Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/435/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobkyne Poštová banka, a.s., Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, zastúpenej Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 47 232 471, proti žalovanej H. Ž., G. XXX, o zaplatenie 2 277,28 € s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 20Csp/68/2018-122 z 13.9.2018 Okresného súdu Košice - okolie

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok vo výrokoch II. a III. a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 1 891,86 € spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne z uvedenej sumy od 1.6.2018 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66,16 % proti žalovanej s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čo žalobca žalobou, doručenou mu 18.6.2018, žiadal a z akého titulu, čím svoju žalobu odôvodnil, vymenoval listiny založené v spise, ktorými vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav: Žalobca so žalovanou uzavrel 22.4.2014 zmluvu o úvere, dobrá pôžička č.XXXXXXXXXX (ďalej len Zmluva; poznámka súdu), na základe ktorej poskytol jej peňažné prostriedky 2 300 €. Zaviazala sa poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť úrok, prísl. a poplatky. Svoje povinnosti splácať úver riadne a včas si nesplnila, preto žalobca vyhlásil 3.9.2015 úver za predčasne splatný. K 31.5.2018 eviduje voči nej pohľadávku, ktorá pozostáva z dlžnej istiny 2 277,28 €, z dlžných úrokov z istiny do 31.5.2018 2 744,13 €, zo zmluvného úroku 29,90 % ročne zo sumy 2 277,28 € od 1.6.2018 do zaplatenia, zo zákonného úroku z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 2 277,28 € od 1.6.2018 do zaplatenia, z bankových poplatkov 4,65 € a z náhrady trov konania. Zo Zmluvy vyplýva, že výška úveru bola 2 300 €, splátka bola určená na 64 € mesačne s tým, že počet splátok bol určený na 96 mesiacov, ročná úroková sadzba bola 29,90 %, RPMN 34,36 %, priemerná hodnota RPMN 18,87 %, dátum prvej splátky 20.5.2014, termín konečnej splatnosti 20.4.2022. Z aktuálneho stavu úveru k 31.5.2018 (č.l.63) vyplýva, žalovaná spolu zaplatila žalobcovi 408,14 €. Ďalej, citujúc znenie § 497 Obch. zák.,§ 52,§ 3 ods.1,§ 39,§ 53 ods.6,§ 517 ods.1,2 O. z.,§ 1 ods.2 prvá veta,§ 2 písm. a/,b/,d/ zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len zák. o spotrebiteľských úveroch; poznámka súdu) a § 3 Nariadenia „platnom“ od 1.2.2013 uviedol: Zmluva uzatvorená medzi stranami sporu 22.4.2014, bola uzatvorená podľa 497 a n. Obch. zák., O. z. a zák. o spotrebiteľských úveroch. V prejednávanej veci vznikol záväzok žalovanej zo Zmluvy, uzatvorenej podľa ust. Obch. zák. Ak ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, ide o vzťah spotrebiteľský. Z predloženej Zmluvy je evidentné, že ide o tzv. typovú zmluvu, teda zmluvu, vrátane jej zmluvných podmienok, ktoré sú vopred pripravené. Sú pripravené žalobcom bez účasti druhej strany, teda spotrebiteľa, pre vopred neurčený široký okruh spotrebiteľov, pričom spotrebiteľ nemá právo zásadným spôsobom do nej zasahovať a príp. meniť jej podmienky, okrem výšky úveru, príp. výšky splátok a doby splatnosti. Ide o formulár zmluvy s vopred pripravenými podmienkami, v ktorej sa len vypĺňajú potrebné údaje. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovanou na základe Zmluvy uzavretej 22.4.2014, je vzťahom občianskoprávnym a táto Zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zák.č.129/10 Z. z. a § 52 a n. O. z., preto sa na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ust. O. z., aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (§ 52 ods.2 O. z.). Pri svojom rozhodovaní v danom prípade sa zaoberal výškou odplaty, t.j. výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý činil za obdobie 96 mesiacov pri sume 2 300 € 29,90 % ročne, takáto výška je uvedená v Zmluve. