Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

75Ek/1095/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnému: Ľ. R., X.. XX.XX.XXXX, L. P. XX/XX, XXX XX F., v konaní zast.: Občianske združenie Právna pomoc poškodeným, so sídlom Janka Kráľa 200/12, 08 271 Lipany, IČO: 50 951 947, o vymoženie 117,80 Eur s príslušenstvom, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 23.07.2020 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 117,80 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu

- Rozhodcovského rozsudku zo dňa 24.10.2019, sp. zn. , ktorý vydal Slovenský arbitrážny súd, stály rozhodcovský súd, zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, rozhodcom Mgr. Miroslavom Semancom. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 18.02.2020 a vykonateľnosť dňa 21.02.2020.

2. Súd po posúdení návrhu na vykonanie exekúcie dňa 28.07.2020 vydal poverenie na vykonanie exekúcie sp. zn. pre súdneho exekútora Mgr. Róberta Segľu, so sídlom exekútorského úradu: Baštová 44, 080 01 Prešov, IČO: 37 794 680, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 212EX 369/20.

3. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 17.08.2020. Následne dňa 26.09.2021 povinný podal návrh na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor dňa 28.09.2021 predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie predložil súdu na rozhodnutie. Dňa 29.10.2021 poverený súdny exekútor doručil súdu vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

4. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku po lehote ustanovenej v § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. po 15 dňoch od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, a preto mu súd nepriznal odkladný účinok. V návrhu na zastavenie exekúcie povinný uviedol, že navrhuje odklad exekúcie, vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie. Následne citoval ustanovenie § 53 Exekučného poriadku, pričom skonštatoval, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a následnej žiadosti o vydanie poverenia súdneho exekútora došlo zo strany Okresného súdu Banská Bystrica k pochybeniu. Namietol, že predmetný arbitrárny orgán pri vydávaní rozhodcovského rozsudku pochybil, keď tento vydal v absolútnom rozpore so zákonom. Rozpor so zákonom pri vydávaní rozhodcovského rozsudku bol podľa povinného daný najmä tým, že vo veci konajúci rozhodca napriek zákonom stanovenej povinnosti nevykonal kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok predmetnej úverovej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným v zmysle ustanovení a nasledujúce . Podotkol, že uzatvorením rozhodcovskej zmluvy k predmetnej zmluve o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným došlo

k jednoznačnému zhoršeniu postavenia povinného v postavení spotrebiteľa, resp. k vzniku hrubého nepomeru v právach medzi oprávneným a povinným zo zmluvy o úvere. O zjavnú nerovnováhu medzi podnikateľom a spotrebiteľom a neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa jeho vyjadrenia ide najmä z dôvodu, že oprávnený si priamo a autoritatívne v predformulovanej rozhodcovskej zmluve určil pre prípad vzniku sporu z predmetnej zmluvy, možnosť výberu či prípadný spor predloží stálemu rozhodcovskému súdu alebo príslušnému všeobecnému súdu Slovenskej republiky. Právo výberu akému súdu spor predloží spočíva podľa zmluvy na tej zmluvnej strane, ktorá podáva žalobný návrh, a preto povinný namietol, že nemal na rozdiel od oprávneného reálnu možnosť ovplyvniť výber rozhodcovského súdu ani výber osoby rozhodcu, čím došlo taktiež k jeho znevýhodneniu. Namietol, že predmetná rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože nebola platne individuálne dojednaná, keďže oprávnený sám predložil rozhodcovskú zmluvu na podpis povinnému bez toho, aby ho upozornil na právne dôsledky, ktoré preňho plynú z uzatvorenia takejto zmluvy. Na základe vyššie uvedeného má povinný za to, že Okresný súd Banská Bystrica nemal poverenie na vykonanie exekúcie vydať, ak by správne preskúmal a zistil zjavný rozpor exekučného titulu so zákonom. Podľa povinného, rozhodcovský súd pri vydávaní rozhodcovského rozsudku navyše opomenul ďalšiu zásadnú skutočnosť, a to tú, že predmetný úver je z dôvodu absencie podstatných náležitostí v zmluve o úvere bezúročným a bezpoplatkovým. Ďalej poukázal na dôvod zastavenia exekúcie pre rozpor s verejným poriadkom. Následne citoval ustanovenie § 61 k Exekučného poriadku. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. januára 2013 č. k. , podľa ktorého princíp „neznalosť zákona neospravedlňuje“ musí ustúpiť dôležitejšiemu princípu - princípu ochrany spotrebiteľa. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti povinný navrhol súdu odklad exekúcie, vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a následne ju zastaviť.

