Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/220/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobkyne: U. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., Q. U. XXX, právne zastúpená: Mgr. Iveta Gavačová, advokátka, AK so sídlom Stará Turá, SNP 148, proti žalovanému: I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, právne zastúpený: JUDr. Ján Ikrényi, advokát, so sídlom IKRÉNYI REHÁK s.r.o., Bratislava, Šoltésovej 2, o určenie neplatnosti listiny o vydedení a závetu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 15. júna 2018, č. k. 17C/86/2017-100, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni voči žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 15. júna 2018, č. k. 17C/86/2017-100 určil, že dôvod vydedenia podľa § 469a odsek 1 písmeno b) Občianskeho zákonníka na listine o vydedení spísanej dňa 17.9.2009 do notárskej zápisnice N237/2009, NZ 31251/2009, NCRLs 31744/2009 nie je daný a závet spísaný dňa 17.9.2009 na notárskom úrade v Nových Zámkoch notárkou R.. Y. F. pod N 237/2009, Nz 31251/2009, NCRls 31744/2009 je neplatný. 1.2. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.

1.3. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo výške 99,50 eur na účet tunajšieho súdu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2.1. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobkyňa sa svojím žalobným návrhom zo dňa 15.5.2017 domáhala voči žalovanému určenia, že listina o vydedení a závet spísaná dňa 17.9.2009 na notárskom úrade v Nových Zámkoch notárkou R.. Y. F. pod N 237/2009, Nz 31251/2009, NCRls 31744/2009 je absolútne neplatná. Na pojednávaní konanom dňa 25.5.2018 žalobkyňa zastúpená právnou zástupkyňou upresnila žalobný návrh a žiada súd určiť, že dôvod vydedenia podľa § 469a odsek 1 písmeno b) Občianskeho zákonníka na listine o vydedení spísanej dňa 17.9.2009 do notárskej zápisnice N237/2009, NZ 31251/2009, NCRLs 31744/2009 nie je daný a závet spísaný dňa 17.9.2009 na notárskom úrade v Nových Zámkoch notárkou R.. Y. F. pod N 237/2009,Nz 31251/2009, NCRls 31744/2009 je absolútne neplatný, v dôsledku čoho súd pripustil zmenu žaloby v zmysle § 142 odsek 1 CSP uznesením na pojednávaní konanom dňa 25.5.2018 za prítomnosti strán sporu, keď výsledky doterajšieho konania mohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.

2.2. Žalobkyňa žalobný návrh odôvodňovala tým, že dňa 17.6.2016 zomrela poručiteľka, ktorá bola starou matkou žalobkyne z otcovej strany. Po jej smrti sa v rámci dedičského konania, ktoré prebieha na notárskom úrade v Nových Zámkoch notárky R.. E. W. pod sp. zn. 16D 929/2016 dozvedela, že poručiteľka zanechala listinu o vydedení a závet, ktorá bola spísaná dňa 17.9.2009 na notárskom úrade v Nových Zámkoch notárkou R.. Y. F. pod N 237/2009, Nz 31251/2009, NCRls 31744/2009, ktorou listinou poručiteľka vydedila otca žalobkyne R. Q., nar. XX.X.XXXX a ktoré vydedenie sa malo vzťahovať aj na jeho potomkov. Následne tou istou listinou poručiteľka T. Q. za dediča svojho majetku ustanovila I. Q., nar. XX.XX.XXXX - mladšieho syna.

2.3. Žalobkyňa ďalej dôvodila, že listinu o vydedení a závet neuznáva, keď listina po formálnej stránke sa javí ako platná, avšak zákon vyžaduje aj materiálne podmienky vydedenia, keďže listina o vydedení musí obsahovať dôvod vydedenia potomka. Dôvody vydedenia je potrebné posudzovať a zisťovať ich objektivitu individuálne, podľa okolností konkrétneho prípadu. Zákonný dôvod vydedenia, keď potomok o poručiteľa neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, je čisto subjektívnym dôvodom, potrebný skúmať a hodnotiť jednotlivo, podľa konkrétneho prípadu.

2.4. Pri úvahe, či ide o neprejavenie opravdivého záujmu v zmysle § 469a odsek 1 písm. b) OZ nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, najmä či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľku nebránili objektívne okolnosti, resp. či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v § 469a odsek 1 písmeno b) OZ totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu (pričom poukázala na rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 239/2009 z 24.2.2010).

2.5. Žalobkyňa konštatovala, že listina o vydedení obsahuje ako dôvody vydedenia neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľku, avšak podľa jej názoru mali byť dôvody podrobnejšie zdôvodnené. Vzhľadom k tomu, že listina o vydedení sa vzťahuje aj na žalobkyňu ako dcéru vydedeného R. Q., nar. XX.X.XXXX, žalobkyňa ďalej uvádzala dôvody, pre ktoré listinu považuje za neplatnú. Uviedla, že sa narodila XX.X.XXXX ako dcéra R. Q. a N. Q.. S poručiteľkou ako rodina udržiavali bežný styk do roku 1997, kedy sa rodičia žalobkyne rozviedli. Aj po rozvode rodičov žalobkyňa sa stýkala s poručiteľkou v čase, keď si ju jej otec brával k sebe, keďže býval u poručiteľky.

2.6. Od roku 1999 bol otec žalobkyne nezvestný, napriek tomu do roku 2001 žalobkyňa udržiavala kontakt s poručiteľkou. Až v roku 2016 sa žalobkyňa dozvedela, že v S. našli pozostatky jej otca a určili približný dátum úmrtia na rok 1999. Dôvodila, že ak by sa poručiteľka nebola k žalobkyni chovala odmietavo, určite by ju žalobkyňa navštevovala, keď vzhľadom na vek žalobkyne v čase zmiznutia jej otca, nemohla žalobkyňa ovplyvniť vzťah poručiteľky a jej syna. Na záver tvrdila, že dôvody vydedenia podľa § 469a odsek 1 písmeno b) OZ neboli dostatočným spôsobom špecifikované.

3. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 25.9.2017, tvrdiac, že vzťahy s rodinou brata R. Q. a jeho manželky boli vždy veľmi problematické, a preto ani on a jeho matka nevedeli, ako jeho brat R. žije, s kým sa stýka, akým spôsobom podniká. O tom, že jeho brat je nezvestný, sa mal žalovaný dozvedieť v roku 1999, keď polícia preverovala pobyt jeho brata. Tvrdil, že manželka brata žalovaného po rozvode bývala v F. a nemala záujem o rodinu, k čomu vychovávala aj svoju dcéru - v konaní žalobkyňu. V roku 2001 sa matka žalobkyne odsťahovala z F. a odvtedy poručiteľka nevedela, kde sa žalobkyňa zdržuje. Ani po dovŕšení plnoletosti sa žalobkyňa s poručiteľkou neskontaktovala a taktiež sa s ňu neskontaktovala ani po zistení, že otca žalobkyne zavraždili. Žalovaný uvádzal, že pohreb a náklady spojené s pohrebom a poslednou rozlúčkou zomrelého brata znášal on. Tvrdil, že nezáujem žalobkyne o babku - poručiteľku potvrdzuje aj skutočnosť, že žalobkyňa sa mala vzdať dedičstva po svojom otcovi a nechcela sa zúčastniť ani konania o dedičstve, a preto bola dedičom ustanovená T. Q. - ako dedič v druhej skupine. Tvrdil, že žalobkyňa sa nezaujímala ani o zdravotný stav poručiteľky. Poručiteľka mohla počas života zmeniť svoj jednostranný právny akt závet, a to na základe konkrétnych skutočností, ktoré by nastali v priebehu jej života, teda ak by žalobkyňa začala prejavovať záujem o svoju babku, poručiteľka by určite zmenila svoje rozhodnutie v závete.

4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie z hľadiska skutkového stavu z notárskej zápisnice spísanej na notárskom úrade v Nových Zámkoch notárkou R.. Y. F. pod N 237/2009, Nz 31251/2009, NCRls 31744/2009 zo dňa 17.9.2009 mal za preukázané, že závetkyňa T. Q., nar. dňa XX.X.XXXX,

bytom F. XXX spísala do notárskej zápisnice listinu o vydedení potomka R. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom N. U. X v zmysle § 469a odsek 1 písmeno b) OZ z dôvodu, že potomok o ňu trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, už jedenásť rokov nemal závetkyňu navštíviť a mal sa zdržiavať na neznámom mieste. Súčasne uvedenou listinou pre prípad smrti spísala závet, keď všetok svoj majetok, ktorý mala ku dňu smrti vlastniť, zanechala synovi I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, ktorý s ňou žil v spoločnej domácnosti, pomáhal jej a staral sa o ňu.

5. Z pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Nové Zámky 16D/ 929/2016 mal ďalej preukázané, že T. Q., nar. XX.X.XXXX zomrela dňa XX.X.XXXX a uznesením pod sp. zn. 16D 929/2016-47, Dnot 179/2016 bolo konanie o dedičstve prerušené a dedička U. Q. - v tomto konaní žalobkyňa bola odkázaná, aby v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti uznesenia podala žalobu na Okresný súd Nové Zámky o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení spísané dňa 17.9.2009 formou notárskej zápisnice N 237/2009, Nz 31251/2009, NCRls 31744/2009. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 18.5.2017.

6. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu Prezídia Policajného zboru národnej kriminálnej agentúry, národnej protizločineckej jednotky sp. zn. ČVS: PPZ-530/NKA-PZ-ZA-2013 bolo preukázané, z predbežnej správy o pitve č. XXXX/XX z 27.10.2015, že bezprostrednou príčinou smrti zo súdnolekárskeho hľadiska možno považovať strelné poranenie hlavy. Z pitevného protokolu č. XXXX/ XX z 25.11.2015 mŕtvoly neznámej totožnosti pravdepodobne R. Q., nar. XX.X.XXXX bolo preukázané, že najpravdepodobnejšou príčinou smrti bolo strelné poranenie mozgu, čo bolo možné uviesť i keď sa mozgové tkanivo nezachovalo. V bode 7 posudku sa uvádzalo, že pri posudzovaní neskorších posmrtných zmien možno konštatovať, že telo sa nachádzalo vo fáze tlenia, keď doba tlenia je dlhšia ako 10 rokov a po tejto dobe už dochádza k zmenám pomalým a minimálnym.

7. Zo žiadosti o udelenie súhlasu k pohrebu R. Q. z 14.1.2016 mal súd za preukázané, že R. Q. zomrel v presne nezistenú dobu, zrejme v roku XXXX, ako obeť násilného trestného činu. Z odborného vyjadrenia odboru kriminalistiky, odvetvie genetika Krajského riaditeľstva policajného zboru Juhomoravského kraja, Odbor Kriminalistickej techniky a expertíz mal súd preukázané, že kostrové pozostatky zbytkov mŕtvoly boli nájdené dňa 26.10.20015 v k. ú. T. a genetickou analýzou profilov DNA bolo zistené, že z bukálneho steru označeného menom U. Q., nar. XX.X.XXXX bola stanovená pravdepodobnosť príbuzenského vzťahu otec a dcéra na 99,9939 %.

