Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/138/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Oľgy Kováčovej, v právnej veci žalobcu: PV C., s.r.o., E. 8, B., IČO: 22020157953, zastúpeného JUDr. Martinom Kanásom, advokátom, Školská 3, Nitra proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 28. 06. 2018 proti rozhodnutiu žalovaného č. 100845038/2018 zo dňa 27. 04. 2018, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Na základe oznámenia správcu dane zo dňa 15. 11. 2016 sa u žalobcu začala dňa 20. 12. 2016 daňová kontrola dane z príjmov právnickej osoby za rok 2014, dane z pridanej hodnoty za január až december 2014 a dane z motorových vozidiel za rok 2014.

2. Dňa 20. 04. 2017 správca dane vyzval žalobcu, okrem iného, i na predloženie dôkazov preukazujúcich uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za drevené debnenie, podvaly, hranoly na základe faktúr od dodávateľa S. D., s.r.o., vrátane faktúr č. OF 2014/42 zo dňa 28. 07. 2014 v sume 26.592,- eur (základ dane 22.160,- eur + daň z pridanej hodnoty 4.432,- eur) s dátumom dodania 28. 07. 2014 a č. OF 2014/43 zo dňa 28. 07. 2014 v sume 12.432,- eur (základ dane 10.360,- eur daň z pridanej hodnoty v sume 12.432,- eur), s dátumom dodania 28. 07. 2014. Žalobca podal vyjadrenie zo dňa 05. 05. 2017 a predložil svoju objednávku č. 2014-3 zo dňa 11. 06. 2014 adresovanú spoločnosti S. D., s.r.o. na výrobu dreveného debnenia, podvalov a hranolov v celkovej cene 22.160,- eur bez dane z pridanej hodnoty v termíne do 28. 07. 2014 s miestom plnenia Hontianska Vrbica a Želiezovce. Taktiež predložil tri dodacie listy, a to č. 2014-3 zo dňa 11. 07. 2014, č. 2014/3a zo dňa 11. 07. 2014, č. 2014/3b zo dňa 1. 07. 2014, č. 2014/3c zo dňa 11. 07. 2014, č. 2014/3d zo dňa 11. 06. 2014č. 2014/3e zo dňa 11. 06. 2014 a č. 2014/3f zo dňa 11. 06. 2014, vystavené dodávateľom (S. D., s.r.o.) pre odberateľa (žalobca).

3. Správca dane zaslal výzvu zo dňa 17. 05. 2017 spoločností S. D., s.r.o. na predloženie účtovných a daňových dokladov preukazujúcich výrobu a predaj dreveného debnenia, podvalov, hranolov potrebných na expedíciu výrobkov na základe tam uvedených faktúr (okrem iného i na základe faktúr č. OF 2014/42 zo dňa 28. 07. 2014 a č. OF 2014/43 zo dňa 28. 07. 2014) pre odberateľa PV C., s.r.o.. Spoločnosť S. D., s.r.o. reagovala v podaní zo dňa 19. 06. 2017 a správcovi dane predložila svoju objednávku zo dňa 11. 06. 2014, na základe ktorej si žalobca objednal od spoločnosti S. D., s.r.o. výrobu dreveného

debenenia, podvalov a hranovov v cene bez DPH 22.160,- eur, dodacie listy zo ňda 11. 07. 2014 v počte 4ks adňs 11. 06. 2014 v počte 3 ks, ako i objednávku č. 1/2014 zo ňda 07. 01. 2014, korou si spoločnosť S., s.r.o. objednala 115 m3 smrekového reziva s hrúbkou 55 mm, 25 mm a 29 mm s termínom dodania: priebežne podľa telefonických objednávok, s miestom dodania: sklad Horný Pial č. 131 a v cene 450,- eur za m3) od spoločnosti D. s.r.o. a faktúru č. 2 014 046 zo dňa 30. 07. 2014 od dodávateľa D., s.r.o., ktorou tento dodávateľ fakturoval odberateľovi, t.j. spoločnosti S. D., s.r.o. dodávku tovaru: rezivo smrek v hrúbke 55 mm, 25 mm a 29 mm v celkovej cene 60.018,30 eur. Správcovi dane spoločnosť S. D., s.r.o. (okrem iných faktúr) predložila i faktúry vystavenú dodávateľom: D. P., pod č. 9/2014 zo dňa 31. 10. 2014, č. 10/2014 zo dňa 30.11.2014 a 12/2014 zo dňa 15.12.2014 pre odberateľa (S. D., s.r.o.) s označením dodávky: vykonané stolárske práce, faktúru č. 0 014 046 zo dňa 30. 07. 2014 vytavenú dodávateľom D. s.r.o. pre odberateľa S. D., s.r.o. za dodanie reziva - smrek , k čomu predložila i objednávku č. 1/2014 zo dňa 07. 01. 2014 a faktúry č. OF 2014/42 a OF 2014/43 zo dňa 28. 07. 2014, ktorými dodávateľ (S. D., s.r.o.) fakturoval odberateľovi (žalobca) drevo + bedne na balenie (pripojená bola objednávka č. 2014-3 a sedem dodacích listov č. 2014/3, 2014/3a, 2014/3b, č.2014/3c všetky zo dňa 11. 07. 2014 a č.2014/3d, č. 2014/3e, č. 2014/3f všetky zo dňa 11. 06. 2014s predmetom dodania hranoly, dosky, resp. foršne.

4. Daňový úrad Bratislava (na základe dožiadania zo dňa 21. 06. 2017) v podaní zo dňa 08. 08. 2017 správcovi dane oznámil, že zásielka adresovaná spoločnosti R., spol. s r.o. (právny nástupca zaniknutej spoločnosti D., s.r.o., ktorá bola zrušená bez likvidácie ku dňu 21. 08. 2014 a zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou R., spol. s r.o. od 27. 08. 2014) ako i konateľovi tejto spoločnosti na adresu do Francúzskej republiky sa vrátila späť s poznámkou „adresát na udanej adrese neznámy“, a preto nebolo možné preveriť požadované skutočnosti.

5. Správca dane dňa 10. 10. 2017 spísal zápisnicu o výsluchu svedka P. D., ktorý potvrdil vykonanie prác pre spoločnosť S. D., s.r.o., okrem iného i podľa faktúry č. 9/2014, 10/2014 a 12/2014 a to v priestoroch odberateľa v Hornom Piali, pričom sa jednalo rezanie a hobľovanie.

6. Správca dane predvolal ako svedka I. J. (ktorý bol konateľom spoločnosti D., s.r.o. v júli 2014, teda v čase, keď táto mala dodať drevnú hmotu spoločnosti S. D., s.r.o. a zároveň posledným konateľom spoločnosti pred jej zlúčením so spoločnosťou R., spol. s r.o.), pričom zásielka sa vrátila späť s tým, že adresát je na udanej adrese neznámy. 7. Dňa 16. 10. 2017 bol ako svedok vypočutý G. D. (konateľ spoločnosti S. D., s.r.o.), ktorý potvrdil uskutočnenie obchodných transakcií medzi spoločnosťou S. D., s.r.o. ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom okrem iného i podľa faktúry č. OF 2014/42 a OF 2014/43 s tým, že práce boli vykonané v Hornom Piali a prepravu dreveného debnenia, podvalov, hranolov k odberateľovi zabezpečoval odberateľ (žalobca) vo vlastnej réžii. Prepravu smrekového reziva do Horného Pialu zabezpečoval dodávateľ reziva, t.j. spoločnosť D., s.r.o.