5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že dňa 28.09.2021 mu bola doručená výzva súdneho exekútora na vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, avšak k výzve bolo priložené podanie, ktoré obsahovalo výlučne žiadosť o zaslanie zmluvy o úvere a splnomocnenie na zastupovanie povinného vo vzťahu k oprávnenému. Žiaden z priložených dokumentov nie je možné, či už podľa obsahu alebo formálnych náležitostí, považovať za návrh na zastavenie exekúcie. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby podanie povinného bolo odmietnuté ako neodôvodnené a neurčité.

6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,k“) exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátanie zmieru v ňom schváleného.

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich

pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

12. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

13. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a nedošlo k jeho dobrovoľnému splneniu. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.

14. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.

15. Ohľadom námietky povinného, že rozhodcovský súd neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky, a neprávne vydal rozhodcovský rozsudok, keďže úverová zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným bola uzatvorená ako bezúročná a bezpoplatková súd v prvom rade uvádza, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal a nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky rozhodnutia, a teda ani rušiť rozhodnutia iných orgánov. Súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia, pokiaľ sa zákonom predvídaným spôsobom nepreukáže opak. Úlohou exekučného konania nie je opätovné riešenie sporov, resp. skúmanie rozhodnutí vydaných v iných konaniach a ich prípadné rušenie, ale nútený výkon nárokov priznaných právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi. Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady sa do exekučného konania neprenášajú, t. j. vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR ). Nerešpektovanie exekučného titulu by znamenalo neprípustnú nápravu vykonávaného rozhodnutia.

16. Súd je však oprávnený skúmať v rozhodcovských rozsudkoch formálnu a v prípade spotrebiteľských zmluvných vzťahov aj materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti preto musí každý titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a presne stanovenú lehotu na plnenie. Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie, v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané, v tomto prípade o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) Pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku súd postupuje v intenciách Exekučného poriadku a skúma či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky podľa osobitných predpisov, rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore bolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a či rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore bolo vydané stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, a či rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Nakoľko súd v tomto prípade pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie nezistil žiadne vady, ktoré by bránili vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, súd poveril jej vykonaním súdneho exekútora Mgr. Róberta Segľu.

