorom sa konštatuje, že „pre súdny dvor nie je rozhodujúcou okolnosťou, spôsobilou zvrátiť záver o nenaplnení cieľov smernice 93/13/EHS, či spotrebiteľ možnosť podať odpor využil alebo nevyužil, keďže právna úprava Slovenskej republiky vyvoláva nezanedbateľné riziko, že spotrebiteľ odpor nepodá“. Povinný poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2021 sp. zn. 2Cdo/122/2020, cit. „Uvedené zohľadňuje aj Najvyšší súd SR, ktorý vo svojom rozhodnutí vo veci týkajúcej sa spotrebiteľa, ktorý žiadal vydať bezdôvodné obohatenie rovnako až po skončení exekučného konania vedeného na základe rozhodnutia rozhodcovského súdu vyslovil, že spotrebiteľ je oprávnený domáhať sa preskúmania neprijateľných zmluvných podmienok, resp. spôsobilosti exekučného titulu v ktoromkoľvek konaní. Pričom mu musí byť poskytnutá súdna ochrana v podobe preskúmania týchto podmienok. Vzhľadom na to, že neexistuje právna úprava, ktorá by obmedzovala resp. ohraničovala, kedy sa žalobca môže domáhať preskúmania exekučného titulu, súd je povinný k tomuto preskúmaniu pristúpiť ex offo, a to aj v prípade, že sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia, bez ohľadu na to, v ktorom štádiu konania sa tejto ochrany domáha.”
9.Pod3a § 61k odseku 1 Exekueného poriadku exekuený súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v easti, ak a) po vzniku exekueného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekuený titul bol zrušený, c) je tu dôvod pod3a osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekueného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatni? (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutoenosti, ktoré bránia vymáhate3nosti exekueného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnos? uložená exekueným titulom, najmä povinnos? nieeoho sa zdrža? alebo nieeo strpie?, ktorú okrem povinného nemôžu vykona? iné osoby, bude dobrovo3ne a riadne plnená aj bez vedenia exekueného konania; predpokladá sa, že iná povinnos? je dobrovo3ne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
10.Pod3a § 61k ods. 2 Exekueného poriadku povinný môže z dôvodov pod3a odseku 1 poda? do 15 dní od dorueenia upovedomenia o zaeatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí by? odôvodnený a musia v oom by? uvedené všetky skutoenosti, ktoré povinný môže ku dou podania návrhu uplatni?. Takýto návrh má odkladný úeinok.
11.Pod3a § 61k odseku 5 Exekueného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desa? dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré dorueí úeastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
12.Pod3a § 61l odseku 3 Exekueného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane ureenia ich výšky, inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že bol podaný oneskorene, i kei tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáha? sa vrátenia plnenia žalobou podanou voei oprávnenému.
13.Cie3om exekueného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonate3ným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Úeelom exekueného konania je nútená realizácia exekueného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutoeouje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cie3om uspokoji? nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonate3ným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovo3ne sa nesplnil.
14.Exekuený súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenos? a dôvodnos? zaeatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dou zaeatia exekueného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno oh3adom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie za?ažuje výluene povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliada? len na tie skutoenosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekueného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastavi?, a to bez oh3adu na to, ei to úeastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekueného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí by? odôvodnený a musia v oom by? uvedené všetky skutoenosti, ktoré povinný môže ku dou podania návrhu uplatni?. Povinný musí uvies? okolnosti, ktoré pod3a neho po vzniku exekueného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekueného titulu alebo iné skutoenosti, ktoré jeho vymáhate3nosti bránia.
15.V danej veci súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekuenými titulmi a zistil, že exekuené konanie sa zaealo doa 27.4.2023 dorueením návrhu na vykonanie exekúcie súdu, samotná exekúcia zaeala dorueením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi doa 10.5.2023 na základe právoplatného a vykonate3ného exekueného titulu. Exekuené konanie ako aj exekúcia sa teda zaeali dôvodne.
16.Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
17.Podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
18.Podľa čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy.
