Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-54-2019.pdf
PDF · 108.79 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-1T/54/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Ivanom ŠTEPITOM v trestnej veci proti obžalovanému Ing. Q. E., pre prečin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 288 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.12.2019 v Ružomberku, takto
rozhodol:
súd podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku obžalovaného J.. Q. E., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom A. XXX, okres D.,
oslobodzuje spod obžaloby, ktorou mu bolo kladené za vinu, že
ako prokurista a splnomocnený zástupca spoločnosti RBR Betón, s. r. o., so sídlom Mudroňova 5, 010 01 D., IČO: 36672572, ktorá ako stavebník v mesiaci marec 2018 v priemyselnom areáli na ul. Bystrická cesta 51 v Ružomberku realizovala stavbu označenú ako Modernizácia technológie miešacieho zariadenia betonárky Euromix 3300 SM 841 v rozpore s ustanovením § 43 ods. 11, ods. 14 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike nezabezpečil predchádzajúci súhlas prevádzkovateľa sústavy na zriadenie stavby, nezabezpečil vytýčenie inžinierskych sietí a výkon stavebného dozoru na stavbe, pričom v dôsledku uvedených pochybení dňa 21.03.2018 v čase okolo 12.25 h pri vykonávaní zemných výkopových prác na parcele C-KN parc. č. 6934 v katastrálnom území mesta Ružomberok došlo k pretrhnutiu 1 ks elektrického VN kábla (22kV) vedenia č. 198 medzi trafostanicami č. 777 a č. 778, k poškodeniu 1 ks elektrického VN kábla (22kV) linky č. 243 medzi úsekovým vypínačom č. 21 a trafostanicou č. 778, ktorých vlastníkom je spoločnosť Stredoslovenská distribučná a. s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 01 D., IČO: 26442151, v dôsledku čoho došlo k výpadku distribúcie elektrickej energie pre 38 transformačných staníc, čo predstavuje 4.848 odberných miest, čím vznikla uvedenej spoločnosti škoda vo výške 5.454,24 eur a taktiež pri uvedených výkopových prácach došlo k pretrhnutiu 2 ks VN káblov (22kV) a 1 ks tenšieho kábla nezisteného určenia, v dôsledku čoho došlo k výpadku distribúcie elektrickej energie vlastníkovi uvedených káblov spoločnosti ELBH - Slovakia, s. r. o. so sídlom Bystrická cesta 181, Ružomberok, IČO: 31609325, čím tejto spoločnosti vznikla škoda vo výške cca 950 eur,
t e d a , ž e
z nedbanlivosti ohrozil prevádzku všeobecne prospešného zariadenia, č í m m al s p á c h a ť
prečin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 288 Trestného zákona,
l e b o s k u t o k n i e j e t r e s t n ý m č i n o m .
odôvodnenie:
Obžalovaný Ing. Q. E. pred súdom vyhlásil, že je nevinný. Svoju obranu postavil na tvrdení, že ako prokurista je oprávnený zastupovať spoločnosť, v ktorej je zamestnaný, uzavrel dohodu s Ing. M., ktorému zároveň aj udelil poverenie na zastupovanie v súvislosti s vybavovaním všetkých povolení súvisiacich s modernizáciou zariadenia. Súčasťou činnosti, ktoré mala vykonávať osoba na to oprávnená, bola aj komunikácia so stavebným úradom. Bol to zmluvný partner ich spoločnosti, ktorý zvolil postup v súvislosti s modernizáciou betonárky s tým, že Ing. M. zvolil najjednoduchší proces, ktorý podľa jeho vedomosti, mal prerokovaný aj na stavebnom úrade. Obžalovaný uviedol, že celá modernizácia sa mala realizovať vo viacerých etapách, keď v prípade prvej etapy sa malo jednať o modernizáciu už postavenej betonárky. V tejto súvislosti sa využívala pôvodná elektrická prípojka a v rámci týchto činností sa riešilo aj prípadné predĺženie (preloženie) vodovodnej prípojky a práve v súvislosti s touto činnosťou došlo k pretrhnutiu vysoko napäťových káblov. Ďalšia etapa mala spočívať vo výstavbe mobilnej betonárky a v tejto súvislosti už potom prebehol úplne iný proces, a to v súvislosti s vydaním stavebného povolenia. Vzhľadom na informácie, ktoré obdržal od Ing. M.u, usudzoval, že nebol v tomto prípade potrebný stavebný dozor, ani stavbyvedúci. Mal to byť zhotoviteľ diela, ktorý ho vyrozumel o tom, že proces, ktorý navrhol, je v súlade so stavebným zákonom, a preto nebol požadovaný súhlas, resp. vyjadrenie od elektrikárov v súvislosti s prípadnými sieťami. Navyše vlastník pozemkov (Ing. K.) ich ubezpečil o tom, že nemá vedomosť, že by sa na jeho pozemkoch, ktoré mali od neho prenajaté, resp. ktoré následne od neho kúpili, sa nachádzali nejaké vedenia. Poukázal tiež na skutočnosť, že spoločnosť RBR Betón, s.r.o. uhradila všetky škody, ktoré v súvislosti s činnosťou zmluvného partnera tejto spoločnosti vznikli; považovali to za kolektívnu a morálnu zodpovednosť.
