Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9Co-49-2019.pdf
PDF · 84.95 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/49/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov: JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Východoslovenská energetika, a.s., so sídlom Mlynská 31, Košice, IČO: 44 483 767, zastúpená splnomocnencom: KŠD LEGAL advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Prievozská 6, Bratislava, IČO: 35 978 741, proti žalovanému: N. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, G., zastúpený splnomocnenou zástupkyňou: O. G., bytom M. D. XX, C., o zaplatenie sumy 2.524,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 21. decembra 2017, č.k. 5C/203/2014-168 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolanie žalovaného proti výroku I. napadnutého rozsudku prvej inštancie o d m i e t a a v závislom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu o zaplatenie sumy 89,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 14.05.2013 až do zaplatenia zamietol (výrok I.) a vo výroku II. rozhodol, že žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov prvoinštančného a druhoinštančného konania v rozsahu 92,92%, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 2 písm. c) bod 13, § 2 písm. c), bod 23, 24, 25, § 48 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 656/2004 Z.z., § 488, § 517 ods. 1, 2, § 544 ods. 1, 2, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.
3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba bola v časti o zaplatenie 89,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 14.05.2013 až do zaplatenia podaná nedôvodne. Súd mal predloženými dôkazmi preukázané, že medzi stranami vznikla dňa 05.08.2011 Zmluva o združenej dodávke plynu, na základe ktorej žalobca pre žalovaného dodával plyn a poskytoval s tým spojené služby za odplatu. Súd preskúmal zmluvu z pohľadu náležitostí, ktoré má zmluva obsahovať podľa § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka a zistil, že k zmluve priložené Všeobecné obchodné podmienky dodávky plynu a Cenník, na základe ktorých žalobca vyúčtoval žalovanému poplatok za prerušenie dodávky zemného plynu, a administratívny poplatok za refakturáciu neboli žalovaným podpísané a preto ich súd nemôže považovať za individuálne dojednané a taktiež súd nemôže VOP a cenník považovať za súčasť zmluvy. VOP a Cenník plynu majú (typový) charakter, pričom tieto sú vopred pripravené, k zmluve neboli pripojené ako jej pevná príloha, a preto nie sú súčasťou zmluvy a zmluvných dojednaní a preto žalovaného nemôžu ani zaväzovať voči žalobcovi. Nejde ani o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako dodávateľ poplatky uvedené v Cenníku a VOP so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne ani
nedojednal a preto ich súd považuje za nedôvodne účtované na základe Cenníka a VOP. Žalobca taktiež nepreukázal výšku refakturovanej sumy 88,24 eur z faktúry č.l. 99 vystavenej spoločnosťou Distribúcia SPP, a.s. za prerušenie, resp. obnovenie dodávky ZP, vrátane 1 eur za administratívny poplatok za refakturáciu, t.j. z čoho pozostáva táto suma a kedy takéto náklady vznikli a na základe čoho. Súd preto žalobu v časti sumy 89,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 89,24 eur od 14.05.2013 až do zaplatenia zamietol. O celkových trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi podľa pomeru jeho úspechu vo veci ako úspešnejšej strane priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92,92 %. Žalobca si v podanej žalobe uplatnil nárok na zaplatenie sumy 2.524,80 eur a celkovo mu bolo priznaných 2.435,56 eur. V takomto prípade je úspech žalobcu 96,46 % a neúspech 3,54 %, z čoho vyplýva žalobcov čistý úspech vo výške 92,92 %. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný a uviedol, že už od podania návrhu platobného rozkazu zo dňa 20.09.2013 nebolo prihliadané na skutkový stav, čo znamená, že ako platiteľ bol v stave neschopnosti uhradiť vyúčtovaciu faktúru zo dňa 19.11.2013. Z uvedeného dôvodu telefonicky žiadal o riešenie situácie formou splátok, ktoré boli zo strany žalobcu radikálne odmietnuté. Nasledovná dočasná nezamestnanosť od 22.12.2013 do 06.05.2013 situáciu ešte viac sťažila, takže aj predpísané mesačné platby nebolo možné uhrádzať. V celom súdnom procese sa cíti správaním spoločnosti ČEZ Slovensko ponížený nielen ako zákazník, ale predovšetkým ako človek a taktiež sa domnieva, že spoločnosť ČEZ Slovensko využila svoju pozíciu silnejšieho vo svoj prospech. Opätovne preto žiada o prerokovanie sporu a dôsledné prešetrenie sporných skutočností. Na urovnanie sporu zaplatí faktúru zo dňa 19.11.2012 vo výške 812,47 eur, dve predpísané mesačné platby december/2012 a január/2013 vo výške 2x 156,- eur, celkovo vo výške 1.134,47 eur. Taktiež je toho názoru, že je potrebné na zváženie, či zákony, podľa ktorých spoločnosť ČEZ konala a koná, nie sú vo vážnom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a základnými ľudskými právami. Na dôkaz vážnosti rozhodnutia urovnať spor ku dňu 15.03.2018 zaslal na účet žalobcu 2x200,- eur.