19.Podľa čl. 142 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že vo veci rozhoduje jediný sudca. Zákon ustanoví, kedy sa na rozhodovaní senátu zúčastňujú aj prísediaci sudcovia z radov občanov a v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom. Proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca.
20.Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zmien, na výkone súdnictva sa podieľajú aj odborní justiční stážisti, súdni úradníci a zamestnanci súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva (§ 92 ods. 1).
21.Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení zmien, (ďalej len „ZoUK“) tento zákon upravuje príslušnosť súdu, postup súdu a postup strán sporu v upomínacom konaní (ďalej len „konanie“), v ktorom sa rozhodujú spory o peňažných nárokoch uplatnených spôsobom podľa tohto zákona.
22.Podľa § 1 ods. 2 ZoUK konanie podľa tohto zákona je alternatívnym spôsobom uplatňovania peňažných nárokov k postupu podľa Civilného sporového poriadku.
23.Podľa § 2 ZoUK na konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica.
24.Podľa § 3 ods. 5 písm. b) ZoUK návrh nie je prípustný, ak sa uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy alebo z iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré obsahujú neprijateľnú zmluvnú podmienku, a táto okolnosť má vplyv na uplatňovaný nárok.
25.Podľa § 12 ods. 3 ZoUK súd posudzuje vecné odôvodnenie odporu miernejšie, ak je žalovaný spotrebiteľom.
26.Podľa § 8 ods. 1 ZoUK, ak sa návrhom uplatňuje nárok, ktorý je sčasti v rozpore s právnymi predpismi, súd vyzve žalobcu, aby v lehote piatich pracovných dní od doručenia výzvy uviedol, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka. Ak tak žalobca urobí, platí, že vo zvyšnej časti vzal návrh späť a konanie sa v tejto časti zastavilo. O tomto následku súd strany upovedomí.
27.Podľa § 15 ods. 1 ZoUK ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie podľa tohto zákona sa použije Civilný sporový poriadok okrem § 126.
28.Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a osobitným predpisom vykonáva úkony súdu, koná a rozhoduje súdny úradník.
29.Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení zmien, súdnymi úradníkmi sú vyšší súdni úradníci.
30.Podľa § 5 ods. 1 písm. f) zákona o súdnych úradníkoch v civilnom procese vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu v upomínacom konaní.
31.Podľa § 3 ods. 5 zákona o súdnych úradníkoch podľa § 3 ods. 5 zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení zmien, vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu samostatne. Poverenie je súčasťou rozvrhu práce alebo súčasťou súdneho spisu.
32.Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol tvrdenie, že exekučný súd dospel k záveru, že vyšší súdny úradník má právomoc vydať platobný rozkaz a exekučný súd nemá oprávnenie skúmať vecnú správnosť exekučného titulu.
33.Exekučný súd bol oboznámený so zjednocujúcim stanoviskom Ústavného súdu SR Plz. ÚS 1/2022-9 zo doa 15.6.2022 po jeho vydaní, a rešpektovanie predmetného zjednocujúceho stanoviska sa stalo aj súeas?ou pokynov Exekueného grémia Okresného súdu Banská Bystrica. V období, kei povinný podal návrh na vykonanie exekúcie (27.4.2023), sa súd daným stanoviskom spravoval.
