Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-6Csp/63/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom v právnej veci žalobcu: Štátny fond rozvoja bývania, IČO: 31 749 542, sídlo Lamačská cesta 8, 833 04 Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou GARAJ & Partners s. r. o., IČO: 35 951 125, sídlo W. X, XXX XX S., proti žalovaným: 1/ X. I., C.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXXX/XX, XXX XX D., prechodne bytom X.. M. XX, XXX XX D.

- I., zastúpený JUDr. Jozefom Veselým, advokátom so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, 2/ W. I., C.. XX.XX.XXXX, D. S. Š. XXXX/XX, XXX XX D., prechodne bytom X.. M. XX, XXX XX D., 3/ I. I., C.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXX/X, XXX XX D., 4/ Y.. X. J., C.. XX.XX.XXXX, trvale bytom D.. A. X/ XXX, XXX XX U. O., o zaplatenie 10.282,83 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Zrušuje platobný rozkaz Okresného súdu Revúca sp. zn. 6Csp/63/2019 zo dňa 07.08.2019 vo vzťahu k žalovanému 1/.

Žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 10.282,83 Eur, zmluvný úrok 284,77 Eur, úrok z omeškania 27,48 Eur, zmluvný úrok 1,00 % p. a. zo sumy 10.282,83 Eur od 27.02.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,05 % p. a. zo sumy 10.282,83 Eur od 27.02.2016 do zaplatenia, nenávratný príspevok 4.979,09 Eur, a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 729,20 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Žalovaný 1/ je povinný zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 915,50 Eur na účet Okresného súdu Revúca v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou podanou dňa 05.08.2019 domáhal proti žalovaným 1/ - 4/ zaplatenia istiny 10.282,83 Eur, zmluvného úroku 284,77 Eur, úroku z omeškania 27,48 Eur, zmluvného úroku 1,00 % p. a. zo sumy 10.282,83 Eur od 27.02.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,05 % p. a. zo sumy 10.282,83 Eur od 27.02.2016 do zaplatenia, nenávratného príspevku 4.979,09 Eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 729,20 Eur, na tom skutkovom základe, že na základe Zmluvy o poskytnutí podpory poskytol žalovaným 1/ a 2/ úver vo výške 16.596,90 Eur pri základnej úrokovej sadzbe 1 % p. a. s lehotou splatnosti 30 rokov a s nenávratným príspevkom vo výške 4.979,09 Eur, ktorý bol zabezpečený ručiteľským záväzkom žalovaných 3/ a 4/. Žalovaní nesplnili zmluvnú povinnosť zriadiť záložné právo aj napriek výzve žalobcu zo dňa 05.03.2015. Žalobca preto od zmluvy odstúpil listom zo dňa 21.12.2015, ktorý bol doručený všetkým žalovaným 1/ - 4/ dňa 28.12.2015, pričom žalovaní 1/ - 4/ vyčíslený dlh voči žalobcovi nezaplatili.

2.Súd vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom Okresného súdu Revúca sp. zn. 6Csp/63/2019 zo dňa 07.08.2019, ktorým podanej žalobe proti žalovaným 1/, 2/ a 4/ v celom rozsahu vyhovel, pričom konanie proti žalovanej 3/ bolo zastavené uznesením zo dňa 06.08.2019 z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok žalovanej 3/. Platobný rozkaz bol doručený žalovaným 1/, 2/ a 4/ do vlastných rúk. Žalovaní 1/, 2/ a 4/ ako solidárne zaviazaní spoludlžníci, resp. ručiteľ majú v konaní postavenie samostatných spoločníkov, preto keď žalovaní 2/ a 4/ odpor proti platobnému rozkazu nepodali, proti žalovanej 2/ platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 31.08.2019 a proti žalovanej 4/ platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 01.10.2019. Žalovaný 1/ podal proti platobnému rozkazu včas odpor vecne odôvodnený tým, že z podanej žaloby nevyplýva, ako žalobca vyčíslil istinu, úroky a zmluvnú pokutu, pričom žalobca už v minulosti v konaní vedenom Okresným súdom Rimavská Sobota pod sp. zn. 13C/287/2006 podal proti žalovaným žalobu, ktorú neskôr zobral späť. Napokon žalovaný 1/ namietol aj premlčanie nároku žalobcu. Na základe včas podaného vecne odôvodneného odporu žalovaného 1/ preto súd podľa § 267 ods. 3 CSP platobný rozkaz zrušil iba vo vzťahu k žalovanému 1/, keďže žalovaní 1/, 2/ a 4/ mali v konaní postavenie samostatných spoločníkov.