8. Správca dane predvolal na pojednávanie i bývalého konateľa (I. V.) spoločnosti D., s.r.o., ktorý bol konateľom do 08. 07. 2014. Tento sa však nedostavil a v podaní zo dňa 06. 11. 2017 oznámil správcovi dane, že požadované doklady sa u neho nenachádzajú, spoločnosť bola zrušená bez likvidácie zlúčením a doklady odovzdal právnemu nástupcovi.

9. Dňa 29. 11. 2017 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bolo oboznámenie žalobcu so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly, pričom správca dane zrekapituloval priebeh daňovej kontroly. Prítomný konateľ žalobcu bol podrobne oboznámený s výsledkami vykonaného dokazovania, okrem iného i za zdaňovacie obdobie júl 2014, vrátane dokazovania, ktoré sa týkalo deklarovaných dodávok od dodávateľa S. D., s.r.o. v mesiaci júl 2014. Správca dane vykonané dokazovanie vyhodnotil so záverom, že dodanie tovaru žalobcovi od spoločnosti S. D., s.r.o. nebolo preukázané relevantným spôsobom, a teda neboli splnené podmienky na uplatnené odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 6.504,- eur podľa ust. § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v zdaňovacom období júl 2014. Konateľ žalobcu uviedol, že nesúhlasí so skutočnosťami zistenými správcom dane v priebehu daňovej kontroly.

10. Správca dane dňa 29. 11. 2017 spísal protokol, v ktorom zhrnul výsledky daňovej kontroly a popísal dôkazy vykonané v jej priebehu. K zdaňovaciemu obdobiu júl 2014 uviedol, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 6.504,- eur na základe faktúry č. OF 2014/42 a OF 2014/43 od dodávateľa S. D., s.r.o. napriek tomu, že nákup tovaru uvedeného na predmetných faktúrach

dostatočne nepreukázal, v dôsledku čoho mu právo odpočítať si túto daň nemožno uznať. Protokol bol doručený zástupcovi žalobcu dňa 01. 12. 2017 spolu s výzvou zo dňa 30. 11. 2017 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Žalobca sa žiadnym spôsobom k zisteniam uvedeným v protokole nevyjadril.

11. Následne správca dane vydal dňa 04. 01. 2018 rozhodnutie, ktorým žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 6.504,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl roku 2014, žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet za uvedené zdaňovacie obdobie v sume 5.708,79 (nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní doručenom správcovi dane dňa 25. 08. 2014 v sume 5.708,79 eur, nadmerný daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 795,21 eur, rozdiel dane na úhradu 6.504,- eur. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie zo dňa 01. 02. 2018, v ktorom uviedol dôvody svojho nesúhlasu s predmetným rozhodnutím. K podanému odvolaniu predložil čestné prehlásenia svojich zamestnancov bez uvedenia dátumu vystavenia, prehlásenia svojich odberateľov bez uvedenia dátumu vystavenia, resp. z decembra 2017, ilustračnú fotodokumentáciu, medzinárodné nákladné listy vystavené v roku 2014, resp. v januári a februári 2015, na ktorých je uvedené miesto nakladania Želiezovce, resp. Hontianska Vrbica a ďalšie listiny. 12. V predloženom spise sa nachádzajú i faktúry vystavené dodávateľom (S. D., s.r.o.) pre odberateľa (žalobca) pod č. 0F 2014/42 zo dňa 28. 07. 2014 s dátumom dodania 28. 07. 2014, a č. OF 2014/43 zo dňa 28. 07. 2014 s dátumom dodania 28. 07. 2014, ktorými dodávateľ fakturoval odberateľovi výrobu dreveného debnenia, podvalov, hranolov potrebných na expedíciu výrobkov.

13. V daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014 žalobca uviedol daň celkom v sume 15.998,15 eur, odpočítanie dane celkom v sume 21.706,94 eur, z toho podľa ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v sume 21.632,24 eur a uplatnil si nadmerný odpočet v sume 5.708,79 eur.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

14. O podanom odvolaní žalobcu zo dňa 01. 02. 2018 rozhodol žalovaný ako odvolací orgán podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, že rozhodnutím č. 100845038/2018 zo dňa 27. 04. 2018 (žalobou napadnuté rozhodnutie) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 100030086/2018 zo dňa 04. 01. 2018.

V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe faktúr č. OF 2014/42 zo dňa 28. 07. 2014 a č. OF 2014/43 zo dňa 28. 07. 2014 od dodávateľa S. D., s.r.o., ktoré mu správca dane nepriznal. Ďalej popísal skutkový stav zistený a vyhodnotený správcom dane tak, ako je tento uvedený v I. časti tohto rozsudku (body 2 až 13).

V ďalšej časti svojho rozhodnutia žalovaný reagoval na jednotlivé námietky žalobcu uvedené v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane a tieto považoval za irelevantné.

Konštatoval, že správca dane viedol dokazovanie v zmysle ust. § 24 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom dbal , aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Zdôraznil, že vypočutí svedkovia nevedeli uviesť, alebo si nepamätali niektoré skutočnosti (napr. P. D. nevedel uviesť, kto zabezpečoval pomocný a prevádzkový materiál, kto a akým spôsobom vykonal prepravu materiálu, akým motorovým vozidlom, kto bol prítomný pri odovzdaní a preberaní materiálu, kto vykonal prepravu debnenia, nepamätal si jeho rozmery, nevedel, kto ho prevzal a kde bolo dodané a G. D. ako konateľ dodávateľa žalobcu, t. j. spoločnosti S. D., s.r.o. si nepamätal rozmery dreveného debnenia, nevedel predložiť ďalšie doklady preukazujúce výrobu dreveného debnenia, nevedel uviesť, kde bolo rezivo naložené, nevedel, s kým jednal ohľadne nákupu smrekového reziva za spoločnosť D., s.r.o., ktorá bola jeho dodávateľom).

Žalobca ako daňový subjekt a platiteľ dane mal možnosť si obstarať dostatočné množstvo dôkazov, ktoré by zabezpečovali preukázateľnosť uskutočnených zdaniteľných plnení tak, ako ich deklaroval v

daňovom priznaní. Na základe faktúr od dodávateľa S. D., s.r.o. si žaloba uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ktorá je daňou reťazového charakteru a na každom článku obchodného reťazca musí byť preukázané na faktúre deklarované dodanie tovaru a služby, a to z dôvodu, aby bol dodržaný princíp neutrality dane. Je zákonnou povinnosťou platiteľa tejto dane, ktorý požaduje od štátu vrátenie nadmerného odpočtu, preukázať, že na jeho vrátenie má právny nárok.

