Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_5Co-21-2019.pdf
PDF · 86.74 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/21/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO 47 967 692, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD, s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO 50 361 368 proti žalovanej A. H., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianke Slovenskej republiky, bytom S. XXX o zaplatenie 327,59 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 11Csp/91/2017-75 zo dňa 02. októbra 2018, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 327,59 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 327,59 eur od 08.10.2009 do zaplatenia, a to v splátkach po 25,- eur mesačne, vždy do konca príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do vyrovnania dlhu, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia /výrok I./, vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol /výrok II./ a nakoniec rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100% o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku /výrok III./. Na odôvodnenie tohto rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou od žalovanej domáhal zaplatenia sumy 327,59 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy istiny 327,59 eur odo dňa 07.10.2009 do zaplatenia titulom neuhradenej dlžnej sumy zo zmluvy o úvere. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že dňa 19.11.2008 uzavreli právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako dlžník zmluvu o úvere č. č. 2182248708. Podľa nej veriteľ poskytol žalovanej úver vo výške 331,94 eur (10.000,- Sk), ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 70 mesačných splátkach po 9,89 eur (298,- Sk) vždy k 19. dňu v mesiaci, pričom termín splatnosti prvej splátky bol 19.12.2008. Zmluvné strany si nedohodli poistenie úveru, úroková sadzba bola 29 % ročne, výška RPMN bola 39,23 %, celková výška nákladov bola 387,48 eur (11.673,35 Sk). Podľa bodu 3.11 písm. a) VOP ak dôjde porušenia akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo dohody zo strany klienta a/alebo ak omeškanie klienta s plnením splátok dohodnutých v zmluve o úvere trvá viac ako 10 dní, je banka oprávnená postupovať podľa bodu 3.12 všeobecných obchodných podmienok. Podľa bodu 3.12 písm. b) VOP ak nastanú skutočnosti uvedené v bode 3.11 tejto časti VOP, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky banky zo zmluvy o úvere pred termínom konečnej splatnosti. Klient je povinný splatiť pohľadávku banky v lehote, ktorú banka určí v oznámení doručenom klientovi. Z výpisu aktuálneho stavu úveru ku dňu 30.11.2010 vyplynulo, že veriteľ poskytol žalovanej úver v sume 331,94 eur, pričom žalovaná celkovo splatila sumu 4,35 eur a nesplatená istina je v sume 327,59 eur. Z výzvy na splatenie dlžnej sumy zo dňa 30.07.2009 vyplynulo, že právny
predchodca žalobcu - veriteľ požiadal žalovanú o úhradu nedoplatku, dlžnej sumy vo výške 39,56 eur spolu s poplatkom za upomienku vo výške 24,90 eur v lehote do 10 dní od doručenia výzvy. Z výzvy na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 07.10.2009 vyplynulo, že právny predchodca žalobcu - veriteľ požiadal žalovanú o úhradu dlžnej sumy 414,52 eur pozostávajúcej z dlžnej istiny v sume 327,59 eur, úroku v sume 48,75 eur, poplatkov za upomienku v sume 38,18 eur, z dôvodu, že podstatným spôsobom porušila ustanovenia zmluvy o úvere č. 2182248708 zo dňa 19.11.2008, v dôsledku čoho sa stal úver ku dňu 07.10.2009 predčasne splatným v celom rozsahu. Výzvu žalovaná prevzala dňa 15.10.2009. Zo spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 61Er/379/2014 vyplynulo, že spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o. podala návrh na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. sp.zn. PV-C/1011/0486 zo dňa 10.05.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.07.2013 a vykonateľnosť dňa 30.07.2013. Súdny exekútor podal dňa 24.01.2014 žiadosť o udelenie poverenia. Uznesením č.k. 61Er/379/2014- 44 zo dňa 07.10.2014, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 3CoE/16/2014-63 zo dňa 13.08.2015, právoplatným dňa 26.08.2015, súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá bránila tomu, aby na základe nej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom. Uznesením č.k. 61Er/379/2015-70 zo dňa 17.12.2015, právoplatným dňa 11.01.2016, súd exekučné konanie zastavil. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1 až 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2, § 565 a § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. a § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa uvedených zákonných ustanovení dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Napriek tomu, že žalovaná pohľadávka voči žalovanej bola žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi priznaná rozhodcovským rozsudkom, na základe tohto rozsudku nie je materiálne vykonateľná, nakoľko Okresný súd Trenčín žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá bránila tomu, aby na základe nej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom a exekučné konanie zastavil. Žalobca si tak na základe uvedeného rozhodcovského rozsudku uplatňovanú pohľadávku nemôže exekučne vymáhať a vydanie tohto rozhodcovského rozsudku nepredstavuje pre rozhodnutie v tomto konaní prekážku rozhodnutej veci. Súd po oboznámení sa s predloženými listinami mal za to, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom vznikla zmluva o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Z tejto zmluvy o úvere vznikla právnemu predchodcovi žalobcu povinnosť poskytnúť žalovanej úver a žalovanej vznikla povinnosť vrátiť poskytnutý úver podľa dohodnutých podmienok v úverovej zmluve. Zmluva obsahuje po právnej stránke všetky znaky a podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Žalovaná ako dlžník akceptovala jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy ich podpísaním, a preto mala povinnosť za predmet zmluvy riadne a včas zaplatiť, teda vrátiť požičané finančné prostriedky tak, ako sa k tomu zmluvou zaviazala. Súd uzavretú úverovú zmluvu posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z.. Nakoľko si žalovaná neplnila svoje zmluvné povinnosti podľa bodu 3.11. písm. a) VOP riadne a včas, využil právny predchodca žalobcu svoje právo dojednané v bode 3.12. písm. b) VOP a vyhlásil v súlade § 565 Občianskeho zákonníka mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 07.10.2009, čo žalovanej oznámil listom zo dňa 07.10.2009. Žalobca sa od žalovanej domáha v časti uplatňovanej istiny len toho, na čo má vo vzťahu k žalovanej právo a jeho nárok na zaplatenie dlžnej istiny súd posúdil ako dôvodný v celom rozsahu. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná dlžnú sumu istiny 327,59 eur uhradila, súd žalovanú zaviazal na jej zaplatenie. Žalovaná nepoprela žalovaný nárok ani ho nespochybnila právne relevantnými skutočnosťami. Z dôvodu omeškania žalovanej s platením úveru súd v súlade s § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. žalobcovi priznal aj úrok z omeškania v uplatňovanej výške 9 % ročne zo sumy dlžnej istiny 327,59 eur odo dňa nasledujúceho po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. od 08.10.2008 do zaplatenia dlhu. V ostatnej časti uplatneného úroku z omeškania( uplatnené od 07.10.2008) súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku /ďalej len CSP/. Úspešnému žalobcovi, ktorý mal neúspech len v nepatrnej časti uplatneného príslušenstva /úrok z omeškania uplatnený od 07.10.2008 a priznaný od 08.10.2008/ priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. Lehotu na splnenie uloženej peňažnej povinnosti súd určil podľa § 232 ods. 3 CSP vzhľadom na sociálne pomery žalovanej, ktorá poberá invalidný dôchodok z ktorého sú vykonávané maximálne zákonné zrážky. Mal za to, že vykonanie plnenia v splátkach po 25,- eur mesačne nebude mať negatívny dopad na majetkovú sféru žalobcu,