Spoločník a konateľ spoločnosti RBR Betón, s.r.o. JUDr. Martin Kubinec, PhD. sa bližšie k veci nevyjadril s odôvodnením, že celú záležitosť súvisiacu s modernizáciou pôvodnej betonárky a výstavbou novej betonárky riešil prokurista, t.j. obžalovaný. Výslovne uviedol, že súhlas na náhradu škody udelil on.
Poškodený Ing. Q. T. pred súdom uviedol, že až do predmetného dňa vôbec nevedel, že na jeho pozemkoch sú vedené nejaké inžinierske siete, bolo im oznámené, že sú to káble v ich vlastníctve a teda musia si zabezpečiť ich opravu samy, čo aj urobili, pričom v rámci dobrých susedských vzťahov s Ing. K.om ani nepovažoval si za potrebné uplatňovať nejakú škodu. Svedok výslovne uviedol, že na pozemkoch, ktoré on postupom času prikúpil a ktoré susedia s pozemkom, na ktorom došlo k pretrhnutiu VN káblov, až do doby roztrhnutia nemal o týchto skutočnostiach vedomosť, nemá to nikde vyznačené, či už na liste vlastníctva, ani na iných dokladov a nemá vlastne z čoho ani vychádzať. O existencii pozemných sietí sa dozvedel až z máp, ktoré predložila distribučná spoločnosť.
Výpoveď poškodeného Ing. T.a potvrdil svojou výpoveďou aj svedok Ing. K.. Svedok vypovedal, že predmetný pozemok nadobudol ešte niekedy v polovici 90. rokov, z ktorých časť pozemkov následne prenajal spoločnosti RBR Betón. Potvrdil, že pred vykonávaním prác bol obžalovaným, ale aj ďalšou osobou kontaktovaný s tým, či má alebo nemá vedomosť o prípadných pozemných vedeniach, keď potvrdil, že tak na liste vlastníctva, ale ani na iných dokladoch sa nenachádza žiaden záznam, či v podobe vecného bremena, plomby, prípadne inej ťarchy, z ktorých skutočností by mohol usudzovať o tom, že cez jeho pozemky (pod ich úrovňou) sú ťahané nejaké inžinierske siete. Potvrdil, že v súvislosti s aktivitami spoločnosti RBR Betón komunikoval s Ing. M..
Svedok Ing. Q. F. popísal okolnosti, za ktorých na základe objednávky vyznačil farebne, ako aj vykolíkoval trasu, kadiaľ má prebiehať výkop v súvislosti s prekládkou vodovodnej prípojky. Pokiaľ sa týka samotného rokovania, uviedol, že pre neho bol partner zamestnanec spoločnosti RBR Betón p. W., obžalovaný E., ak sa tam aj vyskytol, tak to bolo len okrajovo.
