Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoPr-9-2018.pdf
PDF · 97.91 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoPr/9/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci - spore žalobcu: MOBIL SERVIS spol. s r.o., so sídlom Vozokany 375, IČO: 36 247 529, zastúpený: Advokátska kancelária Šrobár s.r.o., so sídlom Laurinská 12/212, Bratislava, IČO: 47 239 875, zastúpená konateľom a advokátom JUDr. Petrom Šrobárom, proti žalovanému: L. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. Q. XX, I., zastúpený: JUDr. Ladislavom Chmelárom, advokátom so sídlom Levická 579, Vráble, IČO: 42 046 467, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 19Cpr/5/2012-151 zo dňa 15. augusta 2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 19Cpr/5/2012-190 zo dňa 19. októbra 2018, takto jednohlasne
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 3.12.2012 domáhal vydania rozsudku o určení, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi listom zo dňa 15.11.2012, doručené žalobcovi dňa 16.12.2012 je neplatné. Súčasne sa domáhal priznania náhrady trov konania.
2. Uznesením č. k. 19Cpr/5/2012-51 zo dňa 28.10.2013 bola pripustená zmena petitu žaloby a súd rozhodoval o petite, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi listom zo dňa 15.11.2012, doručené dňa 16.11.2012 je neplatné, pracovný pomer žalovaného u žalobcu sa končí dohodou ku dňu 16.11.2012 a žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.
3. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že strany sporu uzavreli dňa 23.2.2010 pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, kde sa dohodli, že žalovaný bude pre žalobcu pracovať ako vodič kamióna, s miestom výkonu práce Slovenská republika a členské štáty Európskej únie. Dňa 16.11.2012 bola žalobcovi doručená listina označená ako „okamžité skončenie pracovného pomeru“ s tým, že pracovný pomer sa mal skončiť ku dňu 15.11.2012. Dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru malo byť, že žalovaného mal dňa 26.10.2012 v čase okolo 16:20 hod. v priestoroch žalobcu nad napadnúť konateľ žalobcu Peter Kamenár, pričom podľa tvrdenia žalovaného mal žalovaný utrpieť poranenie hornej pery a záhlavia, následkom čoho mal byť práceneschopný do 15.11.2012. Žalobca s tvrdeniami žalovaného nesúhlasí, skutok ako ho žalovaný opísal sa nestal, k žiadnemu fyzickému ani verbálnemu napadnutiu žalovaného zo strany konateľa žalobcu nedošlo. Žalobca listom zo dňa 20.11.2012 žalovanému oznámil, že považuje okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné. Listom zo dňa 21.11.2012 žalobca ako zamestnávateľ oznámil žalovanému ako zamestnancovi, že trvá na tom, aby naďalej vykonával
prácu a vyzval ho na okamžitý nástup na pracovisko a uviedol, že nesúhlasí s dôvodmi okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalovaný sa napriek tejto skutočnosti do práce nedostavil a neplní si povinnosti zamestnanca v zmysle pracovnej zmluvy.
4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť, vo vyjadrení doručenom súdu dňa 31.12.2010 uviedol, že trvá na tom, že dňa 26.10.2012 v čase okolo 16:20 hod. bol v priestoroch spoločnosti MOBIL SERVICE spol. s r.o. v obci Vozokany fyzicky napadnutý štatutárnym zástupcom Petrom Kamenárom, utrpel poranenie hornej pery a záhlavia následkom čoho bol práceneschopný do 15.11.2012.
