Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-103-2018.pdf
PDF · 101.33 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/103/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcov: 1/ O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. O. U. XXXX/XX, Q., 2/ I. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, Q., obidvaja zastúpení: JUDr. Jozef Pikuliak, advokát so sídlom Námestie slobody 58, Čadca, proti žalovanému: Mesto Topoľčany, Námestie M. R. Štefánika 1/1, Topoľčany, IČO: 00 311 162, zastúpený: Kvasňovský & Partners, Advokáti s.r.o., Dunajská 32, Bratislava, IČO: 51 003 848, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 07.02.2018 č.k. 6C/284/2016-245, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia sa domáhali určenia, že pozemky predstavujúce parcely reg. „C“ č. XXX - záhrady o výmere 2303 m2 a č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 254 m2 v kat. úz. Q. zapísané na LV č. XXXX patrili ku dňu smrti J. O., zomretého dňa XX.XX.XXXX a Q. O., zomrelej dňa XX.XX.XXXX do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 03.03.1951 uzatvorili právni predchodcovia žalobcov J. O. a manželka Q. ako kupujúci s predávajúcou I. U. kúpnopredajnú zmluvu, na základe ktorej predávajúca I. U. odpredala parc. č. 647/3 o výmere 547 m2, parc. č. 647/5 o výmere 60 m2, parc. č. 647/6 o výmere 620 m2, parc. č. 647/7 o výmere 620 m2, celkom plochu o výmere 1847 m2 a to za kúpnu cenu 46.170,- Kčs. V pozemkovej knihe boli právni predchodcovia žalobcov vedení ako spoluvlastníci každý v 1 -ici uvedených nehnuteľností. Podľa tvrdení žalobcov kúpili od pozemnoknižných spoluvlastníkov U. E., Q. E. a P. E. pozemnoknižné parcely v kat. úz. Q. parc. č. 649/5 o výmere 282 m2, parc. č. 649/6 o výmere 308 m2, parc. č. 649/7 o výmere 300 m2. Tieto parcely užívali právni predchodcovia na základe zmluvy o nájme a kúpnu zmluvu podpísali až po skončení nájmu 30.09.1952, avšak pri sťahovaní sa kúpna zmluva stratila a nebol vykonaný jej zápis do pozemkovej knihy. Rozhodnutím Mestského národného výboru Topoľčany, odbor územného plánovania a architektúry zo dňa 30.04.1979 došlo k vyvlastneniu v prospech Československého štátu zastúpeného Mestským národným výborom Topoľčany pre výstavbu zariadení predškolskej výchovy, a to vo vložke č. 2155 parc. č. 647/3 o výmere 566 m2, parc. č. 647/5 o výmere 62 m2, parc. č. 647/6 o výmere 643 m2, parc. č. 647/7 o výmere 643 m2 na mená J. O. v 1-ine a manželka Q. tiež v 1-ine, označené v EN ako parc. č. 715 o výmere 2614 m2. Ďalej vo vložke č. 1644 parc. č. 649/5 o výmere 290 m2, parc. č. 649/6 o výmere 322 m2, parc. č. 649/7 o výmere 314 m2 na mená U. E. v 1-ine, Q. E. v 1-ine a R. E. v 1-ine označené v EN ako parc. č. 716 o výmere 226 m2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 126 ods. 1, § 132 ods. 1 OZ, § 137 písm. c/ CSP, § 116 ods.
