Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/26/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: Mgr. Michal Novotný ako predseda senátu a JUDr. Pavol Laczo a JUDr. Andrea Vyskočová ako členovia senátu v sporovej veci žalobcu: BASKIM s.r.o., IČO: 44 905 874, Zámocká 3, Bratislava, zastúpeného: URBAN FALATH GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, proti žalovanému: EURODOM3, s.r.o., IČO: 35 882 361, Horné bašty 36/B, Trnava, zastúpenému: PAICEK LEGAL s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, o 146.133,66 € s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 36 Cb 71/2013-344 z 31. októbra 2018 takto

rozhodol:

I. Napadnutý rozsudok sa potvrdzuje.

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 48.711,22 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 25. januára 2012 ako vrátenie preddavkov na kúpnu cenu zaplatených žalobcom žalovaného, II. zamietol žalobu čo do zaplatenia 97.422,44 € z titulu zmluvnej pokuty za porušenie povinností žalovaným, ako aj z titulu úroku z omeškania, a III. priznal žalovanému náhradu trov konania.

2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za dokázaný tento skutkový stav:

3. Dňa 30. septembra 2009 boli medzi žalobcom ako budúcim kupujúcim a žalovaným ako budúcim predajcom uzatvorené štyri zmluvy, ktorých predmetom mal byť prevod dvoch bytov a dvoch nebytových priestorov vymedzených v ods. 1.2 všetkých zmlúv. Budúci kupujúci sa zaviazal kúpiť od budúceho predajcu a budúci predajca sa zaviazal predať budúcemu kupujúcemu byt/nebytový priestor s príslušným spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach obytného domu a spoločných zariadeniach obytného domu najneskôr do 60 dní od vystavenia kolaudačného listu, ktorého predpokladaný dátum je do 31.12.2010, na základe preukázania sa oznámením: a) oznámenie o tom, že podiel nehnuteľnosti, ktorý je predmetom predaja, je pripravený na odovzdanie, je bez osôb a vecí; b) kópia vlastníckeho listu, ktorou preukazuje vlastnícke právo budúci predajca; c) potvrdenie banky, ktorá financuje výstavbu polyfunkčného domu, v ktorom sa banka zaväzuje, že sa vzdáva záložného práva na byt do 15 dní od platby celej kúpnej ceny na účet predávajúceho (ods. 2.1 všetkých zmlúv). Budúci kupujúci sa zaviazal zložiť budúcemu predajcovi zálohu vo výške 10 % hodnoty bytu/nebytového priestoru (ods. 4.1 zmlúv), čo predstavovalo za kanceláriu č. 3 sumu 8.855,03 €, za kanceláriu č. 4 sumu 14.939,38 €, za byt č. 20 sumu 12.853,07 € a za byt č. 21 sumu 12.063,74 €. Ak jedna zo zmluvných strán nebude plniť svoje záväzky vyplývajúce zo zmlúv, bude povinná zaplatiť v lehote najneskôr 10 dní od požiadania druhej strany z titulu zmluvnej pokuty sumu vo výške dvojnásobku hodnoty uvedenej v ods. 4.1 písm. a) (t. j. dvojnásobku zálohy). Žalobca 6. októbra 2009 zaplatil žalovanému dohodnuté zálohy (v celkovej výške 48.711,22 €).

4. Kolaudačné rozhodnutie na predmet prevodu bolo vydané Mestom Trnava 16. novembra 2011 a nadobudlo právoplatnosť 25. novembra 2011. Žalobca listom z 19. januára 2012 požiadal žalovaného o zrušenie zmlúv o uzavretí budúcich zmlúv z 30. septembra 2009 priateľskou cestou a o vrátenie uhradenej zálohy. Súd prvej inštancie nezistil, že by žalovaný do 25. januára 2012 písomne vyzval žalobcu na uzavretie zmlúv o prevode dohodnutých bytov a nebytových priestorov a preukázal mu splnenie podmienok uvedených v ods. 2.1 zmlúv. Až listom z 30. mája 2012 žalovaný oznámil žalobcovi, že výstavba nehnuteľnosti, ktorej sa tieto zmluvy týkajú, je dokončená, a požiadal ho, aby postupoval podľa dohodnutých zmluvných podmienok a do 15 dní od prijatia listu mu oznámil dátum plnenia dohody.

