Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cpr-2-2016.pdf
PDF · 168.03 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cpr/2/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Denisou Drúžkovou v spore žalobcu: Ing. W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, B., zastúpený: JUDr. Ján Mišura, PhD., advokát, so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovanému: Pôdohospodárska platobná agentúra, so sídlom Hraničná 12, Bratislava, IČO: 30 794 323, o náhradu funkčného platu v súvislosti s neplatným skončením štátnozamestnaneckého pomeru, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu funkčného platu vo výške 1.379,50 eur brutto mesačne od 02.02.2016 do 01.01.2017 spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
- zo sumy 1.331,93 eur brutto od 11.03.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 1.379,50 eur brutto od 11.04.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 1.379,50 eur brutto od 11.05.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 1.379,50 eur brutto od 11.06.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 1.379,50 eur brutto od 11.07.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 1.379,50 eur brutto od 11.08.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 1.379,50 eur brutto od 11.09.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 1.379,50 eur brutto od 11.10.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 1.379,50 eur brutto od 11.11.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 1.379,50 eur brutto od 11.12.2016 do zaplatenia,
- zo sumy 1.379,50 eur brutto od 11.01.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 44,50 eur brutto od 11.02.2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.02.2016 domáhal určenia neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu k žalovanému na základe dokumentu "skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou" žalovaného zo dňa 02.10.2015 č. 120/3715/2015 a uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi funkčný plat vo výške 1.379,50 eur brutto od 02.02.2016 až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo do rozhodnutia o skočení pracovného pomeru. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 12.07.2013 uzatvoril so žalovaným služobnú zmluvu, na základe ktorej vznikol štátnozamestnanecký pomer v stálej štátnej službe vo funkcii štátny radca - riaditeľ odboru hospodárskej správy odbore štátnej služby 2.02 Financie. Žalobca nastúpil do práce dňa 15.07.2013 a v štátnozamestnaneckom pomere k žalovanému zotrval do 31.12.2015, kedy mala uplynúť výpovedná doba na základe výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu podľa § 47 písm. c) zákona č. 400/2009 Z.z.. Rozhodnutím generálneho riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry o racionalizácii č. 78/2015 s platnosťou od 28.09.2015 a účinnosťou 30.09.2015
v nadväznosti na dodatok č. 17/2015 k Rozhodnutiu generálneho riaditeľa PPA o organizačnej zmene č. 80/2010 zo dňa 22.10.2010 v znení dodatku č. 1 až 16 s cieľom zefektívnenia činnosti Pôdohospodárskej platobnej agentúry sa dňom 30.09.2015 zrušil organizačný útvar, ktorý riadil žalobca, a to odbor hospodárskej správy č. 210 v sekcii hospodárskej správy, majetku a rozpočtu č. 200. Žalobca spochybňoval konanie a postupy predchádzajúce rozhodnutiu o organizačnej zmene, ktoré mali svedčiť o tom, že dodatok č. 17/2015 zo dňa 24.09.2015 č. 200/1194/2015 a Rozhodnutie generálneho riaditeľa č. 78/2015 č. o racionalizácii počtu zamestnaneckých miest Pôdohospodárskej agentúry č. 120/3651/2015, boli prijaté vo vzťahu ku žalobcovi účelovo sledujúc cieľ ukončenia jeho pôsobenia ako vedúceho zamestnanca a štátneho zamestnanca vôbec v služobnom úrade žalovaného a nie racionalizáciu, či zefektívnenie činnosti žalovaného. Dňa 28.09.2015 bolo prijaté na základe Dodatku č. 17/2015 zo dňa 24.09.2015 k rozhodnutiu generálneho riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry o organizačnej zmene č. 80/2010 zo dňa 22.10.2010 v znení dodatku č. 1 až 16 Rozhodnutie generálneho riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry o racionalizácii počtu zamestnaneckých miest Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. 78/2015, ktorými žalovaný odôvodňoval skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu výpoveďou z dôvodu podľa ust. § 47 písm. c) zákona č. 400/2009 Z.z. Súčasne v súvislosti s dodatkom č. 17/2015 a rozhodnutím č. 78/2015, začal žalovaný formálne ponukové konanie iných štátnozamestnaneckých miest za účelom splnenia podmienky absencie dohody o inom zaradení predpokladanej ust. § 47 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z., čo vyplýva priamo zo Záznamu z prerokovania ponuky štátnozamestnaneckého miesta č. 120/3686/2015 zo dňa 29.09.2015 s vyjadrením žalobcu zo dňa 30.09.2015 a 02.10.2015. Žalobca sa k tomuto postupu žalovaného vyjadril do Záznamu z prerokovania ponuky štátnozamestnaneckého miesta č. 120/3686/2015 zo dňa 29.09.2015 a následne listom zo dňa 01.02.2016 doručeným žalovanému dňa 02.02.2016 oznámil, že považuje skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou zo dňa 02.10.2015 z dôvodu podľa ust. § 47 písm. c) zákona č. 400/2009 Z.z. za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní. Žalovaný mal voľné štátnozamestnanecké miesta v tom istom odbore štátnej služby - financie 2.02 a v tej istej funkcii, čo potvrdil v Zázname z prerokovania ponuky štátnozamestnaneckého miesta č. 120/3686/2015 zo dňa 29.00.2015. Išlo o nasledovné miesta: -v organizačnom útvare č. 610 - odbor platieb a rozpočtu, funkcia: štátny radca, odbor štátnej služby: 2.02 - Financie, voľné jedno štátnozamestnanecké miesto,
- v organizačnom útvare č. 620 - odbor finančnej kontroly, funkcia: štátny radca, odbor štátnej služby: 2.02 - Financie, voľné jedno štátnozamestnanecké miesto,
- v organizačnom útvare č.640 - odbor účtovníctva a výkazníctva EÚ, funkcia: štátny radca, odbor štátnej služby: 2.02 - Financie, jedno voľné štátnozamestnanecké miesto.
