Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-31-2018.pdf
PDF · 105.12 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/31/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobcu Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36062235, Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava - Ružinov, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36613843, proti žalovaným: 1. X. zastúpenej JUDr. Mikulášom Pavlikom, advokátom, Š. Kukuru 14, 071 01 Michalovce, 2. X., o zaplatenie 2772,95 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Konanie proti žalovanému v 2. rade zastavuje.
II. Žalovanému v 2. rade trovy konania nepriznáva.
III. Žalovaná v 1. rade je povinná zaplatiť žalobcovi 2.772,95 Eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 14.6.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania v pomere 100 %, ktoré je povinná uhradiť žalobcovi žalovaná v 1. rade.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu 26. 4. 2018 domáhal proti žalovaným zaplatenia 2772,95 euro, úrokov z omeškania a trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná v 1. rade je fyzická osoba - držiteľ motorového vozidla Škoda, evidenčné číslo F., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda a žalovaný v 2. rade je fyzická osoba - vodič tohto motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená. Dňa 14. 1. 2015 zavinil žalovaný 2/v Rakúsku predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody škodu na motorovom vozidle Hyundai evidenčné číslo N., ktorého držiteľom v čase nehody bola E.. Kanceláriou Systému zelenej karty, ktorá odškodnila nároky poškodenej v súlade s právnym poriadkom krajiny miesta nehody, bol Zväz poisťovacích spoločností Rakúska. Táto svoje nároky uplatnila u žalobcu v súlade článkom 5. 1 Internal Regulations. Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení, vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie dňa 27. 4. 2015 vo výške 3166,39 euro, z ktorého suma vo výške 393,44 eura predstavuje poplatky, na ktoré si žalobca nárok neuplatňuje. Žalobca si listami zo dňa 13. 5. 2015 uplatnil právo na náhradu poistného plnenia voči žalovaným. Žalobca vyzval žalovaných, aby uhradili dlžnú sumu najneskôr do 13. 6. 2015. Žalovaný tak do dnešného dňa neurobili.
2.Žalobca splnil povinnosť vyplývajúcu zo zákona tým, že uhradil poškodenému škodu. Tým, že žalovaný 1/nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s § 3 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, vznikol žalobcovi proti žalovaným oprávnený nárok na základe ustanovenia § 24 ods. 7 zákona, a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 zákona, na náhradu toho, čo za neho plnil. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaná 1/zodpovedá podľa § 427 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka ako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a žalovaný 2/zodpovedá podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. Zároveň poukázal na to, že v súlade s dohovorom o práve použiteľnom na dopravnej nehody, ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov pod číslom 130/1976 Zb., rozhodným právom pre občianskoprávnu mimozmluvnú zodpovednosť z dopravnej nehody sú vnútorné predpisy štátu, na území ktorého došlo k nehode. Rozhodné právo určuje najmä podmienky a rozsah zodpovednosti, dôvody vylučujúce zodpovednosť, akékoľvek obmedzenie zodpovednosti aj jej delenie, vznik a povahu škody, ktorá sa má nahradiť, spôsob a rozsah náhrady škody, možnosť prechodu práva na náhradu škody, osoby, ktoré škodu utrpeli a ktoré majú nárok na jej náhradu, zodpovednosť pre prevádzateľa vozidla za jeho zamestnanca, premlčanie a zánik práva uplynutím času, vrátane pravidiel počítania začiatku, prerušenia alebo zastavenie tohto času. Žalobca si uplatnil aj právo na úroky z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na plnenie podľa výzvy na náhradu poistného plnenia.
