Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16CoE-99-2019.pdf
PDF · 104.37 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/99/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Pavla Tkáča, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: F. E., nar.: XX. XX. XXXX, bytom V. XXXX/X, H., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod spis. zn.: EX 41422/14, pre vymoženie istiny 1 169,97 eur a trov exekúcie, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II spis. zn. 35Er/3843/2014-16 zo dňa 19. 07. 2018, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil.
2. V odôvodnení tohto rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 31. 10. 2014 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie istiny vo výške 1 169,97 eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s. v Bratislave, spis. zn. SR 04686/13 zo dňa 17. 03. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19. 05. 2014 a vykonateľnosť dňa 22. 05. 2014.
3. Súd ďalej uviedol, že dňa 04. 12. 2014 súdny exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe ktorej mu súd udelil poverenie č. 5803 0191770 dňa 26. 01. 2015.
4. Následne dňa 03. 02. 2016 doručil súdny exekútor súdu doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok"). V tomto podaní oprávnený uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na základe ktorého je vykonávaná, a na základe ktorého bol formou zápisnice spísaný aj návrh na vykonanie exekúcie. Tieto skutočnosti sa tak stali v minulosti súdnemu exekútorovi známe, ktorému oprávnený navrhol vykonanie exekúcie a stali sa známe rovnako súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Ďalej uviedol, že exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti. Skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou sa stali predmetom dokazovania a strany sporu proti nim mali možnosť uplatňovať akékoľvek relevantné námietky. Oprávnený ďalej zdôraznil, že exekučný titul bol v dôsledku takto riadne vedeného sporového konania vydaný okrem iného, aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi. Dôkazy osvedčujúce skutočnosti v ustanovení § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, sú ex tunc výkonu exekúcie súčasťou súdneho exekučného spisu a boli v minulosti súdom preskúmané. Medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov. Oprávnený preto navrhol, aby súd bezodkladne rozhodol o pokračovaní v exekúcií.
5. Súd prvej inštancie citoval ustanovenie § 243h ods. 1 prvú vetu, § 243f ods. 1 až 6, § 57 ods. 1 písm. m), § 39 ods. 4 Exekučného poriadku a konštatoval, že exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie predmetné exekučné konanie, je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s. v Bratislave, pod spis. zn. SR 04686/13 zo dňa 17. 03. 2014.
6. Ďalej súd zistil, že oprávnený s povinnou uzavreli dňa 28. 10. 2011 Zmluvu o úvere č. 901300793 (ďalej len "zmluva o úvere"), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 500 eur, ktorý sa povinná zaviazala vrátiť v tam dohodnutých splátkach a termínoch.
7. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že súčasťou zmluvy o úvere sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len "VPPÚ"), kde v bode 13. je uvedená Dohoda o vyplnení zmenky s povinnou, z ktorej vyplýva, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako "vystaviteľa zmenky", vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako "remitentovi", vystavil dlžník zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa tiež dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite, príp. uhradí iba časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa stane splatný celý dlh.
8. Súd z uvedenej zmluvy o úvere mal za preukázané, že povinná označená rodným číslom, teda ako fyzická osoba je nepodnikateľ (spotrebiteľ), na základe čoho možno konštatovať, že hlavný kauzálny vzťah medzi oprávneným a povinnou je vzťahom spotrebiteľským. Rovnako mal súd za preukázané, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky.
9. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že oprávnený s povinnou dňa 28. 10. 2011 uzavreli aj rozhodcovskú zmluvu, pričom v čl. II tejto zmluvy si zmluvné strany dohodli rozhodcovskú doložku.
10. Súd dospel k záveru, že síce v danom prípade rozhodovanie sporu v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak spotrebiteľ je nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej doložky rozhodnutiu vopred veriteľom vo formulári predtlačenej zmluvy určeného rozhodcovského súdu. Preto nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Je nesporné, že rozhodcovskú zmluvu podpísala povinná spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere - v ten istý deň ako viacero spolu súvisiacich dokumentov, pričom uvedenie rozhodcovskej zmluvy na samostatný papier malo za účel obchádzanie zákonnej úpravy ochrany spotrebiteľa a nie individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, teda že táto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. OZ za použitia ich výkladu v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS.
11. Uzavrel, že predmetná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 OZ, pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. S poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky nemal rozhodcovský súd vôbec právomoc rozhodovať danú vec, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný právny akt.
12. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie predmetnú exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.
13. Na súde prvej inštancie konal a rozhodoval sudca.
14. Proti citovanému uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) odvolanie.
15. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
16. Poukázal na to, že dňa 28. 10. 2011 uzavrel s povinnou Zmluvu o úvere č. 901300793, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver na účel povolania. Povinná v zmluve o úvere uviedla a aj osobitne podpísala vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel.
17. Uviedol, že skutočnosť, na čo bol povinnou konkrétne využitý poskytnutý úver, oprávnený neskúmal, nakoľko povinná ako dlžník ani nemá zo žiadneho zákona informačné povinnosť voči veriteľovi, aby preukazovala skutočné použitie poskytnutých finančných prostriedkov. Oprávnený preto z titulu platnej legislatívnej úpravy je toho názoru, že musí vedieť či povinný (dlžník) v praxi naozaj použil finančné prostriedky na rovnaký účel ako deklaroval v zmluve o úvere. Oprávnený uviedol, že sa musí akceptovať jeho dobrú vieru, a ktorou do právneho vzťahu s povinnou vstupoval. Argumentácia oprávneného v tomto smere je napokon v plnom súlade s judikatúrou ESD v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť aj dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo veci "Johann Gruber proti Bay Wa AG"). Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom, je potrebné túto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie ako spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva (Bundesgerichtshof, SRN zo dňa 22. 12. 2004, č. VIII ZR 91/04).
18. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
19. K podanému odvolaniu oprávneného sa v stanovenej lehote súdny exekútor a ani povinná písomne nevyjadrili.
20. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "O.s.p.") bol Krajský súd v Košiciach ako súd "odvolací" v zmysle ustanovenia § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný predpis.
21. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie po vecnej stránke správne a preto ho podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
22. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
23. Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia a pretože sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné.
24. Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 28. 10. 2011 Zmluvu o úvere č. 901300793, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 500 eur, pričom povinná sa zaviazala poskytnuté finančné prostriedky oprávnenému vrátiť zvýšené o príslušný poplatok vo výške 436 eur, t. j. celkovo mu zaplatiť čiastku vo výške 936 eur v 12-tich mesačných splátkach po 78 eur, počnúc dňom 07. 12. 2011.
25. Exekučný titul je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s. v Bratislave, pod spis. zn. SR 04686/13 zo dňa 17. 03. 2014. Týmto rozhodcovským rozsudkom súd uložil povinnej zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 1 169,97 eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 169,97 eur od 30. 01. 2013 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1 169,97 eur od 04. 03. 2013 do zaplatenia a trovami rozhodcovského konania vo výške 319,38 eur.
26. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (VPPÚ), ktoré v bode 13. ustanovujú dohodu o vyplnení zmenky. V ňom je uvedené, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky, vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, vystavil dlžník (vystaviteľ) zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa tiež dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite, príp. uhradí iba časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa stane splatný celý dlh.
27. Dňa 28. 10. 2011 zmluvné strany uzatvorili aj rozhodcovskú doložku. Z uvedenej rozhodcovskej doložky vyplýva, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky, zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd.: Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
28. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzujúcu podmienku tejto rozhodcovskej doložky. Ustanovenia tejto vety sa nepoužijú v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.
29. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD., bol poverený vykonaním exekúcie dňa 26. 01. 2015 poverením č. 5803 0191770. Dňa 03. 02. 2016 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie postúpenie doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku.
30. Podľa ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.
31. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
32. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na:
1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
33. Podľa ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
34. Podľa ustanovenia § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
35. Podľa ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
36. Účelom zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej len "O.s.p.") v znení neskorších predpisov a ktorým sa menili a dopĺňali niektoré zákony, je zvýšiť ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach pred všeobecnými súdmi Slovenskej republiky. Právna úprava má zamedziť, aby ďalej dochádzalo k zneužívaniu niektorých právnych inštitútov (t. j. napr. zmenky) proti spotrebiteľom a zabezpečiť, aby nedochádzalo ďalej k vydávaniu rozhodnutí, ktoré potvrdzujú nároky veriteľov dosahujúce príslušenstvo vo výške dosahujúcej úžeru. "Expresis verbis" sa tak zaviedla povinnosť súdu skúmať ex offo, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky táto nevznikla vo vzťahu so spotrebiteľom. Zaviedli sa tým nové povinnosti účastníka konania v súdnom konaní, ktorý si uplatňuje nárok zo zmenky, a to najmä za účelom zistenia, či ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku.