Q. W. vypovedal, že na miesto činu sa dostavil medzi 10-11.00 hodinou, a to z dôvodu, že bol vyslaný riaditeľom (Ing. E.om), aby sa tam išiel pozrieť za účelom zistenia, ako budú realizované výkopové práce, ktorých priebeh bol dohodnutý ešte predtým, Svedok uviedol, že pre neho z nepochopiteľných dôvodov boli káble uložené pod úrovňou terénu dosť nízko a navyše mali sa nachádzať pod zvyškami nejakej železničnej vlečky, na základe ktorých skutočností aj vzhľadom na možné zaťaženie vlečky sa vôbec nedalo predpokladať, že by sa tam mohol nachádzať nejaký kábel. V samotnom výkope sa nenachádzali žiadne zásypy, ani výstražné fólie, ktoré by mohli signalizovať existenciu prípadných inžinierskych sietí. Svedok uviedol, že aj bez toho, že by bol na mieste prítomný, by sa tieto práce vykonali aj bez ich prítomnosti. Zo strany Ing. K.a bol on, ako aj Ing. E. opakovane ubezpečovaný, že sa tam nenachádzajú žiadne siete.
Ing. D. A., vedúca oddelenia stavebnej správy Mesta Ružomberok uviedla, že mesto pristúpilo k vykonaniu stavebného dozoru až na základe oznámenia zo strany polície. Potvrdila, že spoločnosť RBR Betón im doručila list, ktorý sa týkal modernizácie betonárky; uvedený list vzali na vedomie, avšak išlo o list, ktorý nebol súladný so žiadnym ustanovením stavebného zákona, a preto sa vecou ďalej nezaoberali. Zo strany spoločnosti RBR Betón všetky činnosti zabezpečoval Ing. M..
Ing. Pavol M. pred súdom uviedol, že bol najatý spoločnosťou RBR Betón pre výkon inžinierskej činnosti, ktoré o.i. spočívala aj v zabezpečení legislatívy stavby. Svedok pred súdom bližšie ozrejmil priebeh samotných prác, ktoré boli rozdelené do troch etáp. V prípade prvej etapy sa robila prípojka nízko napäťového vedenia, a to z dôvodu, aby vôbec vedeli, či budú mať dostatočnú kapacitu elektrickej energie na realizáciu ďalších etáp. Druhá etapa spočívala v modernizácii betonárky Euromix 1000, kde malo dôjsť k výmene technologického zariadenia a tretia etapa mala spočívať v realizácii výstavby betonárky Euromix 3000.
V prípade prvej etapy bolo stavebníkom zaslané stavebnému úradu oznámenie o drobnej stavbe, načo stavebný úrad reagoval udelením súhlasného stanoviska. Druhá etapa mala spočívať vo výmene modernizácii technologického zariadenia, kde táto betonárka mala byť pripojená na už existujúce prípojky, ktoré boli vnútroareálové, čo v zmysle § 139 písm. b) Stavebného zákona bolo možné a v takomto prípade sa nevyžadovalo žiadne rozhodnutie. Až v prípade tretej etapy malo prebehnúť stavebné a povoľovacie konanie. Oznámenie o drobnej stavbe podpísal v mene spoločnosti RBR Betón on, nakoľko na takéto kroky mal udelené plnomocenstvo. Stavebný úrad jeho podanie založil do spisu, nereagoval naň, svedok zároveň pripustil, že stavebný úrad ani naň nemusel reagovať, nakoľko z hľadiska v tom čase platnej legislatívy, stavebník nemal povinnosť takýto krok urobiť, on napriek tomu takéto ohlásenie drobnej stavby stavebnému úradu zaslal. Následne sa svedok poopravil s tým, že nešlo o oznámenie drobnej stavby, ale o oznámenie modernizácie technologického zariadenia. V súvislosti s tým sa riešili aj vnútroareálové rozvody vody, kedy bolo potrebné osadiť tiež nádrž na pitnú vodu a z tohto dôvodu sa vykonávala jednoduchá projektová dokumentácia. Táto projektová dokumentácia sa nevykonávala len z dôvodu osadenia nádrže, ale aj z dôvodu, že v tejto súvislosti bolo potrebné posudzovať aj vplyv na životné prostredie, keď sa riešilo len pripojenie na existujúce vnútroareálové rozvody, keď prípojka pitnej vody končila vo vodomernej šachte, ktorá už bola zhotovená a stavebník sa napájal na túto šachtu. Podľa svedka vnútroareálové vodovodné, ale aj iné rozvody nepodliehajú povoľovaciemu konaniu a tieto si stavebník rieši vo vlastnej réžii. V rovnakom duchu sa vyjadril a v súvislosti s vytýčením nejakých inžinierskych sietí. O tejto skutočnosti informoval zadávateľa objednávky, pričom potvrdil, že aj majiteľ pozemku Ing. K. sa vyjadril v tom smere, že na jeho pozemkoch sa nenachádzajú žiadne podobné rozvody. V súvislosti s prípadným stavebným dozorom alebo s funkciou stavbyvedúceho na stavbe svedok uviedol, že v konkrétnom prípade bol tam stavbyvedúci a konkrétne išlo o firmu, ktorá výkopové práce aj vykonávala.