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov určuje podmienky pre dokazovanie práva odpočítať daň z pridanej hodnoty, ktoré je potrebné dodržať súčasne, inak dôsledky z tohto porušenia znáša daňový subjekt. Napriek tomu, že žalobca predložil faktúry, z ktorých bol dodávateľ povinný sumu dane z pridanej hodnoty priznať a odviesť, tieto doklady sú dôkazom len vtedy, ak boli vystavené na základe reálneho plnenia. Jednou zo zákonných podmienok práva na odpočítanie dane je splnenie podmienky dodania tovaru a s tým je spojený vznik daňovej povinnosti. Tovar musí byť reálne dodaný a v prípade, ak nedôjde k jeho dodaniu, daňovému subjektu nevzniká právo odpočítať daň z faktúry.

Správca dane v rámci dokazovania vyzýval žalobcu na preukázanie dodania tovaru spoločnosťou S. D., s.r.o., pričom žalobca predložil okrem faktúr aj dodacie listy, objednávky prislúchajúce k jednotlivým faktúram, zoznam hlavných zákaziek a rozdelenie použitého materiálu. Nepreukázal však vierohodným spôsobom reálne dodanie tovaru a samotné predloženie listinných dokladov bez ďalších dôkazov nemožno považovať za relevantné dôkazy. Dodávateľ žalobcu, t. j. spoločnosť S. D., s.r.o. žiadnym spôsobom nepreukázal reálne dodanie tovaru, predložil iba listinné dôkazy (faktúry, dodacie listy, objednávky, doklady o úhrade, evidencie dane z pridanej hodnoty). Svedeckú výpoveď G. D. (konateľ spoločnosti S. D., s.r.o.) možno považovať za všeobecnú, bez dôkaznej hodnoty, pretože i keď dodanie tovaru potvrdil, predložil len listinné doklady (faktúru za stolárske práce a faktúru o nákupe materiálu) a žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal skutočnosti, ktoré boli uvedené na faktúre vystavenej pre žalobcu (napr. nevedel uviesť, s kým jednal za spoločnosť D., s.r.o., ktorá mala byť dodávateľom reziva, nevedel preukázať jeho prepravu a pod.). Ani svedecká výpoveď ďalšieho svedka P. D. nepreukázala relevantným spôsobom skutočnosti uvedené na predmetných faktúrach. Svedok potvrdil vykonanie stolárskych prác pre spoločnosť S. D., s.r.o., ale okrem listinných dôkazov (faktúra, doklady o úhrade) nepreukázal žiadnym spôsobom skutočnosti uvedené na faktúrach.

Na základe uvedeného potom treba skonštatovať, že reálne dodanie tovaru dodávateľom D., s.r.o. nebolo preukázané žiadnym relevantným dôkazom, okrem listinných dôkazov (faktúra, doklad o úhrade), ktoré nie je možné považovať za dostačujúce. Žalovaný poukázal na fakt, že z predloženého spisového materiálu zistil, že podľa dodacích listov predložených k daňovej kontrole boli dodané hranoly, podvaly, dosky, hranolček, drevo, lata, fošne, ktorých jednotková cena bola vždy identická (890,13 eur) bez ohľadu na to, o aký druh dodaného tovaru sa jednalo, aké rozmery mal jednotlivý druhu dodaného tovaru. Na žiadnom dodacom liste, ani na objednávke neboli uvedené rozmery, v akých mal byť tovar žalobcovi dodaný a tieto rozmery nevedeli uviesť ani svedkovia G. D. a P. D.. Nákup materiálu, jeho preprava, ako aj výroba boli preukázané len listinnými dokladmi, ale reálne dodanie tovaru na všetkých stupňoch reťazca nebolo preukázané žiadnym relevantným dôkazom.

Pokiaľ sa žalobca odvoláva na rozsudky Súdneho dvora EÚ, resp. Najvyššieho súdu SR, je jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie mal prvky niektorého z ním uvádzaných rozsudkov. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie a zaoberal sa i podmienkami na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle ust. § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Samotné vyjadrenie, resp. prehlásenie o tom, že sa nejaký zdaniteľný obchod uskutočnil, nie je dostatočným dôkazom o reálnom dodaní tovaru alebo služby bez toho, aby daňový subjekt svoje tvrdenia predložil relevantnými dokladmi a dôkazmi. V daňovom konaní platí zásada prejednávacia, nie vyhľadávacia a správca dane nie je povinný čakať na dôkazy, ktoré si zabezpečí daňový subjekt. V predmetnej veci správca dane skúmal, či sa deklarované zdaniteľné obchody reálne uskutočnili v súlade s vyššie citovaným zákonom, pričom všetky prostriedky, ktoré použil ako dôkazy, boli získané v súlade s právnymi predpismi.

V predmetnej veci si žalobca uplatnil odpočítanie dane v sume 6.504,- eur v zdaňovacom období júl 2014 z faktúr č. OF 2014/42 a OF 2014/43 od dodávateľa S. D., s.r.o. napriek tomu, že nákup

tovaru dostatočne nepreukázal, v dôsledku čoho mu potom nebolo uznané právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

Správca dane spochybnil dodanie tovaru žalobcovi spoločnosťou S. D., s.r.o., pretože reálne dodanie tovaru touto spoločnosťou sa nepreukázalo žiadnym relevantným dôkazom. Prehlásenia obchodných partnerov, ako aj čestné prehlásenia zamestnancov nijakým spôsobom nepreukazovali reálne dodanie tovaru žalobcovi dodávateľom S. D., s.r.o.. Predložená fotodokumentácia taktiež nepreukazuje, že sa jednalo o prepravu výrobkov daňovému subjektu, pretože z nej nie je zrejmý dátum a čas vyhotovenia fotodokumentácie. Predložené CMR sú sprievodným dokumentom tovaru, používaným v medzinárodnej nákladnej doprave a v predmetnej veci nie sú dôkazom toho, že tovar dodaný odberateľom žalobcu bol prepravený v materiáli dodanom žalobcovi spoločnosťou S. D., s.r.o.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 04. 01. 2018.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

15. V podanej žalobe zo dňa 28. 06. 2018 žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 27. 04. 2018 ako i rozhodnutie správu dane zo dňa 04. 01. 2018. Konštatoval, že žalovaný všetky jeho námietky vznesené v priebehu konania neakceptoval, nevysvetlil a neodstránil pochybnosti o nezákonnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutí, ktoré boli výsledkom postupu nemajúceho oporu v daňových predpisoch.

16. V časti žaloby (IV. skutkové a právne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia) žalobca uviedol, že správca dane svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že spochybňuje faktúry dodávateľov dodávateľa žalobcu, t. j. spoločnosti S. D., s.r.o.. U správcu dane teda vznikli pochybnosti výlučne z dôvodu preverovania účtovnej evidencie dodávateľov spoločnosti S. D., s.r.o., na ktorú skutočnosť žalobca ako daňový subjekt nemá vplyv a nemôže ani predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení. Žalobca citoval ust. § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako i ust. 49 ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, z ktorých nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno žalobcu a nemôže z týchto skutočností znášať ani dôkaznú núdzu, a to i s poukazom na rozsudok Súdneho dvora v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen Ltd), C-355/03 (Fulcrum Elektronics Ltd, C-484/03 (Bond House Systems Ltd) s tým, že každá transakcia musí byť posudzovaná sama osebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami. Za dodávateľov spoločnosti S. D., s.r.o. nemôže žalobca niesť žiadnu zodpovednosť a ani výpovede svedkov P. D. a G. D. (ktorí nevedeli uviesť, resp. si nevedeli spomenúť na niektoré skutočnosti), nemôžu byť kľúčovým dôkazom, o ktorý daňové orgány opreli svoje rozhodnutia.

