Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_12P-52-2019.pdf
PDF · 85.66 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/52/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o maloletého E. R., X.. XX.XX.XXXX a maloletého R. R., X.. XX.XX.XXXX, deti v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, odbor sociálnych vecí a rodiny, deti rodičov: matka - H. L., X.. XX.XX.XXXX, B. F., X. K. XXX/XX a otec - E. R., X.. XX.XX.XXXX, L. - J., P. XXXX/X, o návrhu matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, takto
rozhodol:
Súd maloletého E. R., X.. XX.XX.XXXX a maloletého R. R., X.. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matke, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
Otec je povinný platiť na výživu mal. E. sumu 125 eur a mal. R. sumu 100 eur mesačne, vždy do 20. dňa mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 21.08.2019.
Dlh na výživnom vznikol otcovi za obdobie od 21.08.2019 do 11.12.2019 v sume 183,87 eur na mal. E. a v sume 91,94 eur na mal. R.. Súd povoľuje otcovi dlh na výživnom splácať mesačne spolu s bežným výživným v splátkach po 16 eur na mal. E. a po 8 eur na mal. R., pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Rodičia sa dohodli, že styk otca s maloletými deťmi n e u p r a v i a .
odôvodnenie:
(1) Návrhom zo dňa 21.08.2019 sa matka maloletých detí domáhala úpravy výkonu práv a povinností rodičov k deťom tak, aby súd maloletých zveril do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal k plateniu výživného sumou po 100 eur mesačne a styk otca s deťmi neupravil. Návrh odôvodnila tým, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o deti znáša sama, otec maloletých sa o ne nezaujíma. Starší syn ťažko znáša otcove sľuby, že príde, keď potom ich nenavštívi, ak aj príde, tak sa pred deťmi s matkou háda, nezaujíma sa o potreby detí. Na pojednávaní navrhla určiť otcovi výživné po 200 eur na dieťa. (2) Otec súhlasil so zverením detí do starostlivosti matke, výživné navrhol určiť mu po 125 eur mesačne na každé dieťa a navrhol úpravu jeho styku s deťmi každý druhý víkend od soboty do nedele.
(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutočný stav veci:
(4) Matka vypovedala, že s otcom maloletých nežijú v spoločnej domácnosti asi 4 roky. Príjem má z rodičovského príspevku (t. č. 220,70 eur mesačne) a poberá prídavky na dve deti (t. č. 24,34 eur mesačne na dieťa), je na predĺženej rodičovskej dovolenke. Otec platí na deti spolu 100 až 150 eur
mesačne. Je nemajetná, s deťmi býva v 2-izbovom dome svojej matky (ktorá s nimi nebýva), finančne jej vypomáha jej stará matka a sestra. Zvýšené výdavky na deti uviedla u staršieho syna v spojení s nástupom do školy 300 eur, platila poplatok do ZRŠ, platí mu obedy v školskej jedálni. Mladší syn má oslabenú imunitu (trpí na bronchitídu), lekár neodporúča návštevu kolektívu, má predpísané lieky na dlhodobé užívanie. S deťmi sa otec stretáva zriedkavo, na stretnutí sa dohodnú telefonicky, ale niekedy stretnutie následne odvolá. Deti majú s otcom dobrý vzťah. Matka spláca spotrebiteľský úver (poskytnutý v júni 2016 od banky vo výške 2.500 eur) po 79,61 eur mesačne.
(5) Otec vo svojej výpovedi uviedol, že je živnostník - taxikár, svoj príjem odhadol na 600 eur netto mesačne. Na prácu používa osobné vozidlo zn. Opel Meriva, na ktoré platí lízing 115 eur mesačne. Vlastní garsónku, v ktorej býva, spláca hypotéku 265,28 eur mesačne. S deťmi sa stretáva týždenne, sú aj v telefonickom kontakte. Deťom nakúpil oblečenie, matke dal peniaze na zaplatenie poplatku do ZRŠ. Spláca dva spotrebiteľské úvery (spred 4 rokov poskytnutý sumou 4.000 eur a spred 2,5 rokom poskytnutý v sume 2.000 eur).
(6) Procesný opatrovník prešetril u matky výchovné prostredie. Zo správy spísanej dňa 28.10.2019 vyplýva, že má vytvorené dobré podmienky pre výchovu detí. Navrhol zveriť dieťa do starostlivosti matke, výživné určiť otcovi podľa jeho možností a schopností a styk otca s dieťaťom upraviť podľa dohody rodičov.
