Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-436-2018.pdf
PDF · 91.49 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/436/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a členov senátu JUDr. Petra Tutka a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu: Prima banky Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: J. W., G.. XX.X.XXXX, E. K. G. A., L. XX, o zaplatenie 155,29 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 8.10.2018 č.k. 1Csp/109/2018-150 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 155,29 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.
2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 155,29 eur spolu s úrokom vo výške 28 % ročne z uvedenej sumy za obdobie od 3.7.2018 do zaplatenia. Tohto nároku sa žalobca domáhal na základe tvrdenia, že so žalovaným mal na základe zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzavretú zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Poukázal na to, že v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok bol žalovaný povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich pre vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru a poplatkov. Žalovaný si neplnil svoje zmluvné povinnosti tým, že sa dostal do nepovoleného prečerpania istiny, pričom tento dlh nevyrovnal. Žalobca z tohto dôvodu vykonal zatvorenie uvedeného účtu ku dňu 2.7.2018 a vo vzťahu k žalovanému vykazuje pohľadávku vo výške istiny 155,29 eur z titulu nepovoleného prečerpania účtu a taktiež úroku vo výške 28 % ročne z uvedenej sumy.
3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa XX.XX.XXXX. V zmysle tejto zmluvy bol zriadený žalovanému osobný účet č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX s frekvenciou výpisov mesačne, spôsobom doručovania výpisov poštou. Ďalej obsahom zmluvy bolo vydanie a používanie platobnej karty Maestro, s výškou denného limitu 1.000,- eur, ďalej zmluva o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva a žiadosť o špecifikáciu služby SMS notifikácia. K zmluve boli pripojené Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko, a.s., účinné od 20.5.2014 a od 13.1.2018 (ďalej len "VOP"), Sadzobník poplatkov účinný od 1.9.2014 a od 1.1.2018, Úrokové sadzby produktov účinné od 1.9.2014 a od 28.4.2018. Do spisu boli pripojené výpisy za obdobie od 30.10.2014 do 2.7.2018. Na základe uvedených transakcií súd prvej inštancie zistil, že ku dňu zrušenia účtu, t.j. ku dňu X.X.XXXX bol vykonaný bezhotovostný prevod z účtu žalovaného na ďalší účet žalobcu, so zostatkom dlhu 155,29 eur. Z obsahu žalobcom predloženého sadzobníka poplatkov označeného ako "Úrokové sadzby produktov I. časť Občania" súd prvej inštancie zistil, že v časti úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu je sadzba dohodnutá na 28 % ročne. V zmysle čl. 3 bod 3. 8 VOP - Klient je povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke.
4. Na základe toho s poukazom na ust. § 1 ods. 5, § 2 písm. f/, § 9 ods. 2 písm. i/, § 11 ods. 1, § 18 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch uzavrel, že žaloba na zaplatenie sumy 155,29 eur s príslušenstvom je v časti istiny dôvodná. Žalobca v žalobe odvíjal žalovaný nárok od uzavretej zmluvy o bežnom účte a porušenia zmluvných povinností žalovaným mať na účte dostatok finančných prostriedkov. Je nepochybné, že svojou povahou išlo o zmluvu o bežnom účte v zmysle § 708 Obchodného zákonníka, žalobca je bankou a žalovaný konal pri uzatváraní zmluvy ako fyzická osoba. Ide teda zároveň aj o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. OZ, pretože žalovaný nekonal v rámci plnenia pracovných alebo podnikateľských povinností. Okrem ustanovení Obchodného zákonníka a zmluvných dojednaní teda dopadá na daný vzťah aj právna úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch a zákona o ochrane spotrebiteľa. Z obsahu uzavretej zmluvy vyvodil, že strany sporu uzavreli dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorou žalobca žalovanému zriadil študentský účet. V tejto zmluve neboli uvedené žiadne konkrétne poplatky, ani úroky v prípade povoleného prečerpania na osobnom účte. Z výpisov účtu žalovaného je zrejmé, že k 25.2.2016 mal povolené prečerpanie 200,- eur pri úrokovej sadzbe 19,90 % (č. l. 69 a nasl.), že túto službu využil, v dôsledku čoho mu vznikol na zriadenom bežnom účte dlh vo výške 155,29 eur, ktorý je povinný žalobcovi vrátiť. V konaní pred súdom prvej inštancie bol preukázaný skutkový stav veci, pričom iné skutočnosti nevyšli najavo. Takto zistený skutkový stav veci považoval súd prvej inštancie za nesporný, keďže žalovaný ho nerozporoval. Ďalej bolo preukázané, že žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi v stanovenej lehote neuhradil a neurobil tak ani ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie, preto žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie prečerpanej sumy 155,29 eur. Žalobca svoj nárok na úrok z nepovoleného prečerpania na účte vo výške 28 % zo sumy 155,29 eur odvodzuje od VOP (bodu 3.12) Prima banky, a. s. účinných od 1.7. 2012, kde je upravené nepovolené prečerpanie, ako aj upravený úrok v prípade nepovoleného prečerpania. Zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou, pri ktorej je potrebné priamo v spotrebiteľskej zmluve uviesť úrok z úveru - z ne/povoleného prečerpania poskytnutého veriteľom. V predmetnej zmluve uzatvorenej medzi stranami sporu nebol uvedený úrok dohodnutý medzi stranami sporu za poskytnutie finančných prostriedkov. Zmluva len odkazuje na Sadzobník a VOP. Tieto žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť, nemal možnosť individuálne vyjednať ich znenie, tak, aby bolo možné uzavrieť, že na ich znení sa veriteľ a klient dohodli v rámci zmluvnej voľnosti. Rovnako za nepostačujúce považoval v žalobcom pripravenej predtlači formulárovej zmluvy uvedené konštatovanie, že klient sa s obchodnými podmienkami a Sadzobníkom oboznámil a sú súčasťou zmluvy (čl. IV. Zmluvy).