34.K námietke povinného, že Okresný súd Banská Bystrica nemal v rámci upomínacieho konania vyda? platobný rozkaz (vydaný vyšším súdnym úradníkom) z dôvodu, že riadne neskúmal, ei spotrebite3ská zmluva alebo iné zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebite3skou zmluvou obsahujú zmluvnú podmienku, ktorá je neprijate3ná a preto nie je platobný rozkaz materiálne vykonate3ným exekueným titulom, keiže vyšší súdny úradník postupoval bez ex offo súdnej kontroly spotrebite3skej zmluvy, exekuený súd uvádza nasledovné. Súdnictvo v Slovenskej republike vykonávajú nezávislé a nestranné súdy. Z ustanovení el. 144 ods. 1 a el. 142 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že súdnictvo vykonávajú sudcovia, prieom iné osoby sa na výkone súdnictva môžu podie3a? len v prípadoch stanovených zákonom. Úeelom el. 142 je zabezpeei? oprávneným osobám kvalifikované rozhodnutie o ich právnom postavení. Veta druhá odseku 2 tohto elánku inštruuje zákonodarcu k tomu, aby sám zákonom ureil, v ktorých veciach a akým spôsobom môže namiesto sudcu rozhodova? zamestnanec súdu. Vyšší súdny úradník predstavuje osobu vykonávajúcu úkony súdu, ktoré jej zveril zákon a rozhodujúcu právomoc v prípadoch stanovených zákonom. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že vo veciach patriacich do právomoci súdov v zásade rozhoduje sudca a zamestnanec poverený súdom je oprávnený rozhodova? iba v tých veciach, ktoré sú mu na rozhodnutie zverené osobitným predpisom. Osobitným predpisom je zákon e. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch, ktorý v § 5 stanovuje taxatívny okruh konaní a právnych vecí, v ktorých vyšší súdny úradník môže na základe poverenia sudcu kona? a rozhodova?. Oprávnený sa v predmetnom exekuenom konaní návrhom na vykonanie exekúcie domáha od povinného vymoženia poh3adávky na podklade exekueného titulu - platobného rozkazu vydaného v upomínacom konaní, ktoré predstavuje alternatívny spôsob uplatoovania peoažných nárokov k postupu pod3a Civilného sporového poriadku. Ak sa žalobca od žalovaného v upomínacom konaní domáha vymoženia peoažného plnenia, súd môže za splnenia zákonných podmienok o uplatnenom nároku rozhodnú? v tzv. skrátenom konaní. Ide o zjednodušený spôsob konania, ktoré sa uskutoeouje bez nariadenia pojednávania a ktoré umožouje súdu rýchlo a efektívne rozhodnú? o peoažnom nároku žalobcu na základe jeho tvrdení za predpokladu, že súd nemá o nich pochybnosti a to bez vypoeutia žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že konanie sa uskutoeouje v neprítomnosti žalovaného, prieom rozhodnutie v oom vydané ukladá povinnos? žalovanému v lehote do 15 dní odo doa jeho dorueenia zaplati? uplatnenú poh3adávku alebo jej eas? a nahradi? trovy konania. Ak žalovaný s povinnos? ou nesúhlasí, môže proti platobnému rozkazu poda? odpor v rovnakej lehote, v opaenom prípade platobný rozkaz nadobudne právoplatnos? a vykonate3nos?. Zároveo je v súvislosti s rozhodovaním o návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní potrebné poukáza? aj na povinnos? súdu posúdi?, ei spotrebite3ská zmluva, resp. iné zmluvné dokumenty, ktoré so spotrebite3skou zmluvou súvisia, neobsahujú neprijate3né zmluvné podmienky a ktorých prípadná existencia by mala vplyv na uplatoovaný nárok, keiže v zmysle citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 písm. b) ZoUK takýto návrh považovaný za neprípustný. Zákon o upomínacom konaní zároveo ustanovuje povinnos? súdu postupova? miernejšie, pokia3 ide o posúdenie vecného odôvodnenia odporu podaného spotrebite3om (§ 12 ods. 3 ZoUK), na ktorého podanie má žalovaný právo v prípade, ak sa domnieva, že sú tu skutoenosti, pre ktoré by platobný rozkaz nemal by? vydaný, predmetné ustanovenie bolo doplnené novelou Zákona o upomínacom konaní e. 211/2021 Z. z. úeinnou od 1. júla 2021. Ak je však žalovaný pasívny a opravný prostriedok proti platobnému rozkazu nepodá, rozhodnutie súdu sa stáva právoplatným a nadobudnutím jeho vykonate3nosti sa stáva spôsobilým exekueným titulom.
