Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Ca-10-2020.pdf
PDF · 111.43 KB
Case nature
Area
Subarea
14Ca/10/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Vallom, v spore žalobcu SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, so sídlom Jakubovo námestie 14, Bratislava, IČO: 17 310 598, v spore právne zastúpený LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom Na Hrebienku 543/40, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 677 175 proti žalovanému Odekon Lite, s.r.o., v likvidácii, so sídlom Sedmokráskova 6, Bratislava - Mestská časť Ružinov, IČO: 45 574 961, o zaplatenie 184,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalobca žalovanému v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške, ktoré bude vyhotovené vyšším súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania dňa 19. 12. 2019 domáhal od pôvodne žalovaného Piváreň Žiarčan, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 1532/12, Žiar nad Hronom, IČO: 45 574 961 zaplatenia istiny 184,- Eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania, a to titulom primeranej odmeny za vykonávanie verejného prenosu zaznamenaných výkonov zvukových a audiovizuálnych záznamov prostredníctvom technického zariadenia nachádzajúceho sa v priestoroch prevádzky pôvodného žalovaného.
2. Žalobu odôvodnil tým, že je občianskym združením fyzických a právnických osôb podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, registrovaný pod č. MV SR: VVS1-900/90-3742. Pôsobí na území Slovenskej republiky a vykonáva ochranu práv zastupovaných subjektov v rozsahu a na základe oprávnenia udeleného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky na výkon kolektívnej správy práv súvisiacich s autorským právom v zmysle zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom a zákona č. 185/2015 Z.z. autorský zákon v znení neskorších predpisov. Pôsobnosť vo vzťahu k zahraničiu vykonáva na základe bilaterálnych zmlúv o spolupráci so zahraničnými partnerskými spoločnosťami v rozsahu medzinárodných dohôd a konvencií, ktorými je Slovenská republika viazaná.
3. Žalobca tvrdil, že zastupuje práva výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov v rozsahu uvedenom v zmluvách o zastupovaní, najmä vyberá, spravuje a rozdeľuje odmeny pre výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov, ktoré im prináležia podľa autorskoprávnych predpisov. Predmetom ochrany je umelecký výkon, zvukový
záznam a audiovizuálny záznam. Pôvodne žalovaný U. S., s.r.o. je podnikateľský subjekt, ktorý prevádzkuje U. s názvom: U. S., s.r.o. - Q. na adrese P. XXXX/XX, S. nad W..
4. Z kontrolnej činnosti žalobcu bolo zistené a žalobca má za preukázané, že v priestoroch svojej prevádzky pôvodne žalovaný disponoval technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádzalo k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov, pričom pôvodne žalovaný si však nesplnil svoju povinnosť uhradiť výkonným umelcom a výrobcom zvukových a audiovizuálnych záznamov primeranú odmenu vo výške 184,- Eur. Túto odmenu určil žalobca tak, že prevádzka pubu má rozlohu 101 - 200 m2, s ročným paušálom spolu vo výške 92,- Eur za obdobie od 01. 01. 2017 - 31. 12. 2017, v zmysle Sadzobníka účinného od 01. 01. 2016 a za obdobie od 01. 01. 2018 - 31. 12. 2018 s ročným paušálom vo výške 92,- Eur podľa Sadzobníka účinného od 01. 01. 2018. Spolu dlžná suma predstavuje 184,- Eur za obdobie od 01. 01. 2017 do 31. 12. 2018.
5. Písomnosťou zo dňa 15. 11. 2019 označenou ako „Vysporiadanie nárokov výkonných umelcov a výrobcov zvukových a audiovizuálnych záznamov, Výzva na úhradu primeranej odmeny“ („Výzva“) žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval pôvodne žalovaného na zaplatenie primeranej odmeny vrátane príslušenstva v lehote do 25. 11. 2019. Pôvodne žalovaný však žalobcovi dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradil. Zároveň si žalobca uplatnil voči pôvodne žalovanému zákonný úrok z omeškania.
6. Na základe uvedeného sa žalobca domáhal od pôvodne žalovaného zaplatenia istiny vo výške 184,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 184,- Eur od 26. 11. 2019 do zaplatenia a náhrady trov konania.
7. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 23. 01. 2020 vydal vo veci platobný rozkaz pod sp.zn. 17Up/2/2020. Voči uvedenému platobnému rozkazu bol pôvodne žalovaným v zákonnej lehote podaný odpor.
