Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18CoE/75/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beaty Trandžíkovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Paulíny Pacherovej, v exekučnej veci oprávneného: Spoločenstvo vlastníkov bytov I. Bukovčana 6 a 8 BREZA, so sídlom I. Bukovčana 6, Bratislava, IČO: 31 811 957, právne zastúpený: JUDr. Henrieta Danišová, advokátka, so sídlom Janka Alexyho 7, 841 01 Bratislava, proti povinným: X. M. W., N.. XX.XX.XXXX, A. J. A. X, A., X. V. W., N.. XX.XX.XXXX, A. J. A. X, A., o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 1.712,11 euro istiny s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Romanom Liščákom, so sídlom exekútorského úradu Nám. sv. Michala 5, Hlohovec, v zastúpení JUDr. Lukáš Liščák, so sídlom exekútorského úradu Nám. sv. Michala 5, Hlohovec, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 37Er/6363/2007-24 zo dňa 24.08.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 37Er/6363/2007-24 zo dňa 24.08.2018 o d m i e t a.

Povinným v 1. a 2. rade sa voči oprávnenému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie, v osobe sudcu, A.) zastavil exekúciu, B.) oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, C.) oprávnenému a povinnému nepriznal právo na náhradu trov exekučného konania.

1.1. Svoje rozhodnutie v časti o zastavení exekúcie oprel o ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c) NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len: „EP“), nakoľko zastavenie exekúcie navrhol oprávnený z dôvodu úhrady pohľadávky, ako aj trov konania povinnými.

1.2. Rozhodnutie o priznaní nároku súdneho exekútora na trovy exekúcie voči oprávnenému oprel o § 196, § 200 ods. 1 a § 203 ods. 1, 2 EP.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, v časti 1. výroku a 2. výroku napadnutého rozhodnutia podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie exekučného súdu zmenil tak, že súdnemu exekútorovi prizná nárok na náhradu trov exekúcie voči povinným. V odvolacej argumentácii uviedol, že súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ako aj namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia v časti uloženia povinnosti oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Mal za to, že súd sa nedostatočne vysporiadal so skutočnosťou, či oprávnený zavinil alebo nezavinil zastavenie exekúcie, pričom poukázal na ustanovenia exekučného poriadku, ktoré určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný, pričom len vo výnimočných prípadoch, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Ďalej vytkol napadnutému rozhodnutiu, že z neho nie je dostatočne zrejmé, ako súd určil výšku odmeny exekútora, nakoľko sa súd prvej inštancie tým ani nezaoberal.

3. Povinní v 1. a 2. rade sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie oprávneného im bolo riadne doručené dňa 20.11.2018 a 21.11.2018.

4. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení k odvolaniu oprávneného voči trovám exekúcie uviedol, že odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie nie je prípustné. Čo sa týka vyjadrenia sa k dôvodom zastavenia exekúcie, uviedol, že dňa 25.11.2007 mu bolo doručené späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie v celom rozsahu, ktorá listina bola postúpená súdu dňa 31.12.2007. Z obsahu „späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie v celom rozsahu“ má za zrejmé, že oprávnený v konaní nežiada pokračovať a na ďalšom vedení konania nemá záujem. Nakoľko však toto podanie bolo doručené po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, je potrebné toto podanie považovať za návrh oprávneného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) EP v znení účinnom do 31.03.2017. Záverom uviedol, že oprávnený nesporne zavinil zastavenie exekučného konania. Na základe vyššie uvedeného považuje napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne i právne správne a odvolanie oprávneného za neprípustné.

5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - CSP v spojení s § 470 CSP) prejednal vec v rozsahu predpokladanom v § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné odmietnuť.

6. Odvolanie oprávneného je podané za účinnosti CSP, smeruje proti rozhodnutiu sudcu vydanému v exekučnom konaní, voči ktorému v druhom výroku (o trovách exekúcie) odvolanie prípustné nie je (§ 44 ods. 8 EP). Voči prvému výroku napadnutého uznesenia (o zastavení konania) je odvolanie prípustné (§ 58 ods. 6 EP).