Správca dane sa nevysporiadal s otázkou a nevykonal dokazovanie, či spoločnosť S. D., s.r.o. aj skutočne odviedla a zaplatila daň z faktúr, ktoré boli správcom dane vyhodnotené ako faktúry, na základe ktorých nevznikla daňová povinnosť. V prípade, ak si táto spoločnosť splnila svoju daňovú povinnosť, predmetné faktúry zaúčtovala a odviedla daň, rozhodnutie správcu dane voči žalobcovi nie je zákonné, nakoľko nemohlo dôjsť k zneužitiu práva. Skutočnosť, či si spoločnosť S. D., s.r.o. splnila svoje daňové povinnosti, je však správcovi dane známa z jeho činnosti a nie je potrebné ju dokazovať. Správcovi dane boli poskytnuté všetky účtovné doklady týkajúce sa dodania tovaru a jeho úhrad a výpoveďami svedkov bolo potvrdené dodanie tovaru v prospech spoločnosti žalobcu. Dokazovanie vykonané u dodávateľov spoločnosti S. D., s.r.o. i v prípade jeho nepreukázania, nie je možné dávať na ťarchu žalobcu, nakoľko žalobca nemal nikdy žiadny právny vzťah s týmito spoločnosťami. Žalobca obchodoval so spoločnosťou S. D., s.r.o., ktorá mu uvedený fakturovaný tovar reálne dodala a tento bol použitý pri preprave tovaru, ktorý žalobca reálne dodal svojim odberateľom. Dodaný tovar teda žalobca reálne použil pre svoje podnikateľské účely.

17. V ďalšej časti žaloby (V. prijaté závery z vykonaného dokazovania) žalobca zopakoval, že v priebehu daňovej kontroly predložil správcovi dane k faktúram vystaveným spoločnosťou S. D., s.r.o. všetky

doklady, ktoré mohol mať k dispozícií a poskytol všetky relevantné informácie, pričom správca dane mal k dispozícii i jeho účtovníctvo. Zo strany daňových orgánov prišlo k porušeniu ust. § 46 ods. 5 daňového poriadku, nakoľko z ich záverov je zrejmé, že pri svojom rozhodovaní nadobudli „kvalifikované“ pochybnosti, a napriek tomu žalobca nebol dodatočne vyzvaný k odstráneniu týchto pochybností (k doplneniu neúplných údajov, vysvetleniu nejasností alebo k riadnemu preukázaniu pravdivosti jeho údajov). Ide pritom o povinnosť správcu dane a nie iba o jeho možnosť alebo oprávnenie, čo potvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5Sžf/43/2012. Záver daňových orgánov uvedený v napadnutých rozhodnutiach, teda záver o tom, že dodávateľ žalobcu nepreukázal dodanie služieb je arbitrárny, nesprávny a bez opory vo vykonanom dokazovaní. Dodanie tovaru bolo preukázané viacerými dôkazmi a žalobca vyčerpal všetky reálne možnosti, aby preukázal dodanie tovaru a pokiaľ mal správca dane napriek tomu pochybnosti, tak mal žalobcu vyzvať na odstránenie týchto pochybností s poučením, akými inými dôkaznými prostriedkami možno dodanie služieb od dodávateľa preukázať. Žalobca bol toho názoru, že uniesol svoje dôkazné bremeno a daňové orgány prišli k záverom, ktoré sú arbitrárne a nepreskúmateľné (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn.5Sžf/61/2011).

18. V ďalšej časti žaloby (VI. rozsah dôkazného bremena daňového subjektu) žalobca uviedol, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je neohraničené a ani absolútne (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3Sžf/1/2011 a sp. zn. 3Sžf/1/2010, z ktorých niektoré časti žalobca v žalobe citoval). V predmetnej veci vyčerpal všetky možnosti predloženia dôkazov a keďže nemal zo strany správcu dane konkrétne sformulované pochybnosti a požiadavky na predloženie iných dôkazov, svoje dôkazné bremeno uniesol. Závery uvedené v napadnutom rozhodnutí boli prijaté z podstatnej časti z dôvodu nepreukázania dodania tovaru obchodným partnerom žalobcu, teda iným daňovým subjektom.

19. V závere žaloby (XII. Záver a petit) žalobca uviedol, že splnil všetko, čo vyžaduje platná právna úprava na preukázanie daňového výdavku v zmysle jeho zákonnej definície, a teda vyčerpal svoje vlastné dôkazné bremeno. Rozhodnutie daňových orgánov vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pričom zistenie skutkového stavu bolo nedostatočné na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu.

20. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 27. 04. 2018, ako i rozhodnutie správcu dane zo dňa 04. 01. 2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

21. Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie zo dňa 15. 11. 2018, pričom podrobne popísal priebeh daňovej kontroly a námietky žalobcu v podanej žalobe, ku ktorým sa vyjadril. Konštatoval, že obsah predkladaného vyjadrenia je v podstate obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia zo dňa 27. 04. 2018. Porovnaním obsahu vyjadrenia žalovaného zo dňa 15. 11. 2018 a dôvodov žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. 04. 2018 správny súd zistil, že vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe a žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahujú identické dôvody a tvrdenia. S poukazom na túto skutočnosť správny súd obsah vyjadrenia žalovaného zo dňa 15. 11. 2018 v tejto časti svojho rozsudku neuvádza a v plnom rozsahu a poukazuje na dôvody rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. 04. 2018, ktorých podstatná časť je zhrnutá v II. časti tohto rozsudku (bod 14 rozsudku).

Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol, aby správny súd podanú žalobu zamietol ako nedôvodne podanú.

V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

22. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 27. 04. 2018 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, bez

nariadenia pojednávania (nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 1 SSP na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol, pričom rozsudok verejne vyhlásil dňa 22. 05. 2019 v zmysle ust. § 137 ods. 4 SSP.

23. Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2014 (teda i v kontrolovanom zdaňovacom období október 2014), predmetom dane je a/ dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b/ poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa § 8 písm. a/ vyššie citovaného zákona, dodaním tovaru je a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

Podľa § 19 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.

Podľa § 71 ods. 1 písm. a/, c/, ods. 3 vyššie citovaného zákona, na účely tohto zákona a/ faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, c/ vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,

Zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania do konca obdobia na uchovávanie faktúry. Ako spôsob zabezpečenia vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry možno použiť a/ kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby, b/ zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu 29) alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho použitie zaručeného elektronického podpisu, c/ elektronickú výmenu údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov, d/ iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry.

