Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Pc-3-2019.pdf
PDF · 95.17 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-9Pc/3/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudcom Mgr. Petrom Gučkom v právnej veci navrhovateľa: L. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U., G. XXXX/X, právne zastúpený: Advokátska kancelária Machová s.r.o., so sídlom Skalica, Sasinkova 886/16, proti povinnému: L. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XXX, právne zastúpený: JUDr. Alena Arbetová, advokátka so sídlom Holíč, Námestie Sv. Martina 3A, o zvýšenie vyživovacej povinnosti pre plnoleté dieťa takto
rozhodol:
I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť povinného voči navrhovateľovi zo sumy 100,- € mesačne na sumu 150,- € mesačne, ktoré výživné je povinný otec L. G. povinný platiť vždy do 20. dňa v kalendárnom mesiaci vopred k rukám oprávneného dieťaťa L. X., a to s účinnosťou od 11.2.2019.
II. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 11.2.2019 do 30.11.2019 v sume 482,10 € je povinný otec L. G. povinný zaplatiť oprávnenému dieťaťu L. X. v mesačných splátkach vo výške 14,- € splatných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.
III. Súd tým mení rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. 1P/76/2010-47 zo dňa 15.6.2010 v časti výšky výživného povinného otca L. G. voči oprávnenému dieťaťu L. X..
IV. Vo zvyšku súd návrh zamieta.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ tunajšiemu súdu doručil dňa 11.2.2019 návrh na zvýšenie výživného povinného otca L. G. voči navrhovateľovi ako plnoletému dieťaťu, a to zo sumy 100,- € na sumu 300,- € mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynula doba takmer deväť rokov, odkedy sa jeho pomery podstatne zmenili. Navrhovateľ je od mesiaca september 2018 študentom Vysokej školy ekonomickej v Prahe, s čím má spojené zvýšené náklady jednak na samotné štúdium a jednak súvisiace s cestovaním a zabezpečením si ubytovania mimo svojho trvalého bydliska, ktorých výšku špecifikoval v návrhu. Zároveň uviedol, že jeho matka pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba a jej príjem je vo výške asi 1.000,- € mesačne a výdavky vo výške 1.070,- € mesačne. O majetkových pomeroch povinného otca nemá žiadnu vedomosť, okrem platenia výživného sa však na výžive navrhovateľa nepodieľa.
2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a ich písomnými vyjadreniami, rodným listom navrhovateľa, potvrdeniami o štúdiu, potvrdeniami o uskutočnených platbách, poistnou zmluvou, poistkou, prehľadom splatných párovacích predpisov poistnej zmluvy, prílohou k faktúre za poskytnuté
telekomunikačné služby, električenkou, faktúrami o kúpe tovaru a služieb, históriami transakcií na bankových účtoch účastníkov konania, dohodou o pracovnej činnosti, výpismi z listov vlastníctva, potvrdením o príjme povinného, žiadosťou o zvýšenie výživného, analýzou nákladov, správami Okresného riaditeľstva PZ v Skalici, daňovým priznaním, účtovnou závierkou, lekárskymi správami, zmluvou o ubytovaní, rozhodnutím o pridelení miesta a odovzdanie zverených predmetov, potvrdením o cene ubytovania, databázou turnajov, darovacou zmluvou, zmluvou o vecnom bremene, kúpnymi zmluvami na kúpu motorového vozidla, výdavkovými pokladničnými dokladmi, zmluvami o splátkovom úvere, pracovnými zmluvami, letenkami, potvrdením o zdaniteľných príjmoch, prehľadom príjmov a výdavkov a zistil tento skutkový stav veci:
3. Súd mal zo spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. 1P/76/2010 preukázané, že naposledy bola vyživovacia povinnosť upravená rozsudkom č. k. 1P/76/2010-47 zo dňa 15.6.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.6.2010, ktorým súd schválil dohodu rodičov o zvýšení výživného tak, že výživné otca na navrhovateľa bolo zvýšené zo sumy 1.000,- Sk mesačne na sumu 100,- € mesačne, a to s účinnosťou od 12.5.2010, čím bol zmenený rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. 4C/112/2001-17 zo dňa 30.10.2001 v časti výživného. Nedoplatok na výživnom za čas od 12.5.2010 do 30.6.2010 v sume 109,91 € bol otec povinný zaplatiť k rukám matky do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd z potvrdení o štúdiu zistil, že navrhovateľ je študentom Vysokej školy ekonomickej v Prahe, Fakulty podnikohospodárskej. Povinný otec je zamestnaný u zamestnávateľa Schaeffler Skalica, spol. s r.o. v Skalici, kde dosahuje priemerný mesačný čistý príjem vo výške cca. 1.103,85 €.