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úrokov pri peňažnej pôžičke treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval, ako aj porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov [Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len NS SR) 1Cdo 57/2005 z 1.7.2010]. O. z. (Obch. zák. a ani iné právne predpisy) výslovne nestanovia, do akej výšky je možné pri pôžičke alebo úvere dojednať úroky, z čoho vyplýva, že sú predmetom voľného zmluvného dojednania medzi zmluvnými stranami, čo však neznamená, že by sa na túto dohodu nevzťahoval § 3 ods.1 O. z. (jeho znenie citoval). Neprimerane vysoké úroky dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je len také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Dobré mravy patria medzi všeobecné uznávané zásady, na ktoré je povinný súd zo svojej úradnej moci prihliadať, či tieto boli v jednotlivých právnych vzťahoch medzi stranami dodržané, a pokiaľ tomu tak nie je, zabrániť aby slabšia zmluvná strana - v tomto prípade žalovaná ako spotrebiteľ, bola pred takýmito praktikami zo strany veriteľov ochránená. Dobré mravy predstavujú pojem, ktorý nie je presne zák. definovaný, ale môžeme ho považovať za súhrn takých etických hodnôt, ktoré sú všeobecné uznávané a ktoré sú určitou etickou a morálnou vodiacou linkou pri vzniku, zmene alebo zániku právnych vzťahov v demokratickej spoločnosti. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 O. z., teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Podľa štatistiky zverejnenej na stránke Národnej banky Slovenska (ďalej len NBS), v r.2014 v apríli (v čase uzavretia Zmluvy) priemerná úroková miera z úverov poskytnutých v € rezidentom eurozóny, pri domácnostiach a pri úrokoch poskytnutých nad 5 rokov (spotrebiteľské a ostatné úvery) bola 11,78 % p. a. Z toho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi zmluvnými stranami v danom prípade o viac ako 2,5 x prevyšoval úroky, za ktoré banky poskytovali úvery v rozhodnom období. Vzhľadom na uvedené mal za to, že dohoda o úroku je podľa § 39 O. z. v rozpore s dobrými mravmi a zároveň v rozpore so zák. (§ 53 ods.6 O. z.). V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok NS SR 1MCdo 1/2009 z 31.7.2009 (z jeho odôvodnenia citoval). V zmysle uvedeného konštatoval, že v danom prípade odplata (úrok z úveru) podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, preto je dohoda o úrokoch neplatná a z tohto dôvodu považoval celý úver za bezúročný. Po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že žalobca poskytol žalovanej úver v celkovej sume istiny 2 300 €. Doposiaľ uhradila mu 408,14 € (podľa aktuálneho stavu úveru). Vzhľadom na to, že s poukazom na uvedené, považoval takto poskytnutý úver za bezúročný, je možné priznať žalobcovi iba sumu nesplatenej istiny bez akýchkoľvek úrokov (teda ani vyčíslených dlžných úrokov z istiny do 31.5.2018 a ani zmluvných úrokov po zosplatnení). Z týchto dôvodov v tejto časti považoval žalobu za dôvodnú a priznal žalobcovi 1 891,86 € (2 300 € - 408,14 €) a v prevyšujúcom rozsahu z dôvodov uvedených, žalobu zamietol. Žalobcovi tiež nepriznal nárok na nezaplatené bankové poplatky 4,65 €, nakoľko ich bližšie nešpecifikoval. V danom prípade „sa jedná“ o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. „Jedná sa“ o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, tzn. s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného mal potom za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na bankové poplatky, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto aj v tejto časti žalobu zamietol.

Žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dostala do omeškania, preto ju zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania, ktorý bol vyčíslený v súlade s príslušnými ust. O. z. v spojení s nariadením a to vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 891,86 € od 1.6.2018 do zaplatenia. Na základe uvedených skutočností a cit. zákonných ust. preto žalobe žalobcu v časti vyhovel a zaviazal žalovanú, aby mu zaplatila 1 891,86 € spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne z uvedenej sumy 1 891,86 € od 1.6.2018 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti istiny nad sumu vo výške 1 891,86 € s prísl. žalobu ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol § 255 ods.1,§ 262 ods.1,2 a § 263 ods.1 CSP (ich znenie citoval). Žalobca bol úspešný v rozsahu 66,16 % (rozdiel úspešnosti žalobcu - 83,08 % a neúspešnosti žalobcu - 16,02 %), preto má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66,16 % proti žalovanej. Zároveň nevidel priestor pre aplikáciu § 257 CSP.

3. Žalobkyňa podala voči výroku II. a výroku III. rozsudku v zákonnej lehote ODVOLANIE, z dôvodu, že • Súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam [odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP], • vec nesprávne právne posúdil [odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP]. V nasledujúcich častiach Odvolania uvedené odvolacie dôvody podrobne špecifikovala a uviedla: 1) Dohoda o výške úrokov je v rozpore s dobrými mravmi. Mala za to, že výška úrokovej sadzby bola dojednaná v bežnej výške pre r.2014 a pre obdobné produkty, pričom žiadnym spôsobom neodporuje dobrým mravom a teda bola dohodnutá platne. Najvyššia prípustná výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa vypočítava zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk ako dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len RPMN), ktoré možno nájsť na webovom sídle MF SR: <http://www.finance.gov.sk/> Default.aspx?CatID=6783. Napr. <http://www.nbs.sk/sk/dohlad- nad-financnym-trhom/ochrana-financneho> spotrebitela1/spotrebiteľské-práva-/pôžičky-a-úvery. Pre 1. štvrťrok r.2014 bola zistená hodnota váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN za obdobné typy spotrebiteľských úverov „v“ rovnakou dobou splatnosti 17,94 %. Dvojnásobok tejto hodnoty predstavuje až 35,88 %. Pri určení výšky úrokov z úveru postupoval v intenciách zák. a teda i v intenciách dobrých mravov. Výška úrokov ročne 29,90 % je v zákonnom limite. Žalovaného nijak nenútil, aby uzatvoril Zmluvu práve u neho, o výške ročnej úrokovej miery ho informoval pred uzatvorením Zmluvy, pričom zo Zmluvy videl, že náklady budú vyššie, ako priemer na trhu. Predpokladať, že spotrebiteľ si berie úver za okolností, že je v zlej finančnej situácii, je - podľa jeho názoru - prehnané. Spotrebitelia si spravidla berú úvery na zakúpenie nových zariadení či elektroniky, ktoré následne ak nevedia splácať, riešia novými úvermi. Nejde však o nepriaznivú situáciu spotrebiteľov, lež o ich snahu zabezpečiť si vyšší štandard než ten, na ktorý im postačuje ich mesačný príjem. Za tieto skutočnosti ale nezodpovedá ona, ktorá ma nastavené vo všetkých častiach Slovenska rovnaké pravidlá a rovnaké možnosti pre všetkých. Nezodpovedá za zlú finančnú situáciu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní splácať svoje úvery, ktoré použili na úhradu novej televízie či lepšieho mobilného telefónu. Samozrejme v ojedinelých prípadoch využívajú spotrebitelia úvery skutočne na riešenie životných situácií, tu však ad 1) nijak nevyužíva ich zlé sociálne postavenie, pretože spotrebiteľov žiadnym spôsobom nenúti uzatvoriť Zmluvu o úvere priamo s ňou a nenastavuje úrokovú sadzbu v dôsledku núdze spotrebiteľa a ad 2) spotrebitelia v zložitých situáciách spravidla hľadajú pre nich dostupnejšie riešenia. Ak boli v ponuke úvery s nižšími úrokovými sadzbami, žalovaný „mala“ možnosť uzatvoriť Zmluvu pre neho v tomto výhodnejšiu u inej banky či finančnej spoločnosti. Pri určovaní výšky úveru a ročných nákladov na úver postupoval v intenciách platnej právnej úpravy. Nemožno a priori označiť za v rozpore s dobrými mravmi to čo, ukladá samo právo. Právny poriadok by tak ad absurdum šiel sám proti sebe. Úroková sadzba bola v Zmluve dohodnutá riadne a platne a jej výška neodporuje dobrý mravom. Rovnako dávala do pozornosti v kontexte zdôvodnenia samotného rozsudku pojem priemerného spotrebiteľa, ktorý sa vyskytuje často v judikatúre Súdneho dvora ES ako aj v judikatúre slovenských súdov, ktoré pojem priemerného spotrebiteľa vykladajú eurokonformne. A takto to aj pri vôli spotrebiteľa uzatvoriť zmluvu o úvere, kde samotný spotrebiteľ vedel a mohol posúdiť výhodnosť a podmienky zmluvy v časti Dohody o výške úrokov. 2) Záver. Vzhľadom na uvedené odôvodnenie tohto odvolania žiadala, podľa § 389 CSP, zrušiť rozsudok v napadnutej časti a vrátiť vec na nové prejednanie alebo, podľa § 388 CSP, zmeniť rozsudok v napadnutej časti tak, že sa jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže sa žalovaný na náhradu trov aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Rozsudok vo výroku I. nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.1 a § 379 CSP), preto nebol v uvedenom výroku v odvolacom preskúmavaný.

5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 CSP a zistil, že čo sa týka výrokov II. a III. rozsudku nie sú splnené podmienky na potvrdenie rozsudku (§ 387 ods.1 CSP), ani na jeho zmenu (§ 388 CSP), preto ho v uvedených výrokoch, podľa § 389 ods.1 písm. c) CSP, zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil, podľa § 391 ods.1 CSP, súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

6. Odvolací dôvod § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.

7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.2 písm. h) CSP] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

8. Súd, pokiaľ zamietol žalobu v prevyšujúcej časti, z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, čo je zrejmé zo skutočností uvedených v odvolaní, ktoré odvolací súd považuje v celom rozsahu za opodstatnené.

9. Špecifikácia bankových poplatkov je uvedená v Aktuálnom stave úveru k 31.5.2018 (č.l.63).

10. Ak sa súd dopustil omylu v právnom posúdení pre chybné použitie právnej normy alebo pre jej chybnú interpretáciu a z tohto dôvodu súčasne nedostatočne zistil skutkový stav, nesplnil tým ústavnú a zákonnú povinnosť garantovať obsah základného práva na súdnu ochranu a nie je povinnosťou odvolacieho súdu takýto komplexne chybný postup naprávať.

11. So zreteľom na uvedené je tak zrejme, že právne posúdenie veci súdom je nesprávne, preto musel byť napadnutý rozsudok zrušený a vec musela byť mu vrátená na ďalšie konanie, v ktorom bude (§ 391 ods.3 CSP) povinný podrobne sa vysporiadať so všetkými skutočnosťami uvedenými žalobkyňou počas konania a v odvolaní a vo veci opätovne rozhodnúť.

12. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 237 ods.1 CSP).

13. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.