5. V tejto právnej veci súd Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie) rozsudkom č.k. 19Cpr/5/2012-78 zo dňa 19.2.2014 žalobu zamietol a rozhodol, že o trovách koania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Krajský súd v Nitre (ako súd odvolací) uznesením č.k. 8CoPr/4/2014-115 zo dňa 21.5.2015 na odvolanie žalobcu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pretože dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je preskúmateľný, keďže z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva dostatok dôvodov v tom smere, aké úvahy viedli súd prvého stupňa k záverom, že dôvod uvedený žalovaným v okamžitom skončení pracovného pomeru je tým zákonným dôvodom, ktorý ma na mysli (napĺňa) ustanovenie § 69 ods. 1 pís. c) Zákonníka práce a nie je teda z neho zrejmé ako súvisel s plnením pracovných úloh žalovaného alebo v priamej súvislosti s výkonom práce žalovaného, keď dôkazné bremeno naplnenia zákonných podmienok okamžitého skončenia pracovného pomeru zaťažuje žalovaného. Rozhodnutie je nepreskúmateľné aj pre nedostatok dôvodov v tom smere, aké dôvody viedli súd prvého stupňa k záveru o preukázaní tvrdenia žalovaného o tom, že mal byť fyzicky napadnutý štatutárnym zástupcom žalobcu K. H., na základe akých úvah súd prvej inštancie dospel k záveru o dôkaznej núdzi žalovaného, keď poukázal na tú skutočnosť, že traja bývalí zamestnanci žalobcu mali odmietnuť ísť na súd svedčiť, ktorá skutočnosť nie je z obsahu spisu zrejmá. Podľa odvolacieho súdu je rozhodnutie nepreskúmateľné aj pre nedostatok dôvodov v tom smere, že z neho nevyplýva, aké úvahy viedli súd prvého stupňa k nesprávnemu právnemu záveru o tom, že návrh žalobcu v časti určenia, že pracovný pomer žalovaného u žalobcu skončil dohodou k 16.11.2012 je nedôvodný dôvodiac len tým, že existencia dohody o skončení pracovného pomeru ako dvojstranný právny úkon nebola v konaní preukázaná, nebol preukázaný ani úmysel účastníkov ukončiť pracovný pomer dohodou.
6. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným a opravným uznesením opravovaným) rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie v spore takto rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi podľa § 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce listom zo dňa 15.11.2012, doručeným žalobcovi dňa 16.11.2012 j e n e p l a t n é .
II. Pracovný pomer žalovaného u žalobcu sa k o n č í dohodou ku dňu 16.11.2012.
III. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
7. S poukazom na vykonané dokazovanie v konaní - spore súd prvej inštancie skutkový stav veci ustálil nasledovne:
8. „Žalovaný na základe pracovnej zmluvy zo dňa 23.2.2012 bol u žalobcu zamestnaný ako vodič kamióna, pracovná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú, s dňom nástupu do práce 23.2.2010 a so skúšobnou dobou na 3 mesiace. Miestom výkonu práce bola Slovenská republika a Európska únia, mzda za vykonanú prácu bola dojednaná vo výške 307,70 eur, ktorá mala byť vyplácaná na účet žalovaného najneskôr do 30. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa mzda vypláca. Žalovaný dňa 16.11.2012 doručil žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce zo dňa 15.11.2012, v zmysle ktorého mal ku dňu 15.11.2012 okamžite skončiť jeho pracovný pomer u žalobcu z dôvodu, že dňa 26.10.2012 v čase okolo 16:20 hod. v priestoroch spoločnosti žalobcu v obci Vozokany mal byť fyzicky napadnutý štatutárnym zástupcom K. H., pričom utrpel poranenie hornej pery a záhlavia, následkom čoho bol práceneschopný do 15.11.2012. Žalobca listom zo dňa 20.11.2011 oznámil žalovanému, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a výzvou zo dňa 21.11.2012 žalovanému oznámil, že dňa 16.11.2012 mu bolo doručené