3.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: vyčíslenie úroku z omeškania č. l. 13, zmluva o poskytnutí podpory č. l. 15, kolaudačné rozhodnutie č. l. 20, história pohybov na účte č. l. 21, výzvy na zriadenie záložného práva a odstúpenie od úverovej zmluvy s kópiami nedoručených zásielok a doručeniek č. l. 24-34, história pohybov na účte č. l. 135, notárska zápisnica č. l. 156, pripojený spis Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 13C/287/2006, na základe ktorých, s prihliadnutím k tvrdeniam účastníkov konania v ich písomných podaniach a na pojednávaní vo veci, súd zistil nasledovný skutkový stav:

4.Žalobca ako veriteľ, žalovaní 1/ a 2/ ako dlžníci a žalovaní 3/ a 4/ ako ručitelia uzatvorili dňa 17.04.2000 Zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru a nenávratného príspevku spravujúcu sa zákonom č. 124/1996 Z. z., predmetom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovaným 1/ a 2/ úver vo výške 500.000,- Sk pri základnej úrokovej sadzbe 1 % p. a. s lehotou splatnosti 30 rokov a nenávratný príspevok vo výške 150.000,- Sk za účelom financovania výstavby rodinného domu. Poskytnutý úver mali žalovaní splatiť v mesačných splátkach vo výške 1.-359. splátky 1.609,- Sk a v poslednej 360. splátke vo výške zostatku dlhu tak, že prvá splátka mala byť splatná 3 mesiace po uzatvorení zmluvy (15.08.2000 - 15.07.2030). S účinnosťou od 01.09.2005 na základe porušenia záväzku ukončiť realizáciu stavby v lehote 24 mesiacov od podpísania zmluvy došlo k zvýšeniu úrokovej sadzby na 4 % p. a. aj k s tým spojenému zvýšeniu mesačnej splátky na 2.285,- Sk. Dlžníci sa zaviazali (bod 7.6 zmluvy) zriadiť záložné právo v lehote 3 mesiacov od vydania kolaudačného rozhodnutia, pričom v prípade, ak dlžníci túto svoju povinnosť nesplnia, okrem prípadu, ak preukážu objektívne okolnosti brániace v zriadení záložného práva, vznikne žalobcovi právo odstúpiť od zmluvy (bod 7.8 zmluvy) a dlžníci sú v takom prípade povinní vrátiť poskytnutý úver, nenávratný príspevok a úrok do 60 dní.

5.Mesto Tornaľa vydalo dňa 22.12.2007 kolaudačné rozhodnutie, ktorým žalovaným 1/ a 2/ povolilo užívať stavu rodinného domu, žalovaní 1/ a 2/ však v dohodnutej lehote záložné právo k domu v prospech žalobcu nezriadili. Žalobca preto prostredníctvom splnomocnenej advokátskej kancelárie aj písomne listom zo dňa 05.03.2015 vyzval žalovaných 1/ - 4/ k splneniu povinnosti zradiť záložné právo a po nesplnení tejto povinnosti listom zo dňa 21.12.2015 od uzatvorenej zmluvy odstúpil a vyzval žalovaných k zaplateniu dlhu vo výške istiny 10.282,83 Eur, úroku 284,77 Eur, úroku z omeškania 27,48 Eur a nenávratného príspevku 4.979,09 Eur v lehote 60 dní od doručenia výzvy, ktorá všetkým žalovaným 1/ - 4/ bola doručená 28.12.2015. V súvislosti so zasielaním týchto listov žalovaným 1/ - 4/, vznikli žalobcovi náklady právneho zastúpenia vo výške 729,20 Eur (tarifná odmena 270,54 Eur, režijný paušál 8,39 Eur a DPH 55,79 Eur za list zo dňa 05.03.2015 a tarifná odmena 320,34 Eur, režijný paušál 8,39 Eur a DPH 65,75 Eur za list zo dňa 21.12.2015). Z vyčíslenia úroku z omeškania (č. l. 13) a z histórie pohybov na účte (č. l. 21 a č. l. 135) vyplýva, že ku dňu 21.12.2015 dlh žalovaných 1/ - 4/ predstavoval istinu 10.282,83 Eur, zmluvný úrok 284,77 Eur, úrok z omeškania 27,48 Eur a nenávratný príspevok 4.979,09 Eur, ktorých výška zodpovedá platbám žalovaných 1/ - 4/ do odstúpenia od zmluvy žalobcom - posledná splátka na účet žalobcu bola pripísaná ešte 22.04.2015, pričom od tohto dňa už žalovaní nezaplatili žalobcovi ani jednu splátku. V dobe od odstúpenia od zmluvy do začatia tohto konania podaním žaloby tak nenastala žiadna skutočnosť, ktorá by mala vplyv na zmenu výšky žalovanej pohľadávky (ktorou by bolo len zaplatenie časti dlhu), pričom tvrdenia žalovaného 1/ o nesprávnosti výpočtu žalovanej sumy ani neboli špecifikované, v čom presne nemá výpočet dlžnej sumy zodpovedať skutočnému stavu (§ 151 ods. 2 CSP).