4. Z písomných vyjadrení povinného doplnených ústne na pojednávaní pred súdom vyplýva, že s návrhom na zvýšenie vyživovacej povinnosti nesúhlasí a navrhol ho zamietnuť. V prvom rade poukázal na skutočnosť, že zvýšenie výživného by v danom prípade bolo v rozpore s dobrými mravmi, a to odôvodňujúc správaním sa navrhovateľa voči jeho osobe, ktorý o neho ako svojho otca nejaví žiadny záujem a naopak sa k nemu správa ako k cudziemu človeku. Ďalej poukázal na životnú úroveň navrhovateľa, ktorá je ďaleko vyššia ako jeho. Uviedol, že náklady navrhovateľa na štúdium podľa jeho názoru pôsobia astronomicky. Takisto sa vyjadril k príjmu matky navrhovateľa, pričom poznamenal, že ho nemožno obmedziť len na navrhovateľom deklarovaný príjem, ale je potrebné vnímať aj benefity, ktoré jej plynú z vlastníctva obchodného podielu v obchodnej spoločnosti. Zároveň uviedol, že k zmene pomerov prišlo aj na jeho strane, keď mu pribudla jedna vyživovacia povinnosť.
5. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. zákona o rodine (ďalej len zákon o rodine) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
6. Podľa § 75 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
7. Podľa § 78 ods. 1, ods. 3 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
8. Zo zisteného skutkového stavu veci a z vykonaného rozsiahleho dokazovania súd vyvodil záver, že návrh bol podaný dôvodne. Súd konštatuje, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynulo viac ako deväť rokov, pričom pomery sa za ten čas zmenili tak u oprávneného ako aj u povinného.
Oprávnený študuje na vysokej škole v zahraničí v Českej republike (predtým bol žiak druhého stupňa základnej školy), pričom so štúdiom má zvýšené výdavky, celkovo v konaní preukázané vo výške cca. 1.000,- €. U povinného sa pomery zmenili v tom smere, že dosahuje mesačný príjem takmer o 400,- € vyšší ako pri poslednej úprave vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi, pričom mu pribudla jedna vyživovacia povinnosť. Povinný si svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi plní riadne a včas. Na základe uvedených skutočností súd vyživovaciu povinnosť povinného ako rodiča voči navrhovateľovi ako plnoletému dieťaťu podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine zvýšil zo sumy 100,- € mesačne na sumu 150,- € mesačne, a to od podania návrhu (t.j. od 11.2.2019) a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Súd tým zmenil rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. 1P/76/2010-47 zo dňa 15.6.2010 naposledy upravujúci vyživovaciu povinnosť povinného voči navrhovateľovi, a to v časti výšky výživného, ako aj v časti adresáta výživného, keďže navrhovateľ dňa 16.7.2017 nadobudol plnoletosť.