Podľa § 72 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri a/ dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou,

24. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6, 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 08. 2018, teda i v čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 46 ods. 5 vyššie citovaného zákona, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

Podľa § 74 ods. 2, 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

25. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty v sume 6.504.- eur za zdaňovacie obdobie júl 2014 pri ním tvrdenej dodávke tovaru od spoločnosti S. D., s.r.o. podľa faktúry č. OF 2014/42 zo dňa 28. 07. 2014 v sume 26.592,- eur (základ dane 22.160,- eur + daň z pridanej hodnoty 4.432,- eur) a č. OF 2014/43 zo dňa 28. 07. 2014 v sume 12.432,- eur (základ dane 10.360,- eur + daň z pridanej hodnoty v sume 2.072,- eur). 26. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené i v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ ako i v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na odpočítanie dane, bol schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňových dokladoch, teda v tomto prípade na faktúrach č. OF 2014/42 zo dňa 28. 07. 2014 a č. OF 2014/43 zo dňa 28. 07. 2014, vystavených spoločnosťou S. D., s.r.o. ako dodávateľom tovaru pre žalobcu. Z ust. § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Uvedené znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade dodávky tovaru, ktorý mal nakúpiť od ním deklarovaného a vyššie uvedeného dodávateľa len v prípade, ak by pri tomto tovare vznikla tomuto dodávateľovi daňová povinnosť z titulu dodania tovaru. V tomto smere podľa názoru súdu správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním listinných dokladov od žalobcu (výzvou zo dňa 20. 04. 2017) a jeho bezprostredného dodávateľa, t. j. spoločnosti S. D., s.r.o. (výzvou zo dňa 17. 05. 2017 a výsluchom jej konateľa G. D.), ďalej vypočul svedka P. D. (ktorý mal vykonať práce pre spoločnosť S. D., s.r.o.) a preveril i spoločnosť D., s.r.o. (ktorá mala dodať drevnú hmotu - rezivo spoločnosti S. SAB., s.r.o.).

27. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane faktúry č. OF 2014/42 zo dňa 28. 07. 2014 a č. OF 2014/43 zo dňa 28. 07. 2014, ktorými mu spoločnosť S. D., s.r.o. fakturovala výrobu dreveného debnenia, podvalov, hranolov potrebných na expedíciu výrobkov podľa dodacích listov, pričom popis dodávky na týchto faktúrach bol uvedený ako „drevo + bedne na balenie viď dodací list“. Žalobca a spoločnosť S. D., s.r.o. predložili v priebehu daňovej kontroly k týmto faktúram i objednávku č. 1/2014 a dodacie listy č. 2014-3 zo dňa 28. 07. 2014, č. 2014/3a zo dňa 11. 07. 2014, č. 2014/3b zo dňa 15. 07. 2014, č. 2014/3c zo dňa 12. 07. 2014, č. 2014/3d zo dňa 21. 07. 2014, č. 2014/3e zo dňa 21. 07. 2014 a č. 2014/3f zo dňa 28. 07. 2014.

28. Predloženie uvedených dokladov je však len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené.

29. V súvislosti s deklarovaným zdaniteľným obchodom žalobcu a spoločnosti S. D., s.r.o. v zdaňovacom období júl 2014 podľa faktúr č. OF 2014/42 a OF 2014/43 bola správcovi dane spoločnosťou S. D., s.r.o. predložená i faktúra č. 2 014 046 zo dňa 30. 07. 2014, podľa ktorej mala spoločnosť D., s.r.o. ako dodávateľ v júli 2014 dodať spoločnosti S. D., s.r.o. smrekové rezivo v cene 60.018,30 eur na základe objednávky č. 1/2014 zo dňa 07. 01. 2014.

O preverenie tejto dodávky spoločnosťou D., s.r.o. (ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou R. spol. s r.o. dňom 27. 08. 2014 a táto sa stala jej právnym nástupcom) pre spoločnosť S. D., s.r.o. správca dane požiadal Daňový úrad Bratislava. Podľa jeho oznámenia zo dňa 08. 08. 2017 sa však zásielka adresovaná spoločnosti R., spol. s r.o. ako i konateľovi tejto spoločnosti na adresu do Francúzskej republiky vrátila späť s poznámkou „adresát na udanej adrese neznámy“, a preto nebolo možné preveriť požadované skutočnosti. Správca dane z obchodného registra zistil, že spoločnosť R., spol. s r.o., ktorej konateľom je od 04. 10. 2011 osoba s adresou pobytu vo Francúzskej republike je právnym nástupcom v dôsledku zlúčenia veľkého množstva ďalších spoločností (podľa tvrdia daňových orgánov viac ako 100 spoločností, čo je zrejmé aj z výpisu obchodného registra spoločnosti).

Správca dane vykonávajúci u žalobcu daňovú kontrolu sa pokúsil preveriť predmetnú dodávku reziva od spoločnosti D., s.r.o. i u bývalého konateľa tejto spoločnosti (I. V. - konateľ do 08. 07. 2014), ktorý v podaní zo dňa 06. 11. 2017 oznámil správcovi dane, že požadované doklady sa u neho nenachádzajú a odovzdal ich právnemu nástupcovi. Taktiež nebolo možné vypočuť ani I. J., ktorý bol konateľom spoločnosti D., s.r.o. od 08. 07. 2014 do 26. 08. 2014 (teda i v čase, kedy mala táto spoločnosť dodať smrekové rezivo spoločnosti S. D., s.r.o.), pretože zásielka s predvolaním sa vrátila správcovi dane späť s tým, že adresát je na udanej adrese neznámy.

V priebehu daňovej kontroly bol vypočutý konateľ spoločnosti S. D., s.r.o. G. D., ktorý potvrdil, že spoločnosť nakúpila smrekové rezivo (foršne, dosky) od dodávateľa D., s.r.o., jeho prepravu zabezpečoval dodávateľ a cena prepravy bola v cene reziva, ktoré bolo vyložené v Hornom Piali č. 131, nevedel však, s kým jednal za dodávateľa.

Z takto vykonaného dokazovania týkajúceho sa dodávky smrekového reziva spoločnosti S. D., s.r.o. správca dane vyvodil podľa názoru súdu správny záver o tom, že dodávka deklarovaná podľa vyššie uvedených faktúr nebola reálne preukázaná. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že preprava reziva odberateľovi S. D., s.r.o. do Horného Pialu nebola žiadnym spôsobom preukázaná a nebolo preukázané ani tvrdenie konateľa tejto spoločnosti, že cena prepravy bola v cene tovaru, pretože z predložených faktúr to nevyplýva a neboli k tomu predložené žiadne dôkazy. Pochybnosti vyvoláva i skutočnosť, že nevedel označiť žiadnu osobu zo spoločnosti D., s.r.o., s ktorou mal jednať v súvislosti s touto dodávkou.

30. Peter Szaláti ďalej potvrdil, že spoločnosť S. D., s.r.o. v roku 2014 uskutočnila obchodné transakcie so žalobcom v zmysle faktúr, pričom výslovne uviedol, že predmetom dodania bol drevený materiál na výrobu debnenia na prepravu kovového materiálu. Na výrobu debnenia, bolo podľa jeho tvrdenia, použité smrekové rezivo, pričom prepravu debnenia, podvalov a hranolov k odberateľovi, teda k žalobcovi, zabezpečoval odberateľ vo vlastnej réžii a práce podľa faktúr boli vykonané v Hornom Piali č. 131 s tým, že ich vykonal pán D. so svojim synom. Jednalo sa o pílenie a hobľovanie reziva na požadovanú mieru, na rozmery dreveného debnenia sa nepamätal.