Po ohliadke výkopu zistil, že káble boli osadené v rozpore s platnými normami plytko a nebola tam uložená žiadna ochranná fólia, ktoré skutočnosti by nasvedčovali existencii prípadných rozvodov. Záverom svojej výpovede svedok uviedol, že predmetom podnetu na vykonanie štátneho stavebného dohľadu nebola drobná stavba, ale bol vykonaný štátny stavebný dohľad Úradom v Žiline a na základe toho bol potom vykonaný štátny stavebný dohľad Stavebným úradom Ružomberok. V podstate išlo o to, že už tam boli postavené základy druhej betonárky, ale išlo vlastne o betonárku (3300), ktorá už tam bola pristavená, ale nevyrábala a následne potom do toho zapracovali aj betonárku tzv. 1000.
Súd na hlavnom pojednávaní ďalej vykonal dôkazy prečítaním listinných dôkazov zadovážených v spise a na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrnne, dospel k záveru, že konaním obžalovaného Ing. Q.a E.a neboli naplnené zákonné znaky prečinu podľa § 288 Trestného zákona.
Na margo vyššie uvedených skutočností súd len poukazuje na výpoveď Ing. M.u, ktorý v pôvodnom konaní bol vypočutý v procesnom postavení obvineného a následne bol po zrušení uznesenia o vznesení obvinenia vypočutý ako svedok v čase, keď obžalovaný Ing. E. nemal a ani nemohol mať žiadnu vedomosť o vykonaní takéhoto úkonu, nakoľko v tom čase mu ešte nebolo vznesené obvinenie. Súd je toho názoru, že pokiaľ by OČTK vykonali tento dôkaz ešte pred podaním obžaloby, k jej podaniu by vôbec nemuselo dôjsť, nakoľko Ing. M. podľa názoru súdu dostatočne a presvedčivým spôsobom podrobne uviedol všetky okolnosti, ktoré predchádzali samotnému poškodeniu vysoko napäťovej prípojky.
Prečin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 288 Trestného zákona je nedbanlivostným trestným činom, objektom ktorého je ochrana prevádzky všeobecne prospešných zariadení. Ide o ohrozovací trestný čin, v prípade ktorého musí ísť o také konanie páchateľa, z ktorého hrozí bezprostredné nebezpečenstvo poruchy prevádzky všeobecne prospešného zariadenia. Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje nedbanlivosť, pričom bude postačovať aj nevedomá nedbanlivosť.
Pri tomto nedbanlivostnom trestnom čine je zavinenie dané, ak páchateľ:
a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, alebo
b) nevedel, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje pomery vedieť mal a mohol.
Zavinením sa rozumie psychický vzťah páchateľa ku skutočnostiam tvoriacim trestný čin, pričom tvorí obligatórnu zložku subjektívnej stránky skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu. Zavinenie je podstatnou náležitosťou trestného zodpovednosti, čím je vyjadrená zásada, že bez zavinenia niet trestného činu. Zavinenie je vybudované na dvoch zložkách, a to:
a) vedomostnej (intelektuálnej tiež nazývanej zložka poznania),
b) vôľovej.