8. Zo záznamu zo 17.12.2015 mal súd preukázané, že dňa 17.12.2015 bolo osobne oznámené T. Q., že bola potvrdená totožnosť osoby nájdenej v ilegálnom hrobe v blízkosti F., pričom ide o R. Q. - teda jej syna a zo záznamu z 18.12.2015 mal súd preukázané, že U. Q. - žalobkyni bola taktiež potvrdená totožnosť osoby nájdenej v ilegálnom hrobe ako R. Q. - otec žalobkyne.

9. Z listu z 9.8.2016 mal súd preukázané, že rozhodnutím Okresného súdu F. - U. zo dňa 4.5.2016 č. k. Nc 10210/2015-2015-15, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.6.2016, bol určený deň smrti R. Q., nar. XX.X.XXXX, ktorého pozostatky boli nájdené v k. ú. T. dňa 26.10.2015, deň 26.10.2015. Z výsluchu svedka - poškodeného I. Q. v tomto konaní žalovaného pri vyšetrovaní z 24.3.2017 mal súd preukázané, že v období rokov 1996 - 1998 do jeho smrti pracoval svedok na kamióne, zdržiaval sa v zahraničí, s bratom sa v tomto období nestretával, keď brat býval v N.. Nemal vedomosť o osobných ani pracovných problémoch brata.

10.1. Poukazujúc na výpovede žalobkyne a žalovaného, ako aj výpovede svedkov N. Q., Y. V., Y. R. a F. F. súd prvej inštancie považoval za preukázané, že žalobný návrh je v celom rozsahu dôvodný. V konaní bolo na základe predloženej listiny o vydedení a závetu spísaného do notárskej zápisnice spísanej notárkou R.. Y. F. pod N 237/2009, Nz 31251/2009, NCRls 31744/2009 zo dňa 17.9.2009 preukázané a nebolo sporné, že závetkyňa T. Q., nar. dňa XX.X.XXXX, bytom F. XXX spísala do notárskej zápisnice listinu o vydedení potomka R. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom N. U. X v zmysle § 469a odsek 1 písmeno b) OZ z dôvodu, že potomok o ňu trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, už jedenásť rokov nemal závetkyňu navštíviť a mal sa zdržiavať na neznámom mieste. Súčasne uvedenou listinou pre prípad smrti spísala závet, keď všetok svoj majetok, ktorý mala ku dňu smrti vlastniť, zanechala synovi I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX. Ďalej bolo v konaní preukázané z pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Nové Zámky 16D/ 929/2016, že žalobkyňa bola uznesením pod sp. zn. 16D 929/2016-47, Dnot 179/2016 odkázaná na podanie žaloby o určenie

neplatnosti závetu a listiny o vydedení spísané dňa 17.9.2009 formou notárskej zápisnice N 237/2009, Nz 31251/2009, NCRls 31744/2009 a konanie o dedičstve bolo prerušené. Žalobkyňa podala žalobu dňa 17.5.2017, v ktorej tvrdila, že listina o vydedení nespĺňa materiálne podmienky vydedenia, dôvody vydedenia neboli dostatočným spôsobom špecifikované podľa § 469a odsek 1 písmeno b) OZ, keď dôvody vydedenia je potrebné posudzovať individuálne podľa okolností konkrétneho prípadu a skúmať, či vydedený mal možnosť opravdivý záujem prejavovať a či mu v tom nebránili objektívne dôvody.

10.2. Uviedol, že vydedenie je jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi odníma právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Zákon poručiteľovi umožňuje, aby výslovne spolu s prejavom o odňatí dedičského práva svojmu najbližšiemu potomkovi určil, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na potomkov vydedeného, ktorý by inak nastúpili na jeho miesto. Vydedením možno vylúčiť potomkov z dedenia úplne, na rozdiel od závetu, v ktorom nesmie poručiteľ potomkov opomenúť. Ak by tak urobil a opomenul priznať v závete maloletým potomkom aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona a plnoletým potomkom toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona, bol by závet v tejto časti neplatný (§ 479 OZ). Vydedený dedič nededí. Hľadí sa na neho, ako keby sa smrti poručiteľa nedožil. Vydedenie ako jednostranný právny úkon poručiteľa musí spĺňať určité materiálne a formálne náležitosti. Materiálnou náležitosťou vydedenia (okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych úkonov) je existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone.

11.1. Ustanovenie § 469a odsek 1 taxatívne vypočítava dôvody vydedenia a zaraďuje ich do štyroch skupín. Pre všetky dôvody je charakteristické negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi. Dôvody vydedenia musia byť uvedené v listine o vydedení, a to konkrétnym skutkovým opisom. Iba odkaz na niektoré ustanovenia zákona môže spôsobiť dôkaznú núdzu. Otázka platnosti vydedenia sa posudzuje vždy ku dňu, keď poručiteľ urobil tento úkon. Okolnosti zakladajúce niektorý dôvod vydedenia musia existovať pred urobením tohto právneho úkonu. Vydedenie na základe niektorého zákonného dôvodu, ku ktorému dôjde v budúcnosti je absolútne neplatné. Ak medzi dedičmi dôjde k sporu o platnosti vydedenia, súd v konaní o dedičstve odkáže toho dediča, ktorého dedičské práva sa javí ako menej pravdepodobné na podanie žaloby o určenie skutkových dôvodov vydedenia.