Správca dane vypočul ako svedka i P. D., ktorý okrem iného uviedol, že sa uskutočnili obchodné transakcie v roku 2014 s daňovým subjektom S. D., s.r.o. a ich predmetom bolo spracovanie materiálu, pričom boli vystavené faktúry č. 9/2014, 10/2014 a 12/2014, ktorých predmetom dodania bolo rezanie a hobľovanie. Práce boli vykonávané v prevádzkových priestoroch odberateľa v Hornom Piali. Potrebný materiál bol v prevádzkových priestoroch spoločnosti S. D., s.r.o., zabezpečoval ho odberateľ (pán D.), pomocný a prevádzkový materiál nebol potrebný, o preprave materiálu sa nevedel vyjadriť, vyrobené debnenie zostalo na prevádzke, jeho rozmery si nepamätal, za vykonanú prácu mu bolo zaplatené podľa faktúr, o čom predložil aj doklady.

31. S takto vykonanými dôkazmi správca dane podrobne oboznámil konateľa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 29. 11. 2017, pričom celkom jednoznačne konštatoval, že žalobca nesplnil podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nakoľko dodanie tovaru, t.j. dreveného debnenia, resp. hranolov a podvalov zo strany spoločnosti S. D., s.r.o. ako dodávateľa pre žalobcu ako odberateľa nebolo preukázané žiadnym relevantným dôkazom.

32. V priebehu daňovej kontroly a ani následného konania žalobca nepredložil (okrem faktúry a dodacích listov vystavených spoločnosťou S. D., s.r.o. uvedených v bode 27 tohto rozsudku) a ani neoznačil žiadny dôkaz preukazujúci dodanie deklarovaného tovaru spoločnosťou S. D., s.r.o., napriek tomu, že

táto dôkazná povinnosť bola jednoznačne na jeho strane, nakoľko si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty práve pri deklarovanej dodávke od tejto spoločnosti. Dodanie predmetného tovaru žalobcovi spoločnosťou S. D., s.r.o. nie je preukázané ani ďalšími listinami predloženými žalobcom, resp. dokladmi o úhrade faktúry.

33. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania je i správny súd, vzhľadom na listiny nachádzajúce sa v predloženom administratívnom spise a výpovede vypočutých svedkov tohto názoru, že tieto dôkazy nepreukazujú, že medzi žalobcom ako odberateľom a deklarovaným dodávateľom skutočne došlo k reálnemu zdaniteľnému plneniu, že sú splnené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane stanovené v ust. § 49 a nasl. zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, platnom v rozhodnom období a že žalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty má nárok na jej odpočítanie. Žalobca v priebehu daňovej kontroly preukazoval nadobudnutie tovaru - debnenia, resp. podvalov a hranolov v podstate len na základe vyššie označených listinných dokladov a nevedel preukázať na materiálnom základe jeho reálne dodanie od spoločnosti S. D., s.r.o.

Preverovaním správcu dane v rámci daňovej kontroly nebol zistený pôvod smrekového reziva, ktoré malo byť dodané spoločnosti S. D., s.r.o., nebola preukázaná jeho preprava do priestorov tejto spoločnosti v Hornom Piali, nebolo preukázané, že z tohto reziva vyhotovil P. D. debnenie, ale predovšetkým nebolo preukázané, že toto debnenie, resp. podvaly a hranoly boli reálne dodané žalobcovi a žiadnym spôsobom nebola preukázaná ani preprava tohto fakturovaného tovaru z Horného Pialu k žalobcovi. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že spoločnosť S. D., s.r.o. na faktúrach č. OF 2014/42 a OF 2014/43 uviedla, že fakturuje výrobu dreveného debnenia, podvalov, hranolov podľa dodacieho listu (ktorý nie je označený) s popisom dodávky „drevo + bedne na balenie viď dodací list“ (ktorý opäť nie je označený) v množstve 1 a v cene uvedenej na týchto faktúrach.

Už z uvedeného je zrejmý nesúlad medzi údajmi na faktúre a údajmi na dodacích listoch. P. D., ktorý mal pre spoločnosť S. D., s.r.o. realizovať dodávku podľa faktúry č. 9/2014 zo dňa 31. 10. 2014 a tejto spoločnosti fakturoval stolárske práce, vo svojej výpovedi v priebehu daňovej kontroly uviedol, že predmetom jeho dodávky bolo rezanie a hobľovanie, pričom pomocný, resp. prevádzkový materiál nebol potrebný. Svedok P. D. teda nepotvrdil svojou výpoveďou výrobu dreveného debnenia, podvalov, hranolov, ani výrobu tovaru označeného ako „drevo + bedne na balenie“ pre spoločnosť S. D., s.r.o., napriek tomu táto spoločnosť výrobu debnenia, podvalov, hranolov, resp. tovaru označeného ako „drevo + bedne na balenie“ fakturovala žalobcovi ako odberateľovi faktúrami č. OF 2014/42 a OF 2014/43, pri ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

Taktiež je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe faktúry č. OF 2014/42 zo dňa 28. 07. 2014 a OF 2014/43 zo dňa 28. 07. 2014 vystavených spoločnosťou S. D., s.r.o., na ktorých je uvedený dátum dodania tovaru 28. 07. 2014. K uvedeným faktúram, podľa žalobcu, prináležia vyššie uvedené dodacie listy s dátumom vystavenia 11. 07. 2014, 12. 07. 2014, 15. 07. 2014, 18. 07. 2014, 21. 07. 2014 a 28. 07. 2014, na ktorých je pečiatka spoločnosti žalobcu a nečitateľný podpis, bez uvedenia dátumu prijatia. Uvedené znamená, že fakturovaný tovar mal byť dodaný žalobcovi spoločnosťou S. D., s.r.o. najneskôr dňa 28. 07. 2014. Pochybnosti však vyvoláva, že P. D., ktorý mal ako dodávateľ (neplatiteľ dane z pridanej hodnoty) fakturované stolárske práce pre spoločnosť S. D., s.r.o. vykonať, vystavil faktúru č. 9/2014 až dňa 31. 10. 2014, teda v čase, keď už predmetná dodávka debnenia mala byť podľa faktúry č. OF 2014/42 a OF 2014/43 zo dňa 28. 07. 2014 žalobcovi dodaná.