8. Pôvodne žalovaný v podanom odpore uviedol, že nesúhlasí v celom rozsahu s nárokom uplatneným žalobcom, ani neuznáva jeho pohľadávku v celom rozsahu, preto jeho návrh nepovažoval za dôvodný. Uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom neverifikoval ním tvrdené skutočnosti a teda to, že by v rozhodujúcom období zo strany žalovaného došlo v priestoroch inkriminovanej prevádzky k disponovaniu technickými zariadeniami, prostredníctvom ktorých dochádzalo k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov. Žalobca nepreukázal podstatné skutočnosti, ktoré by ho oprávňovali na zákonné plnenie predmetného nároku, a to disponovanie technickými zariadeniami žalovaným v dotknutej prevádzke v inkriminovanom období ako aj samotný výkon verejného prenosu prostredníctvom týchto technických zariadení, a to vzhľadom na to, že aj samotné disponovanie predmetnými technickými zariadeniami by ešte nezakladalo existenciu zákonného nároku žalobcu.
9. V ďalšom pôvodne žalovaný poprel aj samotnú výšku žalobcom uplatňovaného nároku, a to vzhľadom na to, že nie je evidentné na základe akých výpočtov dospel žalobca k výške uplatňovanej sumy. Poukázal na to, že túto výšku nie je možné určiť podľa sadzobníka žalobcu, nakoľko príslušný sadzobník používa žalobca výlučne pri uzatváraní zmluvných záväzkov s jednotlivými subjektmi, čo nie je predmetný prípad. Odhliadnuc od uvedenej argumentácie žalovaný taktiež vzniesol voči žalobcom uplatneného nároku v celom rozsahu námietku premlčania. Poukázal aj na skutočnosť, že žalovaný je účtovnou jednotkou, pričom ohľadom žalobcom uplatňovaného nároku mu neboli doručené faktúry. Žalobcom uplatňovaný nárok neevidujú v účtovníctve a faktúru žalobcu, ktoré sa týkajú uplatneného nároku neuviedol žalovaný vo svojom kontrolnom výkaze.
10. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu pôvodne žalovaného uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného, ktorá bola prezentovaná v odpore. Skutočnosť, že žalovaný disponuje technickým zariadením slúžiacim na verejný prenos zaznamenaných výkonov umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, a skutočnosť, že v rozhodnom čase dochádzalo v priestoroch jeho prevádzky k verejnému prenosu zvukových a zvukovo-obrazových záznamov vyplynula zo záverov kontrolnej činnosti žalobcu. Predmetné kontroly boli vykonané externými zamestnancami žalobcu, a to v rozhodnom období, t. j. v roku 2017, ako aj v roku 2018. Skutočnosť, že v
prevádzke žalovaného dochádzalo v období k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov, zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov vyplýva okrem kontrolnej činnosti aj z facebookovej stránky „U. S.“ patriacej žalovanému, kde je zverejnených niekoľko fotografií preukazujúcich, že žalovaný v rámci zariadenia svojej prevádzky disponuje a v rozhodnom období disponoval technickým zariadením slúžiacim na verejný prenos zaznamenaných výkonov umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov. Taktiež žalovaný v priestoroch svojej prevádzky disponuje technickým zariadením slúžiacim na verejný prenos zaznamenaných výkonov umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, ktorý je prenášaný prostredníctvom zachytených hudobných reproduktorov a prostredníctvom televíznych prijímačov. Mal zato, že dostatočne preukázal, že v rozhodnom období dochádzalo v prevádzke k verejnému prenosu zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov, za čo patrí organizácii kolektívnej správy primeraná odmena.