35.Pokiaľ povinný poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-448/17 z 20.09.2018 a v jeho intenciách uvádza, že je zrejmé, že pri štádiu vydávania platobného rozkazu, ktorý má byť exekučným titulom v tejto exekučnej veci nedošlo k preskúmaniu zmluvných podmienok, čo je spôsobené absenciou rozhodovania sudcu, ktorý by riadne preskúmal zmluvný vzťah a ochránil by jeho ako spotrebiteľa pred nárokmi z neprijateľných zmluvných podmienok, resp. nedôvodnými nárokmi žalobcu, pričom týmito nedostatkami sa stal exekučný titul nespôsobilým a nedostatky, ktoré namieta, sú spôsobené nesplnením si povinností súdu v upomínacom, resp. v exekučnom konaní, ktoré má súd dodržať bez
ohľadu na to, či povinný ako žalovaný podal alebo nepodal odpor proti platobnému rozkazu, exekučný súd poukazuje na tú skutočnosť, že ustanovenie § 3 ods. 5 písm. b) Zákona o upomínacom konaní priamo pod podmienkou neprípustnosti návrhu na vydanie platobného rozkazu ukladá povinnosť súdu v upomínacom konaní posúdiť obsah spotrebiteľskej zmluvy, a to vo vzťahu k existencii neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré by mohli mať vplyv na uplatňovaný nárok, ktorého sa žalobca domáha na podklade takejto spotrebiteľskej zmluvy. Zákon o upomínacom konaní v prípade, ak sa návrhom na vydanie platobného rozkazu uplatňuje nárok, ktorý je sčasti v rozpore s právnymi predpismi a teda aj v rozpore s právnymi predpismi upravujúcimi spotrebiteľské právo, zároveň ustanovuje povinnosť súdu vyzvať žalobcu, aby v zákonnej lehote uviedol, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu len v tej časti, ktorej sa rozpor netýka. Nemôže byť preto sporné, že zákon nielenže zveruje právomoc súdu, ktorý koná a rozhoduje o žalobcovom peňažnom nároku v rámci upomínacieho konania na základe poverenia sudcu vyššiemu súdnemu úradníkovi, ale zároveň mu ukladá povinnosť posúdiť uplatnený nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy a to s prihliadnutím na existenciu, resp. neexistenciu v nej obsiahnutých neprijateľných zmluvných podmienok, pričom od 1.7.2021 posudzuje odpor podaný spotrebiteľom miernejšie, t. j. ide o zákonom stanovenú výnimku – vyšší súdny úradník nekladie také nároky na vecnú stránku odôvodnenia odporu ako v iných prípadoch.
36.Exekučný súd preskúmal spis vedený Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 15Up/75/2023 a z jeho obsahu zistil, že žalobca (oprávnený v tomto konaní) bol upomínacím súdom dňa 20.1.2023 vyzvaný, aby v lehote 10 pracovných dní predložil dokument preukazujúci, že žalovaný – spotrebiteľ bol v lehote nie kratšej ako 15 dní upozornený na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, na podklade § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, podľa ktorého, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Žalobca obratom doplnil požadovanú Výzvu zo dňa 2.10.2022, čím preukázal naplnenie požadovaných podmienok, vzhľadom na fakt, že návrh na vydanie platobného rozkazu bol upomínaciemu súdu doručený dňa 19.1.2023. Následne na základe odpovede žalovaného a pripojených príloh súd v upomínacom konaní nedospel k záveru, že by uplatňovaný nárok oprávneného bol v rozpore s právnymi predpismi a keďže nedospel ani k zisteniu, že návrh žalobcu je neprípustný z dôvodu, že nárok je uplatňovaný na podklade spotrebiteľskej zmluvy, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, v predmetnej veci vydal platobný rozkaz. Pre úplnosť je potrebné dodať, že povinný existenciu neprijateľných zmluvných podmienok mal možnosť namietať v základnom konaní využitím práva podať odpor proti platobnému rozkazu, v rámci ktorého mohol namietať aj všeobecnú skutočnosť, že žalobca (oprávnený v tomto konaní) sa domáha svojho nároku, ktorého predmetom je aj plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, avšak toto právo nevyužil aj napriek tomu, že o možnosti podať odpor proti platobnému rozkazu bol riadne poučený.
