Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2CoE-310-2018.pdf
PDF · 81.64 KB
No categories available
2CoE/310/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: C. E., nar. XX. apríla XXXX, zomr. dňa XX. novembra XXXX, naposledy bytom V. XX, XXX XX, občan Slovenskej republiky, o vymoženie 264,08 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 17Er/1068/2014-19 zo dňa 23. apríla 2015 takto
rozhodol:
Exekučné konanie z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č. k. 17Er/1068/2014-19 zo dňa 23. apríla 2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že návrhom zo dňa 24. mája 2014 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnej na vymoženie sumy 264,08 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 06099/09 zo dňa 2. júla 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20. júla 2009 a vykonateľnosť dňa 23. júla 2009. Exekučný súd preskúmal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučný titul, pričom zistil, že oprávnený ako dodávateľ a povinná ako spotrebiteľ uzatvorili dňa 6. marca 2008 zmluvu o úvere (ďalej len „Zmluva“). Zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Exekučný súd posúdil právny vzťah zo Zmluvy ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa podľa výpisu z obchodného registra, ako aj vzhľadom k tomu, že mu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa exekučného súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Povinná nemala možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah Zmluvy, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. V danej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky rozhodoval rozhodcovský súd zvolený výlučne oprávneným. Rozhodcovský súd, ako vyplýva z predmetného rozhodcovského rozsudku, absolútne opomenul aplikovanie kogentných noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Rozhodcovský súd starostlivo posúdil postavenie a podnikateľské riziko oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa náležitú pozornosť nevenoval. Nielenže neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky v Zmluve, ale priznal oprávnenému aj plnenie v rozpore s dobrými mravmi, a to zmluvnú pokutu v sadzbe 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Dojednanie sankcie za nesplnenie zmluvnej povinnosti je podľa exekučného súdu nielen v rozpore s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa, ale pre rozpor s dobrými mravmi aj v rozpore so zásadou ekvity, ktorá je pre oblasť súkromného práva určujúcou.
Exekučný súd tak dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v Zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto ňou spotrebiteľ nie je viazaný, nakoľko je pre rozpor s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka neplatná. Na základe uvedeného exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. 2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 221 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa oprávneného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f) OSP a zároveň súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Oprávnený má za to, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“). Exekučný súd podľa oprávneného na zistený skutkový stav aplikoval okrem ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku aj ustanovenie § 45 ZRK. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených dokladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa podľa oprávneného obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Oprávnený je však toho názoru, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera exekučný súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Podľa oprávneného v prípade, ak súd na zistený skutkový stav veci aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 ZRK spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania o práva, ktoré im priznáva ZRK. Postupom exekučného súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 ZRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom ZRK. Oprávnený ďalej uvádza, že má za to, že exekučný súd nesprávne zistil skutkový stav veci, keďže namieta skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva / rozhodcovská doložka. Oprávnený totiž poukázal na skutočnosť, že s povinnou uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa ustanovenia § 3 a nasled. ZRK formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Exekučný súd podľa oprávneného dostatočne nezisťoval túto skutočnosť, čím zaťažil konanie vadou nesprávne zisteného skutkového stavu. V zmysle článku 2 rozhodcovskej zmluvy je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. Zmluvné strany sa v zmysle čl. 2 ods. 2 druhá veta rozhodcovskej zmluvy dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy, t. j. povinnej nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so Zmluvou na všeobecný súd. Vo veci námietky konajúceho súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom v súvislosti s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, oprávnený poukázal na odôvodnenie zákonodarcu, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci teda exekučný súd konal nad rámec zákonných ustanovení.
3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.
4. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) z obsahu spisu zistil, že tento obsahuje na č. l. 39 rovnopis Uznesenia Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 3D/971/2016-13, Dnot 248/2016 zo dňa 24. januára 2017, ktorý prostredníctvom notárky JUDr. Magdalény Valušovej, poverenej Okresným súdom Rimavská Sobota funkciou súdneho komisára v dedičskej veci po povinnej ako poručiteľovi, ktorá zomrela dňa 11. novembra 2016, rozhodol prvou výrokovou vetou tak, že konanie o dedičstve zastavil. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 7. marca 2017. Z odôvodnenia daného uznesenia vyplýva, že povinná ako poručiteľ bola nemajetná, a preto súd rozhodol podľa § 187 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok o zastavení dedičského konania z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiadny majetok.
6. Podľa § 243d ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku (1) exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. (2) Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
7. Podľa § 378 ods.1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
9. Podľa § 62 ods. 1 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
10. Podľa § 63 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
11. Podľa § 382 CSP ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.
12. Odvolací súd vzhľadom na citované ustanovenie § 382 CSP vyzval oprávneného výzvou zo dňa 29. apríla 2019, aby sa v lehote 10 dní od doručenia výzvy vyjadril k možnému použitiu § 62 a § 63 CSP v nadväznosti na znenie § 161 CSP s tým, že po márnom uplynutí uvedenej lehoty bude mať odvolací súd za to, že svoje právo na vyjadrenie oprávnený nevyužíva. Predmetná výzva bola právnemu zástupcovi oprávneného doručená dňa 30. apríla 2019, pričom v súdom stanovenej lehote nebolo vyjadrenie podané.
13. Z obsahu spisu vyplýva, že povinná dňa 11. novembra 2016 zomrela a vzhľadom na zastavenie dedičského konania pre nemajetnosť povinnej ako poručiteľa je možné skonštatovať, že vo veci nie je žiadny právny nástupca povinnej, na ktorého by prešla povinnosť úhrady záväzku, ktorý má byť predmetom oprávneným navrhovanej exekúcie. Keďže Exekučný poriadok nemá vlastné ustanovenia, ktoré by reagovali na danú procesnú situáciu, vo veci je potrebné subsidiárne aplikovať vyššie citované relevantné ustanovenia CSP. Z dôvodu, že povinná zomrela počas konania skôr, ako sa toto konanie právoplatne skončí, a to bez právneho nástupcu, v konaní nie je možné ďalej pokračovať. Odvolací súd preto exekučné konanie podľa § 63 ods. 1 CSP zastavil.
14. Z dôvodu zastavenia exekučného konania odvolací súd vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia neposudzoval.
15. O náhrade trov exekučného konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.
16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).