5. Z takto zisteného skutkového stavu potom súd prvej inštancie právne uzavrel, že zmluvy z 30. septembra 2009 medzi žalobcom a žalovaným sú zmluvami o budúcich zmluvách v zmysle § 289 a nasl. Obchodného zákonníka. Pojem „vystavenie kolaudačného listu“ v ods. 2.1 týchto zmlúv vyložil tak, že sa ním rozumie „právoplatnosť kolaudačného rozhodnutia“, keďže až od právoplatnosti možno kolaudačné rozhodnutie považovať za právne účinné a relevantný podklad pre ďalšie úkony. Nemožno tým rozumieť len jeho vydanie, pretože proti nemu môže byť podané odvolanie, čím by boli strany nútené uzavrieť kúpnej zmluvy s rizikom, že kolaudačné rozhodnutie bude zrušené. Naviazanie tejto lehoty na právoplatnosť kolaudačného rozhodnutia navyše zodpovedá aj bežnej praxi. Súd prvej inštancie ďalej nesúhlasil s názorom žalovaného, že lehota 60 dní podľa ods. 2.1 zmlúv by mala plynúť až od splnenia všetkých podmienok uvedených v písm. a) až c) ods. 2.1. Tieto doklady sú podmienkou pre uzavretie zmluvy v 60-dňovej lehote a ich zabezpečenie bolo v moci žalovaného ako stavebníka. Žalovaný si povinnosť preukázať tieto doklady nesplnil a až 30. mája 2012 vyzval žalobcu na uzavretie kúpnych zmlúv bez tohto preukázania. Lehota v ods. 2.1 zmlúv bola teda určená od objektívnej udalosti (60 dní od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia) v zmysle § 289 ods. 1 Obch. zák., takže zmluvy z 30. septembra 2009 nie sú nepomenované zmluvy v zmysle § 269 ods. 2 Obch. zák. Samo nedodržanie predpokladaného termínu kolaudácie pritom nebolo porušením zmluvy. Z ods. 2.1 zmlúv vyplývalo, že každá strana mohla vyzvať druhú na uzavretie kúpnej zmluvy, a nevyužitie tohto práva nie je porušením zmluvy. Pretože ani jedna zo strán tak neurobila v lehote 60 dní od uzavretia zmluvy, zanikol záväzok zo zmlúv o budúcej zmluve priamo na základe § 292 ods. 3 Obch. zák. Tým odpadol právny titul, na základe ktorého žalobca zaplatil žalovanému zálohy, a žalovanému tak vznikla povinnosť ho podľa § 451 Obč. zák. vrátiť. Dohodu o zmluvnej pokute v ods. 4.2 zmlúv však odvolací súd považoval za neplatnú pre neurčitosť v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák., preto ju nepriznal ani žalobcovi, ale preto ani neuznal námietku žalovaného, ktorý si voči žalobcovi túto zmluvnú pokutu uplatňoval na započítanie.

6. Včas podaným odvolaním sa žalovaný domáha zmeny výroku I tohto rozsudku tak, že sa žaloba zamietne aj v tejto časti. Po doslovnom zopakovaní odôvodnenia napadnutého rozsudku sa nestotožnil s výkladom ods. 2.1 zmlúv o budúcich zmluvách. Namietol, že pri rešpektovaní iných noriem právneho poriadku by v danej lehote vôbec nemohlo k uzavretiu zmlúv dôjsť. Pre zápis bytu a nebytového priestoru na list vlastníctva je totiž potrebné požiadať o pridelenie súpisného čísla po právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, čo správny orgán vybavuje v lehote 30 dní, a na následný záznam do katastra nehnuteľností má správa katastra ďalších 60 dní. Na splnenie uvedených podmienok tak treba reálne 130 až 140 dní. Lehota bola dohodnutá preto, lebo štatutári strán boli cudzími príslušníkmi. Žalobca pritom prejavil záujem ukončiť zmluvy kvôli svojím finančným možnostiam. Súd prvej inštancie nedal žalovanému na pojednávaní priestor na podrobnú argumentáciu, takže viaceré súvislosti opomenul a chybne ustálil vôľu strán ohľadom plynutia dohodnutej lehoty. Keďže lehota mala plynúť od splnenia všetkých uvedených podmienok, ide o inominátny kontrakt. Táto lehota plynúť ešte ani nezačala, pretože dohodnuté podmienky neboli splnené, takže nemohla ani uplynúť. Záväzky zo zmlúv teda nezanikli, takže ani poskytnuté zálohy sa nestali bezdôvodným obohatením.