Podľa stupňa naplnenia vôľovej zložky sa úmysel rozlišuje na priamy (dolus directus) a nepriamy (dolus eventualis). Vedomostná zložka je v obidvoch prípadoch rovnaká. Vedomostná, ako aj vôľová zložka zavinenia sa musia vzťahovať na skutočnosti požadované skutkovou podstatou trestného činu (skutočnosti zodpovedajúce znakom uvedeným v zákone). Musia tak zahrňovať nielen porušenie a ohrozenie záujmu chránených Trestným zákonom (objekt trestného činu), ale aj spôsob, akým bol trestný čin spáchaný, i ostatné náležitosti predpokladané príslušným ustanovením osobitnej časti (objektívna stránka trestného činu). Pokiaľ sa zavinenie na niektorú z týchto skutočností nevzťahuje, potom chýba subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu a je vylúčená trestná zodpovednosť.
Základným predpokladom pre postup orgánov činných v trestnom konaní, ako aj pre súd je zistenie, že konkrétna osoba sa dopustila protiprávneho činu, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone.
Protiprávnosť činu sa posudzuje v súvislosti s okolnosťami vylučujúcimi protiprávnosť (krajná núdza, nutná obrana a atď.).
Pojmom znaky uvedené v tomto zákone sa rozumejú znaky objektívnej a subjektívnej povahy, ktoré tvoria tvz. Skutkovú podstatu trestného činu (súhrn znakov, ktoré charakterizujú ľudské konanie, ako aj jeho následok ako trestný čin), pričom všetky sú rovnako nevyhnutné a rovnocenné.
Z hľadiska obsahu každá skutková podstata trestného činu vyjadruje všetky podstatné znaky a črty nevyhnutné na posúdenie, či konkrétny spáchaný skutok možno pokladať za trestný čin. Ide o súhrn znakov možných ľudských aktivít, ktorých splnením vzniká trestná zodpovednosť. Znaky trestných činov uvedených v Trestnom zákone vyjadrujú možnosť vzniku takto kvalifikovaných skutkov (predvídanie možnosti ich vzniku), ako aj nevyhnutnosť podriadiť ich pod príslušné skutkové podstaty trestných činov a použiť právne následky uvedené v Trestnom zákone. Súhrn podstatných znakov jednotlivých skutkových podstát trestných činov odráža konkrétny skutok určitej kvantity a kvality. Trestná zodpovednosť vzniká na základe existencie spáchaného skutku, ktorý vykazuje znaky skutkovej podstaty trestného činu.
Okrem obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktorými sú objekt (záujem, hodnota, či spoločenský vzťah chránený trestným právom), objektívna stránka (konanie vrátane opomenutia, následok a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom), subjekt (páchateľ) a subjektívna stránka (zavinenie, niekedy aj pohnútka - motív), sa na vyvodenie trestnej zodpovednosti pri prečine vyžaduje aj naplnenie tzv. materiálneho korektívu, ktorý je vyjadrený v ustanovení § 10 ods. 2 Trestného zákona
- nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Materiálny korektív predstavuje výnimku z formálneho chápania kategórie trestných činov. Jednou z podmienok, ktorá musí byť splnená na to, aby určité protiprávne konanie (skutok) mohlo byť kvalifikované ako konkrétny prečinu, že v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona aj pozitívny záver o tom, že závažnosť konania, ktoré inak z formálneho hľadiska napĺňa znaky skutkovej podstaty nejakého prečinu, je vyššia ako nepatrná. Stupeň závažnosti činu má zásadný význam pre rozhodnutie o základnej otázke trestného konania, ktorou je otázka viny a trestu.
