Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Co-355-2018.pdf
PDF · 86.28 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/355/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Aleny Mikovej a Ľuboša Kunaya v spore žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému P. F., nar. XX.X.XXXX, S. W. U. X, O. v konaní o zaplatenie 715,44 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 19.4.2018, č.k. 41Csp/107/2017 - 56
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným v záhlaví zamietol žalobu a nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania rozhodujúc tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 715,44 € s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % z dlžnej sumy ročne od 20.4.2014 do zaplatenia titulom nesplneného záväzku žalovaného zo zmluvy o pôžičke.
2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že dňa 14.3.2013 právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding a.s. a žalovaný uzavreli zmluvu o pôžičke č. 921896 (evidenčné číslo 61416123) na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi sumu 800 €, ktorú mal žalovaný vrátiť v 30-tich mesačných splátkach v hodnote 33,13 € so splatnosťou prvej splátky mesiac po uzatvorení zmluvy, ročnou percentuálnou mierou nákladov (RPMN) 32 %, ročnou úrokovou sadzbou 32 %. Pohľadávku voči žalovanému z uvedenej zmluvy pôvodný veriteľ postúpil zmluvou o postúpení pohľadávok na terajšieho žalobcu, o ktorej zmene strán sporu súd rozhodol uznesením zo dňa 4.10.2017 č.k. 41Csp/107/2017-26. Súd prvej inštancie právne vec posudzoval podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách upravených § 51, § 52, § 53, § 54 Občianskeho zákonníka (OZ), ustanovení o zmluve o pôžičke § 657 OZ, prihliadajúc k právnej úprave zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu a ustanoveniam zákona č. 250/07 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Poukázal na to, že žaloba s procesnými poučeniami bola riadne doručená žalovanému dňa 9.2.2008, ku ktorej sa žalovaný žiadnym spôsobom nevyjadril ani neoznačil žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297 Civilného sporového poriadku (CSP), v zmysle ktorého pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Súd prvej inštancie dôvodil, že podľa ustanovení § 657 OZ je zmluva o pôžičke reálnym kontraktom, ktorá môže vzniknúť aj bez písomne uzavretej zmluvy, avšak jej predpokladom je odovzdanie predmetu pôžičky, preto sa od veriteľa vyžaduje preukázanie prenechania druhovo určených vecí (peňazí) dlžníkovi, a následne uzavrel, že žalobca nepreukázal ním tvrdený skutkový stav a neuniesol dôkazné bremeno v spore o tom, že odovzdal pôžičku žalovanému, z ktorých dôvodov žalobu zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil § 255 CSP, keď prihliadajúc na to, že žalobca nemal v konaní úspech a žalovanému nevznikli trovy konania.
3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca podľa § 365 ods. 1 písm. f/ Civilného sporového poriadku (CSP), teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel. V odvolaní žalobca uviedol, že prihliadajúc na predložené dôkazy o prehľade splátok a úhrad dlhu žalovaným, keď žalovaný navyše ani poskytnutie pôžičky nerozporoval, sú skutkové zistenia súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena nesprávne a rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozpore so zásadami sporového konania. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel.
4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a zistil, že nie sú dané dôvody na potvrdenie (387 CSP) ani na zmenu (388 CSP) rozsudku, preto rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1,2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192,§ 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke
7. Odvolací súd v konkrétnom prípade zistil, že odvolací dôvod namietaný žalobcom je naplnený, keď súd prvej inštancie v rozpore s obsahom súdneho spisu a dôkaznou situáciou v spore žalobu zamietol, nezaoberajúc sa ďalšími, pre rozhodnutie vo veci samej významnými skutočnosťami vyplývajúcimi z povahy zmluvy o pôžičke ako zmluvy spotrebiteľskej.
8. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
9. Podľa § 150 ods . 1,2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
10. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné.
11. Už samotnými pojmami procesný útok a procesná obrana zákonodarca zdôrazňuje kontradiktórnosť procesného postavenia protistrán v sporovom konaní. Ustanovenia § 149 až 154 CSP predstavujú inštitucionálne prehĺbenie sporovosti konania upraveného v Civilnom sporovom poriadku, pričom ich cieľom je prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu sporového konania. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP) alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP). Koncentrácia konania predstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového
konania a tvorí jednotu s jedným z nosných princípov novej právnej úpravy sporového konania, a to s princípom arbitrárneho poriadku.