11.2. Z formálneho hľadiska je vydedenie právny úkon pre prípad smrti. Platnosť listiny o vydedení je podmienená tým, že musí vyhovovať všeobecným náležitostiam právnych úkonov (§ 34 a nasl. OZ), ako aj špeciálnym náležitostiam ustanoveným pre tento právny úkon. Pre formálne náležitosti listiny o vydedení platia ustanovenia § 476 a 480 OZ, ktoré upravujú formálne a obsahové náležitosti jednotlivých druhov závetu. Listinu o vydedení možno zriadiť vo forme notárskej zápisnice (§ 476d odsek 1 OZ) a listina o vydedení musí obsahovať náležitosti v zmysle § 476 odsek 2 OZ. Listina o vydedení môže byť spísaná samostatne, alebo spolu so závetom v jednej listine. Listinu o vydedení možno uložiť do notárskej úschovy a môže byť aj prevzatá notárom do úschovy a vedie sa v Notárskom centrálnom registri závetov. Listinu o vydedení môže poručiteľ počas svojho života zrušiť spôsobom uvedeným v § 480 OZ. Právne účinky vydedenia môže poručiteľ anulovať zriadením závetu, v ktorom poručiteľ určí za závetného dediča potomka, ktorého pôvodne vydedil. Listinu o vydedení môže poručiteľ tiež zničiť.

11.3. Čo sa týka dôvodu vydedenia v zmysle § 469a odsek 1 písmeno b) OZ skutočnosti odvodňujúce záver, že potomok o poručiteľa trvale neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, môžu spočívať v nezáujme potomka o poručiteľa (je obvyklé, že potomkovia po tom, ako sa osamostatnia udržujú so svojimi rodičmi úzke vzťahy, vzájomne sa navštevujú, zaujímajú sa o zdravotný stav, problémy), môžu spočívať aj v správaní, ktorým potomok síce o poručiteľa záujem prejavuje, ale spôsobom neodpovedajúcim náležitému správaniu potomka k rodičovi (napr. spôsobom trvale prekračujúcim zásady spoločenskej slušnosti). Súdna prax nepovažuje za neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa, prípad ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom. Poručiteľ sa za svojho života môže dovolávať pomoci a opravdivého záujmu od svojho potomka len vtedy, ak sám nevyvolal stav, ktorý by potomkov bránil pomôcť poručiteľovi a prejavovať o neho záujem.

12.1. Z výpovede strán sporu, predovšetkým z výpovede žalovaného je nesporné, že poručiteľka T. Q. a jej syn R. Q. nemali žiadne vzájomné problémy, nikdy sa poručiteľka o žiadnych konfliktoch a sporoch s bratom R. nevyjadrila. Vzťah brata R. a poručiteľky podľa žalovaného nebol zlý a zlý vzťah nepotvrdzovali ani svedkovia, ktorí v konaní vypovedali (väčšinou R. Q. osobne nepoznali).

12.2. Z výpovede žalobkyne, ako aj jej matky svedkyne N. Q., mal súd za preukázané, že žalobkyňa navštevovala starú matku, t. j. poručiteľku v sprievode svojho otca aj po rozvode svojich rodičov, ktorí sa mali rozviesť v roku 1996. Zhodne strany sporu potvrdzovali, že otec žalobkyne - R. Q. bol nezvestný približne od roku 1999. Samotný žalovaný sa na pojednávaní konanom dňa 7.2.2018 vyjadril, že nemá vedomosť o tom, že poručiteľka sa snažila so žalobkyňou nejakým spôsobom kontaktovať, a preto bol súd názoru, že v roku 1999 dieťa vo veku 5-6 rokov nemalo možnosť ovplyvniť vzťahy medzi ním a starou matkou, pokiaľ boli vzťahy jej matky s poručiteľkou ako aj žalovaným narušené.

12.3. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu Prezídia Policajného zboru národnej kriminálnej agentúry, národnej protizločineckej jednotky sp. zn. ČVS: PPZ-530/NKA-PZ-ZA-2013, i keď v konaní Okresného súdu Brno - Venkov zo dňa 4.5.2016 č. k. Nc 10210/2015-2015-15, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.6.2016, bol určený ako deň smrti R. Q., nar. XX.X.XXXX, ktorého pozostatky boli nájdené v k. ú. T. dňa 26.10.2015, deň 26.10.2015 (t. j. deň nájdenia kostrových pozostatkov), bolo preukázané z pitevného protokolu č. XXXX/XX z 25.11.2015 mŕtvoly neznámej totožnosti pravdepodobne R. Q., nar. XX.X.XXXX, že najpravdepodobnejšou príčinou smrti bolo strelné poranenie mozgu, pričom telo sa nachádzalo vo fáze tlenia, keď doba tlenia je dlhšia ako 10 rokov a po tejto dobe už dochádza k zmenám pomalým a minimálnym. Taktiež zo žiadosti o udelenie súhlasu k pohrebu R. Q. z 14.1.2016 mal súd za preukázané, že R. Q. zomrel v presne nezistenú dobu zrejme v roku XXXX ako obeť násilného trestného činu.

13.1. Pri úvahe, či ide o neprejavenie opravdivého záujmu v zmysle ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, považoval prvoinštančný súd za významný vzťah medzi poručiteľom ako rodičom a potomkom, pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, najmä či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľku nebránili objektívne okolnosti, prípadne či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu.

13.2. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa je treba posudzovať s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu.

13.3. Pokiaľ ide o skutočnosť, že potomok trvale neprejavoval o poručiteľa opravdivý záujem v dôsledku toho, že bol mŕtvy, ktorá skutočnosť bola v konaní preukázaná z vyššie uvedeného a pripojeného vyšetrovacieho spisu, keď potomok - R. Q. v zmysle výsledkov vyšetrovania a pitevného protokolu zomrel násilnou smrťou pravdepodobne v roku XXXX, nemožno bez ďalšieho dôvodiť, že by neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom k jeho vydedeniu, pričom súd skúmal dôvody vydedenia potomka R. Q., ktorého dôsledky vydedenia sa mali vzťahovať aj na jeho právnych potomkov, keď súd nepovažoval za potrebné skúmať opravdivý záujem žalobkyne o poručiteľku. Súd poukázal aj na skutočnosť, že v roku 1999 mala žalobkyňa približne 6 rokov, keď jej rodičia boli od roku 1996 rozvedení, v dôsledku čoho boli narušené vzájomné rodinné vzťahy. Právne závery súdu zodpovedajú skutkovým zisteniam z vykonaného dokazovania, keď žalobkyňa nemôže spravodlivo znášať zákonné dôsledky vydedenia, keď situácia, že jej otec ako potomok poručiteľky neprejavil o ňu opravdivý záujem bola spôsobená tým, že potomok poručiteľky R. Q. zomrel. Na základe uvedeného súd určil, že dôvod vydedenia v zmysle § 469a odsek 1 písmeno b) OZ v čase spísania závetu, t. j. dňa 17.9.2009 nebol daný.