12. V ďalšom poukázal na skutočnosť, že je zákonnou povinnosťou každého prevádzkovateľa uhrádzať odmenu v prípade, ak pri činnosti jeho prevádzky dochádza k používaniu predmetov ochrany, ktoré žalobca, ako organizácia kolektívnej správy práv na základe oprávnenia udeleného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, chráni. Skutočnosť, že má žalovaný nezaplatenú pohľadávku voči žalobcovi vyplýva priamo z nesplnenia jeho zákonnej povinnosti odviesť primeranú odmenu za vykonávanie verejného prenosu zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov v zmysle platných autorskoprávnych predpisov, pričom na základe Oprávnenia na výkon kolektívnej správy, v zmysle ktorého je žalobca oprávnený zastupovať práva výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov, je zároveň aj oprávnený na prijatie odmeny, a v prípade, ak táto nebola dobrovoľne uhradená, je oprávnený domáhať sa zaplatenia dlžnej sumy od žalovaného. Výška odmeny bola vo vzťahu k prevádzke Žalovaného vyčíslená v zmysle platného sadzobníka pre rok 2017 a rok 2018, ktorý žalobca ako organizácia kolektívnej správy povinne zverejňuje na svojom webovom sídle, kde je voľne dostupný k nahliadnutiu. Žalobca vyzval žalovaného na splnenie povinnosti úhrady primeranej odmeny za obdobie roku 2017 a roku 2018, avšak aj napriek opätovným výzvam, ktorých odosielateľom bol priamo žalobca nedošlo k splneniu povinnosti. Návrh na vydanie platobného rozkazu podal žalobca dňa 19. 12. 2020. Konanie vo veci začalo podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu dňa 19. 12. 2019, teda pred uplynutím premlčacej doby. Vznesenie námietky premlčania v celom rozsahu zo strany žalovaného považoval žalobca za účelové, v snahe žalovaného vyhnúť sa splneniu jeho povinnosti, pričom žiadal súd, aby z uvedených dôvodov na námietku premlčania vznesenú žalovaným neprihliadal. Zároveň žalobca navrhol, aby sa v právnej veci pokračovalo v konaní na súde kauzálne príslušnom na prejednanie veci, t.j. na Okresnom súde Banská Bystrica.
13. Pôvodne žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zo dňa 30. 06. 2020 trval na podanom odpore. Nárok žalobcu považoval za nedôvodný a neoprávnene vymáhaný. Trval na podanej námietke premlčania uplatnenej v celom rozsahu voči nároku vymáhanému žalobcom v predmetnom konaní. Žalovaný poukázal na to, žalobca svoje tvrdenie neopiera o žiadny dôkazný prostriedok následkom čoho v dotknutom súdnom konaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Pre preukázanie vykonávania verejného prenosu prostredníctvom technického zariadenia vo všeobecnosti totiž nepostačuje len preukázanie existencie a prítomnosti televízneho prijímača v ubytovacom, alebo pohostinskom zariadení, avšak žalobca musí inter alia preukázať, že uvedené televízne prijímače boli spôsobilé sprostredkovať „signál“, prostredníctvom ktorého sa šíri vysielanie a taktiež že žalovaný tento signál aj v skutočnosti reálne prijímal a sprostredkovával prostredníctvom týchto televíznych prijímačov svojim zákazníkom a taktiež súčasne, že do programovej štruktúry šíreného vysielania boli zaradené aj diela, ku ktorým vykonáva správu žalobca. V ďalšom namietol aj správnosť výpočtu úrokov z omeškania uplatňovaných zo strany žalobcu. Poukázal na to, že zo strany žalobcu nebolo v ním podanej žalobe žiadnym spôsobom zdôvodnené z akého dôvodu boli predmetné úroky z omeškania priznané už počnúc dňom 26. 11. 2019, a to napriek tomu, že žaloba žalobcu bola na príslušný súd podaná až dňa 19. 12. 2019. Vzhľadom na uvedené pôvodne žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
14. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11. 01. 2021 súd zistil, že pôvodný žalovaný U. S. s.r.o. dňa 25. 08. 2020 vstúpil do likvidácie pod obchodným menom Odekon Lite s.r.o., v likvidácii so sídlom Sedmokráskova 6, Bratislava - Mestská časť Ružinov, IČO: 45 574 961.
15. V zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícií, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 9/2021 Z.z. s poukazom na § 1 ods. 1 písm. p) Vyhlášky MS SR č. 24/2021 Z. z. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu, súd vyzval právneho zástupcu žalobcu a žalovaného (vzhľadom k tomu, že u pôvodne žalovaného došlo k vypovedaniu plnej moci právnym zástupcom dňa 22. 12. 2020), aby v určenej lehote oznámili súdu či súhlasia, aby sa pojednávanie vytýčené na deň 22. 02. 2021 konalo v ich neprítomnosti.
16. Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 29. 01. 2021 oznámil súdu, že súhlasí s tým, aby súd predmetné pojednávanie konal v neprítomnosti žalobcu, ako aj jeho právneho zástupcu. Žalovaný sa v lehote určenej súdom nevyjadril, pričom predmetné Oznámenie spolu s výzvou mu bolo doručené dňa 13. 02. 2021.
