Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Co-104-2019.pdf
PDF · 94.23 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/104/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: A. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX., o zaplatenie 6.563,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 7Csp/14/2018-70 zo dňa 23.01.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 6.821,24 Eur, úrok 10,90% ročne z nezaplatenej istiny 6.653,20 Eur od 28.12.2017 do zaplatenia; úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 6.563,20 Eur od 28.12.2017 do zaplatenia; úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 254,80 Eur od 28.12.2017 do zaplatenia a to všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v celom rozsahu. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 07.02.2018 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 6.821,24 Eur, úrok 10,90% ročne z nezaplatenej istiny 6.653,20 Eur od 28.12.2017 do zaplatenia; úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 6.563,20 Eur od 28.12.2017 do zaplatenia; úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 254,80 Eur od 28.12.2017 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 07.07.2016 úverovú zmluvu č. 324877, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 7.300 Eur. Po vyčerpaní úveru žalovaná porušila zmluvné povinnosti a žalobca na základe výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru 27.12.2017 a to po zaslaní upozornenia na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia druhou upomienkou z 20.10.2017. Pohľadávku ku dňu predčasného zosplatnenia vo výške 6.899,04 Eur špecifikoval ako istinu poskytnutého úveru 6.563,20 Eur, úroky 254,80 Eur, úroky z omeškania 3,24 Eur, poplatky 77,80 Eur, ktoré si však v tomto konaní neuplatnil. Žalovaná po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby neuskutočnila žiadnu úhradu. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 07.07.2016 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 7.300 Eur, pričom úrok z úveru bol dojednaný vo výške 10,9% ročne. Súd po preskúmaní predmetnej úverovej zmluvy zistil, že táto obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 9 zákona č. 129/2010 Z. z.) Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať úver
a úroky dohodnutým spôsobom, v dôsledku čoho žalobca listom zo dňa 27.12.2017 oznámil žalovanej, že rozhodol o predčasnej splatnosti úveru. Výška uplatnenej pohľadávky, pozostávajúca z istiny úveru úrokov nebola medzi stranami sporná. Súd preto žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel. Žalobca si zároveň uplatnil úrok z omeškania. Žalovaná tým, že neuhradila včas všetky splátky do zosplatnenia úveru, ani celý dlh po zosplatnení, dostala sa nasledujúcim dňom do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Jeho výška bola uplatnená v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Okresný súd preto žalobe aj v časti uplatneného úroku z omeškania vyhovel. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní úspech plný úspech, preto má právo na náhradu trov konania proti žalovanej v celom rozsahu.
2. Proti rozsudku okresného súdu podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V podanom odvolaní uvádza, že už v rámci konania namietala, že rozhodnutím Okresného súdu Žilina zo dňa 25.10.2018, sp. zn.: 10dS/5/2018 jej bola poskytnutá ochrana pred veriteľmi. Súd však túto skutočnosť nepovažoval za relevantnú a v konaní pokračoval vydaním napadnutého rozsudku. Podmienkou pre neuplatnenie postupu podľa § 278 CSP nie je len skutočnosti že riadne predvolaný žalobca svoju neúčasť ospravedlnil. Túto neúčasť totiž musí žalobca ospravedlniť včas a vážnymi okolnosťami. Takéto vážne okolnosti však podľa jej vedomosti žalobca vo svojom ospravedlnení neuvádzal a nie sú konštatované ani v odôvodnení napadnutého rozsudku. Má teda za to, že v tejto veci boli splnené podmienky pre zamietnutie žaloby žalobcu postupom podľa citovaného ustanovenia § 278 CSP a preto bolo povinnosťou súdu takto postupovať. Nakoľko ide o významný inštitút týkajúci sa účelného bránenia jej práv, je toho názoru, že v zmysle ust. § 292 CSP bolo povinnosťou súdu osobitne ju poučiť o možnosti podania tohto návrhu, čo však splnené nebolo. S ohľadom na uvedené považuje postup súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku, za nesprávny a nezákonný, pričom takýmto postupom jej súd znemožnil uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Okrem uvedeného súd vec aj nesprávne právne posúdil, keď nezobral do úvahy ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Súd sa totiž nijako nezaoberal tým, či odplata za poskytnutie predmetného úveru neprevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytovaní peňažných prostriedkov požadovať. Má za to, že úrok stanovený v predmetnej zmluve o úvere bol určený v rozpore s ust. § l a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z procesného hľadiska v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 295 CSP, v zmysle ktorého súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Z vyššie uvedených dôvodov považuje napadnutý rozsudok za nezákonný a navrhuje, aby odvolací súd tento rozsudok zrušil.
3. Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril nasledovne. Žalovaná vo svojom odvolaní uvádza, že podľa jej názoru boli splnené podmienky pre postup v zmysle ustanovenia § 278 CSP, teda rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, nakoľko žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Žalobca sa ospravedlnil včas, avšak čo sú vážne okolnosti je (podľa odbornej lit.) na voľnej úvahe súdu. Dôvodová správa k ustanoveniu o rozsudku pre zmeškanie žalobcu (§ 278 CSP) hovorí, že ak sa žalobca správa v spore pasívne, CSP ustanovuje sankcie za takéto správanie. Jednou z týchto sankcií je podľa odseku 1 tohto ustanovenia i vydanie kontumačného rozsudku. Žalobca v spore jednoznačne pasívny nebol, naopak, bol aktívny a plnil si všetky povinnosti vyžadované súdom.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou konania v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.
5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil.
6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:
8. Po preštudovaní spisu a spisového materiálu mal odvolací súd za preukázané, že dňa 07.07.2016 uzatvorili žalobca a žalovaná úverovú zmluvu č. 324877, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 7.300 Eur žalobcom žalovanej, pri fixnej úrokovej sadzbe 10,9 % p.a. Splácanie úveru bolo dohodnuté v 96 mesačných anuitných splátkach vo výške 114,33 Eur, splatných v 20. deň kalendárneho mesiaca s prvou splátkou úveru 20.07.2016, splatnosťou úveru 20.06.2024. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 13,35 %, celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť 11.340,68 Eur, priemerná hodnota RPMN 9,59 %. Poplatok za poskytnutie úveru predstavoval 365 Eur, poplatok za poistenie schopnosti splácať úver 5,66 Eur mesačne. Výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 27.12.2017 žalobca oznámil žalovanej, že rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru a týmto jej vznikla povinnosť jednorázovo uhradiť banke celú zostávajúcu sumu úveru vo výške 6.899,04 Eur. Vyzval ju zaplatiť dlh do 06.01.2018. Podľa prehľadu splácania - do predčasného zosplatnenia výška nesplatenej istiny predstavuje 6.563,20 Eur, podľa prepočtu úrokov a úrokov z omeškania k 27.12.2017 zmluvné úroky predstavujú sumu 254,80 Eur a úroky z omeškania 3,24 Eur. Žalovaná v priebehu prvostupňového a ani odvolacieho konania nepoprela skutkové tvrdenia uvádzané žalobcom v jeho žalobe a ani nenamietala výšku uplatneného nároku.
9. Žalovaná v podanom odvolaní namietala, že v danej veci boli splnené podmienky pre zamietnutie žaloby žalobcu postupom podľa ustanovenia § 278 CSP a vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu. Odvolací súd však dáva do pozornosti, že dôsledky kontradiktórneho sporového konania vyžadujú procesnú aktivitu obidvoch sporových strán zásadne rovnako, preto sa do CSP zaviedla sankcia za procesnú pasivitu aj na strane žalobcu. Procesnou sankciou za pasivitu žalobcu je strata sporu vo forme zamietavého kontumačného rozsudku. Kontumačný rozsudok pred nariadením pojednávania predstavuje sankciu za absenciu povinnosti tvrdiť a dôkaznú povinnosť a kontumačný rozsudok po nariadení pojednávania predstavuje sankciu za nedostavenie sa na už nariadené pojednávanie. Účelom zákona je sankcionovať pasivitu žalobcu v konaní, ako aj eliminovať obštrukcie.