14.1. Na základe vyššie uvedenej skutočnosti a s poukazom na domáhanie sa neplatnosti závetu žalobkyňou, za situácie, keď súd určil, že dôvod vydedenia nie je daný a keď v zmysle § 479 OZ plnoletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona, považoval prvoinštančný súd závet za neplatný z dôvodu, že všetok majetok, ktorý ku dňu smrti vlastnila poručiteľka T. Q. zanechala iba synovi I. Q.. Zákon za neopomenuteľných dedičov považuje iba potomkov poručiteľa, pokiaľ môžu dediť v prvej skupine zákonných dedičov. Za neopomenuteľných dedičov sa považujú iba tí, ktorí nie sú z dedičstva vylúčení tým, že dedí ich predok. Neopomenuteľnými dedičmi sú predovšetkým deti poručiteľa a ak sa niektorý z nich nedožil smrti poručiteľa, jeho deti. Právo na povinný podiel neprislúcha potomkom druhého stupňa (vnukom poručiteľa), ak ich bezprostredný

predok (otec alebo matka) neuplatnil právo na povinný podiel, a teda súhlasil s nástupníctvom iných osôb podľa závetu v plnom rozsahu.

14.2. Ak však bezprostredný potomok poručiteľa neprichádza do úvahy ako dedič po poručiteľovi, napr. nedožil sa smrti poručiteľa, právo neopomenuteľného dediča prechádza na potomkov poručiteľa v druhom stupni a títo môžu uplatňovať právo na povinný podiel vo vlastnom mene v rámci dedičského konania. V konaní bolo preukázané, že ďalší priamy potomok poručiteľky R. Q. sa nedožil smrti poručiteľky, a preto ako neopomenuteľný dedič nastupuje v druhom stupni jeho potomok, t. j. žalobkyňa.

14.3. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil súd prvej inštancie podľa ustanovení § 137 písm. c/ a d/ CSP, § 39, § 40a, § 469a ods. 1 písm. b/, ods. 2, ods. 3, § 473 ods. 2, § 476 ods. 1a 2, § 476d ods. 2, § 479 a § 480 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka („OZ“).

15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 odsek 1 CSP a § 255 odsek 1 CSP, pretože žalobkyňa bola v plnom rozsahu vo veci úspešná.

16. Zároveň súd v zmysle § 2 odsek 2 s poukazom na § 5 odsek 1 písmeno a) z. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch za situácie, keď žalobkyňa bola uznesením Okresného súdu Nové Zámky č. k. 17C/86/2017-24 z 15.8.2017 oslobodená od súdnych poplatkov a súd jej žalobe vyhovel, zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku zo žaloby vo výške 99,50 eur podľa položky 1 písmeno b) sadzobníka súdnych poplatkov z. č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch.

17. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP a žiadal, aby odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil napadnutý rozsudok a žalobu zamietol v celom rozsahu, alternatívne podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, aby zrušil rozsudok a vrátil napadnuté rozhodnutie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žiadal, aby mu bola priznaná náhrada trov právneho zastupovania v odvolacom konaní.

18. Žalovaný uviedol, že súd v podstate vykonal potrebné dokazovanie, len nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a následne rozhodol. V priebehu konania bolo preukázané, že žalobkyňa, ale ani jej matka nemali s jeho matkou - poručiteľkou, ale ani s ním dobré vzťahy. Nebohý brat bol naposledy u jeho matky, čo potvrdil svedok F., keď si bol požičať peniaze a mama mu to odmietla, keďže mu už predtým nejaké peniaze požičala. Mohlo to byť asi v roku 1997. Matka N. Q. vo svojej výpovedi uviedla, že nemala dobré vzťahy so svokrou a navštevovala ju spolu so žalobkyňou a jej otcom sporadicky až do rozvodu v roku 1996. Nebohý otec žalobkyne túto ešte asi rok brával so sebou na návštevu k starej matke. Ďalší svedkovia vypovedali, že žalobkyňa odvtedy nechodila za starou matkou, nenavštevovala ju, vyhýbala sa jej a odmietla sa s ňou stretávať. Podľa vyjadrenia starej matky žalobkyne, táto tým veľmi trpela, že sa vnučka odmieta s ňou stýkať a bola to podľa nej záležitosť jej matky, ktorá ju proti nej vychovávala. Sama nemala žiadnu možnosť sa domáhať toho, aby maloletá k nej nasilu chodila na návštevu. Keď ju stretla na ulici, tak ju žalobkyňa ani nepozdravila a vyhýbala sa jej.