1 zákona č. 141/1950 Zb. ako aj ust. § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon) a ust. § 112 ods. 1 a § 114 ods. 1 citovaného zákona. Skôr ako pristúpil k vecnému prejednaniu veci sa zaoberal návrhom žalovaného na zastavenie konania v dôsledku prekážky veci rozsúdenej - res iudicata. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej znamená, že už raz v tej istej veci bolo právoplatne rozhodnuté. V konaní Okresného súdu Topoľčany pod sp. zn. 4C/189/03 šlo o totožnosť predmetu konania, t.j. o určenie vlastníctva k tým istým nehnuteľnostiam a konanie sa týkalo tých istých osôb, teda žalobcov v 1. a 2. rade a tiež ich právnej predchodkyne Q. O.. Rozsudkom súdu zo dňa 12.03.2004 č.k. 4C/189/2003-84 bol návrh zamietnutý. Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože žalobcovia podali voči nemu odvolanie a v odvolacom konaní došlo z ich strany k späťvzatiu žaloby a konanie bolo vo veci zastavené uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 07.04.2005 č.k. 9Co/139/2004-102. J. O. a Q. O. kúpili od pôvodných pozemnoknižných vlastníkov U. E., Q. E. a P. E. pozemnoknižné parcely v kat. úz. Q. a to parc. č. 649/5 o výmere 282 m2, parc. č. 649/6 o výmere 308 m2 a parc. č. 649/7 o výmere 300 m2. Kúpnu zmluvu podpísali 30.09.1952, avšak pri sťahovaní sa kúpna zmluva stratila a nebol vykonaný jej zápis do pozemkovej knihy. Ďalej sa zaoberal naliehavým právnym záujmom na požadovanom určení a uviedol, že naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje stav právnej neistoty medzi stranami a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. V danej veci žalobcovia poukazujú na nulitnosť rozhodnutia o vyvlastnení pre jeho nezrozumiteľnosť a neurčitosť. Mimo rámec správneho súdnictva všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu, môže ho preskúmať len so zreteľom na to, či ide o nulitný akt. Z predmetného rozhodnutia Mestského národného výboru Topoľčany - odboru územného plánovania a architektúry vydaného dňa 30.04.1979 pod č. UPA3940/1978 jednoznačne vyplýva, že pri jeho vydaní bolo postupované v zmysle ustanovení Stavebného zákona. Mestský národný výbor mal právomoc na vydanie takéhoto rozhodnutia a súd nezistil nezrozumiteľnosť a neurčitosť tohto rozhodnutia, pretože z neho jednoznačne vyplýva, čo bolo predmetom rozhodnutia, aké nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. Q. a zapísané vo vložke č. 2155 ako parc. č. 647/3, 647/5, 647/6 a 647/7, ktoré boli vedené na mená právnych predchodcov žalobcov J. O. v 1-ine a manželky Q. O. v 1-ine. Predmetom tohto rozhodnutia boli tiež parc. č. 649/5, 649/6 a 649/7 zapísané vo vložke č. 1644 na mená U. E., E.. Q. E. a R. E.. Rozhodnutie tiež obsahuje uvedenie náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti, jej výšku a konkrétne rozdelenie medzi právnych predchodcov žalobcov a tiež vlastníkov parciel vo vložke č. 1644. Zrozumiteľnosť a určitosť tohto rozhodnutia bola daná aj pre samotných právnych predchodcov žalobcov, ktorí proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie, v ktorom nespochybňujú nezrozumiteľnosť a určitosť rozhodnutia. Ďalej namietajú, že toto rozhodnutie o vyvlastnení nenadobudlo právoplatnosť z dôvodu, že ich právni predchodcovia podali odvolanie voči tomuto rozhodnutiu a rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktorým bolo zamietnuté ich odvolanie, nebolo doručené Q. O.. Toto ich tvrdenie sa nezakladá na pravde, pretože rozhodnutie bolo doručené riadne všetkým účastníkom a teda i právnym predchodcom žalobcov, ktorí proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie, o ktorom rozhodol Okresný národný výbor Topoľčany dňa 20.08.1979, pričom išlo o konečné rozhodnutie vo veci. Právoplatnosť rozhodnutia