17. K námietke, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná a oprávnený povinného neupozornil na právne dôsledky, ktoré preňho plynú z uzatvorenia takejto zmluvy, súd uvádza, že zmluvnými stranami (oprávneným a povinným) bola osobitne dojednaná pričom zakladá legitimitu pre exekučný titul v danej exekučnej veci, navyše tento dokument je výrazne označený ako Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva č. 8500119872, takže už aj z jej označenia muselo byť, resp. malo byť povinnému zrejmé, o aký konkrétny právny úkon ide, pretože nebola včlenená do iných zmluvných ustanovení, s obsahom ktorých by splývala. Podstatná z hľadiska posúdenia individuálnosti tohto zmluvného právneho vzťahu je skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formálne odčlenená od všetkých ostatných zmluvných dojednaní, je individualizovaná vo vzťahu ku konkrétnemu dlžníkovi, číslo rozhodcovskej zmluvy zodpovedá číslu spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej toho istého dňa medzi oprávneným a povinným, je osobitne datovaná a aj osobitne podpísaná povinným. Za predpokladu takéhoto koncipovania rozhodcovskej zmluvy potom nemožno mať za to, že toto zmluvné dojednanie nebolo individuálne s dlžníkom - povinným dojednané, pretože celkom zjavne ten mal možnosť osobitne túto rozhodcovskú zmluvu neprijať a nepodpísať. Zo znenia predmetnej rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že nevyplýva v prípade takejto voľby a rozhodnutia povinného žiadna konzekvencia majúca vplyv na dojednaný zmluvný vzťah. Z obsahu predmetnej rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že „...uzatvorenie tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nie je podmienka uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom a ani iného zmluvného vzťahu medzi nimi. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol veriteľom jasne a zrozumiteľne informovaný“ (bod 2. rozhodcovskej zmluvy). V bode 3. tejto rozhodcovskej zmluvy je taktiež osobitne uvedené, že „Veriteľ pred uzatvorením tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia ...“, a následne je v texte písomne zachytený obsah konkrétneho poučenia. Taktiež zásadné z hľadiska posúdenia miery práv, ktoré z obsahu tejto rozhodcovskej zmluvy pre spotrebiteľa vyplývajú, je aj dojednanie osobitne zakomponované v bode 7. rozhodcovskej zmluvy, a to: „Dlžník je oprávnený od tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzatvorenia tejto zmluvy“. Je síce možné poukazovať na skutočnosť, že povinný uzatváral uvedenú rozhodcovskú zmluvu v čase „zníženej bdelosti“ pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola v prvom rade vo sfére jeho záujmu, a rovnako sa dá polemizovať o jeho pozornosti, či skúsenosti s uzatváraním zmlúv, na druhej strane je však potrebné uviesť, že tieto skutočnosti sú podľa názoru súdu dostatočne kompenzované oprávnením od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, a to v lehote do 14 kalendárnych dní aj bez uvedenia dôvodu. Uvedeným zmluvným dojednaním (bod 7. rozhodcovskej zmluvy) tak bolo povinnému umožnené v primerane dlhej lehote po uzatvorení rozhodcovskej zmluvy zvážiť jej dôsledky a tieto prípadne vylúčiť. Na základe uvedeného má súd za to, že pokiaľ bola povinnému na podpis predložená rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera, v rozsahu 8 hlavných bodov obsahu, v jej rámci bolo povinnému vysvetlené, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú jeho následky, pričom v jej obsahu bolo deklarované, že jej uzavretie nie je podmienkou uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy, a navyše bolo možné od tejto rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v primeranej lehote a povinný s jej obsahom súhlasil, keďže ju autorizoval, súd tak nemal za preukázané, že povinný neuzavrel rozhodcovskú zmluvu slobodne a vážne.

18. Vyššie uvedené dôvody na zastavenie exekúcie je preto podľa názoru exekučného súdu oprávnený skúmať všeobecný súd v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ všeobecný súd nevydá právoplatné rozhodnutie o zrušení exekučného titulu, ten je naďalej vykonateľný a ponecháva v platnosti zákonne vedenú predmetnú exekúciu voči povinnému.

19. V súvislosti s návrhom povinného na odklad exekúcie súd uvádza, že o takomto návrhu nerozhoduje. V zmysle § 61h Exekučného poriadku je možné podať žiadosť o odklad exekúcie z dôvodov uvedených v § 61h ods. 1 Exekučného poriadku u súdneho exekútora, ktorý následne o ňom rozhodne.

20. Povinný navyše podal súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie po lehote uvedenej v ustanovení § 61k ods. 2 Exekučného poriadku t. j. po 15 dňoch od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (upovedomenie o začatí exekúcie povinný prevzal dňa 17.08.2020, pričom návrh na zastavenie exekúcie podal dňa 26.09.2021). Nakoľko vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty, a tiež nejde o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť, súd predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie posúdil ako nedôvodný.

21. Aj keby povinný lehotu ustanovenú v § 61k ods. 2 Exekučného poriadku nezmeškal, súd by tomuto návrhu na zastavenie exekúcie nevyhovel, nakoľko povinný nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by bolo možné považovať za dôvod, pre ktorý by exekúcia v zmysle Exekučného poriadku mala byť zastavená.

22. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nezistil žiadne iné skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom tu neexistuje ani dôvod na zastavenie exekúcie podľa osobitného predpisu. Na základe uvedených skutočností súd považuje podaný návrh na zastavenie exekúcie za nedôvodný, a preto v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.