9. Súd uvádza, že o výške výživného nerozhodol na samej hranici 30 % z čistej mzdy povinného podľa zaužívanej súdnej praxe, a to jednak z dôvodu, že oprávnený je len na začiatku štúdia na vysokej škole a je predpoklad, že jeho oprávnené potreby sa budú zvyšovať, a jednak z dôvodu, že objektívne možnosti a schopnosti povinného otca nie sú na takej úrovni, aby mu bola uložená vyživovacia povinnosť vo vyššej sume. Súd pri určení výšky výživného zohľadnil okolnosti tak na strane oprávneného ako aj na strane povinného, keď mal preukázané výnimočné okolnosti na strane povinného, ktorý má ďalšie dve vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom, o ktoré zabezpečuje osobnú starostlivosť spolu s manželkou, ktorá však dosahuje oveľa nižší príjem, z ktorého dôvodu by sa určením vyššej sumy výživného mohol dostať do situácie, keď by bola ohrozená samotná výživa povinného a jeho rodiny. Naopak na druhej strane matka navrhovateľa podniká a má porovnateľný príjem s príjmom povinného, z ktorého dôvodu súd prihliadol na pomer zárobkov oboch rodičov. Súd si je vedomý skutočnosti, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynula dlhá doba (9 rokov), ako aj skutočnosti, že oprávnený má zvýšené výdavky v súvislosti so štúdiom na vysokej škole, z uvedených okolností však nemožno automaticky bez ďalšieho vyvodiť potrebu zvýšenia výživného bez zohľadnenia všetkých relevantných skutočností pre rozhodnutie, t.j. okrem iného životnej úrovne samotného navrhovateľa, ktorý navyše pracuje a veľkú časť výdavkov je schopný si zabezpečovať sám (napr. čiastočnú úhradu ubytovania z ubytovacieho štipendia, ktoré je navrhovateľovi poskytované vo výške cca. 30,- € mesačne). Na druhej strane je však potrebné rešpektovať náročnosť štúdia a jednak skutočnosť, že samotné študijné povinnosti majú prednosť pred zabezpečovaním si finančných prostriedkov prácou popri štúdiu, resp. je potrebné prihliadnuť aj na schopnosti a možnosti navrhovateľa. V súvislosti s argumentáciou povinného, že navrhovateľovi bola vo veku jeho ďalších maloletých detí priznaná výška výživného 100,- € súd konštatuje, že za uvedené obdobie došlo k zvýšeniu platových pomerov ako aj životných nákladov.
10. Čo sa týka príjmu matky navrhovateľa súd vychádzal z tvrdenia navrhovateľa, ktoré nebolo zo strany povinného popreté, resp. na základe jeho návrhu súd vykonal dôkaz daňovým priznaním obchodnej spoločnosti Y. H. Q.., ktorého jedinou spoločníčkou je matka navrhovateľa, z ktorého vyplýva, že v roku 2018 bol výsledok hospodárenia obchodnej spoločnosti vo výške 3.977,51 € (t.j. 331,46 € mesačne). V konaní bolo preukázané, že viaceré výdavky navrhovateľovi boli uhradené z majetku obchodnej spoločnosti, čo možno vyhodnotiť ako určitú formu plnenia si vyživovacej povinnosti rodiča, keďže jej jedinou konateľkou je matka navrhovateľa. Súd nevykonal dôkaz príjmom manžela matky navrhovateľa z dôvodu, že ustanovenia upravujúce vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom neupravujú, že by bolo potrebné zisťovať príjem partnera druhého rodiča. Navyše z preukázaných výdavkov samotného navrhovateľa a jeho matky vyplýva, že manžel matky navrhovateľa prispieva takisto na jeho výživu, z ktorej skutočnosti však nemožno vyvodiť záver, že otec navrhovateľa nie je povinný prispievať na jeho výživu sumou podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov.
11. K namietaného rozporu požadovaného výživného s dobrými mravmi povinným súd uvádza, že hoci sú pomery navrhovateľa na vyššej úrovni, uvedenú okolnosť po zohľadnení pomerov na strane povinného otca nemožno považovať za takú, aby bola naplnená podmienka upravená v ustanovení § 75 ods. 2 zákona o rodine. Z predložených výpisov z bankových účtov nevyplýva, že by mal navrhovateľ k dispozícii finančné prostriedky vo výške, ktorá by výrazne prekračovala obvyklú mieru. Súd nemal z okolností daného prípadu preukázané, že by bolo zvýšenie vyživovacej povinnosti v rozpore s dobrými mravmi ani v otázke osobného vzťahu navrhovateľa voči povinnému. S ohľadom na argumentáciu povinného týkajúcu sa nevhodného správania navrhovateľa voči jeho osobe súd konštatuje, že podľa jeho názoru obaja účastníci konania nesú približne rovnaký podiel viny na skutočnosti, že spolu nekomunikujú a nestretávajú sa, z ktorého dôvodu nemožno brať do úvahy len
odmietavý postoj navrhovateľa, ale aj predchádzajúce konanie povinného, t.j. či bola snaha o nápravu vzťahu s navrhovateľom dostatočná. Z uvedených dôvodov teda nemožno prijať záver, že by nebolo spravodlivé vyživovaciu povinnosť zvýšiť. V tejto súvislosti súd už len poznamenáva, že vzájomné obviňovania účastníkov z klamstiev, prípadne ďalšie osobné útoky vykonané priamo pred súdom, nie sú pre budovanie vzťahu rodiča s dieťaťom správnym postojom, ale naopak vyvolávajú neprijatie toho druhého. Bez ohľadu na trvanie vyživovacej povinnosti (i keď v danom období práve z dôvodu jej trvania) je v záujme oboch strán snažiť sa budovať cestu k tomu druhému, ktorá môže na jednej strane zabezpečiť riadne plnenie si vyživovacej povinnosti na syna a jednak primerané prejavy úcty a rešpektu voči otcovi.