37.Exekučný súd vzhľadom na aktuálne rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PLz. ÚS 1/2022-9 zo dňa 15.06.2022 a so zreteľom na dispozíciu právnej normy § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku k tvrdeniam povinného o neprijateľných zmluvných podmienkach zdôrazňuje predovšetkým tú skutočnosť, že dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvádzaných v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Inak povedané dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, je vecou povinného a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdí a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky. Preto podstatnou náležitosťou návrhu na zastavenie exekúcie je jednak povinnosť tvrdenia a zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme povinného, ktorou je nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta, že platobný rozkaz nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom, keďže vyšší súdny úradník, ktorý ho vydal, riadne nepreskúmal exekučný titul, pričom v tejto súvislosti poukazujú na rozpor s princípmi formulovanými v judikátoch Súdneho dvora EÚ označených vyššie vo väzbe na čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13 EHS.
38.Súd konštatuje, že z návrhu povinného na zastavenie exekúcie možno potom usúdiť, že navrhuje exekúciu zastaviť z dôvodu, že v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný vyšším súdnym úradníkom, ktorý nemá postavenie sudcu, nebola podrobená prieskumu povaha zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy a teda, že spotrebiteľská zmluva nebola posúdená z hľadiska jej obsahu a
prítomnosti v nej uvedených neprijateľných zmluvných podmienok. Povinný však tieto skutočnosti uvádza len vo všeobecnej rovine a žiadnym spôsobom konkrétne nepoukázal na jednotlivé zmluvné podmienky, ktoré by za neprijateľné bolo možné považovať. Povinný v návrhu len uviedol, že návrhom na vydanie platobného rozkazu sa uplatňovalo aj plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Exekučný súd v tejto súvislosti uvádza, že povinný sa v tomto prípade rovnako obmedzil len na všeobecné tvrdenia. Povinný uviedol, že návrhom na vydanie platobného rozkazu sa uplatňovalo aj plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, avšak vôbec túto neprijateľnú zmluvnú podmienku nešpecifikoval. Následne v návrhu len poukázal na vyššie uvedenú judikatúru Súdneho dvora EÚ, avšak bez akejkoľvek nadväznosti na spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu, a na podklade ktorého sa oprávnený v tomto konaní domáha vymoženia svojho nároku, ktorý mu bol predmetným exekučným titulom priznaný. Takéto všeobecné námietky, bez skutkovej a právnej argumentácie, keďže povinný neuviedol, ktoré konkrétne ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a aký tieto mali vplyv na vymáhaný nárok v zmysle ust. § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, nemožno považovať za relevantné v súvislosti s posudzovaním dôvodnosti návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Takéto všeobecné tvrdenia totiž nepostačujú na to, aby exekučný súd mohol na ich podklade exekúciu zastaviť. Všeobecné a vágne tvrdenia totiž neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nespĺňajú podmienku spôsobilosti byť predmetom dokazovania. Procesnou povinnosťou v rámci konania o návrhu na zastavenie exekúcie je povinnosť na strane povinného uviesť všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti a teda pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prejednávaného prípadu, pričom jej nesplnenie sa prejavuje v ďalšom procesnom postupe exekučného súdu a v jeho konečnom rozhodnutí. Súd má v konaní postavenie arbitra, ktorý zisťuje skutkový stav z návrhu povinného na zastavenie exekúcie, príp. z vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného, a preto sa kladie jednoznačná požiadavka na účastníkov konania, aby vo svojich podaniach zrozumiteľne a konkrétne poukázali na tie okolnosti, ktoré by svedčili o tom, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie, resp. že je návrh na zastavenie exekúcie potrebné zamietnuť. V posudzovanej veci bolo preto výlučne na povinnom a jeho zodpovednosti (najmä ak je zastúpený advokátom) uviesť jednotlivé ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy obsahujúce neprijateľné zmluvné podmienky a ich vplyv na vymáhaný nárok. Povinný však v návrhu na zastavenie exekúcie konkrétne nešpecifikoval znenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a v návrhu neuviedol, zároveň nevysvetlil a neodôvodnil jej neprijateľnosť, a preto exekučný súd nemohol prijať iný právny záver než ten, že návrh povinných na zastavenie exekúcie nie je dôvodný.