17. Súd teda vo veci konal a rozhodoval v neprítomnosti strán sporu, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vysporiadaním nárokov výkonných umelcov a výrobcov zvukových a audiovizuálnych záznamov - výzvou na úhradu primeranej odmeny zo dňa 15. 11. 2019, odporom proti platobnému rozkazu zo dňa 10. 02. 2020, vyjadrením žalobcu zo dňa 29. 05. 2020, fotokópiou fotografií č. 1 - 4, výpisom z Obchodného registra - obchodné meno U. S. s.r.o. zo dňa 01. 01. 2020, vyjadrením žalovaného zo dňa 30. 06. 2020, vypovedaním plnej moci Mgr. et. Lívia Šouc-Kosťová, advokátka zo dňa 22. 12. 2020 spolu s doručenkou, výpisom z Obchodného registra - obchodné meno: G. C. s.r.o. v likvidácii zo dňa 11. 01. 2021, Oznámením a výzvou súdu zo dňa 28. 01. 2021, súhlasom s pojednávaním v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu zo dňa 01. 02. 2021 a výpisom z Obchodného registra na obchodné meno Odekon Lite s.r.o. v likvidáciíi zo dňa 10. 02. 2021.
18. V konaní bolo nesporné, že strany sporu neuzatvorili žiadnu zmluvu a žalobca ako organizácia kolektívnej správy si uplatňuje nárok na primeranú odmenu za vykonávanie verejného prenosu zaznamenaných výkonov zvukových a audiovizuálnych záznamov prostredníctvom technického zariadenia, ktoré sa malo nachádzať v priestoroch prevádzky pôvodne žalovaného v období od 01. 01. 2017 do 31. 12. 2018, t.j. ide teda o bezzmluvný vzťah.
19. Spornou sa stala tá skutočnosť, že žalovaný napriek tvrdeniam žalobcu považoval jeho tvrdenia ohľadne existencie technického zariadenia u žalovaného, ktorým by bolo možné vykonávať verejný prenos zaznamenávaním ich výkonov, zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov za nepravdivé, resp. vykonávanie verejného prenosu technickými prostriedkami v prevádzke žalovaného v rozhodnom období (2017-2018) a tiež premlčanie žalovaného nároku.
20. Podľa § 143 ods. 1 a 2 zákona č. 185/2015 Z.z., kolektívnou správou práv je správa práv nositeľa práv podľa tohto zákona prostredníctvom organizácie kolektívnej správy. Výkon kolektívnej správy práv je službou poskytovanou podľa tohto zákona.
21. Podľa § 145 ods. 2, písm. f) citovaného zákona, organizácia kolektívnej správy vykonáva správu výkonu majetkových práv najmä v týchto odboroch kolektívnej správy práv: f) použitie predmetu ochrany jeho uvedením na verejnosti 1. vysielaním, 2. retransmisiou, 3. sprístupňovaním verejnosti alebo 4. iným spôsobom verejného prenosu.
22. Podľa § 165 ods. 1 citovaného zákona, organizácia kolektívnej správy je povinná v dobrej viere a za primeraných a nediskriminačných podmienok viesť s osobou, ktorá prejaví záujem o použitie predmetu ochrany, s osobou, ktorá je oprávnená na použitie predmetu ochrany bez povinnosti získať súhlas na použitie predmetu ochrany, alebo s osobou povinnou zaplatiť náhradu odmeny podľa § 36 ods. 3rokovania o uzavretí a) licenčnej zmluvy, b) hromadnej licenčnej zmluvy, c) kolektívnej licenčnej zmluvy, d) zmluvy o primeranej odmene, na ktorú sa môžu primerane uplatniť ustanovenia šiestej hlavy druhý a tretí oddiel druhej časti tohto zákona okrem § 81 alebo e) zmluvy o náhrade odmeny.
23. Podľa § 169 ods. 4 citovaného zákona, organizácia kolektívnej správy je povinná a) vyberať v súlade s týmto zákonom a zmluvami podľa § 165 ods. 1 pre nositeľa práv licenčné odmeny, primerané odmeny, náhrady odmien a dodatočné odmeny a b) domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo náhrady škody; to neplatí, ak nositeľ práv prejavil výslovne vôľu domáhať sa tohto nároku sám alebo ak je to nehospodárne.
24. Podľa § 27 ods. 1 a 2 citovaného zákona, verejný prenos diela je verejné šírenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ho bez tohto prenosu vnímať nemohli. Vysielanie diela, retransmisia diela a sprístupňovanie diela verejnosti je verejným prenosom diela.