19. Odvolateľ má za to, že maloletá úmyselne neprejavila záujem o starú matku a veľkú vinu vidí aj v chovaní jej matky N. Q.. Maloletá i neskôr po roku 2000 neprejavila záujem stretávať sa so starou matkou, preto nesúhlasí s rozhodnutím súdu, ktorým určil závet a vydedenie za neplatné. Matka bola často chorá, možno povedať roky, žalobkyňa ju nikdy nenavštívila, nikdy sa neopýtala, či potrebuje lieky alebo opateru, a keďže on mal zamestnanie, následkom ktorého často nebol doma, preto by bolo určite bývalo vhod, keby bola vnučka aspoň prejavila záujem o starú matku, ktorá jej cez kamarátky v dedine odkazovala, že ju čaká, aby ju navštívila, že je chorá a že matka nemôže navštíviť vnučku zo zdravotných dôvodov, ako aj preto, že nevesta s ňou mala zlý vzťah. To, že matka bola často chorá, je zrejmé aj zo stanoviska ošetrujúcej lekárky Y.. L.. Žalobkyňa neprejavila záujem o starú matku, ani keď bola plnoletá.

20. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že s napadnutým rozsudkom sa v plnom rozsahu stotožňuje a považuje ho za správny. Za najpodstatnejšiu skutočnosť považuje to, že v čase spísania listiny o vydedení a závetu, teda v roku 2009, bol syn poručiteľky R. Q., ktorého poručiteľka touto listinou vydedila, už 10 rokov mŕtvy a žalobkyňa ako dcéra vydedeného syna R. Q., mala 15 rokov, teda bola maloletá.

21. Žalobkyňa považuje za potrebné vyjadriť sa k niektorým tvrdeniam žalovaného, uvádzaným v odvolaní:

- žalovaný v odvolaní tvrdí, že bolo svedkom F. (správne má byť F.) preukázané, že syn poručiteľky a otec žalobkyne (R. Q.) bol naposledy u svojej matky vtedy, keď si bol požičať peniaze, čo malo byť asi v roku 1997. Takúto skutočnosť nemôže potvrdiť svedok, ktorý nežil s poručiteľkou v spoločnej domácnosti, iba ju navštevoval,

- nebolo preukázané, ako to tvrdí žalovaný, že by sa žalobkyňa poručiteľke vyhýbala, všetci svedkovia navrhnutí žalovaným vypovedali, že takúto informáciu mali od poručiteľky (ktorá však sama toto už potvrdiť nemôže),

- samotný fakt, že v rodine podľa žalovaného neboli dobré vzťahy, ešte sám o sebe neznamená dôvod na vydedenie. Žalovaný však sám vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 7. 2. 2018 uviedol, že poručiteľka a jeho brat R. Q. nemali žiadne problémy, že ich vzťah nebol zlý a ani po rozvode manželstva medzi jeho bratom a matkou žalobkyne nenastal žiaden konflikt. Ak žil žalovaný so svojou matkou v spoločnej domácnosti, musí najlepšie poznať situáciu v rodine, určite lepšie než ním navrhnutí svedkovia,

- žalovaný ďalej dňa 7. 2. 2018 vypovedal aj v tom smere, že nemá vedomosť o tom, že by sa jeho matka snažila nejakým mimoriadnym spôsobom so žalobkyňou kontaktovať, pričom v odvolaní tvrdí, že maloletá (žalobkyňa) úmyselne neprejavovala záujem o starú matku, a to aj po roku 2000 - v tom čase mala žalobkyňa 6 rokov.

- vyjadrenia žalovaného v odvolaní, ktoré sa týkajú neposkytovania pomoci žalobkyne poručiteľke, považuje za irelevantné, nakoľko tento dôvod vydedenia v listine o vydedení uvedený nebol (§ 469a ods. 1, písm. a) Občianskeho zákonníka).

22. V tejto súvislosti považovala za nutné uviesť, že žalovaný vo výpovedi uvádza, že od roku 1989 až do roku 2008 alebo 2010 pracoval ako vodič kamiónu a doma sa preto veľmi nezdržoval, preto nemôže mať priamo vedomosť o tom, či sa poručiteľka a žalobkyňa kontaktovali alebo nie, alebo ktorá z nich sa o kontakt pokúšala. Poručiteľka nikdy nevyužila možnosť podľa zákona o rodine podať návrh na súd na určenie styku so svojou vnučkou - žalobkyňou, žalobkyňa ako maloletá takúto možnosť nemala. Má za to, že v danom prípade neboli splnené materiálne podmienky vydedenia. Dôvody vydedenia je potrebné posudzovať a zisťovať ich objektivitu individuálne, podľa okolností konkrétneho prípadu. Predmetné zákonom stanovené dôvody vydedenia sú totiž príliš subjektívnymi a pri každom jednotlivcovi sa posudzujú a zdôvodňujú inak. Možno nimi postihnúť široký okruh negatívnych skutočností existujúcich vo vzťahu poručiteľa a potomka, či potomkov (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 239/2009, zo dňa 24. februára 2010).

23. Druhý zákonný dôvod vydedenia - potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, je čisto subjektívnym dôvodom, potrebným skúmať a hodnotiť jednotlivo, podľa konkrétnych prípadov. Pri úvahe, či ide o neprejavenie opravdivého záujmu v zmysle ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 239/2009, zo dňa 24. februára 2010).

24. Žalobkyňa trvá na tom, čo bolo uvedené v žalobe, že listina o vydedení v danom prípade síce uvádza ako dôvody vydedenia neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľku, no podľa jej názoru mali byť tieto dôvody podrobnejšie zdôvodnené, a hlavne, v konaní neboli zo strany žalovaného preukázané. Naopak, predložením trestného spisu bolo jednoznačne preukázané, že vydedený syn poručiteľky a otec žalobkyne R. Q., bol zavraždený v roku XXXX a v tomto prípade určenie dátumu úmrtia na úmrtnom liste nemá vplyv na túto skutočnosť, nakoľko zo správy o pitve R. Q. jednoznačne vyplýva, že kostrové pozostatky boli v čase ich nálezu staré minimálne 10 rokov.

25. Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych dôvodov žalobkyňa žiada, aby krajský súd napadnutý rozsudok v plnom rozsahu potvrdil ako vecne správny a priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

26. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario CSP, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výrokoch vecne správne potvrdil.

27.1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

27.2. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 187 ods. 2 CSP).

28. Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 387 ods. 2 CSP vychádza zo situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, v takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 CSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia.

29. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, skutkové zistenia sú postačujúce aj pre odvolací súd, správne tiež aplikoval právne predpisy a vo veci aj správne, spravodlivo a v súlade so zákonom rozhodol, preto sa odvolací súd stotožňuje s presvedčivými a správnymi závermi napadnutého rozhodnutia rozsudku súdu prvej inštancie uvedenými v jeho odôvodnení. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie vo vzťahu k výroku rozsudku zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania

30.1. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. V tomto ustanovení je vyjadrená zásada voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (čl. 46 Ústavy SR).

30.2. Podľa 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

30.3. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

31.1. Na margo vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd iba dodáva, že inštitút vydedenia (lat. exheredatio) možno definovať ako jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým prejavuje svoju vôľu, aby jeho potomok (ako neopomenuteľný dedič) nedostal svoj dedičský podiel z niektorého zo zákonných dôvodov. Vydedenie je vlastne odňatie dedičského práva dedičovi, ktoré by mu inak podľa zákona patrilo, na základe právneho úkonu poručiteľa. Z uvedenej definície a tiež zo zákonného ustanovenia § 469a ods. 1 OZ vyplýva, že na vydedenie musí existovať zákonný dôvod. Preto, ak zákonný dôvod na vydedenie neexistoval, nemôže dôjsť k účinnému vydedeniu potomka. Listina o

vydedení sa môže vzťahovať len na tzv. neopomenuteľných dedičov (§ 479 OZ). Podľa predvetia § 469a ods. 1 OZ môže byť vylúčený z dedenia, resp. vydedený len potomok poručiteľa (syn alebo dcéra poručiteľa). Ak by poručiteľ chcel z dedenia vylúčiť iného zákonného dediča, ako sú jeho deti a ďalší potomkovia, môže to urobiť len tak, že zriadi závet, v ktorom opomenie tohto dediča.

31.2. Účinky vydedenia sa priamo nedotýkajú potomkov vydedeného. Neplatí tu teda zásada, že účinky vydedenia sa týkajú povinného podielu ďalších potomkov vydedeného (exheradatus partem facit ad minuendam debitam portionem). V listine o vydedení však poručiteľ môže okruh vydedených osôb rozšíriť z priamych potomkov na ďalšie osoby uvedené v ustanovení § 473 ods. 2 OZ (vnuci, pravnuci a prapravnuci poručiteľa). Tieto osoby však nemôžu byť vydedené bez toho, aby bol súčasne vydedený ich priamy predchodca (rodič). Na ne sa totiž môžu len rozšíriť dôsledky vydedenia potomka poručiteľa, bez ohľadu na to, či sa aj ony dopustili skutkov uvedených v ustanovení § 469a ods. 1 OZ. Vydedenie sa teda v prvom rade vždy týka priameho potomka poručiteľa (syna alebo dcéry), a to bez ohľadu na to, či sa dožije, alebo nedožije smrti poručiteľa. Ide o neopomenuteľného dediča podľa § 479 OZ. Okrem formálnych náležitostí musí listina o vydedení nevyhnutne obsahovať konkrétny dôvod vydedenia. Dôvody vydedenia sú taxatívne uvedené v § 469a ods. 1 OZ.

32.1. Vo vzťahu k zákonným dôvodom vydedenia je potrebné uviesť, že tieto zákon upravuje taxatívne, čo znamená, že nie je možné rozširovať, alebo dopĺňať iné (domnelé) dôvody na vydedenie. Pritom dôvod vydedenia musí existovať v čase spísania listiny o vydedení. Vydedenie z iných, než zákonom ustanovených dôvodov, je neplatné (R 50/1985).

32.2. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že vydedenie sa týka jedine potomkov poručiteľa. Netýka sa teda ostatných osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako zákonní alebo závetní dedičia. Pritom úkon vydedenia môže urobiť výlučne poručiteľ. Pokiaľ ide o dôsledok vydedenia, vydedenie má v zásade rovnaké právne účinky ako dedičská nespôsobilosť (§ 469 Občianskeho zákonníka), a teda spôsobuje stratu práva na dedičstvo po poručiteľovi.

33.1. Vydedenie sa vo svojej podstate približuje dispozíciám poručiteľa v prípade závetu. V oboch prípadoch totiž ide o právny úkon pre prípad smrti (lat. mortis causa). V jednom prípade však ide o dispozíciu v pozitívnom zmysle - závet a v druhom prípade ide o dispozíciu v negatívnom zmysle

- vydedenie). Aj v prípade vydedenia sa musí spísať listina (listina o vydedení), ktorá má charakter negatívneho závetu, pričom nie je vylúčené, aby bola priamo zahrnutá do závetu. Platnosť listiny o vydedení je podmienená tým, že musí vyhovovať jednak všeobecným náležitostiam právnych úkonov a jednak špeciálnym náležitostiam stanoveným pre tento právny úkon. Z formálneho hľadiska totiž musí tento prejav vôle poručiteľa obsahovať rovnaké náležitosti, ako závet. Poručiteľ musí konkrétny dôvod vydedenia uviesť v listine o vydedení s časovou a miestnou špecifikáciou, aby sa predišlo prípadnému sporu. Bez uvedenia tohto dôvodu by bola listina o vydedení absolútne neplatná v zmysle § 39 OZ.

