Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoE/94/2019

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 36 284 831, proti povinnému: C. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. J. O. XX, o vymoženie sumy 1.050,27 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 19. júna 2018 č. k. 10Er/949/2013-25 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi trovy exekúcie vo výške 58,10 eura do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 243h ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok ). Uviedol, že dňa 17. 06. 2013 udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi (EX 2636/2013). Súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie dňa 28. 08. 2017 podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok. V danej veci mal súd prvej inštancie za preukázané, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom, ktorý by bol postihnuteľný exekúciou. Na základe zistení súdneho exekútora ohľadom majetkových pomerov povinného preto zastavil predmetnú exekúciu pre nemajetnosť povinného. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku a § 14 ods. 1, 2, § 22 ods. 1, 3 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov tak, že oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 58,10 eura do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Dospel k záveru, že súdnemu exekútori prináleží paušálna odmena v minimálnej výške 33,19 eura, náhrada hotových výdavkov vo výške 15,23 eura titulom poštovného a náhrada 20 %DPH v sume 9,68 eura.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, prípadne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, že u tvrdenej nemajetnosti je potrebné vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2CoE/218/2016. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania označil za predčasné. Mal za to, že právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcii hospodárne, prislúcha jemu ako oprávnenému. Zdôraznil, že zákon výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinný nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok mohol získať. Poukázal, že povinný je fyzická osoba v produktívnom veku (33 rokov), čo svedčí v prospech

argumentu a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti, poberania dôchodku alebo na základe inej právnej skutočnosti. Podľa jeho názoru súdny exekútor nezistil majetkové pomery povinného dôkladne. V tomto smere uviedol, že súd v uznesení konštatoval, že „súdnym exekútorom bolo preukázané, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom“ a preto exekučné konanie zastavil. Povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k upokojeniu jeho pohľadávky, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Súdny exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinný nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie (napr. práv na plnenie z poistných zmlúv uzatvorených s povinným). Uviedol, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že jeho právo ako oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Vybral si súdneho exekútora, ktorý má sledovať zmenu majetkových pomerov povinného počas celej doby trvania exekúcie, čím preniesol túto povinnosť svojou voľbou na súdneho exekútora. Naviac mimo prebiehajúcej exekúcie nemá inú možnosť zistiť, že povinný nadobudol majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku. Poukázal, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné, pričom zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v Slovenskej republike, výnimky umožňuje len zákon. Finančné prostriedky, ktoré v systéme verejného zdravotného poistenia absentujú z dôvodu nedisciplinovanosti platiteľov poistného pocítia aj ostatní platitelia, ktorí pravidelne do systému prispievajú, či už ako zamestnanci, SZČO, zamestnávatelia, samoplatitelia a pod. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Uzavrel, že exekučný súd je povinný postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii, ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu neplnením povinnosti, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo (odklad alebo zastavenie exekúcie). Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe.

3. Súdny exekútor JUDr. Ing. Štefan Hrebík vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou oprávneného, nakoľko v danej veci bola vylustrovaná ( priebežne od začatia exekučného konania ) negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinného je možné konštatovať jeho nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekučného konania by podľa jeho názoru bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Záverom poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1CoE/52/2013, v ktorom súd dospel k záveru, že nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Z vyššie uvedených dôvodov preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

4. Oprávnený vo vyjadrení k vyjadreniu súdneho exekútora uviedol, že hoci Exekučný poriadok výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok mohol získať, takéto situácie rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Opätovne zdôraznil, že povinný je fyzická osoba v produktívnom veku (34 rokov), čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Mal za to, že počet exekučných konaní evidovaných v registri CRE nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu vo vzťahu ku skutočnosti, akým majetkom povinný disponuje, a teda či povinný je alebo nie je nemajetný. Svoj záver argumentačne podporil rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 98/2009, ako i nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 07. 2000 sp. zn. I. ÚS 5/2000.

5. Súdny exekútor písomným podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 07. 09. 2019 doplnil svoje vyjadrenie k odvolaniu oprávneného, v ktorom poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4CoE/56/2018, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1CoE/41/2012-63, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25. 04. 2019 sp. zn. 41CoE/98/2019, zo dňa 28. 03. 2019 sp. zn.

2CoE/375/2018, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 25. 06. 2019 sp. zn. 25CoE/73/2018, ako i rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 10. 2011 sp. zn. IV. ÚS 452/2011.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 CSP viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa svojím návrhom, doručeným súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi, so sídlom Exekútorského úradu v Malackách, Dukelských hrdinov 2946/6 dňa 31. 05. 2013, domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 1.050,27 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil výkaz nedoplatkov č. 1300004949 zo dňa 01. 02. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27. 03. 2013. Súd prvej inštancie poveril dňa 17. 06. 2013 súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka vykonaním predmetnej exekúcie. Súdny exekútor dňa 28. 08. 2017 doručil súdu prvej inštancie podanie označené ako podnet na zastavenie exekučného konania, v ktorom uviedol, že lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok, z ktorého dôvodu navrhol zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a o trovách exekúcie rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na ich náhradu v celkovej výške 58,10 eura zaviazať oprávneného. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

10. Podľa § 41 ods. 2 písm. g) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi.

11. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

12. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

13. Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, je zrejmé, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie, pričom existencia nedostatku majetku musí byť podložená šetrením súdneho exekútora. Zastavenie exekúcie z tohto dôvodu pritom nebráni, aby oprávnený podal v budúcnosti nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.

14. Odvolací súd, vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových zistení, ako i citovanej právnej úpravy, dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. Mal za to, že súd prvej inštancie správne zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, nakoľko vykonaným šetrením povereného súdneho exekútora bolo nepochybne zistené, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Z pripojeného exekučného spisu sp. zn. EX 2636/13 vyplýva, že v priebehu roka 2013, 2014 boli vykonané lustrácie bankových účtov povinného. Povinný mal v Poštovej banke, a. s. vedenú vkladnú knižku, kde zostatok ku dňu 17. 09. 2013 predstavoval sumu 321,49 eura. Do 24. 11. 2014 bol povinný zamestnaný v spoločnosti Consulting Internacional, s. r. o., od 09. 07. 2015 do 16. 01. 2016 bol povinný zamestnaný v spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s. na základe dohody o pracovnej činnosti, pričom z uvedenej dohody nemal ku dňu 09. 11. 2015 žiaden príjem. Povinný nie je evidovaný v registri Sociálnej poisťovne ústredie, nie je poberateľom dôchodkovej, úrazovej, nemocenskej dávky, ani dávky v nezamestnanosti. Dňa 01. 06. 2018 bolo lustráciou v Centrálnom registri exekúcii zistené, že proti povinnému je vedených viacero exekučných konaní. Za tejto situácie preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď predmetnú exekúciu

zastavil pre nemajetnosť povinného. Záverom odvolací súd, reagujúc na námietky oprávneného ohľadne predpokladu budúceho príjmu povinného uvádza, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného nezakladá prekážku res iudicata pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu. Zastavenie exekúcie z tohto dôvodu tak nebráni, aby oprávnený podal v budúcnosti pri prípadnej zmene majetkových pomerov povinného nový návrh na vykonanie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).