Podmienky výpovede zamestnancovi v zmysle § 47 písm. c) z.č. 400/2009 Z.z. museli byť podľa žalobcu splnené kumulatívne pričom je zrejmé, že žalovaný mal voľné pracovné miesto pre žalobcu, ale postupoval, aby vytváral predpoklady pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu z dôvodu podľa § 47 písm. b) z.č. 400/2009 Z.z., keď žiadal, aby žalobca uskutočnil výber z ponúknutých štátnozamestnaneckých miest, čo vplýva zo záznamu č. 120/3686/2015 zo dňa 29.09.2015. Nevyjadrenie sa, nesúhlas alebo nedosiahnutie dohody podľa § 39 z.č. 400/2009 Z.z. nebol podľa žalobcu dôvodom pre ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 47 písm. c) z.č. 400/2009 Z.z. a bol vo vzťahu ku citovanému zákonnému ustanoveniu irelevantným. Zákon č. 400/2009 Z.z. v ust. § 47 písm. c) predpokladá úkon žalovaného - zaradenie na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore a s tou istou funkciou a nie úkon žalobcu, kedy si tento má voliť, či súhlasiť s nejakým miestom, čo môže robiť len v režime podľa ust. § 39 ods. 1 citovaného zákona po skončení funkcie vedúceho štátneho zamestnanca. Smerom k pokusu dohodnúť sa so žalobcom v režime podľa ust. § 47 písm. c) cit. zákona inak, mohol žalovaný postupovať len vtedy, ak by štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru, s tou istou funkciou nemal k dispozícii, a preto nemohol štátneho zamestnanca na také miesto zaradiť. V tomto prípade však priamo z dokumentácie žalovaného - záznamu z prerokovania ponuky štátnozamestnaneckého miesta zo dňa 29.09.2015 bolo zrejmé, že zákonom predpokladané štátnozamestnanecké miesta boli u žalovaného voľné, teda nebola splnená podmienka pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu a výpovedný dôvod podľa ust. § 47 písm. c) zákona č. 400/2009 Z.z. nebol naplnený, pretože nezaradiť žalobcu do štátnej služby na zákonom predpokladané štátnozamestnanecké miesta mohol žalovaný v zmysle citovaného zákonného ustanovenia len vtedy, keby takéto miesta nemal k dispozícii. Žalovaný postupoval podľa žalobcu nezákonne, aj keď nevytvoril predpoklady pre splnenie svojej povinnosti podľa ust. § 39 ods. 1 citového zákona, hoci je evidentné, že pracovné miesto v danom organizačnom útvare 210 bolo pod č. 210/18 po organizačnej zmene neobsadené. Vytvorenie formálnoprávneho predpokladu v
podobe inej kategorizácie pracovného miesta a jeho podradenie pod režim zákona č. 552/2003 Z.z. záviselo len od rozhodnutia vedúceho služobného úradu žalovaného (a nadriadeného žalobcu) a len samotná existencia tohto miesta svedčí o rozpore s deklarovaným cieľom organizačnej zmeny, t.j. že sledovaný cieľ organizačnej zmeny bol iný. Žalovaný následne naberal ďalších zamestnancov. Služobný úrad mal postupovať tak, že mal zaradiť v súlade s ust. § 39 ods. 1 žalobcu s jeho súhlasom na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu (štátny radca) a nie ponúkať mu všetky voľné miesta v úrade, teda pokiaľ mal vedomosť a možnosť pri organizačnej zmene splniť si svoju povinnosť podľa § 39 cit. zákona za daného skutkového stavu a počtu pracovných miest a neurobil to, nesledoval a ani nemohol sledovať cieľ zefektívňovania práce organizácie a racionalizáciu práce, ale len formálneho vytvorenia predpokladov na ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu a to navyše materiálne z iného dôvodu (§ 47 písm. b) cit. zákona), než z toho, pre ktorý bola daná žalobcovi výpoveď (§ 47 písm. c) cit. zákona). Inými slovami ani dodatok č. 17/2015 a ani rozhodnutie o racionalizácii č. 78/2015 nesledovalo deklarovaný cieľ zefektívňovanie činnosti žalovaného a teda žalobca považoval organizačnú zmenu za účelovú. Skutočnosť, že žalovaný nezaradil žalobcu na výkon štátnej služby v tom istom odbore štátnej služby a funkcii podľa § 29 zákona č. 400/2009 Z.z., hoci uvedené miesta mal k dispozícii, je samostatným a postačujúcim dôvodom na určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu. Ponúknutie rôznych vybraných štátnozamestnaneckých miest podľa záznamu zo dňa 29.09.2015 zo strany žalovaného nie je možné podľa žalobcu, pri danom výpovednom dôvode, považovať za naplnenie dôvodu podľa § 47 písm. c) zákona č. 400/2009 Z.z.. Citované ustanovenie totiž nehovorí o tom, že podmienka nezaradenia štátneho zamestnanca na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore a funkcii je splnená, ak zamestnanec nesúhlasí, ale môže byť splnená len v prípade, ak nemožnosť zaradenia je spôsobená tým, že také štátnozamestnanecké miesto nemá, čo nie je daný prípad.
Žalobca oznámil listom z 01.02.2016, doručeným žalovanému dňa 02.02.2016, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával. Žalobca si uplatnil v súlade s § 79 ods. 1 Zákonníka práce voči žalovanému náhradu mzdy vo výške mesačného funkčného platu 1.379,50 eur od 02.02.2016 do dňa, kedy umožní žalovaný žalobcovi pokračovať v práci, alebo keď dôjde ku platnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.
Žalobca odôvodnil právne svoju žalobu poukazom na § 38 ods. 1 písm. a), § 39 ods. 1, § 4 ods. 3 a ods. 4 ako aj poukazom na § 47 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe.
2. Žalovaný žiadal žalobu žalobcu zamietnuť a uviedol, že uzatvoril dňa 12.07.2013 pod č. 120/2664/2013 so žalobcom služobnú zmluvu na funkciu štátny radca - riaditeľ odboru hospodárskej správy, druh štátnej služby - stála štátna služba, v súlade s § 16 ods. 1 zákona o štátnej službe na podklade výberového konania zo dňa 11.07.2013, odbor štátnej služby - Financie, organizačný útvar: odbor hospodárskej správy Sekcie hospodárskej správy, majetku a rozpočtu. Rozhodnutím generálneho riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry o racionalizácii počtu zamestnaneckých miest PPA č. 78/2015 s platnosťou od 28.09.2015 a účinnosťou od 30.09.2015, v nadväznosti na Dodatok č. 17/2015 k Rozhodnutiu generálneho riaditeľa PPA o organizačnej zmene č. 80/2010 z 22.10.2010 v znení dodatku č. 1 až 16 s cieľom zefektívnenia činnosti PPS bol dňom 30.09.2015 zrušený organizačný útvar - odbor hospodárskej správy č. 210 v Sekcii hospodárskej správy, majetku a rozpočtu č. 200, na ktorom žalobca vykonával funkciu riaditeľa odboru. Realizovaná organizačná zmena bola prerokovaná so zástupcami Základnej odborovej organizácie Odborového zväzu pracovníkov poľnohospodárstva na Slovensku pri PPA, dňa 28.09.2015. Organizačnou zmenou v Sekcii hospodárskej správy, majetku a rozpočtu vznikol k 01.10.2015 referát krízového riadenia, referát verejného obstarávania, odbor rozpočtu a hospodárskej správy, odbor právny. Žalobca bol v dňoch 29.09.2015, 30.06.2015 a 02.10.2015 pozvaný na osobný úrad PPA, kde v rámci tzv. ponukovej povinnosti mu bol opakovane predložený zoznam voľných štátnozamestnaneckých miest, za účelom jeho trvalého preloženia v rámci ďalšieho pôsobenia žalobcu v štátnozamestnaneckom pomere. Dňa 02.10.2015 sa žalobca vyjadril, že neprijíma žiadne z ponúkaných voľných štátnozamestnaneckých miest. Žalovaný rozviazal na základe vyjadrenia žalobcu výpoveďou štátnozamestnanecký pomer so žalobcom, a to rozhodnutím č. 120/3715/2015 k 31.12.2015 a vyplatil žalobcovi odstupné v sume trojnásobku funkčného platu. Listom z 17.02.2016 oznámil žalovaný na oznámenie žalobcu o neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, že tento skončil uplynutím výpovednej doby ku 31.12.2015 a na jeho ukončení trvá. Nakoniec žalovaný uviedol, že organizačná zmena vykonávaná štatutárnym orgánom žalovaného je individuálnym aktom riadenia, avšak nie individuálnym správnym aktom a súd nie je oprávnený túto preskúmavať. Písomným podaním z 31.08.2016 doplnil žalovaný svoje vyjadrenie v tom smere, že v máji a júni 2016 prebehli rokovania
strán za účelom mimosúdneho vyriešenia sporu, ktoré však bolo v dôsledku správania žalobcu a účelových prieťahov pri schvaľovaní návrhu mimosúdnej dohody bezvýsledné.
3. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca tak, že akékoľvek pohovory považuje žalobca z pohľadu výpovedného dôvodu podľa § 47 písm. c) zákona o štátnej službe za právne bezvýznamné a žalovaný postupoval nesprávne, keď nezaradil štátneho zamestnanca na voľné štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu, hoci také miesto v tom čase mal, čo je evidentné. Pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalovaným z dôvodu podľa § 47 písm. c) zákona o štátnej službe musel žalovaný vychádzať výlučne z podmienok uvedených v tomto ustanovení, ktoré však neobsahuje žiadnu podmienku v podobe súhlasu štátneho zamestnanca so zaradením na vykonávanie štátnej služby v tom istom odbore a na tú istú funkciu. Citované ustanovenie expressis verbis stanovuje, že služobný úrad nesmie mať takéto miesto voľné, čo v danom prípade nebolo splnené. Žalobca poprel autentickosť dokumentu návrhu dohody o urovnaní zo dňa 15.07.2016 predloženého žalovaným v konaní a uviedol, že obdržal zo strany žalovaného návrh, ktorý však nespĺňal podmienky perfektného prejavu vôle, pretože nebol podpísaný žalovaným. Zrušenie štátnozamestnaneckého miesta žalovaným a skončenie štátnozamestnaneckého pomeru uzatvoreného so žalobcom, považuje žalobca za účelové úkony žalovaného.