nezhorší jeho pomery, keďže žalobca so splátkami súhlasil a vytvorí reálnu možnosť na zaplatenie dlžnej sumy. Zároveň určil, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil vo výroku tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. 2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Uviedla, že od žalobcu si žiadne peniaze nepožičala. Mala dlh voči spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o. v sume 589,47 eur, ktorý si už ale dňa 21.11.2018 splatila zrážkami z invalidného dôchodku. 3. K svojmu odvolaniu žalovaná pripojila oznámenie Sociálnej poisťovne zo dňa 03.07.2018, z ktorého vyplynulo, že žalovanej je na základe príkazu na začatie exekúcie vydaného dňa 13.02.2013 súdnou exekútorkou Mgr. Janou Virličovou zrážané z jej dôchodku 36,04 eur na úhradu vymáhanej pohľadávky oprávneného PRO CIVITAS s.r.o. 589,47 eur /neprednostná pohľadávka/, 6,65 eur /úrok z omeškania/, 83,48 eur /úrok z omeškania/, 1.377,65 eur /náklady spojené s uplatnením pohľadávky/. 4. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril. 5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a z dôvodov odvolania žalovanej, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku I. ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. 6. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým bola žaloba žalobcu vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania zamietnutá, odvolaním napadnutý nebol a preto je v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a týmto rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknutý /§ 367 CSP/. 7. Pokiaľ ide o rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I., ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 327,59 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 327,59 eur od 08.10.2009 do zaplatenia, a to v splátkach po 25,- eur mesačne, vždy do konca príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do vyrovnania dlhu, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, dospel odvolací súd po preskúmaní k záveru, že súd prvej inštancie pri tomto rozhodnutí vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalovanej dodáva nasledovné: 8. Pokiaľ žalovaná namieta, že od žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s. si žiadne peniaze nepožičala, musí odvolací súd uviesť, že toto ani súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku netvrdí. Z listinných dôkazov, ktoré žalobca v spore predložil je zrejmé, a uviedol to v rozsudku aj súd prvej inštancie, že žalovaná ako dlžník uzatvorila zmluvu o úvere s veriteľom-Poštovou bankou, a.s., ktorá jej peňažné prostriedky dojednaného úveru poskytla. Menovaná banka však neskôr preukázane svoju pohľadávku na splatenie úveru voči žalovanej postúpila písomnou zmluvou o postúpení pohľadávok na ďalší subjekt / BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED/, ktorý ju potom postúpil spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o, ktorá ju postúpila spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. a tá ju nakoniec postúpila žalobcovi. Všetky písomné zmluvy o postúpení pohľadávky preukazujúce uvedený rad postúpení z Poštovej banky, a.s. až na žalobcu boli v spore predložené. Žalobca, aj keď nebol tým subjektom, ktorý reálne žalovanej peňažné prostriedky úveru poskytol, sa tak stal na základe radu postúpení pohľadávky veriteľom žalovanej, oprávneným požadovať od žalovanej splnenie jej dlhu zo zmluvy o úvere. 9. Čo sa týka druhej uplatnenej odvolacej námietky žalovanej, že ona už svoj dlh splnila, resp. ho plní exekučnými zrážkami z dôchodku v prospech oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., ani tu nebolo odvolanie žalovanej dôvodné. Dlh, ktorý si žalovaná splnila, resp. plní v exekúcii, nie je ten dlh, ktorý je predmetom tohto sporu. Tieto dlhy majú odlišnú výšku, keď istina exekučne vymáhaného dlhu je 589,47 eur a predmetom tohto sporu je dlh s istinou 327,59 eur. Ďalej je zrejmé, že zatiaľ čo exekučne vymáhaný dlh musel byť exekučným titulom veriteľovi priznaný pred 13.02.2013 /kedy už súdna exekútorka vydala exekučný príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy žalovanej/, tak dlh, ktorý je predmetom tohto sporu bol veriteľovi priznaný až rozhodcovským rozsudkom zo dňa 10.05.2013, pričom tento následne ani nebol predmetom exekúcie, keď uvedený rozhodcovský rozsudok bol exekučným súdom posúdený ako nulitný pre neplatnosť rozhodcovskej doložky. Podľa odvolacieho súdu je teda zrejmé, že sa jedná o dva rozličné dlhy žalovanej.
10. Na základe týchto záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd nepriznal proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne trovy odvolacieho konania preukázane nevznikli. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).