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle citovaného ustanovenia zákona sa na odvolacie konanie s účinnosťou od 1.7.2016 vzťahujú ustanovenia nového procesného predpisu, ktorým je Civilný sporový poriadok.

8. Odvolací súd konštatuje, že s poukazom na ust. § 470 ods. 2 CSP, zostal devolutívny účinok odvolania a s ním spojená funkčná príslušnosť krajského súdu na prejednanie odvolania zachovaná aj po zmene procesného predpisu, ktorým sa spravuje občianske súdne konanie.

9. Odvolací súd uvádza, že základným predpokladom prípustnosti a úspešnosti odvolania je splnenie podmienok, že a) zákon voči napadnutému rozhodnutiu odvolanie pripúšťa a b) napadnuté rozhodnutie je v neprospech odvolateľa.

10. Pokiaľ ide o zásadu prípustnosti odvolania táto predstavuje zákonodarcom konštruovaný právny stav kedy z procesnej normy upravujúcej postup v súdnom konaní vyplýva, že účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

11. Zásada prípustnosti odvolania voči rozsudku, ako aj voči uzneseniu súdu prvej inštancie je v právnom režime CSP vyjadrená v ust. § 357 CSP tak, že odvolanie je prípustné len proti tým uzneseniam súdu prvej inštancie, ktoré sú taxatívne vymedzené pod písm. a) až o) tohto ustanovenia zákona. V prípade uznesenia je tak odvolanie prípustné len tam, kde to zákon výslovne dovoľuje.

12. Navyše nemožno opomenúť skutočnosť, že tak v právnom režime OSP, ako aj v právom režime CSP, sa prípustnosť odvolania voči uzneseniam vydaným v exekučnom konaní riadila v prvom rade úpravou Exekučného poriadku, ako normy osobitnej povahy.

13. Vzhľadom na osobitnosť právnej úpravy exekučného konania, vyplývajúcej z ustanovení Exekučného poriadku, ako zákona špeciálneho (lex specialis) a svojou povahou majúceho aj charakter normy procesnej musela v režime OSP ako aj v režime CSP prípustnosť odvolania vyplývať (musela byť daná) priamo z ustanovení tohto osobitného zákona.

14. Ďalším predpokladom prípustnosti odvolania je, že napadnuté uznesenie bolo vydané v neprospech odvolateľa. Táto zásada v čase účinnosti OSP vyplývala z ustálenej judikačnej praxe a v právnom režime CSP bola premietnutá priamo do ustanovení zákona, a to konkrétne do § 359 CSP, v zmysle ktorého odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

15. Odvolací súd konštatuje, že voči druhému výroku napadnutého uznesenia, (ako už bolo uvedené v bode 6), odvolanie prípustné nie je.

16. V prípade prvého výroku zákon síce odvolanie pripúšťa, avšak napadnuté rozhodnutie, ktorým bola exekúcia zastavená, nie je v neprospech odvolateľa, predmetným výrokom bolo oprávnenému vyhovené a nebola mu napadnutým rozhodnutím spôsobená ujma. Oprávnený preto vo vzťahu k prvému výroku na podanie odvolania nemá zákonnú legitimáciu, nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania.

17. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

18. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

19. Na základe uvedených skutočností a cit. ust. zákona odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie je potrebné v celom rozsahu odmietnuť.

20. Odvolací súd odvolanie oprávneného proti druhému výroku napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

21. Odvolanie oprávneného proti prvému výroku napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie odvolací súd odmietol podľa § 386 písm. b) CSP, nakoľko nie je v neprospech odvolateľa, odvolateľ nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania.

22. Podľa ustálenej judikatúry súdov SR vrátane Ústavného súdu SR odvolací súd v tomto prípade rozhoduje bez toho, aby skúmal vecnú stránku napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a jemu predchádzajúce konanie.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP tak, že ich náhradu povinným nepriznal, nakoľko si nárok na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili a v odvolacom konaní im ani žiadne trovy nevznikli.

24. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).