39. Nad rámec exekuený súd uvádza, že sa nestotožouje s tvrdením povinného, pod3a ktorého sa návrhom na vydanie platobného rozkazu uplatoovalo aj plnenie z neprijate3nej zmluvnej podmienky. Poh3adávka oprávneného judikovaná právoplatným a vykonate3ným exekueným titulom nepochádza zo žiadnej neprijate3nej zmluvnej podmienky. Návrhom na vydanie platobného rozkazu si žalobca (oprávnený) uplatnil nárok na neuhradenú istinu úveru vo výške 259,57 EUR, neuhradený riadny úrok vo výške 618,99 EUR, zosplatnená istina vo výške 10759,27 Eur. V tejto súvislosti exekučný súd poukazuje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/113/2018 zo dňa 30.07.2019, v ktorom konštatoval nasledovné: „V súvislosti s právnou otázkou, ei verite3 má po zosplatnení dlhu nárok na zmluvné úroky, dovolací súd dáva do pozornosti odvolaciemu súdu rozsudok Súdneho dvora (piatej komory) zo 7. augusta 2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17, v ktorom sa uvádza, že cie3om úrokov z omeškania je sankcionova? nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splati? úver v lehotách stanovených v zmluve, odradi? dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradi? verite3ovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peoažného záväzku, zatia3 eo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peoažnej sumy zo strany verite3a až do jej zaplatenia. Z týchto záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do skutoeného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania.“ Ak povinný nebol s obsahovými náležitos?ami spotrebite3skej zmluvy, a dokumentami s oou súvisiacimi spokojný, tak nie mu nebránilo, aby predmetnú zmluvu neuzavrel.
40.Exekuený súd zo spisu zn. 15Up/75/2023 taktiež zistil, že žalovaný (povinný) do doa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu vykonal nasledovné úhrady: doa 20.10.2021 platba v sume 211 EUR, doa 16.11.2021 platba v sume 211 EUR, doa 18.1.2022 platba v sume 211 EUR, doa 16.2.2022 platba v sume 211 Eur, doa 17.3.2022 platba v sume 211 Eur, doa 14.4.2022 platba v sume 211 Eur, doa 16.6.2022 platba v sume 211 Eur, doa 30.6.2022 platba v sume 210,36 Eur a doa 1.7.2022 platba vo výške 4,48 Eur. Žalovaný sa ku dou 25.11.2022 dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností, kei úver riadne a veas nesplácal. Na základe tejto skutoenosti žalobca doa 09.11.2022 pristúpil k
zosplatneniu budúcich splátok úveru a vyzval žalovaného k splateniu celého zostatku úveru a dlžných splátok. Žalobca poskytol žalovanému lehotu 15 dní na splnenie povinností, žalovaný v predmetnej lehote dlžnú sumu neuhradil, z tohto dôvodu žalobca okrem dlžnej sumy požadoval aj úhradu zákonných úrokov z omeškania. Sadzba úroku z omeškania, ktorú si žalobca uplatnil vo výške 7 % roene, bola stanovená nasledovne: základná úroková sadzba ECB platná k prvému dou omeškania s plnením peoažného dlhu, t. j. ku dou 25.11.2022, navýšená o 5 percentuálnych bodov. Pred podaním žaloby vyzval žalobca listom zo 29.11.2022 žalovaného na zaplatenie aktuálne dlžnej sumy s upozornením, že ak v stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradí, bude vo veci podaná žaloba, a teda žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlhu v posledných troch mesiacoch pred podaním tohto návrhu. Žalovaný ku dou podania žaloby celkovo uhradil sumu 1477.00 Eur.
41.Vzh3adom na uvedené súd pri rozhodovaní dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nako3ko povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie pod3a § 61k ods. 1 Exekueného poriadku a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie pod3a § 61l ods. 3 Exekueného poriadku zamietol, tak ako je uvedené vo výrokovej easti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.