(7) Svedkyňa E. R., matka otca maloletých detí, vo svojej výpovedi uviedla, že syn pracuje ako taxikár, do septembra t. r. býval u nej, v súčasnosti býva vo svojom byte. Na bývanie prispieval sumou 200 eur mesačne. K jeho príjmu sa vyjadriť nevedela, poukázala na to, že má tri deti, ich zárobky nesleduje, sama je invalidná dôchodkyňa. Jej syn sa snaží platiť na deti výživné, aj keď niekedy mešká, niekedy mu s tým vypomôže a požičia mu peniaze, podľa jej informácií platí na deti 200 eur mesačne.
(8) Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. (§ 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine) (9) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (§ 65 ods.1 zák. o rodine) (10) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák. o rodine) (11) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine) (12) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)
(13) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
(14) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa,
ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.
(15) V danom prípade ide o deti vo veku X C. X K., matka nemá priebežne výrazne zvýšené výdavky na starostlivosť o ne starší syn si začal plniť povinnú školskú dochádzku, nárazovo v spojení so začiatkom školského roka mala matka výdavky, oblečenie nakúpil aj otec. V otázke zverenia detí jednému z rodičov, v danom prípade matke, nevznikol medzi rodičmi žiadny spor, nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by deti nemali ostať v starostlivosti matky a preto súd zveril maloletých do jej osobnej starostlivosti, keďže sa o deti riadne starala aj doposiaľ.
(16) Vyživovaciu povinnosť otca súd upravil s prihliadnutím na (základné) odôvodnené potreby detí daného veku a na schopnosti otca. Otec pracuje, príjem nemá, j keď nepravidelný, cca 600 eur mesačne. Netrpí zdravotnými problémami, pre ktoré by pracovať nemohol, a ktoré by mu bránili zabezpečovať aj naďalej riadny a stály príjem. Je schopný platiť úvery, vlastné bývanie, jednoznačne musí byť schopný platiť výživné na deti (prednostne). Súčasným schopnostiam otca a oproti tomu odôvodneným potrebám maloletých, na ktorých starostlivosť má matka v súčasnosti bežné výdavky, sa súdu javí primeraná suma 125 eur a 100 eur mesačne. Pri úprave výšky výživného súd prihliadol na vlastný návrh otca aj na to, že matka pre zdravotné problémy mladšieho dieťaťa nemôže pracovať, tiež na to, že v zmysle rozhodovacej súdnej praxe má orientačné rozpätie pre určenie výšky výživného povinného rodiča predstavovať podiel na výžive približne v rozsahu 20% až 25% z priemerného čistého mesačného príjmu (s možnosťou rôznych modifikácií, najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností, potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb), čo obrátene v prípade otca predstavuje potrebu aktuálneho príjmu v rozsahu cca 900 eur mesačne, ktorý je a musí byť schopný si zabezpečiť (podniká od roku 2004, pokiaľ by z tejto práce nemal prosperovať, našiel by si inú). Otec si musí byť vedomý aj toho, že jeho vyživovacia povinnosť voči deťom sa bude fyzickým a duševným vývojom detí a rastom nárokov na ich odôvodnených potrebách, mimo bežných aj súvisiacich s postupným nadobúdaním vzdelania a prípravou na budúce povolanie aj v budúcnosti neustále zvyšovať (a to aj v prípade stagnácie jeho zárobkových pomerov) a tomu sa bude úmerne zvyšovať aj potreba navyšovania jeho vyživovacej povinnosti.
(17) Vyživovaciu povinnosť otcovi súd zvýšil spätne, a to od podania návrhu. Otcovi od podania návrhu do rozhodnutia o výživnom vznikol na výživnom dlh za obdobie 3 mesiacov (staršie dieťa - x 125 eur; mladšie dieťa - x 100 eur), 11 dní mesiaca august 2019 - 125/31 x 11; 100/31 x 11 a 11dní mesiaca december 2019 - 125/31 x 11; 100/31/11 - mínus platené výživné - tu súd započítal platby 150 eur mesačne v rovnakom pomere na deti (75 + 75) - suma na výživnom, ktorú otec v čase od podania návrhu zaplatil. Dlh je povinný splatiť približne do jedného roka.
(18) Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
(19) Podľa § 25 ods. 1 zák. o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa ods. 2 ak sa rodičia nedohodnú o úprave
styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
(20) Rodičia sa v priebehu konania dohodli na tom, že na súdnej úpravy styku otca s deťmi nebudú trvať, na tomto sa dohodnú, s prihliadnutím na prácu otca a záujem detí. (21) Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP) Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)