6.Žalobca sa už v konaní vedenom Okresným súdom Rimavská Sobota pod sp. zn. 13C/287/2006, ktoré bolo začaté 06.03.2006, domáhal proti žalovaným 1/ - 4/ zaplatenia dlhu z uzatvorenej zmluvy pozostávajúceho po oprave žaloby z istiny 433.144,85 Sk, úroku 258.115,15 Sk, zmluvnej pokuty 69.126 Sk a nenávratného príspevku 150.000,- Sk z dôvodu, že úver nebol riadne splácaný a k 31.01.2006 vznikol dlh na nezaplatených splátkach v celkovej výške 22.688,- Sk, čím sa hrubým porušením zmluvných podmienok mal stať splatným celý dlh s odkazom na bod 8.4 zmluvy. V obsahu podanej žaloby nie je uvedené tvrdenie o tom, že by žalobca už v dobe predchádzajúcej začatiu konania od zmluvy odstúpil, takýto prejav vôle nie je ani obsahom podanej žaloby a nevyplýva ani z listinných dôkazov (napr. výzva k úhrade dlhu - upomienka), ktoré sú súčasťou uvedeného spisu. Preto pokiaľ sa žalobca už v tej dobe domáhal zaplatenia celého poskytnutého úveru s ďalšími nárokmi, jeho žaloba nebola z prevažnej časti (presahujúcej sumu nezaplatených splátok 22.688,- Sk) dôvodná. Konanie vo veci bolo zastavené uznesením zo dňa 06.10.2008 z dôvodu späťvzatia žaloby odôvodneného neformálnou mimosúdnou dohodou, ktorej predmetom bolo zaplatenie omeškaných splátok (vyplývajúce aj z histórie pohybov na účte č. l. 21 a č. l. 135) a podpis notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou zo dňa 24.07.2008 žalovanými 1/ a 2/. Z obsahu predmetnej notárskej zápisnice vyplýva, že obsahuje len opis skutkových okolností zmluvného vzťahu, neobsahuje však žiadny konkrétny záväzok a lehotu jeho splatnosti, len všeobecný prejav vôle žalovaných 1/ a 2/ o súhlase s vykonateľnosťou zápisnice a s exekúciou pohľadávky žalobcu.

7.Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

8.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými 1/ a 2/ ako dlžníkmi bola uzatvorená zmluva, formálne označená ako Zmluva o poskytnutí podpory vo forme úveru a nenávratného príspevku, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovaným 1/ a 2/ úver vo výške 500.000,- Sk pri základnej úrokovej sadzbe 1 % p. a. s lehotou splatnosti 30 rokov a nenávratný príspevok vo výške 150.000,- Sk za účelom financovania výstavby rodinného domu. Poskytnutý úver mali následne žalovaní 1/ a 2/ splatiť v 360 mesačných splátkach. Uzatvorenú zmluvu z hľadiska jej základných obsahových náležitostí možno právne kvalifikovať len ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, keďže z uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že vôľou žalobcu bolo poskytnúť za odplatu peňažné prostriedky žalovaným 1/ a 2/, pričom vôľou žalovaných 1/ a 2/ bolo takto poskytnuté peňažné prostriedky prijať a zaplatiť za ne dohodnutú odplatu vo forme úroku. Preto je zrejmé, že dojednania účastníkov obsahovali všetky nevyhnutné prvky zmluvy o úvere, podľa ktorej sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do

určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. V prípade účastníkov bola teda nepochybne uzavretá zmluva o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, a je vylúčené posúdenie tejto zmluvy medzi účastníkmi ako zmluvy o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka, keďže peňažné prostriedky boli žalobcom poskytnuté na zmluvnom základe (na základe uzatvorenej zmluvy po splnení zákonných podmienok) na základe predchádzajúcej žiadosti žalovaných 1/ a 2/ (§ 11 zákona č. 124/1996 Z. z.) so zrejmou vôľou oboch zmluvných strán, ktorá spočívala v tom, že dlžníci veriteľovi za poskytnutie peňazí zaplatia úrok. Zmluva medzi účastníkmi konania mala zrejmý konsenzuálny a nie reálny charakter, ako tomu je v prípade uzavretia zmluvy o pôžičke. Inak povedané zmluvný vzťah medzi účastníkmi nebol založený tým, že žalobca reálne odovzdal peniaze žalovaným 1/ a 2/, ale tým, že sa stretla zhodná vôľa účastníkov uzavrieť zmluvu za určitých podmienok. Posúdenie zmluvy ako zmluvy o úvere, na ktorú sa vzťahuje Obchodný zákonník vyplýva aj z nepochybného úmyslu zákonodarcu posudzovať zmluvy týkajúce sa úverových vzťahov podľa Obchodného zákonníka, ktorý v § 261 ods. 3 písm. d) a e) Obchodného zákonníka konštruoval zmluvy týkajúce sa úverov a rôznych iných peňažných vzťahov ako tzv. absolútne obchody. Na tomto závere nemení nič ani skutočnosť, že časťou záväzku žalobcu bolo poskytnúť žalovaným 1/ a 2/ aj tzv. nenávratný príspevok vo výške 150.000,- Sk, ktorého poskytnutie vyplývalo z osobitného postavenia žalobcu spravujúceho sa osobitným zákonom č. 124/1996 Z. z., a ani skutočnosť, že v obsahu zmluvy sa na niektorých miestach odkazuje na ustanovenia Občianskeho zákonníka. Napr. bod 7.1 zmluvy pri úprave zabezpečenia ručením nesprávne odkazuje na § 546-560 Občianskeho zákonníka, pričom v tejto časti ide v rozpore s § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka o nesprávne právne posúdenie účastníkmi, ktorým súd nie je viazaný; na druhej strane odkaz na § 151a Občianskeho zákonníka o záložnom práve je správny, keďže aj v prípade obchodných záväzkových vzťahov sa zabezpečenie záložným právom vždy spravuje Občianskym zákonníkom pre absenciu osobitnej úpravy v obchodnom práve. Poskytovanie podpory práve vo forme úverov (a teda nie aj v inej forme - napr. vo forme pôžičiek) vyplýva aj z ustanovení zmieneného zákona č. 124/1996 Z. z. (napr. § 8 ods. 1 a ods. 2).

9.Z osobitného postavenia žalobcu (§ 1 a nasl. zákona č. 124/1996 Z. z.) vyplýva, že pri poskytovaní podpory vo forme úverov, nenávratných príspevkov a úhrady časti úroku (§ 8 ods. 1 zákona č. 124/1996 Z. z.) žalobca nevystupuje v pozícii dodávateľa konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ako činnosti vykonávanej za účelom dosiahnutia zisku, keďže žalobca poskytol žalovaným 1/ a 2/ úver síce s povinnosťou zaplatiť úrok 1 % p. a., tento však ani zďaleka nedosahoval výšku úrokov podobných úverov poskytovaných napr. na bankovom trhu. Tento aspekt činnosti žalobu je ešte viac zvýraznený zmluvným dojednaním o poskytnutí tzv. nenávratného príspevku (s podmienkou dodržania zmluvných podmienok). Žalobca napokon ani nemá oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti v akejkoľvek oblasti. Zmluvy uzatvárané žalobcom pri realizácií podpory štátu v oblasti bytovej politiky preto nemajú charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (podobne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/106/2018 z 29.04.2019).

