Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-3320-2001.pdf
PDF · 73.52 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-1Er/3320/2001
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Einsteinova 25, IČO: 35 942 436 proti povinnému: H. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom v I., H. XX o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému 78,60 € s príslušenstvom a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Dulinom
rozhodol:
Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.
Exekúciu z a s t a v u j e.
Náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 27.07.2001 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému 78,60 € s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný platobný výmer Chemickej zdravotnej poisťovne Apollo, č. 2000451877 zo dňa 28.09.2000. Dňa 07.08.2001 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd udelil poverenie č. 5803 020462 * zo dňa 19.10.2001. Dňa 26.09.2018 doručil súdny exekútor súdu návrh na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že povinný je nemajetný. Podľa ust. § 235 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa ust. § 243h Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Podľa ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania exekúciu súd zastaví ak: a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci, ktoré sú z exekúcie podľa § 114 a 115 vylúčené, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) to ustanovuje tento zákon. Súdny exekútor žiadal zastaviť exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia súd po oboznámení sa s exekútorským spisom zistil, že súdny exekútor zisťoval majetkové pomery povinného lustráciou pričom bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom, resp. držiteľom motorového vozidla. Ďalej súdny exekútor zisťoval účty povinného súčinnosťou s bankami na základe čoho súdny exekútor zistil, že povinný nemá vedený žiaden účet v peňažnom ústave. Lustráciou v Sociálnej poisťovni bolo
zistené, že povinný je dlhodobo nezamestnaný. Lustráciou katastra nehnuteľností bolo zistené, že povinný nie je vedený ako vlastník nehnuteľného majetku. Vzhľadom na vyššie uvedené súdny exekútor konštatoval, že povinný nevlastní žiaden majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou, nakoľko boli vykonané opakované lustrácie na príslušné úrady. Šetrením dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a ďalším výkonom by dochádzalo iba k neúmernému zvyšovaniu trov. Exekučný poriadok platný ku dňu začatia exekučného konania neupravoval ako dôvod zastavenia exekúcie nemajetnosť povinného, preto súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Preto súd exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Podľa ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Podľa ust. § 203 Exekučného poriadku v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 189,85 €. Pred posudzovaním účelnosti súdnym exekútorom vyčíslených trov exekúcie súd najskôr skúmal, či je možné niektorého z účastníkov tohto exekučného konania zaviazať na prípadnú úhradu priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Nakoľko exekučné konanie sa začalo dňa 27.07.2001, súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie postupoval podľa prechodného ustanovenia § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého sa konania začaté do 1. februára 2002 dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa predpisov účinných do 31.01.2002. Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v tomto znení náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Podľa § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Novelou Exekučného poriadku č. 32/2002 Z. z. došlo s účinnosťou od 01.02.2002 okrem iného k zmene ustanovenia § 203, pričom podľa ods. 1 tohto ustanovenia mal platiť trovy exekúcie súdneho exekútora oprávnený, ak zastavenie exekúcie sám zavinil a podľa ods. 2 rovnako oprávnený, ak súd exekúciu zastavil z dôvodu nemajetnosti povinného. Súd má za to, že nakoľko exekučné konanie sa začalo dňa 27.07.2001, nemožno na rozhodovanie o trovách exekúcie súdneho exekútora aplikovať ustanovenia § 203 v znení novely č. 32/2002 Z. z. a č. 348/2011 Z. z.. Vyplýva to z citovaného prechodného ustanovenia Exekučného poriadku (§ 235 ods. 2). Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 v zásade trovy exekúcie znáša povinný, pričom výnimkou je aplikácia ustanovenia § 203 Exekučného poriadku, kedy môže súd uložiť náhradu trov exekúcie oprávnenému, ak mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Zákon tiež ukladá súdu povinnosť zvážiť, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku. V danom prípade je súd toho názoru, že oprávnený nemohol pri náležitej opatrnosti predvídať, a teda že majetok povinného nebude postačovať ani na úhradu trov exekúcie. Okrem toho, ak by mal oprávnený zakaždým predvídať, že povinný zomrie, bude vymazaný z obchodného registra, bude konštatovaná jeho nemajetnosť, resp. bude na jeho majetok vyhlásený konkurz, priečilo by sa to zámeru zákonodarcu zaväzovať na úhradu trov exekúcie súdnych exekútorov zásadne povinného. Oprávneného preto nemožno na základe žiadneho ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 zaviazať na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora.
Hoci pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie procesného práva, ktoré má však materiálnu povahu, práve tento charakter tohto práva pri absencii prechodného ustanovenia znemožňuje použitie všeobecnej intertemporálnej procesnej zásady, podľa ktorej sa nové procesné predpisy uplatnia aj na konania, ktoré boli začaté pred prijatím novelizovaných znení procesných predpisov. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie je možné uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi ani povinnému, a preto rozhodol tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku tohto uznesenia o zastavení exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku tohto uznesenia o náhrade trov exekúcie odvolanie nie je prípustné. (Podľa ust. § 355 ods. 2 C.s.p. v spojení s ust. § 357 C.s.p.)