Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9T-50-2021.pdf
PDF · 85.24 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-9T/50/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.02.2022 v Kežmarku, takto
rozhodol:
Obžalovaný
W. M., nar. XX.XX.XXXX v Kežmarku, trvale bytom E. XXXX/X, Kežmarok,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
dňa 16.03.2021, okolo 08:30 hod., v Kežmarku, po štátnej ceste č. III/3089 na ulici I. G., v smere od železničného priecestia k areálu autoservisu, okres Kežmarok, viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky F. F. M., evidenčné číslo B. XXX S., vlastníčky W. B., pričom uvedené vykonal aj napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok č. k. 9T/113/2020-275 zo 16.10.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 18.12.2020 mu bol za trestný čin nebezpečného prenasledovania podľa § 360 a ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a) Trestného zákona a iné, okrem iného, uložený aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 1 (jedného) roka, ktorého výkon sa začal počítať odo dňa právoplatnosti uvedeného trestného rozkazu,
t e d a
maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti,
č í m s p á c h a l
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á
Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 49 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal na Okresný súd Kežmarok dňa 14.06.2021 obžalobu pod sp. zn. Pv 183/21/7703-3 na obžalovaného W. M. pre skutok, ktorého sa mal tento obžalovaný dopustiť tak, ako je tento skutok uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku a ktorý prokurátor právne kvalifikoval ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.
Po prednese obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.02.2022 bol obžalovaný W. M. na tomto hlavnom pojednávaní poučený o tom, že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, môže urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení urobil obžalovaný vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, a to, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu v obžalobe prokurátora kladie za vinu. Na to súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku a obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal ,,áno“. V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného o vine prijať. Následne súd vyhlásenie obžalovaného W. M. o vine zo spáchania stíhaného skutku, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe, podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní a v kontexte priznania obžalovaného v prípravnom konaní súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného. Následne v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku súd rozhodol, že sa na hlavnom pojednávaní vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a následne na hlavnom pojednávaní súd v rámci dokazovania prečítal obsah listinných dôkazov.
Preto súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine, bez ďalšieho dokazovania ohľadom jeho viny, uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pričom obžalovaný v skutkovej vete opísaným konaním maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti, čím obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona. Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného posúdil ako konanie v priamom úmysle, pretože obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je záujem na rešpektovaní rozhodnutí súdov /§ 15 písm. a) Trestného zákona/.
Zo správy o povesti obžalovaného vypracovanej dňa 24.05.2021 Mestom Kežmarok vyplýva, že obžalovaný sa dopustil piatich priestupkov. Dňa 11.01.2014 porušil VZN mesta, ktorým sa obmedzuje alebo zakazuje predaj a požívanie alkoholických nápojov na verejnosti, dňa 17.01.2014 spáchal priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. m) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, dňa 22.02.2014 spáchal priestupok proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého prejednanie bolo postúpené príslušnému orgánu, dňa 22.04.2014 spáchal priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a dňa 04.03.2014 spáchal priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. m) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 15 krát postihnutý za priestupky (vrátane priestupkov uvedených v správe mesta Kežmarok), pričom sa jednalo len o priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Z evidenčnej karty vodiča - obžalovaného vyplýva, že obžalovaný bol 16 krát postihnutý za priestupky na úseku cestnej premávky, pričom má evidovaný jeden zákaz činnosti spočívajúci v zákaze vedenia motorového vozidla a jeden trestný čin, pričom oba sú evidované v súvislosti s konaním vedeným na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 9T 113/2020.
Z odpisu Registra trestov SR týkajúceho sa obžalovaného, generovaného elektronicky dňa 02.02.2022 vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 3 krát súdne trestaný, pričom v prípade prvých dvoch odsúdení tunajším súdom v konaniach vedených pod sp. zn. 6T 7/2014 a 6T 88/2015 sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený, pretože sa v skúšobnej dobe podmienečne odložených výkonov trestov odňatia slobody osvedčil. Tretie, a posledné jeho odsúdenie, predstavuje odsúdenie v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9T 113/2020.
Súd pripojil a na hlavnom pojednávaní oboznámil podstatný obsah spisu vedeného na tunajšom súd pod sp. zn. 9T 113/2020. Dňa 07.10.2020 podal prokurátor na tunajší súd obžalobu na obžalovaného W. M. pre dva samostatné skutky, pričom skutok v bode 1 obžaloby právne kvalifikoval ako prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a) Trestného zákona a skutok v bode 2 obžaloby ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona. Trestným rozkazom zo dňa 16.10.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.12.2020 súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutkov v zmysle podanej obžaloby a pri zachovaní ich právnej kvalifikácie z podanej obžaloby uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 4 rokov. V rámci probačného dohľadu uložil obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, ďalej obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktovania sa s poškodenou W. B., v zákaze priblížiť sa k poškodenej W. B. na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a v príkaze nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia a tiež povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Zároveň mu súd uložil trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu jedného roka a trest prepadnutia veci. Následne vydané opravné uznesenie nemenilo druh a ani výšku uložených trestov týmto trestným rozkazom.
Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
V prospech obžalovaného súdu zistil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a to, že obžalovaný priznal spáchanie trestného činu a tiež jeho spáchanie vo svojej záverečnej reči úprimne oľutoval. Na strane druhej súd u obžalovaného zistil aj jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona a to, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. Súd pritom prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný tento trestný čin spáchal v skúšobnej dobe podmienečne odloženého výkonu trestu odňatia slobody v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9T 113/2020 s tým, že pri tomto odsúdení sa neuplatňuje fikcia neodsúdenia. Pri rovnakom pomere poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností 1:1, súd trestnú sadzbu trestu odňatia slobody uvedenú ustanovení § 348 ods. 1 Trestného zákona až na dva roky postupom podľa § 38 ods. 2 a nasl. odseky tohto § Trestného zákona neupravoval a pri ukladaní trestu vychádzal z takto zákonom určenej trestnej sadzby.
Súd na jednej strane zohľadnil osobu obžalovaného, ktorý už bol v minulosti súdne trestaný a hoci sa na prvé dve jeho odsúdenia uplatňuje fikcia neodsúdenia, uvedené ešte neznamená, že sa trestných činov nedopustil. Trestný čin v prejednávanej trestnej veci navyše spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, teda ani hrozba premeny podmienečne odloženého výkonu trestu na trest nepodmienečný a príležitosť, ktorú mu súd podmienečným odkladom výkonu trestu poskytol ho neodradili od spáchania ďalšieho trestného činu, ktorý je predmetom tejto trestnej veci, resp. neviedli k tomu, aby sa trestnej činnosti vyhýbal a viedol riadny život. Všetky tieto skutočnosti vedú súd k nutnosti uloženia najprísnejšieho druhu trestu, ktorým je trest odňatia slobody.
Pri určení výšky trestu odňatia slobody súd okrem vyššie uvedených okolností na strane obžalovaného zohľadnil aj jeho postoj k trestnému činu, kedy sa obžalovaný ku skutku priznal a skutok aj úprimne oľutoval, ako aj menšiu závažnosť ním spáchaného prečinu, s ktorým nie je spojený žiaden materiálny alebo nemateriálny následok (okrem porušenia záujmu štátu na rešpektovaní súdnych rozhodnutí). Preto súd rozhodol o uložení trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 4 mesiacov. Z dôvodu spáchania tohto úmyselného trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9T 113/2020, súd v zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona nemohol výkon tohto trestu podmienečne odložiť. Súd má za to, že trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov v jeho nepodmienečnej forme je spravodlivou odpoveďou
štátu na porušenie jeho záujmov a zohľadňuje tak osobu obžalovaného, jeho postoj k trestnému činu ako aj okolnosti, za ktorých bol trestný čin spáchaný. Už len samotný nepodmienečný výkon tohto trestu je dostatočne prísnym trestom na to, aby obžalovaného odradil od toho, aby sa v budúcnosti dopustil ďalšieho trestného činu, čím bude naplnený aj preventívny účel trestu.
Nakoľko obžalovaný nebol doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho za splnenia podmienok uvedených v § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Pokiaľ sa jedná o prokurátorom navrhovaný trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel, súd ho vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti, ktoré súd zvažoval pri ukladaní trestu odňatia slobody nepovažoval za nevyhnutné uložiť, nakoľko by nenapĺňal požiadavku primeranosti trestu. Je pravdou, že obžalovaný spáchal tento trestný čin v súvislosti s vedením motorového vozidla, ale na strane druhej je nutné zohľadniť už prísnosť uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody ako aj skutočnosť, že obžalovaný vedením motorového vozidla nespôsobil žiadnu škodu a ani neohrozil nikoho život, zdravie alebo majetok. Súd má za to, že už uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov, kedy jeho nepodmienečnú formu musel súd zvoliť (§ 49 ods. 2 Trestného zákona) je dostatočne prísny a zohľadňuje všetky aspekty účelu trestu a pridanie trestu zákazu činnosti k tomuto trestu by už aj obžalovaný mohol pociťovať ako trest neprimeraný, čím by sa negoval výchovný účel trestu, ktorý môže by naplnený len vtedy, ak trest bude nielen súd ale aj páchateľ vnímať ako trest spravodlivý a primeraný. maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Kežmarok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.