Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/93/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej, v spore žalobcu Slovenský plynárenský priemysel, a. s., Mlynské Nivy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256, zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovaným 1/ E.. F. M., S.. XX.X.XXXX, M. X., A. XX/X, 2/ U. H., S.. XX.XX.XXXX, M. Q., N. XXXX/XX a 3/ O. A., S.. XX.X.XXXX, M. V., Z.. S. XXX/XX, v konaní o zaplatenie sumy 759,19 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 13Csp 7/2017-93 zo dňa 17.6.2019 takto

rozhodol:

Zrušuje uznesenie vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd konanie zastavil. Náhradu trov konania stranám nepriznal.

2. Rozhodol tak po tom, čo žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu. Žalovaní ako právni nástupcovia svojho právneho predchodcu neb. F.S. M., ktorý zomrel počas konania, postupne dlh uhradili. Procesný postup odôvodnil podľa § 144 a § 145 ods. 1 CSP. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 257 CSP tak, že stranám náhradu trov konania nepriznal. V prejednávanej veci žalobca zobral späť žalobu z dôvodu, že v priebehu konania došlo k úhrade žalovanej sumy, vrátane príslušenstva. Možno konštatovať, že k späťvzatiu žaloby došlo na základe správania žalovaných, ktorí dlžnú sumu uhradili. Súd však zohľadnil okolnosti prípadu, ktoré považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce aplikáciu § 257 CSP. Rozhodnutie o náhrade trov konania v zásade vychádza zo zásady úspechu strán v konaní, resp. pri zastavení konania z dôvodov, ktoré viedli k zastaveniu konania. Ust. § 257 umožňuje vo výnimočných prípadoch nepriznať náhradu trov konania strane, ktorá by inak mala na ne nárok, a to v prípade, ak by aplikácia noriem upravujúcich náhradu trov konania bola neprimerane prísna. V danom prípade žalobca sa domáhal voči pôvodnému žalovanému zaplatenia sumy z titulu nedoplatku za dodávku plynu. Pôvodný žalovaný zomrel a so žalovanými v 1/ až 3/ rade súd pokračoval ako s dedičmi pôvodného žalovaného. Z vyjadrenia žalovaných zo dňa 17.2.2019 vyplýva, že ešte počas života právneho predchodcu, ktorý mal uzavretú zmluvu o dodávke plynu, sa snažili riešiť vzniknutý nedoplatok a po návšteve strediska SPP v Poprade začali dlhy ich právneho predchodcu splácať na základe dohodnutého splátkového kalendára po 30 eur mesačne. Svedčia o tom platby vykonané v roku 2016. Napriek tomu žalobca pristúpil k podaniu žaloby. Aj po úmrtí pôvodného žalovaného žalovaní v 1/ a ž 3/ rade pokračovali v splácaní jeho dlhu, a to aj v období, keď ešte nebolo skončené dedičské konanie. V čase, keď súd rozhodol o pokračovaní v konaní so žalovanými v 1/ až 3/ rade už bola takmer celá pohľadávka s príslušenstvom uhradená. Žalovaní zároveň uvádzali, že by aj skôr pristúpili k plateniu dlhov ich právneho predchodcu, avšak nemali ani možnosť prístupu do predmetnej nehnuteľnosti vzhľadom na postoj ich právneho predchodcu. Kvôli týmto problémom bolo aj na tunajšom súde (poznámka odvolacieho súdu - Okresný súd Poprad) vedené pod sp. zn. 10C 10/2014 konanie o určenie spôsobu užívania nehnuteľnosti.

Uvedené okolnosti súd považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré sa rozhodol náhradu trov konania stranám nepriznať.

3. Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o náhrade trov konania, v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal výrok, ktorým súd náhradu trov konania stranám nepriznal, pretože neboli splnené procesné podmienky na takéto rozhodnutie. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca namietal zohľadnenie okolnosti úhrady dlhu v čase, keď právny predchodca žalovaných ešte žil. Do smrti pôvodného žalovaného a od prvej platby súčasných žalovaných uplynulo viac ako 10 mesiacov, čo nemôže spôsobovať nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalobcu. Okolnosť, že žalovaní nemali prístup do nehnuteľnosti, nemôže mať vplyv na zodpovednosť za vzniknuté trovy v tomto konaní. Plnenie je nezávislé od toho, či niekto údajne do nehnuteľnosti prístup mal, alebo nemal. Plnenie spočíva v realizovaní úhrady a nie v tom, či niekto je alebo nie je v nejakej nehnuteľnosti. Žalobca poukázal aj na postup prvoinštančného súdu pri aplikácii ust. § 257 CSP, keď neumožnil stranám sporu, teda žalobcovi, sa k aplikácii citovaného zákonného ustanovenia vyjadriť. Žalobca s aplikáciou tohto zákonného ustanovenia nesúhlasil. Naviac, nevidí dôvod, prečo by nemohol byť uhradený z titulu trov konania ani len súdny poplatok. Namietal riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia a presvedčivosť dôvodov, pre ktoré prvoinštančný súd stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Poukázal na rozsiahlu judikatúru v súvislosti s arbitrárnosťou súdneho rozhodnutia a žiadal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu, alternatívne aby súd zrušil napadnutý výrok a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. K uvedenému odvolaniu sa žalovaní písomne nevyjadrili.

5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne.

6. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP). Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pri rozhodovaní o trovách konania pri zastavení konania platí zásadne procesná zodpovednosť tej strany sporu za vzniknuté trovy, ktorá strana sporu spôsobila zastavenie konania. Súd túto okolnosť musí vždy vyhodnotiť tak, aby bola jednoznačne identifikovaná zodpovedná strana sporu. Až vtedy, pokiaľ súd bude mať jednoznačne zistené, kto za trovy konania pri zastavení konania zodpovedá podľa § 256 ods. 1 CSP, môže pristúpiť k aplikácii ust. § 257 CSP, kedy súd výnimočne náhradu trov konania neprizná. Musia pre aplikáciu ust. § 257 CSP však existovať dôvody hodné osobitného zreteľa. V takom prípade je potrebné zistiť, či na strane úspešnej strany sporu alebo na strane neúspešnej strany sporu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré buď strane úspešnej neprizná náhradu trov konania, alebo stranu neúspešnú nezaviaže na jej náhradu. Táto úvaha sa musí premietnuť aj do znenia prvoinštančného výroku o trovách konania, kedy nie je možné paušálne náhradu trov konania stranám nepriznať, keď nie je jasné, ktorá zo strán bola v spore zodpovedná za zastavenie konania a ktorej zo strán, ktorá bola oprávnená v priebehu konania žiadať trovy konania pri zastavení konania. Aplikácia ust. § 257 Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy vtedy, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP pri zastavení konania, súd však dôjde k záveru, že tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré túto náhradu celkom alebo sčasti neprizná. Súd musí svoje rozhodnutie náležite odôvodniť najmä vo vzťahu k výnimočnosti celého prípadu a táto výnimočnosť môže spočívať buď v okolnostiach prejednávanej veci alebo v okolnostiach na strane strán sporu jednej aj druhej. Nesmie takéto rozhodnutie odporovať dobrým mravom a nesmie sa javiť ako neprimerane tvrdé voči stranám sporu. Naviac, je súd povinný vyhodnotiť, či je v danom prípade dôvod aplikácie § 257 CSP úplný, alebo len čiastočný.

Rozhodnutie prvoinštančného súdu s poukazom na vyššie uvedené okolnosti nie je odôvodnené. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou prvoinštančného súdu bude v prvom rade vyhodnotiť z procesného hľadiska zodpovednosť za vzniknuté trovy podľa § 256 ods. 1 CSP. Až v takom prípade pristúpi k prípadnej aplikácii ust. § 257 CSP, a to v rozsahu úplnom alebo čiastočnom. Prvoinštančný súd svoje úvahy riadne odôvodní.

7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.