4. Žalovaný sa vyjadril k obsahu podania žalobcu písomne tak, že súd nie je oprávnený skúmať organizačnú zmenu vykonanú štatutárnym orgánom žalovaného, pretože ide o individuálny akt riadenia. Rozhodnutie č. 78/2015 považuje žalovaný za skutočnosť, ktorá nie je sama o sebe spôsobilá privodiť následky v právnych vzťahoch účastníkov služobného pomeru. Ďalej uviedol, že v zmysle § 39 ods. 1 zákona o štátnej službe bol predložený žalobcovi na osobnom úrade PPA zoznam voľných štátnozamestnaneckých miest v tom istom odbore a na tú istú funkciu akú mal žalobca za účelom jeho trvalého preloženia. Žalobca sa vyjadril, že nesúhlasí s trvalým preložením na voľné štátnozamestnanecké miesto v odbore a funkcii ani na iné voľné štátnozamestnanecké miesto. Žalovaný teda skončil so žalobcom štátnozamestnanecký pomer výpoveďou, pričom skutkové vymedzenie výpovedného dôvodu vo výpovedi považuje žalovaný za jasné, určité a zrozumiteľné podľa § 47 písm. b) zákona o štátnej službe, aj keď nepozornosťou administratívnej pracovníčky príslušného útvaru bola spôsobená chyba v písaní, keď táto uviedla ako dôvod výpovede § 47 písm. c) zákona o štátnej službe namiesto odkazu na § 47 písm. b) zákona o štátnej službe. Žalovaný uviedol, že konkretizoval vo výpovedi skutočnosti, v ktorých vidí realizáciu zákonného dôvodu výpovede a tieto skutočnosti nevytvárajú pochybnosti o tom, že žalovaný realizoval výpovedný dôvod podľa § 47 písm. b) zákona o štátnej službe. Pokiaľ žalobca namietal zneužitie výkonu práv a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru žalovaným, mal žalovaný za to, že sa tento mal domáhať svojich práv v prvom rade na služobnom úrade, a to ešte počas trvania štátnozamestnaneckého pomeru, čo nikdy neurobil. Tvrdenie žalobcu o ad hoc organizačných zmenách u žalovaného považoval tento za nepravdivé. Novovymenovaný generálny riaditeľ PPA v apríli 2016 vykonal viaceré organizačné zmeny podľa svojho uváženia a dodatkom č. 1 zo dňa 19.07.2016 k rozhodnutiu generálneho riaditeľa PPA o organizačnej zmene č. 46/2016 z 20.05.2016 bolo vytvorené oddelenie autoprevádzky a správy majetku č. 143 a pracovné miesto vedúceho štátneho zamestnanca č. 143/1 oddelenia autoprevádzky a správy majetku pre žalobcu, okrem iných štátnozamestnaneckých miest pre účely zefektívnenia činností PPA.
5. Písomným podaním z 12.01.2017 žalobca oznámil rozhodné skutočnosti k vyčísľovaniu nárokov na náhradu funkčného platu. Vo svojom podaní žalobca uviedol, že dňa 02.01.2017 sa dostavil k žalovanému za účelom obsadenia novovytvoreného štátnozamestnaneckého miesta a podpísal novú služobnú zmluvu (na zmluve bola uvedená dočasná štátna služba), ktorá bola následne odnesená na podpis ku generálnemu riaditeľovi. Podpísanú služobnú zmluvu mu doposiaľ žalovaný nevydal v rozpore s ust. § 27 ods. 1 zákona o štátnej službe, hoci medzičasom už k tejto zmluve bol podpisovaný aj dodatok. Dňa 03.01.2017 sa žalobca dostavil na osobný úrad k prevzatiu služobnej zmluvy (aj napriek skutočnosti, že k tomu nebol vyzvaný), kde mu bolo oznámené, že nastala z ich strany zmena v postupe prijatia do služobného pomeru a služobná zmluva, ktorú podpisoval sa zmení na druh štátnej služby - stála štátna služba. Dňa 04.01.2017 bol žalobca zavolaný na osobný úrad za účelom doriešenia tejto veci, kde mu boli následne predložené k podpisu dva dodatky k služobnej zmluve. Jeden dodatok k pôvodnej, už neexistujúcej zmluve a druhý k novej služobnej zmluve. Žalobca po predchádzajúcej porade so svojím právnym zástupcom podpísal len dodatok k novej služobnej zmluve, ktorým bol žalobca vymenovaný do funkcie vedúceho štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe do 02.07.2017. Dňa 11.01.2017 bol žalobca telefonicky kontaktovaný, aby sa bezodkladne dostavil na osobný úrad a doniesol rovnopis
podpísaného dodatku k novej služobnej zmluve, ktorý si žalovaný sám medzičasom údajne zrušil s odôvodnením, že jeden pracovník osobného úradu pochybil. Pracovníčka osobného úradu mu oznámila, že je potrebné zmeniť datovanie a teda navrhuje vymeniť celú prvú stranu tohto dodatku. Keďže žalobca nemal dodatok pri sebe, stretnutie sa presunulo na 12.01.2017, kedy bola žalobcovi po príchode na osobný úrad vysvetlená potreba výmeny prvej strany dodatku k novej služobnej zmluve s odôvodnením, že nakoľko zmluvu, ktorú podpisoval 02.01.2017 v deň jeho nástupu považujú za neplatnú a teda nemôže platiť ani dodatok, ktorý má, a preto je potrebné, aby sa vymenila táto prvá strana. Na výmenu už mala pripravenú inú stranu dodatku, v ktorom bolo uvedené číslo pôvodnej služobnej zmluvy s nástupom v roku 2013. K výmene prvej strany nakoniec neprišlo. Žalobca v závere svojho podania zdôraznil, že k žalovanému nastupoval na novovytvorené štátnozamestnanecké miesto, podpisoval novú služobnú zmluvu ako aj výlučne dokumenty, ktoré sa týkali novovytvoreného štátnozamestnaneckého miesta. Taká bola dohoda medzi účastníkmi a k žiadnemu omylu na nikoho strane nedošlo. Skutočnosť, že by mal poberať žalobca funkčný plat za obdobie od 02.01.2017 do 02.01.2017 vo výške 1.437,50 eur/ mesiac/brutto a od 03.01.2017 vo výške 1.487,50 eur brutto znamená v súvislosti s týmto konaním len toľko, že náhrada podľa ust. § 55 zákona o štátnej službe sa má znižovať o tento funkčný plat, v tomto prípade na nulu.
6. Písomným podaním z 09.02.2017 žalovaný oznámil nové skutočnosti týkajúce sa prejednávanej veci. Vo svojom vyjadrení uviedol, že dňa 21.11.2016 žalovaný zaslal právnemu zástupcovi žalobcu výzvu k obsadeniu štátnozamestnaneckého miesta žalobcom, v ktorej ho vyzval k nástupu do práce v termíne do 30.11.2016. Dňa 30.11.2016 sa žalovanému zásielka vrátila z pošty s označeným dátumom vrátenia (29.11.2016) z dôvodu, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote. V tomto prípade pochybila Slovenská pošta, nakoľko úložná doba zásielky mala byť štandardných 18 dní. Predmetnú zásielku žalovaný zaslal po druhýkrát dňa 09.12.2016 a adresoval ju aj priamo žalobcovi a aj jeho právnemu zástupcovi, pričom ho vyzval k nástupu do práce najneskôr do 01.01.2017, a teda mu posunul termín nástupu z dôvodu pochybenia Slovenskej pošty. Žalobca reagoval na druhú výzvu a nastúpil do práce dňa 02.01.2017 na miesto č. 143/01 (štátny radca) na oddelení autoprevádzky a správy majetku. Následne bol žalobca ku dňu 03.01.2017 vymenovaný na zastupovanie vedúceho zamestnanca na oddelení autoprevádzky a správy majetku. Keďže od doby výpovede žalobcu až do jeho terajšieho nástupu/pokračovania v štátnozamestnaneckom pomere k 02.01.2017 sa v PPA udiali viaceré organizačné zmeny, osobný úrad mu predložil dodatok k služobnej zmluve, týkajúci sa zmeny štátnozamestnaneckého pomeru v súlade so zákonom o štátnej službe, keďže odbor, na ktorom žalobca v minulosti vykonával prácu bol zrušený. Spolu s týmto dodatkom bolo žalobcovi predložené aj vymenovanie na zastupovanie vedúceho zamestnanca. Z neznámych dôvodov žalobca odmietol podpísať vyššie uvedený dodatok k služobnej zmluve. Vymenovanie na zastupovanie vedúceho zamestnanca žalobca podpísal. Žalobca žiadal žalovaného o uzatvorenie nového štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe, čo je v rozpore s tvrdením žalobcu, že sa jedná o neplatne skončený štátnozamestnanecký pomer, nakoľko ak niet platne ukončeného štátnozamestnaneckého pomeru, niet novej služobnej zmluvy. Žalovaný pristupoval k osobe žalobcu ako k zamestnancovi v stálej štátnej službe a z tohto dôvodu s ním nemôže uzatvoriť nový štátnozamestnanecký pomer a vydať mu novú služobnú zmluvu. Žalovaný má za to, že do rozhodnutia vo veci samej platí pôvodná služobná zmluva žalobcu, ku ktorej mu bol urobený dodatok v súlade so zákonom o štátnej službe, ktorý však žalobca odmietol podpísať.