nespochybňovali ani samotní právni predchodcovia žalobcov, ktorí podali žiadosť o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení listom dňa 05.03.1982. Rovnako keby považovali rozhodnutie za neprávoplatné, neboli by sa domáhali uplatnenia reštitučného nároku podľa zákona č. 503/2003 Z.z. V ďalšej časti svojho rozhodnutia sa zaoberal otázkou vydržania, keď žalobcovia tvrdili, že parcely, ktoré užívali ich právni predchodcovia nadobudli do vlastníctva kúpnou zmluvou, ktorú však stratili. V danej veci žalobcovia nepreukázali dobromyseľnosť, keď tvrdili, že ich právni predchodcovia uzatvorili kúpnu zmluvu a to po skončení nájmu, avšak žiadnym hodnoverným spôsobom ich tvrdenie nebolo preukázané. Predložil iba prehlásenie Q. O. o tom, že pri sťahovaní stratili všetky doklady o kúpnej zmluve, čo však ich tvrdenie nepreukazuje. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli v zákonnej lehote odvolaním žalobcovia v 1. a 2. rade a domáhali sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje odvolanie odôvodnili ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP. Uviedli, že nesúhlasia s právnym názorom súdu prvej inštancie, že rozhodnutie o vyvlastnení je určité a zrozumiteľné. Ak bol predmetom vyvlastnenia pozemok identifikovaný iba z údajov pozemkovej knihe, je takto označený pozemok neurčitý. Ak právny poriadok a súdna judikatúra vychádzali z požiadavky identifikácie nehnuteľností zapísaných v pozemkovej knihe s pozemkami v evidencii nehnuteľnosti, potom absencia identifikácie, alebo jej vada zakladá vadu právneho úkonu, alebo rozhodnutia pre neurčitosť pozemku. V rozhodnutí o vyvlastnení sa síce uvádza aj údaj o parc. č. 715 a 716 EN, súd však k tomuto nevyslovil žiaden skutkový ani právny názor a neodpovedal na námietky žalobcov, prečo údaj o parcelách EN 715 a 716 nestačí na
určitosť predmetu vyvlastnenia. Z toho dôvodu považujú rozsudok za nepreskúmateľný. Je toho názoru, že neurčitosť predmetu vyvlastnenia, či už ide o neurčitosť označenie pozemkov alebo neurčitosť, resp. absencia označenia predmetu vyvlastnenia, za ktorých je vo výroku rozhodnutia o vyvlastnení určená náhrada za vyvlastnenie, resp. určenie náhrady bez určenia predmetu vyvlastnenia vo výroku rozhodnutia sami o sebe i spolu, spôsobujú takú mieru neurčitosti predmetu vyvlastnenia, že má rozhodnutie povahu nulitného rozhodnutia, z ktorého nevznikli žiadne práva a povinnosti. Tiež neuviedol prečo je rozhodnutie o vyvlastnení právoplatné a v tejto časti je rozsudok nepreskúmateľný. Nepriamo však nevyslovil právny názor, že ho za právoplatné považuje. V danej veci je otázka právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení základná. Ak súd neodpovedal na takéto tvrdenie žalobcov, porušil ich právo na riadny súdny proces. Ďalej je nepreskúmateľné skutkové zistenie a právny názor súdu, keď uviedol, že žalobcovia nepreukázali titul, i keď tvrdil, že ich právni predchodcovia uzatvorili kúpnu zmluvu. Žalobcovia pomerne podrobne popísali skutočnosti od vstupu do užívania nehnuteľností ktoré kúpili, ich oplotenie, postavenie rodinného domu na nich a ich dlhodobé, pokojné a nerušené užívanie ako vlastné. Zo všetkých týchto dôkazov logicky a vierohodne vyplýva záver o uzavretí kúpnej zmluvy na ich strane. Je tak vierohodné i ich tvrdenie, že pri sťahovaní do domu stratili kúpnu zmluvu, ktorú uzavreli s E.. V praxi sa stáva, že sa právny titul stratí. Zo súdnej judikatúry ale vyplýva, že strata titulu nebráni dobromyseľnosti držiteľa. Považujú rozsudok súdu prvej inštancie za vadný, pretože súd dôkazy nesprávne vyhodnotil, resp. niektoré vôbec nevyhodnotil a ako sa vysporiadal so skutočnosťami, ktorými žalobcovia preukazovali tvrdenie o vydržaní vlastníckeho práva.
3. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že súd správne vyhodnotil vykonané dôkazy, na základe čoho dostatočne a správne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a preto žiadal, aby rozsudok súdu prvej inštancie bol ako vecne správny potvrdený.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), prejednal odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade na odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP), doplnil dokazovanie výsluchom žalobcov v l. a 2. rade a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
5. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje na správne a preto ich nebude opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd udáva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vyčerpávajúce, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu v prejednávanej veci výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil svoje právne závery a tieto i primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobcovia sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňujú neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, na ktoré túto časť rozhodnutie kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.
6. Žalobcovia v podanom odvolaní namietajú nesprávne právne posúdenie veci. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva a o omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyvodil.
7. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie nepochybil v tom, že by jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobcovia v odvolaní spochybňujú záver súdu prvej inštancie o právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia MS NV Topoľčany ÚPA3940/78 zo dňa 30.04.1979. Žalobcovia už v konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 19Sp/97/2009 spochybňovali právoplatnosť uvedeného vyvlastňovacieho rozhodnutia, keď v rozsudku zo dňa 03.06.2011 krajský súd vyslovil svoj právny
názor o právoplatnosti rozhodnutia, ktorý odvodzoval aj z rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 05.01.1984 č.k. 6C/236/83-28 v spojení s rozsudkom odvolacieho Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.03.1984 č.k. 11Co/136/84-38, z ktorého vyvodil, že je nepochybne preukázané, že oprávnené osoby napriek „právoplatnosti“ vyvlastňovacie rozhodnutie nerešpektovali. O odvolaní proti tomuto rozsudku, ktorý napadli odvolaním žalobcovia rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 01.08.2012 č.k. 10Sžr/125/2011, ktorý sa tiež otázkou právoplatnosti vyvlastňovacích rozhodnutí zaoberal a poukázal na predchádzajúce konania, v ktorých sa tiež súdy touto otázkou zaoberali. Najvyšší súd v tomto svojom rozhodnutí nepovažoval túto námietku za opodstatnenú. Konštatoval, že v konaní bolo preukázané, že vyvlastňovacie rozhodnutie bolo doručené všetkým účastníkom konania. J. a Q. O. využili možnosť podať opravného prostriedku proti tomuto rozhodnutiu a odvolanie rozhodol ONV Topoľčany rozhodnutím číslo Výst2064/79/ČER zo dňa 20.08.1979 tak, že odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil, pričom išlo o konečné rozhodnutie vo veci vyvlastnenia. V tomto istom rozhodnutí najvyšší súd ďalej konštatuje, že žalobcovia rozhodnutie o vyvlastnení napriek jeho právoplatnosti nerešpektovali. Ďalej sa zaoberá úvahami, že ak by žalobcovia od počiatku zastávali názor, že rozhodnutie o vyvlastnení nenadobudlo právoplatnosť, neboli by mali dôvod na uplatnenie reštitučného nároku podľa zákona č. 503/2003 Z.z. Odvolací súd preto nemal dôvod spochybňovať právoplatnosť vyvlastňovacieho rozhodnutia, keď túto otázku už riešili súdy v predchádzajúcich konaniach, a preto v zmysle ust. § 194 ods. 2 CSP na tieto prihliadal. Ako ďalšiu odvolaciu námietku žalobcovia udávali, že vyvlastňovacie rozhodnutie je nulitný právny akt, pretože je neurčitý a nezrozumiteľný. K tejto ich námietke odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí v bode 31. rozsudku správne vyporiadal s ich námietkou, keď vyvodil, že Mestský národný výbor Topoľčany mal dostatok právomoci na vydanie rozhodnutia o vyvlastnení, pričom nezistil jeho nezrozumiteľnosť a neurčitosť. Odvolací súd sa s takýmto právnym posúdením stotožňuje, keď z vyvlastňovacieho rozhodnutia je jednoznačne uvedené aké nehnuteľnosti v kat. úz. mesta Q. a komu boli vyvlastnené. Presne je uvedená pozemnoknižná vložka, ako aj parcely a ich výmera. Napokon uvedeným rozhodnutím sa zaoberali súdy v predchádzajúcich konaniach a ani v jednom konaní nebola konštatovaná jeho nulitnosť. Z uvedených dôvodov je preto táto námietka žalobcov neopodstatnená.