10.Žalovaní 1/ a 2/ porušili zmluvný záväzok (bod 7.6 zmluvy) zriadiť záložné právo v lehote 3 mesiacov od vydania kolaudačného rozhodnutia, ktoré bolo vydané mestom Tornaľa ešte 22.12.2007. Nesplnenie tejto povinnosti bolo dôvodom vzniku práva žalobcu odstúpiť od zmluvy (bod 7.8 zmluvy), ktoré žalobca využil a po predchádzajúcej výzve žalobca listom zo dňa 21.12.2015 od uzatvorenej zmluvy odstúpil a vyzval žalovaných k zaplateniu dlhu vo výške istiny 10.282,83 Eur, úroku 284,77 Eur, úroku z omeškania 27,48 Eur a nenávratného príspevku 4.979,09 Eur. Odstúpenie od zmluvy bolo doručené všetkým žalovaným 1/ - 4/ dňa 28.12.2015, pričom podľa bodu 7.8 zmluvy bolo povinnosťou dlžníkov vrátiť poskytnutý úver, nenávratný príspevok a úrok do 60 dní. Posledný deň dohodnutej 60 dňovej lehoty pripadol na 26.02.2016, počnúc od 27.02.2016 sú žalovaní v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy a tento deň je aj prvým dňom, kedy žalobca mohol prvýkrát uplatniť právo na súde. Z vykonaného dokazovania pritom nebolo preukázané, že by žalobca od zmluvy z tohto alebo iného dôvodu odstúpil už skôr (napr. v súvislosti s vedením predchádzajúceho súdneho konania na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 13C/287/2006). S ohľadom na právnu povahu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi ako zmluvy o úvere, ktorá je tzv. absolútnym obchodom, ktorý bez ohľadu na právne postavenie zmluvných strán sa spravuje Obchodným zákonníkom, premlčacia lehota pre uplatnenie práva žalobcu vyplývajúca z § 397 Obchodného zákonníka v trvaní štyroch rokov by potom uplynula až 27.02.2020. Konanie vo veci začalo podaním žaloby už dňa 05.08.2019, čím došlo k prerušeniu plynutia premlčacej lehoty (§ 402 Obchodného zákonníka), preto námietka premlčania vznesená žalovaným 1/ nie je dôvodná. Keďže právny vzťah medzi účastníkmi nie je vzťahom spotrebiteľským, ustanovenia

Občianskeho zákonníka o premlčaní nemožno v tomto prípade aplikovať ani na základe § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

11.Po odstúpení od zmluvy zostali nezaplatené nároky žalobcu na istinu vo výške 10.282,83 Eur, úrok 284,77 Eur a úrok z omeškania 27,48 Eur. Okrem toho podľa bodu 7.8 zmluvy vznikla dlžníkom aj povinnosť vrátiť tzv. nenávratný príspevok vo výške 4.979,09 Eur, ktorý v podanej žalobe bol pôvodne chybne označený ako zmluvná pokuta. Zástupkyňa žalobcu túto chybu na pojednávaní vo veci opravila, pričom aj z listinných dôkazov vyplýva, že žalobou uplatnený nárok je povinnosťou vrátiť tzv. nenávratný príspevok. Preto súd podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného 1/ zaplatiť žalobcovi istinu 10.282,83 Eur, zmluvný úrok 284,77 Eur, úrok z omeškania 27,48 Eur a nenávratný príspevok 4.979,09 Eur. Dlžníci sa zmluvne zaviazali zaplatiť žalobcovi úrok z poskytnutého úveru vo výške 1 % p. a., a hoci neskôr pre porušenie zmluvných podmienok došlo k jeho zvýšeniu až na 4 % p. a., žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie úroku len v rozsahu 1 % p. a. Súd viazaný podanou žalobou preto zaviazal žalovaného 1/ zaplatiť aj zmluvný úrok 1 % p. a. z nezaplatenej istiny úveru 10.282,83 Eur od 27.02.2016 do zaplatenia. Žalovaní sa dostali s plnením záväzku do omeškania od 27.02.2016, preto súd žalovaného 1/ zaviazal zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 8,05 % p. a. zo sumy 10.282,83 Eur od 27.02.2016 do zaplatenia. Podanej žalobe napokon súd vyhovel aj v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia preukázaných nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 729,20 Eur, na zaplatenie ktorých má žalobca nárok podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