12. Vzhľadom na skutočnosť, že súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti s účinnosťou od podania návrhu, vznikol povinnému nedoplatok na výživnom za obdobie od 11.2.2019 do 30.11.2019 vo výške 482,10 € vypočítaný nasledovne: 1/ za obdobie 1.2.2019 až 10.2.2019 mal povinný zaplatiť sumu 35,70 € (100/28 x 10) a za obdobie 11.2.2019 až 28.2.2019 po zvýšení výživného sumu 96,40 €, t.j. spolu 132,10 €, zaplatil však len sumu 100,- €, t.j. nedoplatok za uvedené obdobie je vo výške 32,10 €; 2/ za obdobie od 1.3.2019 do 30.11.2019 (súd určil nedoplatok do 30.11.2019, nakoľko v merite veci rozhodol do 15. dňa v mesiaci) má povinný po zvýšení výživného zaplatiť sumu 1.350,- €, zaplatil však len sumu 900,- €, t.j. nedoplatok za uvedené obdobie je vo výške 450,- €, celková suma nedoplatku je tak vo výške 482,10 €. Súd povinnému v súlade s ustanovením § 232 ods. 4 CSP uložil povinnosť zaplatiť nedoplatok v mesačných splátkach vo výške 14,- €, a to s poukazom na jeho majetkové a zárobkové možnosti. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že povinný má okrem vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi ďalšie dve vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom, okrem toho spláca úver, pričom rozdiel celkového mesačného príjmu do domácnosti (spolu s manželkou povinného) a výdavkov je vo výške 300,- € (cca. 1.500,- € mínus cca. 1.200,- €). Súd pri určení výšky mesačnej splátky vychádzal zo skutočnosti, že nedoplatok na výživnom bude splatený do troch rokov, ktoré obmedzenie benefitu vyplýva zo súdnej praxe.
13. Na záver súd považuje za potrebné vyjadriť sa k námietkam povinného týkajúcim sa nepripustenia niektorých otázok v rámci výsluchu navrhovateľa, ako aj k ohradeniu sa voči prístupu zákonného sudcu na pojednávaní. Súd nepripustil otázku právnej zástupkyne povinného na navrhovateľa, v čom sa vysokoškolské štúdium v Prahe odlišuje od vysokoškolského štúdia v Bratislave z dôvodu, že nie je pre rozhodnutie v danej veci podstatná. Dieťa má právo na vzdelanie a nemožno ho obmedzovať, resp. nútiť študovať na škole, ktorá má horšie referencie, či už z objektívneho alebo subjektívneho hľadiska. Takisto nepripustil otázku, z akého dôvodu v písomnej výzve na zvýšenie výživného oslovil povinného otca oslovením „pán G., nakoľko podľa názoru súdu nesúvisí s prejednávanou vecou. Problematikou dobrých mravov sa súd vysporiadal v odseku 11 odôvodnenia, pričom zisťovanie, z akého dôvodu použil navrhovateľ uvedené oslovenie, súd nepovažoval za potrebné vzhľadom na skutočnosť, že samo o sebe nie je relevantné pre konštatovanie porušenia dobrých mravov zo strany navrhovateľa. Súd dodáva, že všetky písomné vyjadrenia účastníkov konania pozorne preštudoval a pokiaľ sa vyjadril, že čítal každý tretí riadok, v kontexte svojho vyjadrenia tým chcel zdôrazniť, že jednotlivé rozhodujúce skutkové tvrdenia uvedené v písomnom vyjadrení povinného sú doplnené vedľajšími, pre daný prípad nepodstatnými tvrdeniami (napr. „podľa všetkého ma syn ani nepovažuje už za svojho otca,...“ a pod.), ktoré môžu na jednej strane dokresľovať skutkový stav, nijako ho však nemenia.
14. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko neboli naplnené podmienky, v zmysle ktorých by podľa CMP bolo možné účastníkovi trovy konania priznať.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutkový stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).