Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Csp-42-2016.pdf
PDF · 96.4 KB
Case nature
Area
Subarea
18Csp/42/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Hlistovou v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., IČO: 36 361 518, so sídlom Čulenova 6, Bratislava, zast.: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Kováčska 53, Košice, proti žalovanej: U. S., X.. XX.XX.XXXX, L. D. XXXX/X, Bratislava, o zaplatenie 676,79 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 676,79 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % p. a. zo sumy 676,79 Eur od 08.11.2015 do zaplatenia a to v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške nároku sud rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 26.10.2016 domáhal zaviazania žalovanej k povinnosti zaplatiť žalobcovi 676,79 Eur s prísl. titulom neoprávneného odberu elektrickej energie bez určeného meradla. Oprávnenosť svojho nároku odôvodnil tým, že ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy, je v zmysle ustanovenia § 40 ods. 9 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako "zákon o energetike"), oprávnený vykonať kontrolu odberného miesta, pričom žalovaná, ako odberateľ elektrickej energie, je za týmto účelom povinný žalobcovi umožniť prístup k určenému meradlu a k odbernému elektrickému zariadeniu. V súlade s uvedeným dňa 28.10.2014 poverení zamestnanci žalobcu vykonali kontrolu odberného miesta č. XXXXXXXXXX, ktorou bolo zistené, že žalovaná neoprávnene odoberala elektrickú energiu bez určeného meradla. Uvedené vyplýva z vyhotoveného Protokolu o zistení neoprávneného odberu zo dňa 28.10.2014 (ďalej aj ako "Protokol o zistení neoprávneného odberu"), v ktorom sa uvádza nasledovný skutkový stav: "Na odbernom mieste bol v minulosti zdemontovaný elektromer. Užívateľ po odstránení krytu hlavného ističa sa neoprávnene pripojil na vývod z hlavného ističa 1x25A vodičom CY6 mm2 mimo akékoľvek meranie. Počas našej kontroly bola nameraná odoberaná prúdová hodnota 8,63 a mimo meranie, na nemeranom vodiči." Počas kontroly odberného miesta bola prítomná odberateľka p. S., ktorá vyššie uvedený zistený skutkový stav odsúhlasila svojím podpisom na Protokole o zistení neoprávneného odberu.
2. V nadväznosti na vyššie uvedený skutkový stav poukázal na právnu úpravu neoprávneného odberu elektriny. Podľa ktorej (§ 46 zákona o energetike) platí, že neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny bez uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke elektriny, bez určeného meradla. Pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberá, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov,
použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i). Ďalej poukázal na objektivitu zodpovednosti za neoprávnený odber elektrickej energie bez určeného meradla. "Zodpovednosť za neoprávnený odber elektrickej energie bez určeného meradla je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, a teda odberateľ elektrickej energie je zodpovedný za protiprávny stav vzniknutý v dôsledku pôsobenia správania, ktoré objektívne právo nepovoľuje, a to bez zreteľa na subjektívny predpoklad spočívajúci v jeho zavinení a bez možnosti liberácie (Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 15Co/80/2012 zo dňa 11.07.2012)". V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 76/2010 zo dňa 03.10.2011, Krajského súdu Banská Bystrica s p. zn. 14Co/776/2014 zo dňa 16.06.2015, Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 1589/2013 zo dňa 23.03.2015, Uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn, 25 Cdo 229/2008 zo dňa 27.01.2010.
3. Ďalej poukázal na to, že žalobca je prevádzkovateľom distribučnej sústavy na základe povolenia na distribúciu elektriny vydaného Úradom pre reguláciu sieťových odvetví a na rozdiel od dodávateľa elektrickej energie, ktorý podľa ustanovení § 26 ods. 1 a ods. 9 zákona o energetike a ustanovenia § 8 ods. 1 Vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom poskytuje dodávku elektriny odberateľom na základe zmluvy o dodávke elektrickej energie, žalobca nie je oprávnený uzatvárať s odberateľmi zmluvy o dodávke elektriny, preto nevystupuje a ani nemôže vystupovať vo vzťahu k odberateľom ako dodávateľ elektrickej energie.