3.Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil interné pravidlá, výpis z evidencie MV, vyúčtovanie škody, posudok, správu o dopravnej nehode, výpis zo systému žalobcu, výpis z účtu žalobcu, výstup zo systému žalobcu ohľadom poistenia MV a výzvu na náhradu poistného plnenia
4.Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že je pravda, že je vedená ako držiteľka motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda, ale má za to, že nie je možné od nej spravodlivo požadovať, aby znášala zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku, pretože ním nemohla v žiadnom prípade disponovať, a to z nasledujúcich dôvodov: žalovaná v čase kúpy motorového vozidla žila s Ľubomírom Juskom narodeným 27. 1. 1965 ako druh a družka. Žalovaná nikdy nebola držiteľkou vodičského oprávnenia, ani nikdy nemala v úmysle motorové vozidlo prevádzkovať . Dôkazom toho je splnomocnenie zo dňa 16. 2. 2009, z ktorého je zrejmé, že splnomocnila svojho druha na používanie motorového vozidla s povinnosťou celkovej starostlivosti o predmetné motorové vozidlo vrátane platenia povinného zmluvného poistenia. Žalovaná bola presvedčená, že si túto povinnosť splnil. O tom, ako sa motorové vozidlo dostalo do držby žalovaného 2/ X. žalovaná nemá vedomosť. Za daného stavu žalovaná nedisponovala žiadnymi možnosťami obmedzenia dispozície motorového vozidla, ktoré bolo účastníkom dopravnej nehody a preto má za to, že v danom prípade by nemala byť ani pasívne legitimovaná s poukazom na ustanovenie § 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaná je rozvedená, žije v podnájme, pričom vykonáva prácu iba na základe dohody o pracovnej činnosti s mesačným príjmom 110,36 eura. Aj v prípade rozhodnutia o spore, keby bola zaviazaná zaplatiť uplatnený nárok, tento by nemohla splniť, alebo iba veľmi obtiažne.
5.Žalovaná predložila splnomocnenie zo dňa 16.2.2009 , dohodu o pracovnej činnosti a navrhla výsluch svedka K. 6.Žalovaný v 2. rade sa písomne k žalobe nevyjadril.
7.Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 23. 10. 2018 uviedol, že povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má v prvom rade ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla, teda v súdenej veci žalovaná v 1. rade. Nárok voči žalovaným je nárokom na náhradu plnenia, ktoré žalobca za nich plnil poškodenému. Zákon dovoľuje prevádzkovať vozidlo iba tomu, ktorého zodpovednosť je poistená, to znamená, že k jazde je možné používať len vozidlo, ku ktorému bola uzavretá poistná zmluva. Ak zmluva uzavretá nebola, alebo z určitých dôvodov zanikla, sa poškodený nemá možnosť obrátiť na žiadnu poisťovňu, aby uhradila škodu za osoby zodpovedné za škodu, to je za vodiča či prevádzkovateľa. Z tohto dôvodu bol vytvorený takzvaný poistný garančný fond, ktorého správa bola zverená žalobcovi a poškodenému bolo poskytnuté právo uplatniť nárok na plnenie proti Slovenskej kancelárii poisťovateľov za rovnakých podmienok, za ktorý by si mohla uplatniť nárok na plnenie proti určitej poisťovni. Týmto je zabezpečené, že poškodený dostane poistné plnenie aj vtedy ak vozidlo v rozpore so zákonom nebolo poistené. Nepocítia tak protiprávny stav z dôvodu, že absentuje uzavretie poistnej zmluvy. Na druhej strane je však logické a žiaduce, aby tí, za ktorých bolo z garančného fondu plnené, vyplatené prostriedky do garančného fondu vrátili späť. V prípade, ak by si žalovaná 1/riadne splnila povinnosť,
ktoré jej ukladá zákon, a uzavrela poistnú zmluvu, škodová udalosť by bola riešená poisťovňou a nárok poškodeného by bol uspokojený z povinného zmluvného poistenia. Žalovaná 1/zodpovedá podľa § 427 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník presne nedefinuje pojem prevádzkovateľ dopravného prostriedku, avšak ide o pojem, ktorý je širší pojem ako vlastník, pretože okrem vlastníka zahŕňa aj inú osobu, ktorá je na základe iného než vlastníckeho práva oprávnená na trvalú prevádzku motorového vozidla. V súdenom prípade bola žalovaná 1/v rozhodnej dobe prevádzkovateľom vozidla titulom jeho držby, keďže bola ako držiteľ vozidla zapísaná v dokladoch motorového vozidla. Podľa ustanovenia § 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s nimi, ak takéto použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil. žalobca má za to, že žalovaná nepreukázala, že by motorové vozidlo použil žalovaný 2/ bez jej vedomia alebo proti jej vôli.