7. Súd po vykonanom dokazovaní rozhodol vo veci čiastočným rozsudkom č.k. 25Cpr/2/2016-206 zo dňa 6. júla 2017 tak, že určil, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou zo dňa 02.10.2015, číslo: 120/3715/2015, s ktorým bol žalobca oboznámený dňa 02.10.2015 je neplatné. Súd zároveň rozhodol, že o zaplatení náhrady mzdy žalobcu z dôvodu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a o nároku na náhradu trov konania rozhodne v konečnom rozhodnutí. Uvedený čiastočný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.09.2017.
8. Predmetom konania po nadobudnutí právoplatnosti čiastočného rozsudku tunajšieho súdu o určení neplatnosti výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu danej žalovaným č.k. 25Cpr/2/2016-206 zo dňa 6. júla 2017 bol nárok žalobcu na zaplatenie náhrady funkčného platu žalobcu v súvislosti s neplatným skončením štátnozamestnaneckého pomeru.
9. Žalovaný sa k nároku žalobcu na náhradu funkčného platu v súvislosti s neplatným skončením štátnozamestnaneckého pomeru písomne vyjadril a uviedol, že žalovaný uplatnený nárok žalobcu
v celom rozsahu neuznáva. Žalovaný má za to, že žalobcovi nepatrí náhrada funkčného platu od 02.02.2015, ako žiada žalobca, nakoľko v období od 02.02.2015 do 31.12.2015 jeho štátnozamestnanecký pomer trval a za vykonanú prácu mu žalovaný riadne vyplácal funkčný plat a za obdobie od 01.01.2016 do 02.02.2016 mu náhrada funkčného platu nepatrí z dôvodu, že táto by mu ex lege patrila až odo dňa, kedy žalovanému oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní, čo sa stalo až 02.02.2016. Žalovaný listom zo dňa 21.11.2016 adresovaným právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý bol žalobcom splnomocnený na všetky právne úkony, vrátane prijímania doručovaných písomností, vyzval žalobcu, aby najneskôr do 30.11.2016 nastúpil do práce, nakoľko žalovaný mu umožnil plniť si pracovné povinnosti v zmysle služobnej zmluvy. Argumenty žalobcu o tom, že sa nedozvedel o tom, čo tvorí obsah uvedenej zásielky z dôvodu, že žalovaný manipuloval s dĺžkou odbernej lehoty sú podľa žalovaného zavádzajúce, klamlivé a právne irelevantné. Z adresnej strany zásielky vyplýva, že odberná lehota nebola žalovaným skrátená a chyba pri doručovaní zásielky nastala zo strany zamestnanca Slovenskej pošty a.s., ktorý zaevidoval zásielku do informačného systému so skrátenou odbernou lehotou 3 dni napriek tomu, že žalovaný o to nepožiadal a skrátená odberná lehota nebola uvedená ani na adresnej strane zásielky. Keďže obsahom uvedenej zásielky bola výzva pre žalobcu, aby pokračoval v práci, je nutné túto výzvu považovať za jednostranný hmotnoprávny úkon v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, ktorého následkom je zánik povinnosti žalovaného ako zamestnávateľa poskytovať žalobcovi ako zamestnancovi náhradu mzdy. Ďalej považoval žalovaný za potrebné zdôrazniť, že pre účinnosť jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka postačuje reálna možnosť adresáta oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle, pričom takouto možnosťou je nielen prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale aj vhodenie oznámenia o uložení zásielky do poštovej schránky, čím adresát nadobudol objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28 Cdo 1334/2006). Oznámenie o uložení zásielky bolo splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručené dňa 24.11.2016. Od tohto dňa až po uplynutie odbernej lehoty mal splnomocnený zástupca žalobcu reálnu možnosť oboznámiť sa s obsahom predmetnej zásielky a je iba na jeho zodpovednosti, prečo tak v priebehu 3 dní neurobil. Dňa 29.11.2016 sa zásielka žalovanému vrátila ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote. S ohľadom na uvedené možno podľa žalovaného konštatovať, že právne následky prejavu vôle žalovaného vyjadrené v predmetnom liste, ktorý tvorí obsah tejto zásielky sa stali právne perfektnými dňa 27.11.2019, kedy uplynula odberná lehota a preto je možné považovať obdobie do 30.11.2016 za najneskorší možný čas, za ktorý by mohla žalobcovi patriť náhrada funkčného platu, t.j. čas, kedy žalovaný ako zamestnávateľ žalobcovi ako zamestnancovi umožnil pokračovať v práci. Na základe uvedených skutočností by tak žalobcovi patrila náhrada funkčného platu od 02.02.2016 do 30.11.2016. Vo vzťahu k výške náhrady mzdy žalovaný uviedol, že žalobca mal ku dňu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru priznaný funkčný plat vo výške 1.379,50 eur brutto, tento funkčný plat však nie je rozhodujúci pre určenie náhrady, ktorú by žalovaný mal žalobcovi zaplatiť. Žalobca mal ku dňu skončenia jeho štátnozamestnaneckého pomeru funkčný plat, ktorý sa skladal z tarifného platu vo výške 754,50 eur brutto a osobného príplatku vo výške 604,50 eur brutto a príplatku za vedenie služobného motorového vozidla a za starostlivosť o služobné motorové vozidlo vo výške 5,- eur brutto. Žalobcovi však za obdobie, za ktoré by mu mohla patriť náhrada funkčného platu možno podľa žalovaného priznať náhradu funkčného platu zloženého iba z tarifného platu, t.j. 754,50 eur brutto. Žalobcovi nemožno za toto obdobie priznať náhradu funkčného platu vo výške osobného príplatku a príplatku za vedenie motorového vozidla a za starostlivosť o služobné motorové vozidlo. Náhradu funkčného platu vo výške osobného príplatku nemožno priznať z dôvodu, že osobný príplatok patrí štátnemu zamestnancovi iba za kvalitné plnenie služobných úloh, ktoré žalobca po skončení jeho štátnozamestnaneckého pomeru zásadne plniť nemohol a priznanie tohto príplatku by bolo v rozpore s princípmi, na ktorých je budovaná štátna služba, a to najmä zákaz diskriminácie, princíp efektivity a princíp profesionality. Príplatok za vedenie motorového vozidla a za starostlivosť o služobné motorové vozidlo patrí iba štátnemu zamestnancovi, ktorý skutočne jazdí služobným motorovým vozidlom a ďalším predpokladom na priznanie je uzatvorenie Dohody o používaní služobného motorového vozidla, ktorá však skončením štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu zanikla. Žalovaný ďalej namietal, že žalobcovi nemožno priznať náhradu funkčného platu uvádzanú v sume brutto, keďže žalovaný ako zamestnávateľ je povinný odvádzať za zamestnanca poistné v zmysle zákona o sociálnom poistení a zákona o zdravotnom poistení a tiež i daň z príjmu fyzickej osoby v zmysle zákona o dani z príjmov. Na účely výpočtu náhrady funkčného platu žalobcu sa tak podľa názoru žalovaného použije čistý plat žalobcu. Na základe všetkých uvedených skutočností by tak podľa žalovaného mala náhrada funkčného platu žalobcu predstavovať sumu 589,49 eur mesačne, a to od 02.02.2016 do 30.11.2016.
10. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 05.09.2018 (upresneným na pojednávaní dňa 22.03.2019) požiadal o pripustenie zmeny petitu žaloby, keď uviedol, že voči žalovanému si uplatňuje náhradu funkčného platu vo výške 1.379,50 eur brutto mesačne od 02.02.2016 do 01.01.2017 spolu s úrokom z omeškania z jednotlivých čiastkových plnení od momentu ich splatnosti do dňa ich zaplatenia v zákonnej výške 5 % s momentom omeškania ako deň nasledujúci po dni splatnosti podľa bodu 12 Služobnej zmluvy.
11. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 22.03.2019 za prítomnosti obidvoch sporových strán pripustil žalobcom požadovanú zmenu petitu žaloby v tomto znení: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi funkčný plat vo výške 1.379,50 eur brutto mesačne od 02.02.2016 do 01.01.2017 spolu s úrokom z omeškania:
- 5 % p.a. zo sumy 1.331,93 eur brutto od 11.03.2016 do zaplatenia,
- 5 % p.a. zo sumy 1.379,50 eur brutto od 11.04.2016 do zaplatenia,
- 5 % p.a. zo sumy 1.379,50 eur brutto od 11.05.2016 do zaplatenia,
- 5 % p.a. zo sumy 1.379,50 eur brutto od 11.06.2016 do zaplatenia,
- 5 % p.a. zo sumy 1.379,50 eur brutto od 11.07.2016 do zaplatenia,
- 5 % p.a. zo sumy 1.379,50 eur brutto od 11.08.2016 do zaplatenia,
- 5 % p.a. zo sumy 1.379,50 eur brutto od 11.09.2016 do zaplatenia,
- 5 % p.a. zo sumy 1.379,50 eur brutto od 11.10.2016 do zaplatenia,
- 5 % p.a. zo sumy 1.379,50 eur brutto od 11.11.2016 do zaplatenia,
- 5 % p.a. zo sumy 1.379,50 eur brutto od 11.12.2016 do zaplatenia,
- 5 % p.a. zo sumy 1.379,50 eur brutto od 11.01.2017 do zaplatenia,
- 5 % p.a. zo sumy 44,50 eur brutto od 11.02.2017 do zaplatenia.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania a právneho zastúpenia.“
12. Žalobca sa vyjadril k obsahu podania žalovaného vo veci nároku žalobcu na náhradu funkčného platu v súvislosti s neplatným skončením štátnozamestnaneckého pomeru na pojednávaní tak, že žalovanému ušlo, že žalobca si uplatňuje nároky od 02.02.2016, čo už bolo opravené na pojednávaní konanom dňa 06.07.2017. K tvrdenému obmedzeniu nárokov z dôvodu vadného doručovania je potrebné uviesť, že žalovaný obmedzuje uplatňovaný nárok dátumom 30.11.2016, pričom uvedené odôvodňuje tým, že doručil do sféry dispozície právneho zástupcu list č. 101/1900/2016, ktorým mal vyzvať žalobcu na nastúpenie na novovytvorené štátnozamestnanecké miesto vytvorené priamo pre žalobcu, a to dokonca v zmysle údajnej dohody počas stretnutí 09.05.2016 a 13.05.2016. Žalobca už v konaní poprel a opätovne popiera pravdivosť tvrdenia o vzniku akejkoľvek dohody v dňoch 09.05.2016 alebo 13.05.2016. Taká dohoda nikdy nevznikla a určite by musela mať v zmysle § 32 Zákonníka práce písomnú formu. Navyše tvrdenia žalovaného nie sú konzistentné v objektívnych skutočnostiach. Predovšetkým nie je zrejmé, prečo žalovaný zasielal list právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý ho zastupuje vo veci neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, bez relevantnej reakcie na jeho pripomienky nepodpísaným návrhom dohôd, pričom ani právny zástupca nemá vedomosť o žiadnej takej dohode, ktorá by mala v súvislosti s predmetom zastúpenia mať za následok vytvorenie štátnozamestnaneckého miesta pre žalobcu. Jednak sa právny zástupca žalobcu na žiadnom takom rokovaní s takýmto obsahom nezúčastnil, ale navyše je prinajmenšom zvláštne, že žalovaný zasiela výzvy na nastúpenie do práce na iné miesto právnemu zástupcovi s dátumom 21.11.2016, k požiadavke datovanej k 30.11.2016, s 18-dňovou úložnou lehotou, a po tom čo zjavne chybou počtového doručovateľa nebolo možné oboznámiť sa s obsahom písomností, vyvodzuje z tejto skutočnosti akékoľvek právne následky. Možno len konštatovať, že zásielka nebola vo sfére dispozície po dobu určenú na jej vyzdvihnutie a žalovaný napokon žalobcovi tento list nezaslal ani na žiadosť o opätovné zaslanie. Žalovaný síce tvrdí, že obsahom zásielky RH 125082184 mala byť výzva pre žalobcu, aby pokračoval v práci, avšak uvedené ničím nepreukazuje a uvedené ani zo žiadneho dôkazu nevyplýva. Z následného listu žalovaného zo dňa 09.12.2016 je zrejmé, že išlo o opätovnú výzvu na obsadenie novovytvoreného štátnozamestnaneckého miesta a nie na pokračovanie v práci na zrušenom štátnozamestnaneckého mieste. Bez ohľadu na oboznámenie sa s takouto možnosťou až v decembri 2016 na základe predmetného listu, žalovaným predpokladané obsadzovanie nového miesta žalobcom nie je dôvodom na zánik nárokov, alebo prekážkou pre vznik nárokov špecifikovaných žalobcom. Judikát citovaný žalovaným je preto vo vzťahu k skutkovému stavu vo veci bez významu. Vo vzťahu k argumentácii o spôsobe výpočtu určenia funkčného platu žalobca môže považovať uvedené len za nesprávnu argumentáciu. Žalovaný dovodzuje, že žalobcovi by nemal patriť celý
funkčný plat, ale len jeho tarifná zložka. Tento názor je potrebné odmietnuť. Žalobca má špecifikovaný pred neplatným skončením štátnozamestnaneckého pomeru naposledy funkčný plat v oznámení o výške a zložení funkčného platu zo dňa 28.09.2015 ktorý je vo výške 1.379, 50 eur. Zákon hovorí o náhrade funkčného platu. Dokonca sám žalovaný uvádza vo svojom liste zo dňa 24.07.2018 ktorý zaslal žalobcovi nasledovné: Služobný úrad Vám v zmysle § 53 ods. 3 zákona č. 400/2009 Z.z. pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru vyplatil odstupné vo výške trojnásobku vášho funkčného platu, čo predstavuje sumu 4.588,50 eur brutto, t.j. 3.324, 77 eur netto. Je potrebné uviesť, že nie je možné považovať raz za funkčný plat sumu tarifného platu, ktorý je podľa tvrdení žalovaného vo výške 754,50 eur a súčasne považovať za trojnásobok funkčného platu sumu 4.588, 50 eur brutto resp. 3.327,77 eur netto. Uvedené nie je v súlade s ust. § 114 ods. 3 a § 53 ods. 3 zákona č. 400/2009 Z.z. Žalovaný si takto sám protirečí.
13. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný na pojednávaní vyjadril tak, že pokiaľ ide o rozsah náhrady mzdy, žalovaný trvá na tom, že žalobcovi by táto náhrada mzdy mala byť poskytnutá v zmysle ustanovenia § 79 Zákonníka práce za obdobie, odkedy žalobca žalovanému oznámil, že považuje skončenie jeho štátnozamestnaneckého pomeru za neplatné, do času pokým žalovaný ako zamestnávateľ umožní žalobcovi ako zamestnancovi pokračovať v práci. Žalobca urobil oznámenie, ktorým považoval skončenie jeho štátnozamestnaneckého pomeru za neplatné dňa 02.02.2016. Žalovaný žalobcovi umožnil pokračovať v práci od 30.11.2016. Žalovaný komunikoval priamo s právnym zástupcom z toho dôvodu, že právny zástupca žalobcu bol splnomocnený na akúkoľvek komunikáciu medzi stranami sporu, uvedené možno odcitovať aj z komunikácie, ktorá prebiehala medzi žalovaným a právnym zástupcom žalobcu. Konkrétne žalovaný v tejto súvislosti poukázal na list právneho zástupcu žalobcu zo dňa 21.07.2016, kde právny zástupca žalobcu výslovne uvádza: Dovoľujem si Vás požiadať v prípade záujmu o ďalšie rokovanie o serióznu komunikáciu priamo so mnou ako splnomocneným zástupcom klienta a v prípade záujmu o rokovanie aj za prítomnosti klienta, aby ste rešpektovali ústavné právo môjho klienta a neopomínali prítomnosť mojej osoby. Z uvedeného podľa názoru žalovaného vyplýva, že právny zástupca žalobcu bol oprávnený na komunikáciu medzi stranami sporu a nielen na zastupovanie žalobcu v súdnom konaní. Žalovaný rozporuje výšku náhrady mzdy v rozsahu takom, ako si ju uplatnil žalobca, t.j. sumu 1.379,50 eur mesačne brutto. Žalovaný poukázal na znenie § 160 zákona č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe, ktorý uvádza v § 160 ods. 2, že ak osobitné predpisy obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku, o priemernej mzde, alebo o náhrade mzdy, ktorou sa v zmysle nasledujúceho § 3 rozumie čistý funkčný plat. Čistý funkčný plat žalobcu pri skončení jeho štátnozamestnaneckého pomeru bol 993,04 eur netto.
14. Súd sa vo veci nároku žalobcu na náhradu funkčného platu v súvislosti s neplatným skončením štátnozamestnaneckého pomeru oboznámil s písomnými vyjadreniami a ústnymi prednesmi sporových strán, vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými do spisu, ktorých obsah súd jednotlivo cituje v rozsudku, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
15. Výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru, ktorú súd určil za neplatnú (viď. bod 7. odôvodnenia rozsudku), bola žalobcovi doručená dňa 02.10.2015. Výpovedná lehota uplynula dňa 31.12.2015.
16. Žalobca listom zo dňa 01.02.2016, doručeným dňa 02.02.2016, oznámil žalovanému, že skončenie jeho štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou zo dňa 02.10.2015 považuje za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní.
17. Žalovaný písomne dňa 17.02.2016 oznámil žalobcovi svoje stanovisko k obsahu oznámenia žalobcu (viď. bod 16. odôvodnenia rozsudku), podľa ktorého služobný úrad žalovaného postupoval v súlade so zákonom o štátnej službe, dodržal všetky postupy z neho vyplývajúce a trval na skončení štátnozamestnaneckého pomeru dňom 31.12.2015 a požiadavku žalobcu na ďalšie zamestnávanie považoval v kontexte uvedeného za neopodstatnenú.
18. Podľa oznámenia o výške a zložení funkčného platu číslo: 120/3652/2015 zo dňa 28.09.2015 žalobcovi s účinnosťou od 01.10.2015 patril funkčný plat v 9. platovej triede v zložení: platová tarifa = 754,50 eur, služobná prax, zvýšenie platovej tarify o 2,0 % = 15,50 eur, osobný príplatok vo výške 604,50 eur a príplatok za vedenie SMV a starostlivosť o SMV v sume 5,- eur. Jeho funkčný plat bol spolu vo výške 1.379,50 eur mesačne.
19. Listom zo dňa 21.11.2016 adresovaným právnemu zástupcovi žalobcu vyzval žalovaný žalobcu k nástupu na voľné štátnozamestnanecké miesto - miesto vedúceho štátneho zamestnanca na oddelení autoprevádzky a správy majetku, a to najneskôr do 30.11.2016.
Pošta právnemu zástupcovi žalobcu oznámením zo dňa 24.11.2016 oznámila uloženie predmetnej zásielky z dôvodu nezastihnutia adresáta s tým, že odberná lehota na vyzdvihnutie zásielky je 18 kalendárnych dní. Zásielka sa dňa 30.11.2016 žalovanému vrátila z pošty s označeným dátumom vrátenia (29.11.2016) z dôvodu, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote.
Podľa odpovede Slovenskej pošty, a.s. na žiadosť žalovaného o prešetrenie postupu zo dňa 21.08.2018 chyba nastala pri podaji danej zásielky pracovníkom Pošty Bratislava 1 dňa 22.11.2016, kedy zamestnanec pošty zaevidoval zásielku do informačného systému SP so skrátenou odbernou lehotou 3 dni, aj keď o túto službu žalovaný nepožiadal a skrátená odberná lehota nebola uvedená ani na adresnej strane zásielky. Na základe uvedených skutočností bola zásielka vrátená späť odosielateľovi po 3 dňoch od neúspešného pokusu o doručenie, čo znamená že adresátovi nebola zásielka ponechaná na pošte počas plynutia 18 dňovej odbernej lehoty, tak ako to bolo uvedené na oznámení o uložení zásielky.
20. Listom zo dňa 09.12.2016 adresovaným právnemu zástupcovi žalobcu a zároveň i žalobcovi žalovaný opätovne vyzval žalobcu, aby obsadil voľné štátnozamestnanecké miesto a teda nastúpil do práce najneskôr k 01.01.2017.
21. Zo zhodných tvrdení sporových strán mal súd preukázané, že dňa 02.01.2017 žalobca opätovne nastúpil do práce k žalovanému, a to na novovytvorené miesto č. 143/01 (štátny radca) na oddelení autoprevádzky a správy majetku.
22. Podľa oznámenia o výške a zložení funkčného platu číslo: 120/5739/2016 zo dňa 30.12.2016 žalobcovi s účinnosťou od 01.01.2017 patril funkčný plat v 9. platovej triede v zložení: platová tarifa = 816,50 eur, služobná prax, zvýšenie platovej tarify o 2,0 % = 16,50 eur a osobný príplatok vo výške 604,50 eur. Jeho funkčný plat bol spolu vo výške 1.437,50 eur mesačne. Podľa oznámenia o výške a zložení funkčného platu číslo: 120/5746/2016 zo dňa 30.12.2016 žalobcovi s účinnosťou od 03.01.2017 patril funkčný plat v 9. platovej triede v zložení: platová tarifa = 816,50 eur, služobná prax, zvýšenie platovej tarify o 2,0 % = 16,50 eur, príplatok za zastupovanie vo výške 50,- eur a osobný príplatok vo výške 604,50 eur. Jeho funkčný plat bol spolu vo výške 1.487,50 eur mesačne.
23. Súd základ uplatneného nároku žalobcu na náhradu funkčného platu v súvislosti s neplatným skončením štátnozamestnaneckého pomeru posúdil podľa zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe v spojení so zákonom č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, nakoľko žalobca je v štátnozamestnaneckom pomere u žalovaného.
24. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe v znení účinnom v čase dania výpovede (ďalej len „zákon o štátnej službe“), tento zákon upravuje štátnozamestnanecké vzťahy v súvislosti s vykonávaním štátnej služby štátnymi zamestnancami.
25. Podľa § 1 ods. 4 zákona o štátnej službe, na štátnozamestnanecké vzťahy sa vzťahuje Zákonník práce, len ak to ustanovuje tento zákon.
26. Podľa § 55 zákona o štátnej službe, ak štátny zamestnanec vykonával štátnu službu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu, vykonával prácu vo verejnom záujme alebo vykonával inú závislú prácu pre zamestnávateľa, ktorý je služobným úradom podľa tohto zákona, počas doby, za ktorú je služobný úrad povinný poskytnúť mu funkčný plat z dôvodu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, povinnosť služobného úradu poskytnúť štátnemu zamestnancovi tento funkčný plat sa znižuje o funkčný plat alebo mzdu za uvedenú činnosť.