25. Podľa § 99 ods. 1 a 2 citovaného zákona, na verejné rozširovanie originálu umeleckého výkonu alebo rozmnoženiny umeleckého výkonu nájmom vo vzťahu k umeleckému výkonu, ktorý bol zaznamenaný na zvukový záznam alebo bol použitý pri tvorbe audiovizuálneho diela, vzniká mu právo na primeranú odmenu voči osobe, ktorá bude originál audiovizuálneho diela, rozmnoženinu audiovizuálneho diela alebo zvukový záznam verejne rozširovať nájmom. Výkonný umelec má právo na primeranú odmenu za použitie a) zaznamenaného umeleckého výkonu technickým predvedením, b) zaznamenaného umeleckého výkonu verejným prenosom okrem sprístupňovania záznamu umeleckého výkonu verejnosti a c) nezaznamenaného umeleckého výkonu vysielaním. ak výkonný umelec nie je oprávnený sám udeliť súhlas
26. Podľa § 110 citovaného zákona, výrobca zvukového záznamu má právo na primeranú odmenu za použitie zvukového záznamu a) technickým predvedením, b) verejným prenosom okrem vysielania a sprístupňovania verejnosti.
27. Podľa § 119 citovaného zákona, výrobca audiovizuálneho záznamu má právo na primeranú odmenu za použitie audiovizuálneho záznamu verejným prenosom okrem vysielania a sprístupňovania verejnosti.
28. Súd na základe vykonaného dokazovania a v zmysle uvedených právnych predpisov mal za preukázané, že žalobca je občianskym združením, ktoré na základe oprávnenia udeleného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky vykonáva kolektívnu správu práv súvisiacich s autorským právom.
29. Súd mal ďalej za preukázaný Sadzobník žalobcu za rok 2016 až rok 2018 a jeho stanovy.
30. Z Výzvy na úhradu primeranej odmeny zo dňa 15. 11. 2019 mal súd za preukázané, že žalobca vyzval pôvodného žalovaného na zaplatenie primeranej odmeny 276,- Eur, nakoľko neeviduje splnenie povinnosti v zmysle ustanovenia autorského zákona, t.j. vysporiadanie nárokov výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvuko-obrazových (audiovizálnych) záznamov za vykonávanie verejného prenosu vo vzťahu k prevádzke: U. S. s.r.o. - biliard, P. XXXX/XX, S. nad W.. S. vyzval pôvodne žalovaného na úhradu uvedenej odmeny v lehote do 25. 11. 2019.
31. Autorský zákon pri uplatňovaní nároku odmeny vychádza z konštrukcie bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodným obohatením v tomto prípade je suma, o ktorú sa používateľ diela obohatil tým, že v rozpore so zákonom nezaplatil oprávnenému subjektu za použitie diela primeranú odmenu, resp. pri výhradných právach za udelenú licenciu. Organizácia kolektívnej správa má právo domáhať sa nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z neoprávneného výkonu kolektívne spracovaného práva. Takýto nárok je potom nárokom na primeranú odmenu v zmysle autorského zákona.
32. Predmetom sporu je tzv. renumeračné právo a nie výhradné právo pre použitie diela formou jeho verejného prenosu v prevádzke, kedy oprávnené subjekty nemajú právo udeľovať súhlas na použitie umeleckého výkonu, alebo záznamu, avšak majú právo na primeranú odmenu za niektoré ich použitie. Žalobca tvrdil, že žalovaný vo svojej prevádzke v priebehu rozhodného obdobia rokov 2017 - 2018 vykonával verejný prenos chránených výkonov zvukových, audiovizuálnych záznamov prostredníctvom technického zariadenia, pričom žalovaný neuhradil žalobcovi ako zástupcovi nositeľovi práv primeranú odmenu, ktorá vyplýva z takéhoto prenosu.