4. Vzhľadom k vyššie uvedenému nie je možné právny vzťah subsumovať pod úpravu zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o ochrane spotrebiteľa"), nakoľko nárok žalobcu uplatňovaný v tomto konaní, nie je založený spotrebiteľskou zmluvou a žalovaná v tomto konaní nevystupuje ako spotrebiteľ. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Uvádzame, že strany sporu nemali uzatvorenú spotrebiteľskú zmluvu, pričom berúc do úvahy, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy uzatvára s odberateľmi zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy a nie je oprávnený uzatvárať zmluvy týkajúce sa dodávky elektriny, v zmluvných vzťahoch s odberateľmi elektrickej energie nevystupuje a ani nemôže vystupovať ako dodávateľ. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je založený vznikom škody na strane žalobcu v dôsledku protiprávneho konania žalovaného, a je vzťahom zodpovednostným. Žalobcov nárok na náhradu škody nevyplýva zo spotrebiteľského vzťahu medzi stranami sporu, ale ex lege z ustanovenia § 46 ods. 2 zákona o energetike.
5. Výška škody spôsobená neoprávneným odberom elektrickej energie bola vyčíslená v súlade s ustanovením § 1 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, podľa ktorého: 1) Škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2. 2) Cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt: a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku, platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, b) z najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti: najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do jadrového fondu podľa osobitného predpisu.
3) Ak odberateľ nemá uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o distribúcii a prístupe do distribučnej sústavy, ku škode určenej podľa odseku 1 sa pripočíta škoda, ktorá sa určí ako súčin výkonu určeného podľa odseku 5 alebo podľa menovitej hodnoty hlavného ističa alebo praktickej zaťažiteľnosti elektrického vodiča podľa odseku 6 a najvyššej hodnoty tarify za výkon schválenej úradom pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej v čase neoprávneného odberu pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny. 4) Celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len "denná spotreba ") zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa. že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní. 6) Denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že ak a) je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej alebo z viacerých fáz, b)nie je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič. vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti všetkých elektrických vodičov, prostredníctvom ktorých je uskutočňovaný neoprávnený odber elektriny, alebo z menovitého príkonu pripojených spotrebičov zistených v čase zistenia neoprávneného odberu alebo z prevádzkovateľom sústavy nameraných a zdokumentovaných hodnôt prúdu na neoprávnene pripojených elektrických vodičoch a časového využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia. 7)K škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.
6. Žalovaná neoprávnene odoberala elektrinu, a teda protiprávne využívala distribučnú sústavu prevádzkovanú žalobcom, čím spôsobila straty v distribučnej sústave, pričom neuhrádzala jednotlivé zložky ceny za distribúciu elektrickej energie, platby za ďalšie služby a odvody podľa osobitných predpisov, ktoré by jej boli fakturované ako oprávnenému odberateľovi. Žalobca musel v dôsledku neoprávneného odberu vynaložiť náklady na zisťovanie neoprávneného odberu, ďalej ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy v súlade s ustanovením § 31 ods. 1 písm. b) zákona o energetike nakupuje elektrinu potrebnú na krytie strát elektriny, ktoré vznikajú aj v dôsledku neoprávnených odberov. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti vznikla žalobcovi škoda spôsobená neoprávneným odberom elektrickej energie v celkovej výške 676,79 EUR.
7. Na základe návrhu žalobcu súd v predmetnom konaní vydal dňa 04.11.2016 platobný rozkaz č. k. 18Csp 42/2016-25. Keďže sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovanej, ktorá si zásielku v odbernej lehote neprevzala, súd platobný rozkaz s poukazom na ust. § 266 ods. 3 CSP, zrušil uznesením č.k. 18 Csp 42/2016-29 zo dňa 20.09.2017.
8. Žalovanej sa nepodarilo doručiť žalobu na adresu evidovanú v registri obyvateľstva a žiadna iná adresa žalovaného nebola súdu známa, napriek šetreniu pobytu žalovaného prostredníctvom registra obyvateľov, Sociálnej poisťovne, ako aj OR PZ Bratislava 1 - obvodné odd. PZ Bratislava Staré Mesto
- stred. Z oznámenia policajných orgánov zo dňa 15.06.2018 vyplynulo, že žalovaná na adrese D. X Bratislava - R. H. naposledy bývala v prenajatom byte cca pred 3 rokmi, následne sa odsťahovala bez udania novej adresy bydliska. Vzhľadom k zistenému súd postupom podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku zverejnil dňa 09.07.2019 oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli tunajšieho súdu a na webovej stránke tunajšieho súdu. Žaloba sa považuje v súlade s § 116 ods. 2 CSP po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Súd teda považoval žalobu za doručenú žalovanej uplynutím 15 dňa. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a v konaní zostala nečinná.