okamžité skončenie pracovného pomeru, pričom žalovaným uvádzané skutočnosti o jeho napadnutí zo strany konateľa žalobcu sú nepravdivé a zavádzajúce a pracovný pomer žalovaného u žalobcu stále trvá a keďže žalovaný po ukončení PN nenastúpil do práce, dopustil sa závažného porušenia pracovnej disciplíny a žalobca ho vyzval na okamžitý nástup na pracovisko. Zo záznamu o ošetrení odporcu MUDr. I. H. zo dňa 26.10.2012 súd zistil, že žalovaný pri ošetrení uviedol, že dňa 26.10.2012 okolo 16:20 hod. ho vo Vozokanoch pri Galante napadol šéf H. K., ktorý ho chcel udrieť šálkou, ktorú mu žalovaný vyrazil, dostal údery do hlavy a tváre, bolelo ho pravé rameno. Na hornej pere vpravo mal opuch a začervenanie, zvnútra hematóm, infraorbitálne vpravo opuch a začervenanie, palpačne citlivosť, v záhlaví vpravo mal opuch cca 3x3 cm citlivý na dotyk. Zranenia mali byť spôsobené údermi päsťou. Z potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti je zrejmé, že žalovaný bol PN od 27.10.2012 do 15.11.2012. Žalovaný dňa 2.11.2012 na OO PZ Vráble podal trestné oznámenie, vo veci bol vypočutý ako oznamovateľ, konanie bolo postúpené na Okresný úrad Galanta, vypočutý bol konateľ žalobcu, svedok U. A. a rozhodnutím Okresného úradu Galanta č. ObÚ-GA-OVVS-79/2013/01552-09 zo dňa 28.5.2013 bolo konanie o priestupku zastavené z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa konalo, nebolo obvinenému z priestupku preukázané. Z oznámenia Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalobca odhlásil žalovaného z registra poistencov ku dňu 16.11.2012.“
9. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na zistený skutkový stav, citované ustanovenia Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov - § 69 ods. 1 písm. c/, § 69 ods. 3 a 4, § 60 ods. 1 a 2, § 70, § 77 a § 78 ods. 1 a 3), všeobecné úvahy k okamžitému skončeniu pracovného pomeru a všeobecné úvahy k dôkaznej povinnosti a bremenu tvrdenia podľa ustanovení Civilného sporového poriadku (CSP - zákon č. 160/2015 Z. z. - § 132), odôvodnil nasledovne:
10. „Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané, že konateľ žalobcu K. H. sa mal dopustiť útoku na osobu žalovaného tak, že ho mal dňa 26.10.2012 v čase okolo 16:20 fyzicky napadnúť v obci Vozokany. Zo záznamov o ošetrení žalovaného MUDr. I. H. zo dňa 26.10.2012 je zrejmé, že žalovaný v uvedený deň vyhľadal lekársku pomoc a bol lekárom ošetrený, pretože mal zranenia, z uvedeného nie je možné vyvodiť príčinu týchto zranení a bez ďalších dôkazov nie je možné jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností ustáliť, že tieto zranenia mu mali byť spôsobené konateľom žalobcu. Celý incident mal len jediného priameho svedka, a to U. A., ktorý pred súdom uviedol, že k žiadnemu fyzickému kontaktu medzi konateľom žalobcu a žalovaným nedošlo. Žalovaný potom odchádzal nahnevaný a rozrušený, ale nič iné na ňom nevidel. Po celý čas výmeny názorov medzi žalovaným a žalobcom bol s nimi v kancelárii. Manželka žalovaného S. G., ktorá uviedla len to, čo jej povedal žalovaný, nie je priamym svedkom incidentu, o jednotlivých skutočnostiach vypovedala len sprostredkovane, na základe informácií zistených od žalovaného. Po vrátení veci odvolacím súdom súd v nadväznosti na návrhy strán sporu a ich právnych zástupcov nevykonal ďalšie dôkazy a vychádzal z dôkazov, ktoré boli súčasťou súdneho spisu a tieto opäť posúdil tak, že žalobe vyhovel, nakoľko žalovaný nepreukázal existenciu takého objektívneho dôvodu, ktorý by odôvodnil jeho postup podľa § 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. Dôkazné bremeno preukázania existencie dôvodu, pre ktorý je možné okamžite skončiť pracovný pomer v tomto prípade zaťažuje žalovaného, ktorý dôkazné bremeno neuniesol, keďže nepreukázal existenciu dôvodu, na základe ktorého by bolo možné ustáliť, že bol oprávnený okamžite skončiť so žalobcom pracovný pomer. To znamená, že pri absencii ďalších dôkazov nebolo možné prijať záver o pravdivosti tvrdení žalovaného o spôsobení napadnutí žalovaného konateľom žalobcu, teda žalovaný nepreukázal, že na jeho strane existoval objektívny dôvod umožňujúci vyvodiť záver o tom, že je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobe vyhovel a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné. S poukazom na postoj žalovaného k prejednávanej veci žalobca zmenil svoj postoj k ďalšiemu trvaniu pracovného pomeru medzi stranami sporu a dňa 6.5.2013 na pojednávaní uviedol, že nemá záujem na tom, aby žalovaný u neho naďalej pracoval, preto žalobca navrhol, aby súd pri rozhodovaní o ďalšom trvaní pracovného pomeru určil, že pracovný pomer skončil v dôsledku uplatnenia fikcie dohody o skončení pracovného pomeru ku dňu 16.11.2012, t.j. ku dňu kedy bolo žalobcovi doručené okamžité skončenie pracovného pomeru. V prejednávanej veci boli splnené podmienky na aplikáciu uvedeného zákonného postupu, preto súd ustálil, že pracovný pomer medzi stranami sporu sa skončil dohodou ku dňu 16.11.2012. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keďže žalobca bola v konaní úspešný a zatiaľ čo žalovaný nedosiahol žiadny materiálne merateľný úspech, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu (100%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).“
11. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol len žalovaný domáhajúci sa jeho zmeny odvolacím súdom v celom rozsahu tak, aby žaloba žalobcu bola zamietnutá, keď voči žalobcovi požadoval priznanie nároku na náhrady trov konania v rozsahu 100 %. Právne svoje odvolanie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, keď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V dôvodoch poukázal na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v odsekoch 30, 36, 37 a 38, keď citoval aj z odvolania žalobcu proti prvému rozsudku súdu prvej inštancie - z článku 3 odvolania. Samotné odvolacie dôvody obsahujú body 6 až 8 odvolania, kde žalovaný uvádza:
12. „Z uvedeného mi vychádza záver, že domnelý je aj lekársky nález, resp. zistené zranenia MUDr. I. H. zo dňa 26.10.2012 o 18:59 hod., alebo že zamestnávateľ môže fyzicky napádať svojich zamestnancov bez toho, aby sa voči takýmto útokom mohli aj reálne brániť v zmysle § 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. Je veľmi otázne, a to ponechávam na úvahu súdu, či v prípade napadnutia zamestnávateľa zo strany zamestnanca by to platilo tiež. Z môjho pohľadu je nelogické, aby sa ktorýkoľvek zamestnanec bezdôvodne vzdal takéhoto zamestnania, kde má mesačne nadštandardne vysoký príjem, i keď v mojom prípade tento spočíval hlavne v tom, že reálne mi okrem minimálnej mzdy bez príslušného koeficientu pracovnému zaradeniu vodič kamiónu, bolo vyplácané tzv. kilometrovné, avšak aj to nie riadne a včas v zmysle pracovnej zmluvy, čo mimochodom skonštatoval aj Inšpektorát práce Trnava oznámením zo dňa 19.03.2012. V konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru nie je súd viazaný právnou kvalifikáciou, ale musí vychádzať zo skutkového opisu dôvodov, či už pre výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru. Trvám na tom, že fyzickým napadnutím voči mne zo strany žalovaného dňa 26.10.2012 v čase okolo 16:20 hod. v priestoroch spoločnosti žalobcu bol z mojej strany daný dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka voči žalobcovi, žalobca svojim konaním porušil článok 3, článok 8, § 13 ods. 3, § 82 písm. b), § 146 a § 147 Zákonníka práce, ako aj príslušné ustanovenia zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a tiež antidiskriminačný zákon.“
13. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a súčasne zaviazanie žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnou argumentáciou súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku súladnou s právnym názorom odvolacieho súdu v predchádzajúcom uznesení zo dňa 21.05.2015, keď on naďalej v plnom rozsahu trvá na všetkých svojich prednesoch a vyjadreniach v doterajšom konaní pred súdom. Podané odvolanie obsahuje v prevažnej miere domnienky žalovaného, ktoré podľa jeho názoru nemajú žiadny právny ani vecný základ, keď jeho komplexný postoj k prejednávanej veci vyplýva už z jeho odvolania proti prvému rozsudku. K neustále žalovaným pertraktovanému domnelému fyzickému útoku uvádza, že k žiadnemu fyzickému kontaktu medzi jeho konateľom a žalovaným nedošlo, keď je potrebné podporne poukázať aj na rozhodnutie správneho orgánu, ktorý priestupkové konanie (ohľadom tohto skutku napadnutia) zastavil. Žalovaný v konaní pred súdom nepreukázal dôvodnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa ustanovenia § 69 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce, v konaní bola naopak objektívne preukázaná skutočnosť, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaným je neplatné z dôvodov uvedených v rozsudku súdu prvej inštancie.