33. V danom prípade súd konštatuje, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal (v situácií, keď je sporná) vykonávanie verejného prenosu zaznamenaných výkonov a záznamov prostredníctvom technického zariadenia v prevádzke žalovaného, napr. záznam o kontrolnej činnosti, o ktorej tvrdil,
že ju vykonal. Ak žalobca v priebehu sporu uvádzal, že bola vykonaná kontrola verejného prenosu predmetov ochrany v prevádzke žalovaného, čo žalovaný takisto popieral, tak aj toto zostalo len v rovine tvrdení žalobcu bez preukázania, že k takejto kontrole (a s akými výstupmi z nej) skutočne v rozhodnom období vo vzťahu k žalovanému došlo. Je pravdou, že žalovaný nárok nie je podmienený vykonaním kontroly, resp. spísania záznamu, avšak nárok musí byť preukázaný. Z autorského zákona totiž nevyplýva, že ak prevádzka disponuje zodpovedajúcim technickým zariadením (napr. televíznym prijímačom), je povinnosťou prevádzkovateľa automaticky platiť primeranú odmenu, pretože nemusí vôbec dochádzať k verejnému prenosu. Existujú aj ďalšie možnosti využitia takéhoto zariadenia a jeho prítomnosť v prevádzke nezakladá automatický nárok na primeranú odmenu (napr. môžu byť premietané vlastné videá, vlastné autorské nahrávky, televízny prijímač môže slúžiť len ako zobrazovací monitor pri prezentácií, atď.).
34. Pretože strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia (§ 150 CSP) a jednak dôkaznú povinnosť, proces dokazovania je vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa presúva na procesné strany. Následky spojené s nesplnením povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia, nesie tá strana, ktorá táto povinnosti nesplnila. Neunesením dôkazného bremena sa pritom rozumie procesná zodpovednosť strany sporu zato, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnutie vo veci samej v jej neprospech, teda zamietnutím žaloby.
35. V tejto situácií preto bolo na žalobcovi, aby preukázal realizáciu verejného prenosu predmetov ochrany (zaznamenaných výkonov a záznamov) v priestoroch žalovaného počas žalovaného obdobia, lebo len v takom prípade mohla v zmysle označených ustanovení vzniknúť žalovanému povinnosť uhradiť primeranú odmenu.
36. Žalobca v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že v prevádzke v rozhodnom období teda v rokoch 2017 a 2018 počas celého tohto obdobia bolo technické zariadenie k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a záznamov a vykonávaniu takéto verejného prenosu aj došlo.
37. Súd konštatuje, že pokiaľ žalobca svoju žalobu opiera takmer výlučne na kontrolnej činnosti, ktorú mal vykonať, súd uvádza, že činnosť žalobcu nemôže byť latentná, ale mala by byť poznateľná, presvedčivá a preukázateľná. Argumenty žalobcu sa nemôžu zakladať iba na tvrdení, že vedomosti nadobúda prostredníctvom napr. tretích osôb, kedy vôbec netvrdí, kedy a či vôbec takáto kontrola bola vykonaná. Skutočnosť, že žalovaný vykonáva verejný prenos zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov, vyplýva teda iba z tvrdenia, že v priestoroch prevádzky žalovaného bolo kontrolnou činnosťou zistené, že disponuje technickými zariadeniami. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení je povinný poskytnúť nezvratný dôkaz, čo sa v tejto veci nestalo.
38. Súd nespochybňuje, že nárok žalobcu nevyplýva z podmienky vykonania kontroly, prípadne spísania záznamu, avšak takýto nárok musí byť preukázateľný. Nie je rozhodujúce, či to je vykonaná kontrola, ktorá sa dá reálne overiť a potvrdiť, prípadne iný dôkaz, ktorý bude presvedčivý. Zo zákona teda nevyplýva taký nárok, že pokiaľ prevádzka disponuje takýmto zariadením, napr. televíznym prijímačom, je povinnosťou žalovaného plniť žalovaný nárok, pretože touto cestou vôbec nemusí dochádzať k verejnému prenosu.
39. Žalobca síce predložil fotografie zaobstarené z verejne prístupných webových stránok (zobrazujúcich časť interiéru prevádzky žalovaného) a z týchto je zrejmé umiestnenie nejakých technických zariadení umožňujúcich verejný prenos v pube pôvodne žalovaného, avšak nie je preukázané, to že by v danom období bol verejný prenos týmito technickými zariadeniami reálne uskutočnení.
40. Súd na základe týchto skutočností potom konštatuje, že žaloba nie je dôvodná a nebolo jej možné za takéhoto skutkového a právneho stavu vyhovieť, pričom jediným legálnym výsledkom bolo potom zamietnutie žaloby žalobcu. Súd preto žalobu žalobcu musel pre neunesenie dôkazného bremena zamietnuť.
41. O nárok na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobca bol v konaní v plnom rozsahu neúspešný, naopak žalovaný bol v plnom rozsahu
úspešný, nárok na náhradu trov konania si uplatnil. Preto súd priznal plne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
42. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica s tým, že lehota na odvolanie neplynie do 28. 02. 2021 (§ 8 písm. a/ a nasl. zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony), a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 CSP). Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).