12.Rozhodnutiu vo veci nebránila skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/ dňa 24.07.2008 podpísali notársku zápisnicu so súhlasom s vykonateľnosťou. Z obsahu predmetnej notárskej zápisnice predovšetkým vyplýva, že obsahuje len opis skutkových okolností zmluvného vzťahu, neobsahuje však žiadny konkrétny záväzok a lehotu jeho splatnosti, len všeobecný prejav vôle žalovaných 1/ a 2/ o súhlase s vykonateľnosťou zápisnice a s exekúciou pohľadávky žalobcu. Notárska zápisnica ako exekučný titul musí spĺňať nielen formálne ale aj materiálne náležitosti, čo znamená, že musí obsahovať dostatočne konkrétnu identifikáciu nároku (v prípade peňažného plnenia najmä jeho výšku) a lehotu na plnenie (§ 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku). Tieto náležitosti predmetná notárska zápisnica nespĺňa, nie je preto spôsobilým materiálne vykonateľným exekučným titulom. Odhliadnuc od uvedenej nespôsobilosti notárskej zápisnice, aj keby predmetná notárska zápisnica bola spôsobilým exekučným titulom, nemohla by vytvoriť prekážku veci rozhodnutej podľa § 230 CSP. Notárska zápisnica obsahujúca súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou nadobúda iba vlastnosť vykonateľnosti, a nie aj vlastnosť právoplatnosti, ktorá jediná je spôsobilá vytvoriť prekážku res iudicata. Uvedené vyplýva aj z historického vývoja, keď za účinnosti rakúskeho notárskeho poriadku z roku 1871 (zákon č. 75/1871, ktorým sa zavádza nový notársky poriadok, uverejnený v čiastke 32 číslo 75 strana 161 Ríšskeho zákonníka) bolo prípustné podať žalobu ohľadom totožného nároku, ktorý bol obsahom notárskej zápisnice, pričom nebolo možné uplatniť námietku res iudicata. Tým boli od seba odlíšené súdny zmier a notárska zápisnica so súhlasom s vykonateľnosťou. V prípade súdneho zmieru totiž proti následnej žalobe ohľadom totožného nároku námietka res iudicata prípustná bola (Šediva Václav, Notářství dle práva rakouského se stručnými dějinami notářství vůbec, Turnov: Sluka & Jiránek 1884, s. 88). Notárska zápisnica so súhlasom s vykonateľnosťou je síce verejnou listinou a titulom pre výkon rozhodnutia, ale nie je rozhodnutím a nemôže tak ani nadobudnúť právoplatnosť, preto nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej, ktorá by bránila prejednaniu sporu súdom (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/267/2000 z 10.10.2000, alebo uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 31Cdo/2184/2013 z 11.02.2015, a tiež: Tripes Antonín, Exekuce v soudní praxi, 3. vydání, Praha C.H. Beck 2006, s. 24).

13.Žalovaní 2/ a 4/ boli k zaplateniu rovnakého dlhu zaviazaní platobným rozkazom sp. zn. 6Csp/63/2019 zo dňa 07.08.2019, ktorý voči žalovaným 2/ a 4/ nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť vrátane výrokov o trovách konania a o povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Žalobca bol pri rozhodovaní týmto rozsudkom v konaní úspešný v celom rozsahu aj proti žalovanému 1/. O nároku žalobcu na náhradu trov konania teda súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci tak, že aj žalovaného 1/ zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom náklady, ktoré žalovaný 1/ spôsobil svojimi samostatnými procesnými úkonmi, zaplatí žalovaný 1/ samostatne. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

14.Žalobca je osobne oslobodený od súdneho poplatku za žalobu podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. Zároveň preto súd podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. zaviazal k zaplateniu súdneho poplatku za žalobu podľa položky č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 6 % zo základu 15.261,92 Eur (istina 10.2852,83 a nenávratný príspevok 4.979,09 Eur) t.j. vo výške 915,50 Eur aj žalovaného 1/, ktorý bol v konaní neúspešný v celom rozsahu.

15.O lehote na plnenie súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP tak, že žalovanému 1/ súd uložil povinnosť zaplatiť dlh žalobcovi ako aj poplatkovú povinnosť na účet súdu v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).