8.Žalobca po začatí pojednávania zobral proti žalovanému v 2. rade žalobu späť, s čím žalovaný súhlasil. Súd preto konanie proti žalovanému v 2. rade zastavil podľa § 144, § 146 CSP. Trovy konania žalovanému podľa § 257 CSP nepriznal. Súd vychádzal z toho, že žaloba proti žalovanému v merite bola dôvodná, pretože priznal spôsobenie škody pri dopravnej nehode, z ktorej regresného plnenia sa žalobca domáha. Na žalovaného v 2. rade bol počas konania vyhlásený konkurz dňa 25.5.2018 pod číslom 26OdK/190/2018 a dňa 27.7.2018 bol konkurz zrušený. V konaní so žalovaným sa preto nemohlo pokračovať vzhľadom na ustanovenie § 166a a § 167e zák. č. 7/2005 Z.z., preto bol žalobca nútený zobrať žalobu proti nemu späť.
9.Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami, výsluchom žalovaného v 2. rade a z ich obsahu a obsahu žaloby zistil tento skutkový stav:
10.Podľa správy o dopravnej nehode dňa 14.1.2015 spôsobil vodič X. motorovým vozidlom Škoda Octavia EČV F. dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla Hyundai EČV N., ktoré viedla E. Podľa záznamu vodič X. bol poistencom Komunálnej poisťovne s platnou zelenou kartou za obdobie od 6.3.2014 do 5.3.2015. Poškodený bol poistený v poisťovacej spoločnosti WSTV.
11.Podľa posudku spoločnosti EXPERTA, so sídlom vo Viedni, na vozidle bol poškodená celá zadná časť vozidla Hyundai, a to zlomený nárazník v mieste nárazu, nosník zdeformovaný a zadný plech zatlačený. Zadný ochranný plech výfuku bol zdeformovaný. Cena obnovovacích základov na opravu vozidla podľa posudku predstavovala vrátane DPH 2622,96 Eur.
12.Zväz poisťovacích spoločností Rakúsa vyúčtoval žalobcovi škodu na vozidle v rámci konečného vyúčtovania na sumu 3166,39 Eur, ktorá škoda zahrňovala cenu opravy v sume 2622,95 Eur, náklady na posudok 150,00 Eur a spracovateľský poplatok 3166,39 Eur.
13.Podľa výpisu z účtu Slovenskej kancelárie poisťovateľov, žalobca uhradil požadovanú sumu 3166,39 Eur dňa 27.4.2015.
14.Podľa evidencie žalobcu ako vlastníčka a zároveň držiteľka motorového vozidla Škoda Octavia F. v čase od 16.2.2009 bola evidovaná X.
15.Podľa lustrácie žalobcu vykonanou na motorové vozidlo Škoda Octavia F. vozidlo v čase nehody 14.1.2015 nebolo uzavreté povinné zákonné poistenie zodpovednosti za škodu pri prevádzke motorového vozidla.
16.Žalobca listami zo dňa 13.5.2015 vyzval žalovaných v 1. a 2. rade na úhradu poistného plnenia, ktoré uhradil z garančného fondu poškodenej E.
17.Žalovaný v 2. rade pred súdom vypovedal, že je si vedomý, že spôsobil dopravnú nehodu vozidlom, ktoré bolo evidované na žalovanú v 1. rade pani V.. Nebol však ochotný uhradiť škodu za niekoho, kto si nesplnil svoju povinnosť. Tvrdil, že vozidlo bolo poistené v Komunálnej poisťovni a.s. Ďalej uviedol, že motorové vozidlo zakúpil jeho otec z prostriedkov z dedičstva, ale po dohode otca a pani V. vozidlo bolo zaevidované na pani Valigurovú. Ďalej tvrdil, že motorové vozidlo od otca odkúpil za sumu 1000,00 Eur potom, ako otec na ňom havaroval a na vozidle vznikla totálna škoda. Motorové vozidlo nezaevidoval na svoje meno, pretože zistil, že proti žalovanej v 1. rade bola vedená exekúcia.
18.Podľa správy Komunálnej poisťovne a.s. na motorové vozidlo Škoda Octavia EČ: F. bola uzavretá poistníkom X. poistná zmluva na povinné zmluvné poistenie MV číslo XXXXXXXXXX. Zmluva bola ukončená z dôvodu neplatenia poistného ku dňu 6.1.2015.
19.Podľa splnomocnenia predloženého žalovanou v 1. rade X. ako vlastníčka a držiteľka motorového vozidla Škoda Octavia F., splnomocnila K. na používania označeného motorového vozidla. Podľa textu splnomocnenia K. je oprávnený vozidlo používať na cestách v Slovenskej republike a v zahraničí. Zároveň ho splnomocnila na všetky úkony spojené s údržbou a celkovou starostlivosťou o motorové vozidlo.