10. V aplikačnej praxi nie je výnimočným ospravedlnenie neúčasti žalobcu z dôvodu hospodárnosti konania, keď žalobca zotrváva na svojich písomných podaniach a nemieni navyšovať trovy konania o trovy svojej účasti na pojednávaní (trovy právneho zastúpenia, cestovné, náhrada za stratu času a pod.). Žalobca sa pojednávania vedome nezúčastnil, keďže považoval svoje písomné vyjadrenia v konaní za postačujúce a svoju neúčasť ospravedlnil. Súd však pri interpretácia ustanovenia § 278 CSP musí vždy zohľadniť konkrétne okolnosti daného sporu.
11. Odvolací súd je toho názoru, že nakoľko žalovaná v priebehu prvostupňového a ani odvolacieho konania nepoprela skutkové tvrdenia uvádzané žalobcom v jeho žalobe a ani nenamietala výšku uplatneného nároku, nebolo by spravodlivé postupovať podľa § 278 CSP a vydať rozsudok pre zmeškanie žalobcu v prospech spotrebiteľa. Nebolo by spravodlivé takýmto postupom sankcionovať žalobcu za neúčasť na pojednávaní, nakoľko žalobca v konaní pasívny nebol.
12. Žalovaná ďalej v odvolaní tvrdila, že si okresný súd nesplnil poučovaciu povinnosť a preto považuje postup súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku, za nesprávny a nezákonný, pričom takýmto postupom jej súd znemožnil uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, a teda k odňatiu možnosti konať pred súdom. Odvolací súd k danému uvádza, že vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva.
13. Zákon teda výslovne trvá na tom, že k odňatiu možnosti konať pred súdom muselo dôjsť postupom súdu. Pod postupom súdu pritom treba rozumieť nielen postup senátu a predsedu senátu (samosudcu), ale aj faktickú činnosť súdu v širšom zmysle slova vrátane činnosti kancelárie súdu vykonávajúcej určité úkony v rámci jej pôsobnosti, ak vadný postup v tejto inej činnosti súdu sa následne premietol do vadného postupu senátu alebo predsedu senátu (samosudcu) prejednávajúceho vec, prípadne iného orgánu
súdu povereného určitými úkonmi v civilnom konaní tak, že strane bola v dôsledku toho odňatá možnosť konať pred súdom v rozsahu oprávnenia daného mu zákonom.
14. Odvolací súd po preštudovaní spisu konštatuje, že okresný súd si splnil poučovaciu povinnosť v zmysle § 292 CSP a pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k spotrebiteľovi vhodným spôsobom spotrebiteľa poučil o možnosti zastúpenia, ako aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnosti podať návrh na neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie jeho práv. Na základe uvedeného je odvolací súd názoru, že postupom okresného súdu nebolo porušené právo na spravodlivé súdne konanie.
15. Žalovaná má za to, že úrok stanovený v predmetnej zmluve o úvere bol určený v rozpore s ust. § l a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Odvolací súd dáva do pozornosti, že v zmysle § 153 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Zo spisu, a najmä zo zápisnice z pojednávania zo dňa 23.01.2019 pred súdom prvého stupňa vyplýva, že žalovaná nepoprela skutkové tvrdenia uvádzané žalobcom v jeho žalobe a ani nenamietala výšku uplatneného nároku, a teda aj výšku úroku. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd odvolanie v tejto časti považuje za nedôvodné.
16. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu, a preto v zmysle vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.
17. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Odvolateľka (žalovaná) v odvolacom konaní úspešná nebola, a preto odvolací súd priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ďalej o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)