7. Žalobca vo vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok „zmeniť“ tak, že sa žalobe vyhovie aj v časti, v ktorej bola zamietnutá, eventuálne potvrdiť ho. Považoval za správny názor súdu prvej inštancie, že lehota 60 dní v ods. 2.1 plynie od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, nie od splnenia ďalších podmienok uvedených v tomto ustanovení. Žalovanému pritom objektívne nič nebránilo splniť tieto podmienky v tejto lehote. Ale aj keby 60-dňová lehota plynula až od splnenia týchto podmienok, došlo by k zániku záväzku podľa § 292 ods. 5 Obch. zák. z dôvodu podstatnej zmeny okolností (najmä legitímnych očakávaní žalobcu), resp. okamihom prevodu bytov a nebytových priestorov na iné osoby. Zmluvy uzavreté medzi žalobcom a žalovaným sú zmluvami podľa § 289 a nasl. Obch. zák., keďže presne zodpovedajú tomuto základnému ustanoveniu. Žalobca ďalej nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že ustanovenie ods. 4.2 zmluvy o zmluvných pokutách je neplatné pre neurčitosť, keďže podľa judikatúry možno dohodnúť zmluvnú pokutu aj pre porušenie akejkoľvek povinnosti. Žalovaný znemožnil uzavretie kúpnych zmlúv v dohodnutej 60-dňovej lehote, čím porušil záväzky zo zmlúv o budúcej zmluve, a žalobca tak má nárok na zmluvnú pokutu.

8. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario). Po jeho preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti (§ 380 C. s. p.), dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

9. Odvolací súd sa predovšetkým zaoberal objektívnym rozsahom odvolania. Podľa § 379 C. s. p. je totiž odvolací súd rozsahom odvolania viazaný okrem niektorých tam uvedených prípadov. V prerokúvanej veci podal odvolanie len žalovaný a výslovne v ňom uviedol, že napáda len výrok I rozsudku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené a bol zaviazaný na plnenie žalobcovi. Podľa odvolacieho súdu sa však takéto odvolanie celkom zjavne nemôže týkať výroku II, ktorým bola žaloba zamietnutá, pretože nejde o žiaden z prípadov § 379 písm. a) až c) C. s. p. Výrok o zamietnutí nároku na zmluvnú pokutu totiž nie je nijako závislý od rozhodnutia o výroku o vyhovení žalobe v časti bezdôvodného obohatenia, pretože v týchto prípadoch ide o práva so samostatným skutkovým základom, kde podanie odvolania proti rozhodnutiu o jednom z takýchto práv sa bez netýka druhého práva (porov. aj § 367 ods. 2 C. s. p.). Takúto závislosť nespôsobuje ani uplatnená kompenzačná námietka, pretože táto je len obranou proti žalobe, ktorou sa súd prvej inštancie zaoberal práve v súvislosti s výrokom II napadnutého rozsudku (neuznal túto námietku kvôli neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute). Žalobca pritom v odvolaní netrvá na uplatňovaní tejto námietky započítania aj proti nároku priznanému vo výroku I, takže táto námietka nie je predmetom odvolacích dôvodov (§ 380 C. s. p.) ani odvolacieho konania. Takisto neprichádzajú v prerokúvanej veci do úvahy ani výnimky v § 379 písm. b) C. s. p. (na žiadnej strane nie je spoločenstvo viacerých subjektov) ani § 379 písm. c) C. s. p. (zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob usporiadania vzťahu). V dôsledku toho odvolací súd nemôže na základe odvolania žalovaného preskúmavať výrok II napadnutého rozsudku, takže sa vôbec nemôže zaoberať nárokom na zmluvnú pokutu. V tejto časti treba napadnutý rozsudok považovať za právoplatný v zmysle cit. § 367 ods. 2 C. s. p. Preto odvolací súd nemohol prihliadať na tú časť žalobcovho vyjadrenia, v ktorej sa tento zaoberal týmto nárokom a žiadal „zmeniť“ napadnutý rozsudok aj vo výroku II, keďže samostatné odvolanie proti tomuto výroku žalobca nepodal.

10. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 C. s. p. záväzný skutkový stav reprodukovaný v odseku 3 a 4 tohto rozsudku. Skutkový stav takto zistený súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti v súlade s § 191 C. s. p. Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku zrozumiteľne opísal, z ktorých dôkazných prostriedkov jednotlivé skutkové zistenia urobil. Tieto zistenia neodporujú obsahu listín založených v spise a ich hodnotenie zodpovedá formálnej logike.