Úrok z úveru je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere, t.j. aj zmluve o ne/povolenom prečerpaní finančných prostriedkov. Medzi stranami sporu výška úroku nebola dohodnutá, bola uvedená vo všeobecných zmluvných podmienkach. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na všeobecné obchodné podmienky, resp. sadzobník poplatkov, súd prvej inštancie poukázal na to, že vo všeobecnosti zmluvné ustanovenia vo vopred pripravovanej formulárovej zmluve, resp. spleti všeobecných obchodných podmienok, ktoré naviac navodzujú skôr dojem obsahu nepodstatného charakteru, v tejto časti spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a preto nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Žalobca nepreukázal platné individuálne dojednanie úroku 28 % ročne priamo v spotrebiteľskej zmluve, nepredložil žiadnu listinu, ktorá by bola podpísaná obidvoma zmluvnými stranami a z ktorých by bolo nepochybné, že sa so žalovaným dohodol o výške úroku v prípade nepovoleného prečerpania účtu. Preto súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti, t.j. v časti príslušenstva, zamietol. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi priznal ich plnú náhradu.
5. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zmeniť v jeho zamietavom výroku a žalobcovi priznať ním uplatnenú výšku úrokov z prisúdenej istiny. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p.. Teda na tvrdení, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní poukázal na to, že v žalobe si uplatnil nárok z titulu prekročenia zostatku na účte, ktoré upravuje zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Má zato, že zákon počíta s možnosťou, že zostatok na účte vzniknutý titulom prekročenia bude úročený. Zmluva o účte pre prípad prekročenia nemusí ako obligatórnu náležitosť obsahovať údaje uvedené v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.. Naopak má za to, že podľa § 18 ods. 1 cit. zákona postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Má za to, že uvedenú povinnosť si plní, keď na úrokovej výveske a na web stránke sú uverejnené nielen aktuálne sadzby, ale aj z minulosti. Má za to, že zverejnením uvedených vývesiek na svojom webovom sídle a v pobočkách si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietavom výroku, ako aj v naväzujúcom výroku o trovách konania, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
8. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, vykonané dôkazy vyhodnotil postupom zodpovedajúcim úprave § 191 ods. 1 C.s.p., vec aj správne právne posúdil a aj vecne správne vo veci rozhodol, pokiaľ zamietol nárok žalobcu na priznanie zmluvných rokov, keďže k tomu boli splnené zákonné podmienky. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvej inštancie.
9. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvoinštančného rozsudku a preto sa v súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalobcu považuje za potrebné k týmto dôvodom dodať:
10. Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že tento napáda správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý svoj zamietavý výrok v časti uplatneného zmluvného úroku odôvodnil tým, že v zmluve o úvere chýba jej podstatná náležitosť a to uvedenie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, v ktorej tento namieta správnosť takéhoto záveru s poukazom na to, že zmluva o účte pre prípad prekročenia nemusí ako obligatórnu náležitosť obsahovať údaje uvedené v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., teda ani údaj o zmluvných úrokoch. Takéto tvrdenie je totiž v rozpore so znením citovaného zákona.
11. Podľa ust. § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, c/ ak zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1.
12. Podľa § 10 ods. 1 cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i) a w).
13. Podľa § 9 ods. 2 písm. i/ cit. zák. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.
14. Odvolací súd vychádzajúc z týchto zákonných ustanovení považuje za správny záver súdu prvej inštancie, že aj na zmluvu o úvere formou povoleného prečerpania sa vzťahuje ust. § 9 ods. 2 písm. i/ cit. zákona, teda aj povinné uvedenie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Tento údaj tvorí podstatnú náležitosť zmluvy a jej nedostatok má za následok záver o bezúročnosti a bezodplatnosti zmluvy. Rovnako odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku, v ktorej žalobca poukazuje na to, že v zmysle ust. § 18 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. postačuje splnenie informačne povinnosti uvedenej v tomto ustanovení. Nedostatok podstatnej náležitosti zmluvy predstavuje povinnosť uviesť túto konkrétnu náležitosť v obsahu zmluvy a jej nedostatok vyvoláva zákonom predpokladané následky. Obsah samotnej zmluvy teda nemožno stotožňovať s informačnou povinnosťou žalobcu ako dodávateľa vyplývajúcou mu z ust. § 18 ods. 1 zákona.
15. V zmysle uvedených dôvodov preto odvolací súd zamietavý výrok prvoinštančného rozsudku ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p., vrátane správneho výroku o trovách konania.
16. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a žalovanému odvolacie trovy nevznikli, preto odvolací súd nepriznal stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).