14. Žalovaný - odvolateľ sa vyjadroval v krátkosti k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu tak, že sa s vyjadrením žalobcu nestotožňuje, v celom rozsahu trvá na svojich prednesoch a predložených listinných dôkazoch ako aj dôvodoch jeho odvolania.
15. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalovaného dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie (v spojení s opravným uznesením) je potrebné podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako rozhodnutie (vo výroku) vecne správne, keď súčasne o trovách odvolacieho konania pri úspechu žalobcu rozhodol v zmysle ustanovení § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal požadovaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keď dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie tohto nároku žalobcovi nezistil a tieto žalovaný ani netvrdil.
16. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu (skutkových i právnych záverov) stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napandutého rozhodnutia, keď na zdôraznenie jeho správnosti aj s poukazom na odvolacie dôvody poukazuje na to, že
- skutkové závery súdu prvej inštancie zodpovedajú v spore vykonanému dokazovaniu, keď ohľadom skutkových zistení žalovaný - odvolateľ v podanom odvolaní ani neuvádza, ktoré konkrétne skutkové zistenia (a prečo) považuje za vadné (nesprávne),
- odvolateľ v podanom odvolaní právne závery súdu prvej inštancie vzťahujúce sa k jeho skutkovým zisteniam rovnako nenapáda, keď jeho odvolacie dôvody - odôvodnenie odvolania de facto vychádza len z toho, že stále trvá na svojom tvrdení o tom, že bol zo strany konateľa žalobcu predmetného dňa 26.10.2012 v čase okolo 16.20 hod. fyzicky napadnutý a že z jeho pohľadu toto konanie predstavuje dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce, keď odvolacie dôvody k právnemu posúdeniu takejto skutočnosti súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku nespochybňuje, resp. nevyvracia svojou právnou argumentáciou smerujúcou k preukázaniu nesprávnosti právneho záveru súdu prvej inštancie,
- tvrdenie jednej strany sporu popierané druhou stranou sporu nemožno považovať za nesporné a vyvoláva preto na strane tvrdiacej strany sporu stav dôkaznej núdze s potrebou jeho preukázania dokazovaním v spore (primeranými dôkaznými prostriedkami ho preukazujúcimi), teda tvrdenie žiadnej strany sporu nie je (primárne) z hľadiska pravdivosti nadradené (pravdivejšie) tvrdeniu protistrany, keď samotné opakovanie svojich tvrdení (v odvolaní) prednesených v spore pred súdom prvej inštancie (odvolateľom) bez argumentácie ku konkrétnym dôvodom rozhodnutia súdu nepredstavuje naplnenie zákonných požiadaviek (§ 363 CSP) na náležitosti odvolania, pričom už súd (v zmysle § 373 ods. 1 CSP) na doplnenie odvolacích dôvodov (argumentácie k dôvodom súdu) nevyzýva,
- úvahy odvolateľa v bodoch 6 a 7 jeho odvolania sú irelevantné (bezvýznamné) vzhľadom k tomu, že v konaní sa nepreukázalo jeho skutkové tvrdenie o tom, že bol zo strany žalobcu prostredníctvom jeho konateľa fyzicky predmetného dňa napadnutý,
- pri nepreukázaní samotného skutku fyzického napadnutia odvolateľa bolo bezpredmetné vec posudzovať aj z hľadiska ďalších právnych noriem uvádzaným žalovaným v odvolaní, a že
- pokiaľ žalovaný právne zastúpený advokátom nežiadal vykonanie dokazovania výsluchom označených svedkov, u ktorých neuviedol ani to, čo má byť ich predmetom svedeckej výpovede (čo vedia súdu potvrdiť z nimi priamo videnom a počutom), pričom je zrejmé, že títo nemali byť prítomní tvrdenému fyzickému napadnutiu a jediný svedok prítomný tohto napadnutia vypočutý bol, ani v kontexte ustanovenia § 319 CSP odvolací súd (rovnako ako súd prvej inštancie) nevzhliadol potrebu vykonania dokazovania svedeckými výpoveďami uvedených osôb.
17. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).