20. Po vykonanom dokazovaní súd vec právnej posúdil takto:
Podľa § 2 písm. j) zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len zákon), na účely tohto zákona sa rozumie prevádzkovateľom motorového vozidla fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.
Podľa § 4 ods. 1 zákona, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Podľa § ods. 5 zákona, ak ide o škodu spôsobenú prevádzkou tuzemského motorového vozidla na území iného členského štátu, poškodenému sa poskytne poistné plnenie v rozsahu poistenia zodpovednosti podľa právnych predpisov členského štátu, na ktorého území bola škoda spôsobená, ak sa podľa tohto zákona alebo na základe poistnej zmluvy neposkytuje poistné plnenie v širšom rozsahu.
Podľa§ 6 ods. 4 zákona ak je uzavretá poistná zmluva, poistenie zodpovednosti platí počas trvania tohto poistenia na území všetkých členských štátov; poistenie zodpovednosti platí počas trvania tohto poistenia aj na území tých štátov, ktoré poisťovateľ označil v zelenej karte.
Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
Podľa § 24 ods. 7 zákona kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 427 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 14.1.2015 zavinil vodič X. Rakúsku motorovým vozidlom Škoda Octavia F. dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej došlo ku škode na motorovom vozidle Hyundai, evidenčné číslo WXXXXXA, ktorého držiteľkou v čase nehody bola E.. Nebolo sporné ani to, že v
evidencii motorových vozidiel v čase dopravnej nehody bola ako vlastníčka a držiteľka motorového vozidla Škoda Octavia zapísaná žalovaná v 1. rade X.. Napokon nebola sporná ani výška uplatnenej náhrady škody, pretože žalovaná v 1. rade ju nenamietala. Spor medzi stranami bol v otázke vecnej pasívnej legitimácie žalovanej v 1. rade. Na žalovaného v 2. rade bol počas konania vyhlásený konkurz dňa 25.5.2018 pod číslom 26OdK/190/2018 a dňa 27.7.2018 bol konkurz zrušený. V konaní so žalovaným sa preto nemohlo pokračovať vzhľadom na ustanovenie § 166a a § 167e zák. č. 7/2005 Z.z., preto žalobca zobral žalobu proti nemu späť.
22. Z lustrácie žalobcu a zo správy Komunálnej poisťovne a.s. bolo preukázané, že v čase nehody na motorové vozidlo Škoda Octvia nebola uzatvorená poistná zmluva na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Zmluva zanikla pre neplatenie poistného ku dňu 6.1.2015, teda pred dopravnou nehodou, ktorá sa stala 14.1.2015.
23. Žalovaná tvrdila, že v spore nie je vecne pasívne legitimovaná. Nie je spravodlivé od nej náhradu požadovať, pretože motorovým vozidlom nemohla v žiadnom prípade disponovať. Vozidlo nemala nikdy v úmysle prevádzkovať a nemá ani vodičský preukaz. Na používanie motorového vozidla splnomocnila dňa 16.2.2009 svojho druha K. a splnomocnila ho aj na celkovú starostlivosť o vozidlo vrátane platenia poistného. Nemá vedomosť o tom, ako sa motorové vozidlo dostalo do držby X..