33.2. Dôvod vydedenia musí existovať v čase spísania listiny o vydedení. Dôvody vydedenia sa musia vždy týkať samotného priameho potomka poručiteľa a netýkajú sa priamo osôb, na ktoré poručiteľ môže dôsledky vydedenia rozšíriť (§ 473 ods. 2 OZ). Nezáleží teda na tom, či by voči nim samotným bolo možné uplatniť niektorý z dôvodov vydedenia alebo nie. Podľa konštantnej judikatúry súdov je potrebné otázku, či potomok o poručiteľa trvale neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal. posudzovať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a z hľadiska dobrých mravov (§ 3 ods. 1 OZ), ktoré sa v spoločnosti ustálili. Pri posúdení dôvodov vydedenia podľa ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b/ OZ je potrebné zisťovať, či potomok mal reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť skutočný záujem, ktorý by ako potomok mal prejaviť.

34. Ustanovenie § 469a ods. 2 OZ umožňuje poručiteľovi, aby spolu s vylúčením potomka (dieťaťa) z dedičstva rozšíril dôsledky vydedenia i na potomkov vydedeného (na vnukov alebo pravnukov), ktorí by inak nastúpili na jeho miesto. Poručiteľ tak môže sankcionovať konanie svojho potomka tým, že rozšíri účinky vydedenia aj na jeho potomkov (vnukov poručiteľa), aj keď títo sa nezachovali spôsobom podľa § 469a ods. 1 OZ ako ich predok.

35.1. Pre platnosť vydedenia z dôvodu uvedeného v § 469a ods. 1 písm. a) OZ je nevyhnutné, aby sa poručiteľ ocitol v situácii, keď pre zdravotné či iné problémy vzniknuté v dôsledku choroby alebo veku, prípadne pre problémy spôsobené inými okolnosťami (napr. prírodnou katastrofou, požiarom, povodňou)

potrebuje pomoc; keď nie je schopný si sám, bez cudzej pomoci, obstarať svoje základné životné potreby (zdravotné, hygienické a i.). Súčasne musí ísť o situáciu, keď o uvedené potreby poručiteľa nie je postarané inak, keď potomok má reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc poskytnúť a keď poručiteľ potomkom ponúknutú pomoc neodmietne. Neposkytnutie pomoci poručiteľovi zo strany potomka musí pritom odporovať dobrým mravom (uznesenie NS ČR zo 16. 7. 2008, sp. zn. 21 Cdo 3772/2007).

35.2. Prvý dôvod vydedenia - v rozpore s dobrými mravmi neposkytnutie poručiteľovi potrebnej pomoci v chorobe, v starobe a v iných závažných prípadoch - je presne takýmto subjektívnym dôvodom, so širokospektrálnou škálou vymenovania negatívnych skutočností vo vzťahu poručiteľa a potomka. Pojem dobré mravy predstavuje určité pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku (uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, č. k. IV.ÚS 55/2011-19).

36.1. Dôvody vydedenia je potrebné posudzovať a zisťovať ich objektivitu individuálne, podľa okolností konkrétneho prípadu. Predmetné zákonom stanovené dôvody vydedenia sú totiž príliš subjektívnymi a pri každom jednotlivcovi sa posudzujú a zdôvodňujú inak. Možno nimi postihnúť široký okruh negatívnych skutočností existujúcich vo vzťahu poručiteľa a potomka, či potomkov (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 239/2009, zo dňa 24. februára 2010).

36.2. Záujem, ktorý by potomok mal o poručiteľa prejavovať, je potrebné posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu; ak je skutočnosť, že potomok trvalo neprejavuje o poručiteľa skutočný záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že by neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom na jeho vydedenie. Skutočnosti odôvodňujú záver, že potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje skutočný záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, môžu spočívať v pasivite (nezáujmu) potomka vo vzťahu k poručiteľovi, tak aj v správaní, ktorým potomok síce o poručiteľa záujem prejavuje, pravda, spôsobom nezodpovedajúcim riadnemu správaniu potomka k rodičom (prarodičom atď.), t. j. napr. spôsobom trvalo prekračujúcim zásady spoločenskej slušnosti (rozsudok NS ČR z 15. 5. 2007, sp. zn. 21 Cdo 688/2006).

37. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, ktorý je poručiteľkou uvedený v listine o vydedení zo 17.09.2009, spočívajúci v tom, že R. Q. o ňu trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, už jedenásť rokov ju nenavštívil a zdržiava sa na neznámom mieste, nemohol byť v tomto prípade daný, pretože z dokazovania na súde prvej inštancie vyplýva, že R. Q. bol v čase spísania listiny o vydedení už aspoň desať rokov mŕtvy, takže z jeho strany ani nemohli ísť o zavinené neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľku ako jeho matku, takže nestačila len samotná existencia takéhoto stavu. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukazoval na to, že žalobkyňa už ako maloletá, ale aj neskôr ako plnoletá nenavštevoval poručiteľku ako jej starú matku, a že s ňou nemala dobré vzťahy a úmyselne sa jej vyhýbala, tieto argumenty sú právne irelevantné, pretože súd prvej inštancie, viazaný petitom zmenenej žaloby, sa mal zaoberať predovšetkým tým, či bol zo strany poručiteľky T. Q. daný dôvod na vydedenie jej syna R. Q. (otca žalobkyne) s podľa § 469a ods. 1 písm. b/ OZ a nie tým, aké mala žalobkyňa vzťahy s poručiteľkou. Závery súdu prvej inštancie uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku sú v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP jasné a presvedčivé, odvolací súd sa s nimi plne stotožňuje, a preto vzhľadom k hore uvedeným právnym záverom odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej a výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

38.1. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

38.2. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v konaní.

38.3. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. V odvolacom konaní bola žalobkyňa plne úspešná (§ 396 ods. 1 , § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP), preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

40. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).