12. Postup súdu prvej inštancie sa odvolaciemu súdu javí rozporný s § 215 CSP, v zmysle ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu procesným postupom podľa CSP. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na §151 ods. 1 CSP, podľa ktorého je potrebné postupovať aj v spotrebiteľských sporov (pri ktorých sa nepoužijú ustanovenia o sudcovskej a zákonnej koncentrácii v zmysle § 296 CSP).
13. Súd prvej inštancie odôvodnil zamietnutie žaloby tvrdením, že nebolo preukázané poskytnutie finančných prostriedkov žalovanému teda vznik reálneho kontraktu - zmluvy o pôžičke. Z obsahu spisu však vyplýva, že žaloba spolu s prílohami, výzvou na vyjadrenie k žalobe a procesným poučením bola žalovanému riadne doručená, čo súd prvej inštancie konštatuje aj v odôvodnení, avšak žalovaný sa k tejto žalobe vôbec nevyjadril., t.j. nevyjadril sa k jednotlivým skutkovým tvrdeniam uvedeným v tejto žalobe, nijako ich nespochybnil, ani nežiadal vykonanie akýchkoľvek dôkazov v konaní.
14. Vyhodnotenie skutočností významných pre zistenie, či došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke ako reálneho kontraktu skutočným poskytnutím finančných prostriedkov, je hodnotením skutkového stavu. Súd prvej inštancie bol pri posúdení týchto skutkových okolností povinný podľa 151 CSP vychádzať z nesporných skutkových tvrdení , t.j. z tvrdení strany žalobcu podporených písomnou zmluvou o pôžičke a prehľadom úhrady dlhu žalovaným, ktoré protistrana výslovne nepoprela (preto sa považujú za nesporné). Súd spornosť skutkového stavu nemôže sám vytvárať tam, kde tomu nezodpovedá dôkazná situácia v spore.
15. V tejto súvislosti treba poukázať na skutočnosť, že žalovaný existenciu zmluvy uzatvorenej medzi stranami, ako aj poskytnutie peňažných prostriedkov tak, ako to tvrdí žalobca, nepoprel. Je neprípustné, aby súd bez spochybnenia skutkových tvrdení žalobcu žalovaným, tieto sám vlastnou činnosťou spochybňoval bez riadneho dokazovania na pojednávaní. Nakoľko súd prvej inštancie nepostupoval vyššie uvedeným spôsobom a neriadil sa ustanovením § 151 CSP, jeho konanie nesie znaky nepredvídateľnosti a rozhodnutie je pre strany sporu prekvapivým, čo je v rozpore s právom sporovej strany na spravodlivý súdny proces. Vzhľadom na uvedené neostávala odvolaciemu súdu iná možnosť, než napadnutý rozsudok zrušiť v súlade s § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.
16. S poukazom na žalovaným nespochybnené skutkové tvrdenia žalobcu o poskytnutí finančných prostriedkov v zmysle uzavretej zmluvy, je potrebné považovať za nesporne preukázané, že k odovzdaniu dohodnutej finančnej čiastky titulom pôžičky došlo. K spochybneniu uvedeného záveru môže súd prvej inštancie pristúpiť v opätovnom konaní iba v prípade zmeny dôkaznej situácie v spore na základe skutkových zistení vyplývajúcich z tvrdení žalovaného, alebo iných súdom prvej inštancie zabezpečených dôkazov. Tak, ako na to správne poukazoval súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia, záväzkový vzťah zmluvných strán má povahu spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú sa majú primerane aplikovať ustanovenia o ochrane pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami podľa § 52 a nasl. OZ, súčasne prihliadajúc na splnenie podmienok zákona o spotrebiteľských úveroch 129/2010 Z.z. V opätovnom konaní súd prvej inštancie s prihliadnutím na osobitosti dokazovania konania s ochranou slabšej strany sporu a povinnosť súdu ex offo prihliadať na existenciu prípadných neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, či absolútnu neplatnosť právneho úkonu, vyhodnotí dôvodnosť a rozsah nároku žalobcu na úhradu pohľadávky zo zmluvy, ktorá je predmetom sporu.
17. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci ( § 396 ods. 3 CSP). Súd prvej inštancie bude dbať o to, aby aj výrok rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania bol úplný a zrozumiteľný, pretože odôvodnenie rozhodnutia neodstraňuje neúplnosť výroku. Z výroku rozhodnutia musí byť zrejmé ako bolo rozhodnuté o trovách každej sporovej strany, prípadne ktorej strane sporu, vo vzťahu ku ktorej protistrane sa nárok na náhradu trov konania priznáva.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).