24.Súd však dospel k záveru, že žalovaná je v konaní vecne pasívne legitimovaná, a to z týchto dôvodov:
25. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Za škodou pri prevádzke motorového vozidla zodpovedá buď prevádzateľ motorového vozidla (§427 OZ), alebo priamo škodca, najčastejšie vodič (§420 OZ). Pre účely občianskeho práva je prevádzateľom ten, kto má faktickú a právnu možnosť disponovať s vecou, ak osoba vlastníka a držiteľa nie je totožná. Tento názor vychádza z ustanovenia § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. V súdenej veci sa však dostávame do štádia regresnej náhrady z dôvodu, že na motorové vozidlo nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu pri jeho prevádzke. Preto je potrebné vychádzať aj zo zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako normy špeciálnej vo vzťahu k všeobecnej. Ustanovenie § 2 ods. 1 zákona na rozdiel od Občianskeho zákonníka definuje, kto je prevádzkovateľom - prevádzateľom - motorového vozidla. Prevádzkovateľom motorového vozidla sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom. Teda na rozdiel od výkladu pojmu prevádzateľ podľa všeobecnej občianskoprávnej normy, prevádzateľom je aj ten, kto má právnu alebo faktickú možnosť disponovať vozidlom, teda nemusí ísť o povinné spojenie právnej aj faktickej možnosti disponovať vozidlom. Ak si vyložíme túto definíciu, právnu možnosť disponovať vozidlom má spravidla vlastník motorového vozidla, ktorý môže mať zároveň aj faktickú možnosť ním disponovať z dôvodu jeho faktickej držby a užívania. Druhou alternatívou je, že vlastník právo užívať a teda faktickú držbu prevedie na inú osobu, napr. titulom nájmu či výpožičky, teda prevedie faktickú držbu vozidla na iného. Vzdáva sa tak jedného zo svojich vlastníckych práv, a to vec užívať. Pre účely povinného zmluvného poistenia sa za prevádzkovateľa považujú obe osoby, znamená to, že prevádzkovateľom je aj vlastník aj držiteľ motorového vozidla. Osobou zodpovednou za spôsobenú škodu je preto aj vlastník aj držiteľ motorového vozidla. Regresnú náhradu podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona je tak možné požadovať od ktoréhokoľvek z nich, alebo od oboch z dôvodu spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti za škodu (§ 438 ods. 1 OZ). Je právom žalobcu rozhodnúť sa, od koho bude regresnú náhradu požadovať. Podstatné je, aby podľa § 4 ods. 1 zákona išlo o osobu, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca uplatnil náhradu voči žalovanej ako osobe, ktorá si nesplnila zákonnú povinnosť uzavrieť poistenie na motorové vozidlo. Táto povinnosť jej vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona, podľa ktorého povinnosť uzavrieť zmluvu má ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.
26. V konaní nebolo sporné, že žalovaná v 1. rade je v evidencii vozidiel zapísaná ako vlastníčka ale aj ako držiteľka motorového vozidla. Preto ju prioritne zaväzovala povinnosť uzavrieť zmluvu o poistení motorového vozidla. Nič na tom nemení ani predložené splnomocnenie na užívanie vozidla K.. Splnomocnenie je iba dokladom oprávňujúcim užívať vozidlo žalovanej a starať sa o neho. Napriek tvrdeniu žalovanej, splnomocnenie neobsahuje aj záväzok pre K.zavrieť poistnú zmluvu na vozidlo. Z uvedeného dôvodu súd nevykonal ani výsluch K., pretože výsluch by nič nezmenil na vecnej pasívnej legitimácii žalovanej v konaní, keďže K. nie je evidovaný ako držiteľ motorového vozidla.
27. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca je oprávnený požadovať po žalovanej regresnú náhradu v zmysle ustanovenia § 24 ods. 7 zákona, preto je žalovaná v konaní vecne pasívne legitimovaná. Žalobca preukázateľne uhradil z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Škoda Octavia F. za ktorú zodpovedá žalovaná v 1. rade ako osoba bez poistenia zodpovednosti. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR číslo III.ÚS 395/2018, podľa ktorého „...skutočnosť tvrdená sťažovateľkou, že nemala vo faktickej moci predmetné vozidlo z dôvodu jeho prenájmu, ešte nevylúčilo jej zodpovednosť ako prevádzkovateľa, pretože tá je podmienená alternatívne buď právnym panstvom nad motorovým vozidlom alebo faktickou možnosťou ním disponovať podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov...“.
28.Žalovaná je v omeškaní s plnením peňažného záväzku, preto je dôvodný aj nárok žalobcu na úroky z omeškania. Žalobca vyzval žalovanú na úhradu uplatneného nároku a určil jej lehotu na jeho splnenie do 13.6.2015. Žalovaná tak neurobila, preto je od 14.6.2015 v omeškaní. Požadovaná výška úrokov z omeškania je v súlade s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., pretože ku dňu 14.6.2015 predstavovala 0,05 + 5%tuálnych bodov. Súd preto priznal žalobcovi aj úroky z omeškania zo žalovanej sumy 2772,95 Eur vo výške 5,05% ročne od 14.6.2015 do jej zaplatenia.
29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.
Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.