8. V neposlednom rade žalobcovia vo svojom odvolaní uvádzali, že nehnuteľnosti nadobudli vydržaním. Právny zástupca v žalobe uviedol, že právni predchodcovia žalobcov uplynutím 10 rokov dňom 30.09.1962 k pozemkom, predstavujúcim pozemnoknižné parc. č. 649/5, 649/6 a 649/7 nadobudli vlastnícke právo vydržaním podľa § 116 ods. 1 OZ č. 141/1950 Zb.
9. Podľa § 116 ods. 1 OZ zák. č. 141/1950 Zb. vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite 3 roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba 10-ročná.
10. Keďže žalobcovia tvrdia, že nehnuteľnosti, ktoré kupovali od U. E., Q. E. a P. E. kúpili po uplynutí nájmu, t. j. dňom 30.09.1952, tak podľa ich názoru uplynula vydržacia doba najneskôr niekedy v roku 1962, bolo preto na daný stav aplikovať zák. č. 141/1950 Zb. Ak by boli splnené všetky predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním podľa Občianskeho zákonníka z roku 1950, nemožno preto už splnenie predpokladov pre vydržanie posudzovať podľa neskoršie platných právnych predpisov (R 112/2000).
11. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť splnené zároveň tieto zákonné predpoklady: a/ nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b/ nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania, počas zákonom stanovenej doby a c/ spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolností konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať mal, alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod stačí, ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu takýto právny titul svedčí.
12. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.
13. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobcovia nepreukázali takýto právny titul, keď poukazovali len na kúpnu zmluvu, ktorá sa mala stratiť. Odvolací súd po doplnení dokazovania výsluchom žalobcov na odvolacom pojednávaní sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, pretože z výsluchov žalobcov nebolo jednoznačne preukázané, že skutočne k uzatvoreniu takejto kúpnej zmluvy malo prísť. Žalobca v 1. rade tvrdí, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo hneď po tom, ako bol skončený nájom, na druhej strane však tvrdí, že k vyplateniu kúpnej ceny došlo až niekedy v roku 1953 v dôsledku meny peňazí. Na preukázanie týchto svojich tvrdení však nenavrhli vykonať žiadne dokazovanie tak pred súdom prvej inštancie, ako aj na odvolacom súde, a preto treba konštatovať, že skutočne takýto právny titul nebol preukázaný. Naviac odvolací súd dopĺňa, ak by aj v prípade bol preukázaný nadobúdací právny titul, jednoznačne možno konštatovať, že právni predchodcovia žalobcov neboli dobromyseľní, počas celej vydržacej doby. Túto skutočnosť odvolací súd vyvodzuje z výsluchu žalobcu tak pred súdom prvej inštancie, ako aj na odvolacom súde, ktorý uviedol, že ešte niekedy v roku 1957 došlo k vyvlastneniu nehnuteľností za úmyslom tam spraviť parkovisko, v tomto smere sa viedol súdny spor, ktorý jeho právni predchodcovia vyhrali. Z uvedeného je preto možné konštatovať, že právni predchodcovia žalobcov po tom, čo došlo k vyvlastneniu nehnuteľností niekedy v rokoch 1957-1960 stratili dobromyseľnosť, pretože vedeli, že kúpnou zmluvou od E. nehnuteľnosť nenadobudli, keďže táto bola predmetom vyvlastňovacieho konania a napokon sami iniciovali i E., aby takéto rozhodnutie napadli odvolaním. Týmto okamihom stratili dobrú vieru v tom, že im nehnuteľnosť patrí, a preto z týchto dôvodov nemohli nadobudnúť nehnuteľnosť vydržaním, keďže nebol splnený jeden zo základných predpokladov nadobudnutia nehnuteľnosti vydržaním a to dobromyseľnosť počas celej vydržacej doby.
14. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a to i v časti o nároku trov konania.
15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust, § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).