34. Na základe vyššie uvedených zistení a deklarovaných obchodov, bolo právom a povinnosťou správcu dane preveriť všetky subjekty, ktoré sa mali podieľať na deklarovanom obchode, nakoľko jeho reálnosť, vznik daňovej povinnosti u dodávateľa a následne i právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty u odberateľa musí byť preukázané v každom článku reťazca dodávateľov a odberateľov. Správca dane správne konštatoval, že pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje odpočítanie dane z predmetného plnenia, musí preukázať nielen jeho použitie na účely svojho podnikania ako platiteľ, ale tiež to, že tieto plnenia boli skutočne dodané spoločnosťou uvedenou na predložených dokladoch. Skutočnosť, že žalobca vlastní daňové doklady od spoločnosti S. D., s.r.o., daňový subjekt S. D., s.r.o. vlastní doklady od daňového subjektu P. D. (dodávateľ stolárskych prác - neplatiteľ dane z pridanej hodnoty) a od spoločnosti D., s.r.o. ešte nedokazuje, že plnenia uvedené na faktúrach boli skutočne týmito subjektmi aj dodané. Predloženie dokladov je len jednou z hmotno-právnych podmienok na uznanie odpočítania

dane a i keď majú doklady všetky náležitosti daňového dokladu a sú riadne zaúčtované, neznamená to, že daň z pridanej hodnoty bola odpočítaná oprávnene a v súlade so zákonom.

V uvedenom prípade správca dane podľa názoru súdu správne vyhodnotil žalobcom deklarovaný obchodný prípad vo veci uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty tak, že sa nepreukázalo tvrdenie žalobcu vychádzajúce z predložených faktúr a dodacích listov, že dodávateľ, ktorý je uvedený na predmetnej faktúre (S. D., s.r.o.) fakturovaný zdaniteľný tovar skutočne dodal žalobcovi a zároveň nebolo preukázané, že žalobca deklarovaný zdaniteľný tovar reálne prijal a následne použil na účely svojej podnikateľskej činnosti. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že fotodokumentácia, medzinárodné nákladné listy a ďalšie listiny, ktoré žalobca predložil k odvolaniu proti rozhodnutiu správcu dane, nepreukazujú ním tvrdenú dodávku tovaru podľa faktúr, na základe ktorých si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období júl 2014. Medzinárodné nákladné listy by mali preukazovať dodanie tovaru odberateľom žalobcu do iného štátu, ale ako miesto nakládky sú v nich uvedené Želiezovce a Hontianska Vrbica. Podľa vykonaného dokazovania (výsluchy svedkov) však smrekové rezivo malo byť dodané do Horného Pialu, kde mal vykonať stolárske práce na tomto rezive P. D.. Z uvedeného nevyplýva a žaloba nepreukázal, akým spôsobom a kým bol tovar (debnenie, podvaly, hranoly, resp. „drevo + debne na balenie“), ktorý mu mala dodať spoločnosť S. D., s.r.o. a ktorý mal použiť ako obaly na dodávku jeho výrobkov pre jeho odberateľov, dodaný do Želiezoviec alebo Hontianskej Vrbice, pričom toto bola jeho dôkazná povinnosť.

35. Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť tvrdeniu správcu dane a žalovaného, že žalobca nepreukázal ním deklarovanú obchodnú transakciu, teda dodanie tovaru od spoločnosti S. D., s.r.o. ako dodávateľa. S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i súd toho názoru, že žalobcom deklarovanému dodávateľovi nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty z titulu dodania tovaru žalobcovi, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/63/2011 ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. III. ÚS 78/2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný“.

Taktiež možno preukázať i na novší rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5 Sžf 66/2016, v zmysle ktorého „určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti“.

36. V podanej žalobe žalobca namietal, že bol neprimerane zaťažený dôkazným bremenom (čo bola jeho základná žalobná námietka) a taktiež namietal porušenie ust. § 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

37. Vzhľadom na tieto námietky bolo dôležitou právnou otázkou v tomto konaní posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z ust. § 24 ods. 1 vyššie citovaného zákona. V danom prípade je vo vzťahu k rozloženiu dôkazného bremena (keď žalobca s poukazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ tvrdil, že mu nemôže byť odopreté právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, pokiaľ nevedel, že v reťazci dodávok je predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom) relevantná tá skutočnosť, že správca dane, ani žalovaný nezaložili svoje rozhodnutia na tom, že k nepreukázaniu splnenia podmienok na priznanie práva na odpočítanie dane došlo u dodávateľa spoločnosti S. D., s.r.o., teda u subdodávateľa (D., s.r.o.) žalobcu, ale samotné spochybnenie sa

týka vzťahu medzi žalobcom a jeho priamym dodávateľom. To konkrétne znamená, že bolo plne v dispozícii žalobcu, aby si v potrebnom rozsahu zabezpečil dostatočné množstvo dôkazov týkajúcich sa deklarovaného plnenia spoločnosťou S. D., s.r.o., aby nebol vystavený dôkaznej núdzi. Z pohľadu správneho súdu, žalobca skutočne nepreukázal relevantnými dôkazmi, že tovar mu bol dodaný spoločnosťou S. D., s.r.o.

Z vykonaného dokazovania vo vzťahu k spoločnosti S. D., s.r.o. správca dane vyvodil správny právny záver, že žalobca nepreukázal zákonnosť uplatneného odpočítania dane pri deklarovanej dodávke tovaru od tejto spoločnosti. Bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty, aby preukázal, že tovar mu bol dodaný práve dodávateľom uvedeným na faktúrach a taktiež, aby preukázal skutočnú existenciu zdaniteľného plnenia, vrátane prepravy tohto plnenia. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera ako i osoby (fyzickej alebo právnickej), ktorá prepravu tovaru vykoná. Žalobca si zrejme tieto informácie neoveril dostatočne, a preto je možné dôvodne pochybovať, či mu fakturovaný tovar reálne dodal ním tvrdený dodávateľ a platiteľ dane z pridanej hodnoty. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a deklarovaným dodávateľom. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. V daňovom konaní správca dane nevyhľadáva dôkazy za kontrolovaný daňový subjekt, pretože ich označenie, resp. predloženie tvorí dôkaznú povinnosť daňového subjektu, nakoľko daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre.

Určenie opatrení, ktoré možno v tom, ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho, ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok SD EÚ v spojených veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). V priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania bolo nepochybne preukázané, že žalobca neprijal žiadne takéto opatrenia. Z tohto dôvodu nie je zrejmé a žalobca nepreukázal, či predmetný tovar je tvrdeného pôvodu a či skutočne pochádza od dodávateľa deklarovaného na faktúrach vystavených dňa 28. 07. 2014. V predmetnej veci nie je absolútne postačujúce predložiť iba formálne správne daňové doklady, ale je nevyhnutné preukázať skutočnú realizáciu obchodnej transakcie, čo zahrňuje aj preverenie dodávateľa a prepravy tovaru.

Námietku žalobcu v podanej žalobe (týkajúca sa zaťaženia dôkazným bremenom) správny súd nepovažuje za dôvodnú, práve s poukazom na obsah predloženého administratívneho spisu, v ktorom sa nachádzajú žalobcom predložené listinné doklady, z ktorých ale nemožno vyvodiť záver o reálnom dodaní tovaru žalobcovi zo strany deklarovaného dodávateľa. Bolo právom a povinnosťou správcu dane preveriť hodnovernosť žalobcom predložených dokladov a za tým účelom vykonať v potrebnom rozsahu dokazovanie, vrátane dokazovania vo vzťahu k iným subjektom (spoločnosť D., s.r.o., ktorá mala dodať smrekové rezivo a P. D., ktorý mal z tohto reziva vyhotoviť debnenie). O výsledkoch vykonaného dokazovania, vrátane zistení týkajúcich sa uvedených subjektov bol žalobca správcom dane podrobne oboznámený a mal možnosť sa k nim vyjadriť, čo žalobca i využil a vyjadril sa tak, že s nimi nesúhlasí.