Na posúdenie závažnosti určitého protispoločenského konania majú vplyv a závažnosť prečinu určujú nasledovné skutočnosti:
a) spôsob vykonania činu a jeho následky,
b) okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný (pôjde najmä o poľahčujúce a priťažujúce okolnosti),
c) miera zavinenia a pohnútka páchateľa. Kritériá, pomocou ktorých sa určuje závažnosť prečinov, sa týkajú konania a následku (t.j. objektívnej stránky) a miery zavinenia, prípadne pohnútky (t.j. subjektívnej stránky), sú také rôzne a premenlivé, že pomocou nich možno v konkrétnom prípade dostatočne rozlíšiť stupeň závažnosti spáchaného prečinu, resp. činu vykazujúceho znaky prečinu. Uvedené kritéria pri tom nemožno hodnotiť izolovane, ale v ich súhrnne, bez toho, aby niektoré boli preceňované na úkor iných. Závažnosť určitého protispoločenského konania býva spravidla deliacou čiarou medzi trestným činom a priestupkom.
Trestný čin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 288 Trestného zákona je prečinom (sadzba až na 6 mesiacov). V zásade sa predpokladá, že čin, ktorý vykazuje znaky uvedené v osobitnej časti Trestného zákona, je aj protiprávny. Pokiaľ však ide o prečiny, kde na vyvodenie trestnej zodpovednosti je tiež nevyhnutné, aby závažnosť tohto protiprávneho činu bola vyššia ako nepatrná. Ak nie je naplnený aj tento materiálny korektív, nepôjde o prečin, a preto vyvodenie trestnej zodpovednosti voči páchateľovi nie je možné.
Nedbanlivosť je ľahšou formou zavinenia, než úmysel. Môže mať podobu vedomej nedbanlivosti alebo nevedomej nedbanlivosti. Pre oba druhy nedbanlivosti je spoločné, že chýba zložka vôle, t.j. že páchateľ nechce spôsobiť následok, ani nie je uzrozumený s tým, že ho spôsobí a uplatňuje sa len zložka vedomostná (intelektuálna, rozumová). Keďže chýba zložka vôle, vo vzťahu k následku medzi úmyselným a nedbanlivostným zavinením je kvalitatívny rozdiel.
Vedomá nedbanlivosť je vybudovaná vedomím možnosti vzniku následku pri spoliehaní sa bez primeraných dôvodov, že k následku nedôjde. To znamená, že páchateľ vie o možnosti vzniku následku, avšak bez primeraných dôvodov možnosť porušenia alebo ohrozenia chráneného záujmu vylučuje.
Nevedomá nedbanlivosť je vybudovaná na povinnosti a súčasne i možnosti predvídať, že spôsobenie poruchy alebo ohrozenie záujmu chráneného týmto zákonom môže nastať. Zložka vedomostná je tu vyjadrená len ako povinnosť a možnosť vedieť, nie ako skutočná vedomosť rozhodujúcich skutočností.
Zavinenie z nedbanlivosti je vybudované na zložke vedomostnej (intelektuálnej), t.j. na psychickom vzťahu páchateľa k podstatným skutočnostiam, ktoré zakladajú trestný čin a zároveň na zachovaní potrebnej miery opatrnosti. Táto miera opatrnosti je určovaná spojením objektívneho a subjektívneho hľadiska pri predvídaní spôsobenia následku.
Objektívne hľadisko opatrnosti vyžaduje spravidla od každého rovnakú mieru opatrnosti, ktorá je v spoločnosti ustanovená alebo uznávaná. Vyššia miera opatrnosti sa vyžaduje výnimočne u niektorých skupín osôb podľa povahy povolania alebo zamestnania. Rozsah potrebnej opatrnosti vyplýva spravidla z osobitných právnych predpisov (napr. bezpečnostné predpisy, predpisy o pravidlách cestnej premávky, zákon o energetike).
Subjektívne hľadisko je miera opatrnosti, ktorú považuje za potrebnú a je schopný vynaložiť práve ten, o ktorého zodpovednosť ide. Ide o individuálne hľadisko, ktoré je u každého človeka iné, lebo je dané jeho znalosťami, skúsenosťami, jeho duševnými a telesnými schopnosťami a možnosťami. Trestná zodpovednosť pri vedomej a nevedomej nedbanlivosti je vymedzená spojením oboch hľadísk, pričom medzi porušením potrebnej miery opatrnosti a následkom musí by príčinná súvislosť.