5. K odvolaniu žalovaného zaslal písomné vyjadrenie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v ktorom uviedol, že z dôvodu, že súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti zamietol, žalovaný nebol oprávnený podať odvolanie proti tejto časti výroku, taktiež odvolanie nebolo ničím podložené a skutkové tvrdenia obsiahnuté v odvolaní sú len špekulatívne, majúce za cieľ len oddialiť právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia. Žalobca taktiež poukázal na skutočnosť, že zvyšnú časť rozhodnutia, t.j. výrok o trovách konania žalovaný nenamietal a preto pokladajú odvolanie žalovaného za zmätočné a neprípustné a žiadajú odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil v celom rozsahu.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací predtým, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozsudku, zaoberal sa otázkou prípustnosti odvolania.
7. Podľa § 355 ods. 1 CSP, proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.
8. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
9. Podľa § 386 CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
10. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým strana sporu môže napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak to zákon nevylučuje, resp. ak to zákon pripúšťa (§ 355 ods. 1 a 2 CSP). Preto sa tento opravný prostriedok považuje za univerzálny procesný úkon, ktorým sa strana sporu môže brániť proti výsledku postupu a konania súdu prvej inštancie v riadnom opravnom konaní.
11. Prípustnosť odvolania má vo všeobecnosti stránku objektívnu a subjektívnu. Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku - či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému
je odvolanie prípustné. Subjektívna stránka prípustnosti odvolania sa naproti tomu viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie - či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom). Takým dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu prvej inštancie bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Toto subjektívne procesné oprávnenie ale nemá účastník, v neprospech ktorého rozhodnutie súdu nevyznelo a ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý vo svojich právach. Záver o tom, že podané odvolanie je prípustné, predpokladá zaujatie záveru o jeho oboch stránkach jeho prípustnosti (tak objektívnej ako aj subjektívnej), posúdenie subjektívnej prípustnosti odvolania ale vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 130/2009 z 26.01.2010).
12. Z obsahu napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol žalobu o zaplatenie sumy 89,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% od 14.05.2013 do zaplatenia. Týmto výrokom teda nebolo rozhodnuté v neprospech žalovaného, keďže žaloba bola v tejto časti zamietnutá. Preto žalovaný nemôže podať odvolanie proti výroku rozsudku, ktorým nebolo vyhovené žalobcovi a teda v tejto časti žalovanému z výroku rozhodnutia voči žalobcovi nevznikla žiadna povinnosť.
13. Keďže žalovaný v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vychádzajúc z ustanovenia § 359 CSP odvolací súd mal za to, že žalovaný nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania proti rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá a preto v tejto časti odvolanie žalovaného v súlade s ustanovením § 386 písm. b) CSP odmietol.
14. V ostatnej časti odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou a to proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a § 380 CSP z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu § 565 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v tejto časti potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
15. Žalovaný v odvolaní podanom prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, v čom vidí nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania a teda v tejto časti neuviedol žiadne odvolacie argumenty, ktorými by sa odvolací súd mohol zaoberať a taktiež odvolací súd nezistil žiadne procesné vady v konaní a rozhodnutí o náhrade trov konania, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti ako vecne správne potvrdil.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. V prejednávanej veci žalovaný svojim správaním zavinil odmietnutie odvolania, keď toto podal proti rozhodnutiu, ktorým nebolo žalobcovi vyhovené a teda bolo rozhodnuté v prospech žalovaného a taktiež žalovaný nebol úspešný v časti rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania a preto mu vznikla povinnosť v celom rozsahu nahradiť trovy odvolacieho konania žalobcovi. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením.
17. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).