38. Ďalšou námietkou žalobcu v podanej žalobe bolo tvrdenie o porušení ust. § 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predmetné zákonné ustanovenie nestanovuje pre realizáciu tejto povinnosti správcu dane žiadnu formu, a preto je súd toho názoru, že správca dane postupoval v súlade s vyššie uvedeným zákonným ustanovením, keď o svojich pochybnostiach dostatočne jasne a zrozumiteľne

žalobcu informoval, pričom mu oznámil, že dodanie tovaru (debnenia, podvalov, hranolov) nebolo preukázané nijakým relevantným dôkazom, čo je zachytené aj v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 29. 11. 2017. Žalobca mal možnosť sa k týmto pochybnostiam vyjadriť, čo taktiež vyplýva z tejto zápisnice a vyjadril sa tak, že so zisteniami správcu dane nesúhlasí. Správca dane však nepostupoval úplne v súlade s ust. § 46 ods. 5 vyššie citovaného zákona, v zmysle ktorého „... oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal“. Správny súd však posudzoval uvedené pochybenie správcu dane v nadväznosti na jeho postup v rámci daňovej kontroly (keď žalobcu výzvou zo dňa 20. 04. 2017 vyzval na predloženie dôkazov preukazujúcich uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za drevené debnenie, podvaly, hranoly v zmysle faktúr) a na jeho ďalší postup v rámci vyrubovacieho konania. Správca dane žalobcu výzvou zo dňa 30. 11. 2017 vyzval, aby sa v určenej lehote vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole. Toto svoje právo žalobca nevyužil a žiadnym spôsobom sa k protokolu nevyjadril, ani nepredložil žiadne dôkazy. Až k podanému odvolaniu proti rozhodnutiu správcu dane predložil fotodokumentáciu, prehlásenia, medzinárodné nákladné listy a ďalšie listiny, s ktorými sa žalovaný vo svojom rozhodnutí náležite vysporiadal a ktoré neboli spôsobilé spochybniť závery správcu dane a zvrátiť výsledky doterajšieho priebehu konania, čo znamená, že i naďalej sú dôvodné pochybnosti správcu dane o deklarovanom dodaní tovaru. S poukazom na uvedené správny súd nepristúpil k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia. Dôvodom k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť a zákonnosť rozhodnutia. Aj judikatúra Najvyššieho súdu SR stojí na stanovisku, že rozhodnutie správneho orgánu sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (R 122/2003). Z podaní žalobcu a ním predložených listín v priebehu daňovej kontroly a odvolacieho konania je podľa názoru súdu zrejmé, že nedisponuje takými relevantnými dôkazmi, ktorými by preukázal dôvodnosť uplatneného odpočítania dane z pridanej hodnoty pri dodávke od spoločnosti S. D., s.r.o. podľa faktúr č. OF 2014/42 a OF 2014/43.

Neunesenie vlastnej dôkaznej povinnosti nemôže žalobca obhajovať tým, že mu nie je známe, akými inými dôkazmi by ešte mal a mohol disponovať, aby vyvrátil pochybnosti správcu dane. Nie je úlohou správcu dane, aby v rámci prebiehajúcej daňovej kontroly inštruoval kontrolovaný daňový subjekt, akými konkrétnymi dôkaznými prostriedkami má disponovať, resp. aké konkrétne dôkazné prostriedky si mal zabezpečiť, aby mu bolo možné uznať uplatnené odpočítanie dane z pridanej hodnoty a uplatnené oslobodenie od dane z pridanej hodnoty. Odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014 nebolo žalobcovi uznané z dôvodu, že žalobca nepredložil a neoznačil žiadne dôkazy preukazujúce reálny obsah faktúr a reálne nadobudnutie tovaru od deklarovaného dodávateľa, t. j. spoločnosti S. D., s.r.o. Dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočíva na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočítania dane z pridanej hodnoty i preukázal (nielen formálnymi dokladmi), čo žalobca neurobil, keď napr. žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu plnenia, ktoré mu mala poskytnúť spoločnosť S. D., s.r.o., ani jeho prepravu. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu medzi ním a deklarovaným dodávateľom bude spochybnené. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ malo byť predmetné plnenie určené na dodávku tovarov žalobcu jeho odberateľom, je označenie toho plnenia na dodacích listoch ako hranoly, dosky a foršne v množstve 4, príp. 5, 2,5, alebo 3,39 (s cenou za m3 bez rozlíšenia, či sa jedná o hranol, latu alebo drevo) nedostačujúce na jeho identifikáciu i s poukazom na rozpor medzi označením tovaru na faktúrach a na dodacích listoch.

39. V podanej žalobe žalobca poukazoval na judikatúru Súdneho dvora EÚ. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že vnútroštátnu právnu úpravu dane z pridanej hodnoty je potrebné vykladať v súlade s právom Európskej únie a Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva právo členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na inkaso dane z pridanej hodnoty podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému dane z pridanej hodnoty, avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov tejto dane na vrátenie dane z pridanej hodnoty nimi zaplatenej v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe. V tomto ohľade je právna úprava dane z pridanej hodnoty vnímaná ako právo každého platiteľa tejto dane na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej

ním na vstupe vzťahujúce sa na všetky operácie výroby a distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu, pričom otázka, či daň z pridanej hodnoty splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo platiteľa dane na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe. Uvedený výklad zásady neutrality dane z pridanej hodnoty vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EÚ, na ktorú poukazoval i žalobca v podanej žalobe, napr. rozsudky v spojených veciach Kittel (C-439/04) a obchodná spoločnosť Recolta Recycling (C-440/04) a v spojených veciach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-355/03), Bond House Systems (C-484/03).

40. V súvislosti so žalobcom predloženými fotografiami s vyobrazením rôzneho materiálu, dreva a neidentifikovateľných priestorov, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise, je správny súd toho názoru, že tieto materiály nemôže byť relevantným dôkazným prostriedkom a týmto spôsobom nie je možné za danej dôkaznej situácie preukázať reálne dodanie a nadobudnutie tovaru.

41. Záverom správny súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v ust. § 49 ods. 2 písm. a/ a v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa, resp. dodávateľových subdodávateľov. Tu je však potrebné zdôrazniť, že žalobca bol priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia (dodávka tovaru podľa faktúr č. OF 2014/42 a OF 2014/43) ako odberateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia dane z pridanej hodnoty (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 02. 2016 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/94/2014).

42. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 04. 01. 2018 určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 6.504,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl roku 2014, žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet za uvedené zdaňovacie obdobie v sume 5.708,79 (nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní doručenom správcovi dane dňa 25. 08. 2014 v sume 5.708,79 eur, nadmerný daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 795,21 eur, rozdiel dane na úhradu 6.504,- eur). Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 04. 01. 2018 potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.

43. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

44. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

45. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.