Zavinenie musí zahŕňať všetky znaky charakterizujúce objektívnu stránku trestného činu, teda je príčinný vzťah medzi konaním páchateľa a následkom trestného činu. Pri nedbanlivosti je potrebné, aby si páchateľ aspoň mal a mohol predstaviť, že sa takto príčinný vzťah môže rozvinúť. Pre páchateľa nepredvídateľný príčinný priebeh nie je teda v zavinení obsiahnutý a páchateľ nezodpovedá za následok, ktorý takto vznikne. O zavinenie z nevedomej nedbanlivosti ide len vtedy, ak povinnosť a možnosť predvídať porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom sú dané súčasne. Nedostatok jednej z týchto zložiek znamená, že je čin nezavinený.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný ako prokurista právnickej osoby nekonal priamo, ale prostredníctvom tretej osoby. Je nepochybné, že obžalovaný nemal dostatok odborných vedomostí a skúseností na to, aby dokázal posúdiť, či konaním také, ako je popísané v skutkovej vete obžaloby, bol minimálne uzrozumený o tom, že svojim konaním (vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery) môže ohrozenie alebo porušenie spôsobiť. Tento záver súdu o nedostatku vedomostnej zložky u obžalovaného potom súd viedol k záveru, že z dôvodu chýbajúcej subjektívnej stránky u obžalovaného nie je možné jeho konanie hodnotiť tak, že by svojim konaním naplnil zákonné znaky prečinu podľa § 288 Trestného zákona.
V ďalšom však súd považuje za potrebné podotknúť aj skutočnosť, že v zásade platí, že, či už občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah má vlastný právny rámec určený v ustanoveniami Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka. Ak konaním fyzickej osoby v priebehu dotknutých udalostí dôjde k naplneniu zákonných znakov trestného činu, je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a následne súdu vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť postupom podľa Trestného poriadku, aplikujúc pri tom príslušné ustanovenia Trestného zákona, ktorých skutková podstata bola protiprávnym konaním obžalovanému naplnená.
Okresný súd Ružomberok si je vedomý subsidiárneho postavenia trestného práva ako právneho odvetvia, ktoré nastupuje ako ultima ratio (posledná a krajná možnosť) pri vzťahoch chránených inými právnymi odvetviami. Úlohou trestného práva je v tomto smere postihovať osoby, ktorých konaním (neoprávneným zásahom, opomenutím) je trestnou normou chránený záujem na toľko poškodený (ohrozený), že právne prostriedky iných právnych odvetví na ochranu tohto zákona nepostačujú. Aj z tohto pohľadu je preto potrebné vždy skúmať nielen následok konania (spôsobenú škodu), ale aj intenzitu, charakter a pohnútku konania dotknutej osoby. Práve pravidlo ultima ratio možno uplatniť pri prečinoch prostredníctvom materiálneho korektívu v rozsahu § 10 ods. 2 Trestného zákona tak, ako na to súd poukázal vyššie.
Súd môže záverom konštatovať, že základ skutkového deja popísaného v obžalobe (s určitými výhradami) sa stal, avšak ide o občianskoprávny (obchodnoprávny) vzťah medzi spoločnosťou RBR Betón, s.r.o. a vlastníkmi sietí, ktoré sa na predmetnom pozemku nachádzali. Uvedenú skutočnosť však bolo možné riešiť v zmysle § 420 až 450 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia sa týkajú všeobecnej i osobitnej zodpovednosti za škodu, ktorú povinný subjekt spôsobí porušením právnej povinnosti v súvislosti s činnosťou, a to aj tretích osôb, ktorých na túto činnosť použil.
S prihliadnutím na ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona, zásadu ultima ratio, ako aj nedostatok vedomostnej zložky zavinenia, súd potom obžalovaného spod obžaloby v zmysle § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho vyhlásenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline. Odvolanie má odkladný účinok. (§306/2)
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V neprospech obžalovaného môže odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len v jeho prospech (§308/2)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( § 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 305/1). Ak je poškodený právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci ( § 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.