9. Podľa § 177 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.
10. Podľa § 297 Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
11. Podľa § 219 ods. 1 Civilného sporového poriadku, rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.
12. Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
13. Súd vo veci rozhodol podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku, bez nariadenia pojednávania, pretože v spore ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur a rozsudok v súlade s § 219 ods. 1 Civilného sporové verejne vyhlásil, potom čo oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a elektronickými prostriedkami v čase od 03.10.2019 do 05.12.2019. Právny zástupca žalobcu, ani žalovaná sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.
14. Súd v predmetnej veci rozhodol na základe skutkových okolností vyplývajúcich zo žaloby a z predložených listinných dôkazov (Protokol o zistení neoprávneného odberu zo dňa 28.10.2014, Potvrdenie o pobyte zo dňa 04.10.2016, Výzva na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny zo dňa 08.10.2015, Výpočet výšky škody) a dospel k záveru že uplatnený nárok žalobcu je oprávnený. Z predloženého Protokolu o zistení neoprávneného odberu súd mal za preukázané, že dňa 28.10.2014 bola vykonaná kontrola odberného miesta č. XXXXXXXXXX odberateľa U. S.. Vykonanou kontrolou bolo zistené, že odberateľ U. S. sa neoprávnene po odstránení krytu hlavného ističa pripojila na vývod z hlavného ističa. Protokol bol vyhotovený a podpísaný pracovníkom žalobcu ako aj odberateľom - žalovanou dňa 28.10.2014. Na základe písomnej výzvy žalobcu zo dňa 08.10.2015 bola žalovaná vyzvaná k náhrade škody vo výške 676,79 Eur. Výpočet výšky škody bol uvedený v prílohe k výzve zo dňa 08.10.2015. Škoda pozostávala z nákladov spojených so zistením neoprávneného odberu vo výške 36,64 Eur, z celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu od 29.04.2014 do 28.10.2014 vo výške 553,57 Eur, náklady na DPH vo výške 86,58 Eur. Žalovaná vyčíslenú škodu v stanovenej lehote t.j. 08.11.2015 neuhradila.
15. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že nárok žalobcu je oprávnený vo výške 553,57 Eur z titulu vzniku škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny a nákladov spojených so zisťovaním neoprávneného odberu v sume 36,64 Eur. Súd mal za to, že na danom odbernom mieste došlo k neoprávnenému odberu, a to k odberu podľa § 46 zákona o energetike č. 251/2012 Z. z. Tento právny predpis je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym a v ustanovení § 46 ods. 1) taxatívnym spôsobom vymenováva prípady neoprávneného odberu elektriny, medzi ktoré patrí aj prípad odberu bez uzavretej zmluvy (písm.a) a bez určeného meradla (písm.b) a v odseku 2) stanovuje, kto je povinný uhradiť škodu pri neoprávnenom odbere (je ním ten, kto elektrinu odoberal). V prípade škody spôsobenej neoprávneným odberom, odberateľ zodpovedá za neporušenosť meracieho zariadenia bez ohľadu na zavinenie (je irelevantné, či neoprávnený odber zavinil), a teda jedná sa o objektívnu zodpovednosť odberateľa - žalovanej. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaná sa neoprávnene pripojila po odstránení krytu hlavného ističa na vývod z hlavného ističa bez určeného meradla, čím je splnený predpoklad zodpovednosti za neoprávnený odber. Zákon s touto skutočnosťou spája následok pre toho, kto elektrinu odoberal, uhradiť škodu. Vzhľadom na objektívnu zodpovednosť žalovanej a nepreukázanie skutočností zbavujúcich žalovanú zodpovednosti mal súd za to, že základ nároku žalobcu je daný. Výška nároku bola stanovená v súlade s vyhláškou MH SR č. 292/2012 Z. z.. Žalobca vyzval žalovanú k náhrade škody prostredníctvom písomnej výzvy zo dňa 08.10.2015 prílohou ktorej bol protokol o neoprávnenom odbere podpísanom samotnou žalovanou dňa 28.10.2014 ako aj výpočet výšky škody. Žalovaná v stanovenej lehote t.j. do 07.11.2015 škodu
neuhradila, čím sa dostala do omeškania s vo výške 5,05 % ročne od 07.11.2015 do zaplatenia v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 OZ, keďže žalobca žiadal uhradiť škodu a zisťovací poplatok faktúrou splatnou dňa 07.11.2015.
16. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú k úhrade uplatneného nároku.
17. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech priznal náhradu trov konania v plnej výške. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.