11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré teda odkazuje (§ 387 ods. 2 C. s. p.). Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že zmluvy uzavreté žalobcom a žalovaným 30. septembra 2009 sú zmluvami o budúcich zmluvách podľa § 289 a nasl. Obch. zák. a správne vyložil aj povahu a začiatok plynutie lehoty podľa ods. 2.1 jednotlivých zmlúv od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Podstatu námietok žalovaného proti tomuto záveru súdu prvej inštancie možno zhrnúť tak, že takáto lehota je objektívne nestihnuteľná, takže je vylúčené, aby sa žalovaný zaviazal na splnenie všetkých podmienok v ods. 2.1 zmlúv do 60 dní od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Žalovaný však celkom zjavne preháňa, ak tvrdí, že tieto lehoty sú „objektívne“ nesplniteľné. Predovšetkým, ním uvádzané zákonné lehoty pre konanie a rozhodovanie správnych orgánov sú lehotami maximálnymi, nie minimálnymi. Rovnako ako nie je vylúčené, že žiadosť o súpisné číslo a následný zápis do katastra nehnuteľností môže trvať žalobcom tvrdených 130 až 140 dní, nie je vylúčené ani to, že môže trvať päť alebo desať dní v závislosti od mnohých objektívnych (zaťaženosť príslušných orgánov, úplnosť a zložitosť predloženej dokumentácie), ako aj subjektívnych (snaha „vyjsť v ústrety“ investorovi, ktorý významným spôsobom revitalizuje časť historického jadra Trnavy) príčin. Aj podľa všeobecne známych skutočností v podobných developerských projektoch stavebné, ale aj ďalšie orgány postupujú v súčinnosti (v celkom neutrálnom zmysle slova) s investormi tak, aby podobné projekty zdarne prebehli. Na základe toho nemožno v žiadnom prípade vychádzať z toho, že by lehota 60 dní od právoplatnosti stavebného povolenia na splnenie podmienok v ods. 2.1 písm. a) až c) zmlúv bola na prvý pohľad (prima facie) nezmyselne krátka a teda nesplniteľná. Naopak, aj žalobca mohol v zmysle § 266 ods. 2 Obch. zák. vychádzať z toho, že žalovaný ako investor zastrešujúci celý projekt má vytvorené podmienky na to, aby zabezpečil splnenie týchto podmienok v uvedenej lehote. Ak si tým žalovaný stanovil príliš „smelý“ cieľ, neznamená to, že by to bol cieľ celkom očividne nereálny do tej miery, že by aj žalobcovi, ako aj každému inému muselo byť zrejmé, že táto lehota nemôže plynúť od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia.

12. Odvolací súd sa potom stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v lehote 60 dní od tohto okamihu mohla tá či oná strana zmluvy (ako oprávnená strana) vyzvať druhú na uzavretie budúcich kúpnych zmlúv za podmienky preukázania splnenia podmienok uvedených v ods. 2.1 písm. a) až c) zmlúv o budúcich zmluvách. Podľa zisteného skutkového stavu nadobudlo kolaudačné rozhodnutia právoplatnosť 25. novembra 2011, takže táto lehota uplynula 24. januára 2012. Rovnako podľa zisteného skutkového stavu však nebolo dokázané, že by v tejto lehote ktorákoľvek zo strán takúto výzvu urobila a že by preukázala splnenie uvedených podmienok. Potom je logický a správny záver súdu prvej inštancie, že uplynutím 24. januára 2012 v zmysle § 292 ods. 3 Obch. zák. hlavný záväzok zo zmluvy o budúcej zmluvy (uzavrieť zmluvu) zanikol. Vo výsledku správny je potom aj záver súdu prvej inštancie, že týmto okamihom sa poskytnutá záloha (preddavok, § 498 Obč. zák.) stala na strane žalovaného bezdôvodným obohatením. Žiada sa síce dodať, že týmto okamihom zanikol len záväzok strán uzavrieť zmluvu, nemusela však zaniknúť aj ochota strán napriek tomu o uzavretí budúcej zmluvy rokovať, ktorá je podľa judikatúry podstatná pre záver o tom, že záloha na (budúcu) kúpnu cenu sa stáva bezdôvodným obohatením (porov. v tomto zmysle R 43/2012). V prerokúvanej veci však už z listu žalobcu z 19. januára 2012 je zrejmá neochota uzavrieť kúpne zmluvy na dohodnuté byty a nebytové priestory, v dôsledku čoho je zrejmé, že zánikom jeho záväzku zo zmluvy o budúcej zmluvy sa stalo uzavretie kúpnych zmlúv zjavne neželané a vyplatené zálohy sa stali bezdôvodným obohatením na strane žalovaného z dôvodu, ktorý odpadol (§ 451 ods. 2 Obč. zák.). Súd prvej inštancie preto celkom v súlade s § 451 ods. 1 Obč. zák. zaviazal žalovaného na jeho vydanie.

13. Vecne správny výrok I rozsudku súdu prvej inštancie tak odvolací súd podľa § 387 C. s. p. potvrdil (výrok I).

14. V odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi (keďže jeho predmetom bol len výrok I napadnutého rozsudku) odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. priznal aj nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania (výrok II).

15. Rozhodnutie prijal senát jednomyseľne (3 : 0).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C. s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.