Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Sa/27/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci žalobcu: R. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, XX-XXX R., Poľská republika, právne zast. V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, za účasti: WEBUNG, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 47 237 201, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 12668-3/2018- BA zo dňa 10.10.2018, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Účastníkom konania a ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca rozhodnutím č. 49776-1/2013-CA zo dňa 29. novembra 2013 rozhodla, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi WEBUNG, s.r.o. (IČO: 47 237 201, so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca) od 01. novembra 2013 podľa slovenskej legislatívy. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca zo dňa 29. novembra 2013 podal žalobca v zákonom ustanovenej lehote odvolanie. Žalovaná rozhodnutím č. 15466-2/2015-BA zo dňa 21. októbra 2015 podľa § 193 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. konanie o odvolaní zamestnanca (žalobcu) prerušila odo dňa doručenia predmetného rozhodnutia zamestnancovi a zamestnávateľovi do dňa presného a úplného zistenia skutkového stavu veci. Následne žalovaná, ako odvolací orgán, pokračovala v konaní, preskúmala odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovni, pobočka Čadca zo dňa 29. novembra 2013 v celom rozsahu dospela k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je vecne správne a v súlade s platnými právnymi predpismi, preto predmetné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca v rámci odvolacieho konania potvrdila rozhodnutím č. 12668-3/2018-BA zo dňa 10. októbra 2018 a odvolanie zamestnanca (žalobcu) v celom rozsahu zamietla. Rozhodnutie žalovanej zo dňa 10. októbra 2018 nadobudlo právoplatnosť dňa 28. októbra 2018.

2. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 10. októbra 2018 podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu správnu žalobu v sociálnych veciach. V odôvodnení žalobca uviedol, že podľa jeho názoru v odôvodnení rozhodnutia žalovanej absentujú podstatné náležitosti vyžadované ust. § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. V rozhodnutí pobočky žalovanej, ako aj v rozhodnutí žalovanej absentuje skutočnosť a logicky aj spôsob jej vyhodnotenia vo vzťahu k ostatným podkladom pre rozhodnutie, či Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca a žalovaná zisťovali, či sa rozhodnutie príslušnej poľskej Sociálnej poisťovne o uplatniteľnej legislatíve vo vzťahu k žalobcovi stalo definitívnym. Rozhodnutie pobočky žalovanej neobsahuje skutočnosti (len generálne konštatovania), ktoré boli podkladom pre rozhodnutie žalovanej. Rozhodnutie žalovanej preto považuje žalobca za neodôvodnené a formalistické. Tvrdené skutočnosti je potrebné posudzovať individuálne s ohľadom na celkovú situáciu, v ktorej sa žalobca nachádza a súčasne so zreteľom na jednotlivé špecifiká jeho postavenia. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí žiadne individuálne skutočnosti, ktoré mali byť pokladom pre jej rozhodnutie, na základe ktorých malo dôjsť k definitívnemu určeniu uplatniteľnej legislatívy v oblasti sociálneho zabezpečenia medzi príslušnými styčnými orgánmi neuvádza. Pokiaľ žalovaná vo svojom rozhodnutí uvádza, že žalovanej bolo doručené oznámenie ZUS č. 340000/401/284/2013/UBS-OM/86061918850/EJ zo dňa 09. decembra 2013, ktorým ZUS v súlade s čl. 16 (2) vykonávacieho nariadenia určila, že pán R. S. podlieha od 01. novembra 2013 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa ako inštitúcia dotknutého členského štátu toto určenie nenamietala, stalo sa v súlade s čl. 16 (3) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov definitívnym, z uvedeného tvrdenia žalovanej nemožno prijať záver, že boli splnené podmienky pre definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy vo vzťahu k žalobcovi. Žalovaná neuvádza, kedy bolo oznámenie príslušnej poľskej Sociálnej poisťovne doručené žalovanej, z čoho nemožno vo vzťahu k momentu vydania rozhodnutia pobočky žalovanej zistiť, či boli dodržané všetky hmotnoprávne lehoty stanovené koordinačnými nariadeniami, až uplynutím ktorých by vzniklo Sociálnej poisťovni, pobočka Čadca oprávnenie na vydanie svojho rozhodnutia. V tejto časti považuje žalobca rozhodnutie žalovanej za nepreskúmateľné. Žalovaná musí vyčkať na právoplatné skončenie prípadného súdneho sporu v Poľskej republike o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia príslušnej poľskej Sociálnej poisťovne o určení uplatniteľnej legislatívy vo vzťahu k žalobcovi. Z rozhodnutia žalovanej nie je možné bez akýchkoľvek pochýb vyvodiť, na základe akého skutkového stavu a právneho posúdenia príslušná poľská Sociálna poisťovňa rozhodla v konečnom dôsledku o uplatniteľnej legislatíve vo vzťahu k žalobcovi za posudzované časové obdobie a či žalovaná v procese svojho rozhodovania, ktorého výsledkom bolo napadnuté rozhodnutie, vychádzala aj z týchto skutočnosti a zahrnula ich do odôvodnenia svojho rozhodnutia a do svojej správnej úvahy. Žalobca má za to, že v procese vydania napadnutého rozhodnutia vychádzala žalovaná z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, pretože nezískala dostatočné podklady na to, aby sa mohla podľa platných právnych noriem stotožniť so záverom, že žalobcovi za vymedzené časové obdobie nevznikla účasť na povinnom sociálnom poistení na území Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov žiadal žalobca rozhodnutie žalovanej zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že na zabezpečenie riadneho vykonávania základného nariadenia sú príslušné orgány a inštitúcie členských štátov na základe čl. 76 základného nariadenia povinné navzájom spolupracovať, vzájomne sa informovať o relevantných skutočnostiach, poskytovať svoje služby a komunikovať medzi sebou. Preto inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava bola oprávnená požadovať preukázanie relevantných skutočností na určenie uplatniteľnej legislatívy a súvzťažne Sociálna poisťovňa, ktorá je príslušná inštitúcia na uplatnenie uplatniteľnej legislatívy na území Slovenskej republiky, bola povinná rozhodujúce skutočnosti preskúmať. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca vykonala v období od 01. februára 2012 do 26. februára 2013 a v období od 01. februára 2012 do 05. novembra 2013 kontroly so zameraním na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov zamestnávateľa na území Slovenskej republiky. V čase vykonanej prvej kontroly sa v registrovanom sídle spoločnosti nenachádzal žiadny zo zamestnancov zamestnávateľa. Zamestnávateľ na adrese registrovaného sídla samostatnú kanceláriu alebo priestory nemá. Realizáciu predmetu činnosti majú zamestnanci dojednanú v pracovnej zmluve ako (miesto výkonu práce) „Slovenská republika“, čo v zmysle Zákonníka práce nemožno považovať za platné dojednanie o mieste výkonu práce. Pracovné zmluvy so zamestnancami sú uzatvárané na 10 hodín mesačne. Zamestnanci zamestnávateľa roznášajú letáky na požiadanie poľských firiem po rôznych mestách na území Slovenskej republiky. Zamestnávateľ zadáva prácu zamestnancom ústne, telefonicky, alebo e- mailom. Ku kontrole ani počas administratívneho konania však neboli predložené dôkazy, ktoré by spoľahlivým spôsobom preukazovali, že k reálnemu výkonu práce zo strany zamestnancov dochádza. Na základe získaných podkladov Sociálna poisťovňa dospela k záveru, že žalobca reálne nevykonáva činnosť na území Slovenskej republiky. Sociálna poisťovňa v zmysle čl. 76 (4) prvá veta základného nariadenia oznámila predmetné skutočnosti poľskej inštitúcii sociálneho zabezpečenia ZUS. V súlade s čl. 16 (2) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov bolo žalovanej zo strany ZUS doručené oznámenie č. 340000/500/862/2013/UBS-OM/86061918850/EJ zo dňa 09. decembra 2013, ktorým ZUS určila, že žalobca od 01. novembra 2013 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom na to, že žalovaná, ako inštitúcia dotknutého členského štátu, toto určenie ďalej nenamietala, stalo sa v súlade s čl. 16 (3) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov definitívnym. Žalobcovi bola teda uplatniteľná legislatíva určená zo strany ZUS ako príslušnej inštitúcie v zmysle čl. 16 (2) v spojení s čl. 16 (3) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov. K námietke žalobcu, že žalovaná bola povinná pred definitívnym prijatím určenej legislatívy preskúmať všetky rozhodujúce skutočnosti žalovaná uviedla, že z koordinačných nariadení nevyplýva pre Sociálnu poisťovňu povinnosť pred prijatím definitívneho určenia uplatniteľnej legislatívy opätovne preskúmať a preverovať skutočnosti, ktoré boli podkladom pre ZUS na toto určenie. Žalovaná oznámila ZUS skutočnosti zistené kontrolou a práve výsledkom tohto preskúmavania a preverovania bolo konečné určenie poľskej legislatívy pre menovaného (žalobcu). Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná navrhla, aby správny súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 10. októbra 2018 zamietol.

4. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (SSP) v spojení s § 177 SSP, pričom zistil, že rozhodnutie žalovanej je zákonné, preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú.

Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

Podľa § 172 ods. 5 citovaného zákona predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie1) v sporných prípadoch, o pokute, o penále, o povinnosti vrátiť dávku alebo jej časť podľa § 236 alebo o povinnosti nahradiť neprávom vyplatenú sumu na dávke podľa § 237, o povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie,1) pokuty, penále a ostatných dlžných súm podľa § 237a a o výsledku ročného zúčtovania.

Podľa čl. 13 ods. 3 nariadenia EP a Rady č. 883/2004 (základné nariadenie) osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1.

Podľa čl. 14 ods. 5 písm. b) nariadenia EP a Rady č. 987/2009 (vykonávacie nariadenia) na účely uplatňovania článku 13 ods. 1 základného nariadenia osobou, ktorá „zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch“, je predovšetkým osoba, ktorá nepretržite striedavo vykonáva činnosti s výnimkou zanedbateľných činností v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, a to bez ohľadu na početnosť alebo pravidelnosť tohto striedania.

Podľa čl. 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vykonávacieho nariadenia určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia vykonávacieho nariadenia predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko.

5. Správny súd mal preukázané, že napadnuté rozhodnutie žalovanej vychádza z jednoznačne preukázanej skutočnosti, že vo vzťahu k žalobcovi došlo zo strany ZUS, ako príslušnej inštitúcie v zmysle čl. 16 (2) vykonávacieho nariadenia, k individuálnemu určeniu poľskej uplatniteľnej legislatívy, ktoré sa v súlade s čl. 16 (3) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov stalo definitívnym, v dôsledku čoho je nevyhnutné uvedenú situáciu vnímať ako uzatvorenú na úrovni koordinačných nariadení. V čl. 16 (3) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov je jednoznačne ustanovené, za akých okolností sa určenie uplatniteľných právnych predpisov stáva definitívnym, a teda aj končeným v zmysle koordinačných nariadení, pričom jedinou podmienkou je nevznesenie námietok zo strany dožiadanej inštitúcie do uplynutia lehoty dvoch mesiacov odo dňa doručenia predmetného oznámenia. Uvedené vyplýva z oznámenia ZUS, Oddzial w Rybniku č. 340000/500/862/2013/UBS-OM/86061918850/EJ zo dňa 09. decembra 2013.

Aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10Sžso/20/2015 zo dňa 27. apríla 2016 v súvislosti s definitívnym určením uplatniteľnej legislatívy Najvyšší súd uvádza: Ak teda žalovaný a príslušný orgán sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky v súlade s čl. 15 a 16 vykonávacieho nariadenia definitívne určili uplatniteľné právne predpisy, nie je kompetencia krajského súdu tento postup správnych orgánov preskúmať a vyhodnocovať. Uvedené platí aj prípade, že by došlo k definitívnemu určeniu uplatniteľných právnych predpisov v rozpore s ustanoveniami základného a vykonávacieho nariadenia a takéto definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov je pre súd záväzné. V prejednávanom prípade bolo preukázané, že zamestnávateľ žalobcu prihlásil do registra Sociálnej poisťovne dňom 01. januára 2015 a odhlásil dňom 31. júla 2015. Pokiaľ za toto obdobie pre žalobcu platí poľská legislatíva, potom je potrebné rozhodnúť, že v tomto období nebol poistencom na území Slovenskej republiky, pretože nemôže byť zároveň poistencom na územiach dvoch členských štátov. V preskúmavanej veci teda nastala sporná situácia, keď na jednej strane bolo rozhodnuté o určení poľskej legislatívy, z ktorého určenia museli správne orgány vychádzať a na druhej strane zamestnávateľ žalobcu tohto prihlásil už v tomto období do registra poistencov Sociálnej poisťovne, ktoré obdobie sa prekrývalo s určením poľskej legislatívy. Napadnutým rozhodnutím bol tento sporný stav odstránený. Žalovaná teda napadnutým rozhodnutím žalobcovi neurčila uplatniteľnú legislatívu, ale rozhodla o veci nevzniku sociálneho poistenia žalobcu podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Za účelom zosúladenia skutkového stavu so stavom právnym, preto musela pobočka Sociálnej poisťovne vydať rozhodnutie, že žalobcovi sociálne poistenie podľa právnych predpisov Slovenskej republiky nevzniklo a následne jediný procesný postup, ktorý mohla využiť žalovaná v rámci odvolacieho konania, bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdiť. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp.zn. 1Sžso/41/2015 zo dňa 22. augusta 2017 uviedol, že Sociálna poisťovňa je oprávnená rozhodovať o vzniku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca, ktorý bol prostredníctvom príslušného formulára zaregistrovaný v registri poistencov, pričom Najvyšší súd SR zároveň poukázal na ustanovenia zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, z ktorých táto právomoc Sociálnej poisťovne vyplýva. Dôvodom pre určenie, že žalobcovi nevznikli povinné poistenia, nebola tá skutočnosť, že by slovenské správne orgány sociálneho zabezpečenia posudzovali túto skutkovú okolnosť, t.j. či žalobca na území SR vykonával alebo nevykonával zanedbateľné (marginálne) činnosti, ale tá skutočnosť, že pre žalobcu bola definitívne určená poľská legislatíva v zmysle čl. 16 ods. 2 a 3 vykonávacieho nariadenia. Táto skutočnosť bola tou rozhodnou skutočnosťou, ktorú musel akceptovať slovenský orgán sociálneho zabezpečenia a vzhľadom na paralelnú registráciu žalobcu v registri Sociálnej poisťovne od 01. januára 2015, potom musel tento sporný prípad vyriešiť tak, že vydal rozhodnutie o nevzniku týchto poistení práve odo dňa registrácie žalobcu v jeho registri.

6. Na základe uvedených záverov správny súd konštatuje, že rozhodnutie žalovanej je zákonné, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. V prejednávanej veci v súlade s ust. § 137 ods. 4 SSP rozhodol bez pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), lebo nezistil, že by týmto postupom bolo porušené ust. § 107 ods. 1 SSP a z iných dôvodov potreba pojednávania nariadiť nevznikla.

7. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanej (§ 168 SSP a contrario), pretože neboli splnené podmienky na jej aplikáciu. Súd podľa § 169 SSP nepriznal náhradu trov ani ďalšiemu účastníkovi, nakoľko mu žiadne nevznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu po jeho právoplatnosti je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť - označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).