37. V exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana je nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou ochrany spotrebiteľa.
38. Na tento účel je upravená možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie, resp. v prebiehajúcich exekučných konaniach exekúciu zastaviť "ex offo", čím sa vyslovila povinnosť súdu prihliadať na spotrebiteľské vzťahy, a to aj v konaniach, v ktorých sa na túto povinnosť opomenulo.
39. V doplnení návrhu na vykonanie exekúcie, doručeného súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. dňa 21. 01. 2016, oprávnený uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou boli od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu. Uviedol, že tieto skutočnosti sa stali v minulosti známe súdnemu exekútorovi, ktorému oprávnený navrhol vykonanie exekúcie a stali sa známe rovnako tak súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie.
40. Odvolací súd zastáva názor, že vlastný právny vzťah týkajúci sa oprávneného a povinnej vznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu vyplýva z toho, že povinná vystupovala v zmluvnom vzťahu ako "spotrebiteľ" a oprávnený ako "dodávateľ" v zmysle OZ v platnom znení. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného zastáva právny názor, že predmetná zmluva o úvere, ktorou bol založený právny vzťah medzi oprávneným a povinnou, vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 52 ods. 1 OZ, a teda ide o zmluvu, ktorú uzatvoril dodávateľ
- "oprávnený" ako právnická osoba, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, so spotrebiteľom - "povinnou" ako fyzickou osobou nepodnikateľom, kedy povinná pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa pritom nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu zákon priznáva alebo si zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
41. Exekučným titulom, na podklade ktorého je vykonávaná predmetná exekúcia, je vyššie konkretizovaný rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava. Rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky.
42. Avšak rozhodcovský súd sa však vôbec nezaoberal obsahom predmetnej zmluvy o úvere, ktorá bola všeobecným súdom vyhodnotená ako spotrebiteľská a v súvislosti s ktorou vznikol aj vymáhaný nárok. Rozhodcovský súd pri rozhodovaní neprihliadol na prípadné "neprijateľné podmienky", obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
43. Súd prvej inštancie v danej veci postupoval podľa zákonného ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, keďže oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Splnenie tejto zákonnej povinnosti oprávneným však nemá za následok automaticky pokračovanie v konaní. Na podklade označených a predložených skutočností a dôkazov vzniká exekučnému súdu povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Túto povinnosť súd prvej inštancie splnil.
44. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Z dôkazov predložených oprávneným nevyplýva, že by sa stály rozhodcovský súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v ustanovení § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
45. Na okraj odvolací súd dodáva, že sa stotožnil s názorom oprávneného, že zmluva o úvere je zmluvou uzatvorenou v zmysle ustanovenia § 497 a nasl. Občianskeho zákonníka a že má povahu absolútneho obchodu. Zmluva o úvere zakladá medzi zmluvnými stranami záväzkový vzťah, ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov sa vždy spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Súd sa však nestotožnil s tvrdením oprávneného, že na predmetný právny vzťah nie je možné aplikovať predpisy na ochranu spotrebiteľa. Totiž, na tie skutočnosti, na ktoré nie je daná odpoveď v Obchodnom zákonníku je subsidiárne potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a taktiež aj zákona o spotrebiteľských úveroch, v prípade, že ide o spotrebiteľský úver. Uvedené vyplýva z ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch (tento v § 1 ods. 2 upravuje, čo sa rozumie spotrebiteľským úverom, pričom uvádza, že týmto je aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere).
46. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolací súd, tak ako aj súd prvej inštancie, posúdil právny vzťah medzi oprávneným a povinnou ako vzťah spotrebiteľský, a teda je naň nutné aplikovať okrem ustanovení Obchodného zákonníka aj ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z.
47. Zároveň odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, nebolo možné, v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru, splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.
48. Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 8/2015, por. č. 93, kde zaujal stanovisko, že ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento "ex offo" povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve.
49. V posudzovanej veci oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pričom tento nedostatok neodstránil ani v odvolacom konaní, a preto odvolací súd vychádzajúc z prezumpcie dôvodu zastavenia exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku), uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
50. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa ustanovenia § 262 CSP v spojení s ustanovením § 255 CSP rozhodol tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnej žiadne trovy konania nevznikli.
51. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).