27. Podľa § 81 písm. a) zákona o štátnej službe, štátnemu zamestnancovi za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí plat, ktorý tvorí funkčný plat.
28. Podľa § 83 ods. 1 zákona o štátnej službe, funkčný plat štátneho zamestnanca tvorí mesačne súčet tarifného platu a
c) osobného príplatku,
g) príplatku za vedenie služobného motorového vozidla a za starostlivosť o služobné motorové vozidlo.
29. Podľa § 114 ods. 2 zákona o štátnej službe, ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na služobné úrady alebo na štátnych zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku, priemernej mzde alebo o náhrade mzdy, rozumie sa tým funkčný plat priznaný štátnemu zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.
30. Podľa § 120 zákona o štátnej službe, na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú ustanovenia § 10, § 11a ods. 1, § 12, § 13 ods. 4 a 7, § 15, § 16, § 17 ods. 1 a 3, § 19, § 20, § 32 až 41, § 49 ods. 1 až 3 a 5, § 52, § 55 ods. 2 písm. c) až f), § 60, § 61 ods. 1, 2 a 4, § 63 ods. 4 až 6, § 64 ods. 1 a 2, § 67, § 69, § 70, § 72, § 74, § 75 ods. 3 a 4, § 76 ods. 3, 4 a 6, § 77 až 80, § 84 ods. 3 a 4, § 85 ods. 2 až 6, 8 a 9, § 85a, § 86 až 95, § 96 ods. 1, 2, 4, 6 a 7, § 96a, § 96b, § 97 ods. 1 až 11, § 98 až 102, § 104, § 104a, § 105 až 114, § 116 ods. 2 a 3, § 117, § 129 až 132, § 136 až 139, § 141, § 142, § 143, § 144, § 144a, § 145 až 148, § 150, § 151, § 152 ods. 1, 2, 4 až 8, § 156, § 157 ods. 3, § 158 až 160, § 161 ods. 1, § 164 až 170, § 177 až 185, § 187 až 189, § 191 ods. 2 až 4, § 192 až 198, § 217 až 222, § 230 až 236 a § 240 Zákonníka práce.
31. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce účinného v čase dania výpovede (ďalej len „Zákonník práce“), na právne vzťahy pri výkone štátnej služby sa vzťahuje tento zákon, len ak to ustanovuje osobitný predpis.
32. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
33. Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.
34. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom posúdení veci dospel k záveru, že žaloba žalobcu v časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu funkčného platu z dôvodu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru je dôvodná v celom uplatnenom rozsahu.
35. Zákonník práce v ustanovení § 79 ods. 1 určuje zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, v tomto prípade, keďže ide o štátneho zamestnanca, na ktorého sa vzťahoval zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, sa priemernou mzdou alebo náhradou mzdy rozumie funkčný plat priznaný štátnemu zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie, a to v zmysle § 114 ods. 2 zákona o štátnej službe. Podľa § 1 ods. 4 zákona o štátnej službe sa na štátnozamestnanecké vzťahy vzťahuje Zákonník práce, len ak to ustanovuje tento zákon. Podľa zákona o štátnej službe štátnemu zamestnancovi patrí funkčný plat, ktorý tvorí mesačne súčet tarifného platu, osobného príplatku a príplatku za vedenie služobného motorového vozidla a za starostlivosť o služobné motorové vozidlo (§ 81 písm. a/ a § 83 ods. 1 písm. c/ a g/ zákona o štátnej službe). Žalobca k žalobe priložil oznámenie o výške a zložení jeho funkčného platu číslo 120/3652/2015 zo dňa 28.09.2015, podľa ktorého s účinnosťou od 01.10.2015 mu patril funkčný plat v 9. platovej triede spolu vo výške 1.379,50 eur mesačne. Ten pozostával z platovej tarify vo výške 754,50 eur, zo zvýšenia platovej tarify o 2,0 % vo výške 15,50 eur, z osobného príplatku vo výške 604,50 eur a z príplatku za vedenie SMV a starostlivosť o SMV v sume 5,- eur. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že by v danom prípade mala žalobcovi patriť náhrada funkčného platu pozostávajúca len z tarifného platu, t.j. vo výške 754,50 eur brutto, čiže bez osobného príplatku a príplatku za vedenie služobného motorového
vozidla a za starostlivosť o služobné motorové vozidlo. Podľa názoru súdu, tak ako bolo uvedené vyššie, zákon o štátnej službe presne vymedzil, čo sa rozumie náhradou mzdy alebo priemernou mzdou na účely štátnozamestnaneckých pomerov a rovnako aj presne vymedzil, čo tvorí funkčný plat štátneho zamestnanca. Uvedenou právnou úpravou je tak zdôraznená nielen sociálna, ale tiež i sankčná, resp. satisfakčná funkcia tejto náhrady. Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi nárok na plnú náhradu funkčného platu vo výške 1.379,50 eur brutto mesačne, teda vo výške, v akej bol funkčný plat žalobcu v čase dania výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru, čo preukázateľne vyplýva z oznámenia o výške a zložení funkčného platu číslo 120/3652/2015 zo dňa 28.09.2015.
36. Súd náhradu funkčného platu priznal žalobcovi ako náhradu funkčného platu brutto, keďže tak ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, náhrada funkčného platu pri neplatnom skončení štátnozamestnaneckého pomeru sa v zmysle právnej úpravy vyčísľuje brutto (keďže funkčný plat je plat štátneho zamestnanca v sume brutto). Pokiaľ žalovaný v tejto súvislosti poukazoval na znenie ustanovenia § 160 zákona č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe, k tomu súd uvádza, že právna úprava zavedená citovaným zákonom s účinnosťou od 1. júna 2017 je v danom prípade nepoužiteľná, keďže k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu došlo výpoveďou zo dňa 02.10.2015, t.j. za účinnosti zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe. Súd nespochybňuje povinnosť žalovaného zraziť a odviesť z predmetnej náhrady funkčného platu povinné zákonné odvody ešte pred jej vyplatením žalobcovi, a teda v konečnom dôsledku nebude žalobcovi vyplatená celá priznaná suma, ale len suma ponížená o uvedené odvody, ktorej skutočnosti si je vedomý aj žalobca podľa jeho vyjadrenia na pojednávaní. Pokiaľ žalovaný ďalej argumentoval možnými problémami pri prípadnom vymáhaní priznanej náhrady funkčného platu v sume brutto a v tej súvislosti možným vznikom bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu, k tomu súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 20.11.2013, sp. zn. 21 Cdo 1775/2013, v ktorom najvyšší súd uzavrel, že ak urobí platca dane, poistného alebo príspevku (v súlade so zákonom) z takéhoto plnenia (priznaného zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím v tzv. hrubej výške) zrážku stanovenú zvláštnymi právnymi predpismi, ktorú odvedie príslušnému orgánu, môže sa taký platca, ak by bola na návrh zamestnanca začatá exekúcia pre vymoženie celého prisúdeného plnenia v tzv. hrubej výške, domáhať zastavenia exekúcie v rozsahu, v akom bol povinný túto zrážku urobiť.
37. Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu funkčného platu za obdobie od 02.02.2016 do 01.01.2017, teda odo dňa kedy žalobca oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní a do dňa predchádzajúceho dňu, kedy žalobca opätovne nastúpil do práce k žalovanému, kde následne dosahoval vyšší funkčný plat ako v čase dania výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru. Žalovaný namietal, že v danom prípade žalobcovi patrí náhrada funkčného platu od 02.02.2016 len do 30.11.2016, odkedy žalobcovi umožnil pokračovať v práci v zmysle výzvy na nástup do práce zo dňa 21.11.2016. Súd neprihliadol na uvedenú námietku žalovaného, keď žalovaný v konaní nepreukázal, že by predmetná výzva na nástup do práce zo dňa 21.11.2016 bola riadne doručená žalobcovi. Žalovaný dotknutú výzvu adresoval a zasielal len právnemu zástupcovi žalobcu, čo odôvodňoval s poukazom na list právneho zástupcu žalobcu zo dňa 21.07.2016, kde právny zástupca žalobcu požiadal žalovaného v prípade záujmu o ďalšie rokovanie za účelom mimosúdneho urovnania vo veci neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu o serióznu komunikáciu priamo s ním ako splnomocneným zástupcom klienta. Obsahom výzvy zo dňa 21.11.2016 však nebola otázka rokovania za účelom mimosúdneho urovnania veci, ale výzva na obsadenie novovytvoreného štátnozamestnaneckého miesta žalobcom. Nástup do práce ako taký nepochybne vyžaduje aktívne konanie zamestnanca. Preto v prípade, ak mal žalobca ako zamestnanec osobne niečo vykonať (v danom prípade nastúpiť do práce k žalovanému), bolo podľa názoru súdu potrebné zo strany žalovaného doručiť výzvu na nástup do práce priamo žalobcovi, k čomu však v danom prípade nedošlo. Navyše, zo zhodných tvrdení sporových strán i z vykonaných dôkazov vyplýva, že predmetná výzva zo dňa 21.11.2016 nebola riadne doručená ani právnemu zástupcovi žalobcu. Žalovaný zásielku obsahujúcu danú výzvu odovzdal na doručenie poštovému podniku. Poštový doručovateľ dňa 24.11.2016 vykonal neúspešný pokus o doručenie z dôvodu nezastihnutia adresáta, a preto bolo právnemu zástupcovi žalobcu oznámením zo dňa 24.11.2016 oznámené uloženie predmetnej zásielky s tým, že odberná lehota na vyzdvihnutie zásielky je 18 kalendárnych dní. Zásielka sa však už dňa 30.11.2016 žalovanému vrátila z pošty s označeným dátumom vrátenia (29.11.2016) z dôvodu, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote. Podľa vyjadrenia Slovenskej pošty, a.s. uvedená situácia nastala v dôsledku pochybenia zamestnanca pošty, ktorý zaevidoval zásielku do informačného systému SP so skrátenou odbernou lehotou 3 dni, aj keď o túto službu žalovaný nepožiadal a skrátená odberná lehota nebola uvedená ani na adresnej
strane zásielky, a preto bola zásielka vrátená späť odosielateľovi po 3 dňoch od neúspešného pokusu o doručenie. Z uvedených skutočností je tak zrejmé, že zásielka nebola právnemu zástupcovi žalobcu ponechaná v dispozičnej sfére na pošte počas plynutia 18 dňovej odbernej lehoty, tak ako to bolo uvedené na oznámení o uložení zásielky. Súd zároveň poukazuje i na spôsob doručovania dotknutej výzvy zo strany žalovaného, kedy žalovaný výzvu zo dňa 21.11.2016 (danú na poštovú prepravu dňa 22.11.2016), ktorou vyzýval žalobcu na nástup do práce najneskôr do 30.11.2016 (teda najneskôr do 8 dní od odovzdania výzvy poštovému podniku za účelom doručenia) zasielal prostredníctvom poštového podniku so štandardnou odbernou lehotou, ktorá predstavuje 18 dní. Napriek tomu, že žalovaný mal vedomosť o tom, že nepožiadal o skrátenie odbernej lehoty, zásielka sa mu už dňa 30.11.2016 vrátila z pošty s označeným dátumom vrátenia (29.11.2016) z dôvodu, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote, z čoho bolo zrejmé, že nemohla byť dodržaná odberná lehota na vyzdvihnutie zásielky. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti, podľa vyjadrenia samotného žalovaného, predmetnú zásielku žalovaný zaslal po druhýkrát dňa 09.12.2016 a adresoval ju aj priamo žalobcovi a aj jeho právnemu zástupcovi, pričom ho vyzval k nástupu do práce najneskôr do 01.01.2017, a teda mu posunul termín nástupu z dôvodu pochybenia Slovenskej pošty. Žalobca reagoval na druhú výzvu, keď podľa zhodných tvrdení sporových strán nastúpil do práce k žalovanému dňa 02.01.2017 na miesto č. 143/01 (štátny radca) na oddelení autoprevádzky a správy majetku, kde od tohto obdobia dosahoval funkčný plat vo vyššej sume ako v čase dania výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru. Na základe všetkých uvedených skutočností súd preto považoval nárok žalobcu na náhradu funkčného platu za dôvodný za celé uplatnené obdobie od 02.02.2016 do 01.01.2017.
38. Žalobca si uplatnil z náhrady funkčného platu za jednotlivé mesiace i úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti funkčného platu, t.j. vždy od 11. dňa toho ktorého mesiaca do zaplatenia.
39. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
40. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
41. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
42. Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.
43. Podľa § 132 Zákonníka práce, ustanovenia § 129 až 131 sa vzťahujú rovnako na všetky zložky príjmu zamestnanca poskytované zamestnávateľom, ak ide o ich splatnosť, výplatu a vykonávanie zrážok.
44. Ak je dlžník v omeškaní, má veriteľ právo požadovať podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka úroky z omeškania. Rozsudok súdu priznávajúci náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru má povahu deklaratórneho rozsudku, t.j. iba potvrdzuje už jestvujúce hmotné práva a povinnosti. Priznaním náhrady mzdy sa nekonštituuje žiadny nový právny vzťah, ale hmotnoprávnemu vzťahu sa iba (procesne) dodáva kvalita vykonateľného práva. Povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy z neplatného rozviazania (skončenia) pracovného pomeru - a s tým súvisiaca splatnosť tejto náhrady - teda nevzniká až súdnym rozhodnutím, ale vyplýva z citovaných ustanovení hmotného práva. Úrok z omeškania je vo svojej podstate majetkovou sankciou. Jeho úlohou je odškodniť veriteľa (zamestnanca) za to, že nemohol použiť dlhovanú istinu náhrady mzdy, úžitky ktorej na druhej strane mohol za čas meškania poberať dlžník (zamestnávateľ). Pri rozhodovaní o priznaní úroku z omeškania nie je rozhodujúce, či žalovaný omeškanie zavinil, resp. dôvod omeškania; na vznik nároku na úrok z omeškania stačí, že zákonom stanovená lehota plnenia uplynula (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/116/2008). K omeškaniu na strane zamestnávateľa s plnením náhrady funkčného platu pri neplatnom skončení štátnozamestnaneckého pomeru dochádza u jednotlivých náhrad mzdy spravidla za ten ktorý mesiac podľa toho, kedy u nich nastala splatnosť
a nie až právoplatnosťou rozsudku o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru. K omeškaniu zamestnávateľa s plnením nároku na náhradu mzdy dochádza vtedy, ak nárok včas a riadne nesplní. Náhrada mzdy je rovnako ako mzda splatná pozadu za mesačné obdobie, a to v najbližšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje. Nevyplatenie náhrady mzdy v lehote splatnosti má za následok omeškanie, a to s možnosťou požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy. Zákonník práce, ani iný pracovnoprávny predpis nepodáva úpravu o úroku z omeškania, súd preto v danom prípade náhrady funkčného platu z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru postupoval podľa občianskoprávnych predpisov, kedy výška úrokov z omeškania je určená nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. pre omeškanie s plnením peňažného dlhu (§ 3) a je vykonávacím predpisom k § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Súd s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/116/2008 i s poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 494/2013 z 09.10.2013 a sp. zn. 460/2017 z 04.07.2017 priznal žalobcovi i uplatnené úroky z omeškania za omeškanie žalovaného so zaplatením náhrady funkčného platu za každý mesiac vo výške 5% ročne, ktorá výška je v súlade s Občianskym zákonníkom ako aj nariadením vlády, a to od 11. dňa v nasledujúcom mesiaci, keď v zmysle bodu 12. služobnej zmluvy splatnosť funkčného platu bola dohodnutá do 10. dňa v mesiaci. Súd zároveň poznamenáva, že žalovaný žalobcom uplatnené úroky z omeškania v konaní žiadnym spôsobom nesporoval.
45. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
46. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
47. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
48. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, teda podľa úspešnosti žalobcu v konaní tak, že žalobcovi (plne úspešnému tak v časti určenia neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ako aj v časti uplatneného nároku na náhradu funkčného platu) priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške týchto trov bude v súlade s ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd Bratislava I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).