Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_5Co-286-2018.pdf
PDF · 104.29 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/286/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. d. XXX, o zaplatenie 1 449,31 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 6. septembra 2018, č. k. 8Csp/19/2018-114, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
Žalovanému voči žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.1. Okresný súd Topoľčany (ako súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len "CSP") rozsudkom zo dňa 6. septembra 2018, č. k. 8Csp/19/2018-114 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 842,71 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 02.09.2018 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 50 eur, ktoré sú splatné vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že nezaplatením niektorej splátky riadne a včas sa stáva splatným celé plnenie.
1.2. Vo zvyšku žalobu zamietol.
1.3. Žalobcovi súd priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 16,30 % s tým, že o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na zistenia, podľa ktorých žalobca ako veriteľ uzatvoril dňa 13.02.2015 so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (č. l. 9), predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru žalovanému vo výške 1 440 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach po 78,61 eura, so splatnosťou prvej splátky 01.04.2015 a splatnosťou poslednej splátky 01.09.2018. V zmluve sa ďalej uvádza poplatok za poskytnutie úveru 144 eur. Úver bol úročený ročnou úrokovou sadzbou 17,71 %. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) podľa zmluvy predstavovala 24,90 %, priemerná RPMN bola vo výške 36,30 %, celkové čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť pri každom revolvingu bola uvedená vo výške 2 046,60 eura. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú VOP, ktoré vo forme ako boli súdu doručené, sú písané splývajúcim textom a ťažšie čitateľným písmom.
3. Z výpisu z účtu žalobcu (č. l. 13) vyplýva, že žalovanému bola reálne poukázaná na účet suma úveru 1 296 eur, a nie suma 1 440 eur, uvádzaná v zmluve, lebo žalobca si pri poskytnutí úveru ihneď odpočítal poplatok za jeho poskytnutie, v sume 144 eur.
4. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad úveru (č. l. 32-33) súd zistil, že žalovaný na poskytnutý úver splatil do podania žaloby (za obdobie od 16.03.2015 do 15.01.2018) celkovo sumu 453,29 eura.
5. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že poskytnutý úver zosplatnil dňa 24.09.2015. Z písomného podania žalobcu zo dňa 16.08.2015 (č. l. 2) však vyplýva, že ním žalobca žalovaného iba upozorňoval, že v prípade ak sa dostane žalovaný do omeškania s úhradou ktorejkoľvek z tam uvedených splátok o viac ako tri mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy.
6. Žalovaný potvrdil uzavretie predmetnej úverovej zmluvy, namietal však, že v skutočnosti mu bol poskytnutý úver iba vo výške 1 296 eur, pretože žalobca si pri poskytnutí úveru hneď stiahol poplatok za jeho poskytnutie. Úver mu bol poskytnutý jednorázovo na účet, nejednalo sa o postupné čerpanie. V tom čase potreboval peniaze, keď prišiel na pobočku žalobcu, len im povedal, akú sumu potrebuje, bola hneď pripravená zmluva, ktorú on iba podpísal, nebolo mu nič vysvetľované, ani mu nebola daná možnosť nejaké ustanovenie zmeniť. Doposiaľ splatenú sumu uvádzanú žalobcom, t. j. 453,29 eura žalovaný nerozporoval. Trval však na tom, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný požiadal o povolenie splátok dlžnej sumy úveru a to po 50 eur mesačne. V súčasnosti je zamestnaný s mesačným príjmom cca 1 500 eur, spláca viaceré ďalšie podlžnosti a je voči nemu vedená aj exekúcia. Z dokladov predložených žalovaným zároveň vyplynulo, že od 08.12.2017 do 05.03.2018 bol vedený ako uchádzač o zamestnanie na ÚPSVaR Topoľčany, dňa 05.06.2018 poukázal súdnemu exekútorovi JUDr. U. sumu 783,19 eura, dňa 16.08.2018 sumu 298 eur, dňa 02.08.2018 sumu 486,20 eura, nakoľko z predloženého upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 07.05.2018 vyplýva, že voči žalovanému vedie menovaný exekútor exekúciu na vymoženie sumy 4 000 eur s príslušenstvom. Za internet žalovaný podľa predložených dokladov platí sumu 16,60 eura mesačne, za nájom bytu sumu 162 eur mesačne, za plyn sumu 200 eur polročne, za elektrinu sumu 11 eur mesačne, výživné na syna 80 eur mesačne. Z registra tunajšieho súdu zároveň vyplýva, že žalobca sa v ďalšom konaní vedenom pod sp. zn. 5Csp/19/2018, od žalovaného domáha zaplatenia sumy 1 449,31 eura, uvedená vec ešte nie je právoplatne skončená.
7. Ako ďalej prvoinštančný súdu uviedol, z formy a obsahu zmluvy bolo zrejmé, že išlo o tzv. "formulárovú" zmluvu, ktorej predtlač formulára i zmluvné podmienky (ako súčasť zmluvy s drobným a splývajúcim textom) mal žalobca vopred pripravené a dopisovali sa do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovaného a výšky úveru, pričom žalovaný obsah zmluvy i všeobecných podmienok nemohol reálne ovplyvniť ani neovplyvnil (čo vyplýva už z ich formy). S poukazom na vyššie uvedené, je nevyhnutné právny vzťah medzi stranami posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý stanovuje špecifické náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a pre jej platnosť kogentne vyžaduje písomnú formu s následkom neplatnosti právneho úkonu pri jej nedodržaní a bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, ak zmluva neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 citovaného zákona.
8. Konštatoval, že predmetná zmluva o pôžičke neobsahuje náležitosti vyžadované v § 9 ods. 2 písm. c) a písm. x) citovaného zák. č. 129/2010 Z. z. v rozhodnom znení, dôsledkom čoho je, že uvedenú pôžičku treba považovať za bezúročnú a bez poplatkov. V zmluve o úvere totiž nie je uvedená adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, pričom tento údaj musí byť v zmluve v zmysle zákona uvedený obligatórne ako samostatná náležitosť a nemožno ho zamieňať s označením veriteľa ako jednej zo zmluvných strán. Zároveň v zmluve nie je uvedený ani názov a adresa príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 citovaného zákona.
9. Žalobca tiež nepreukázal, že by pri poskytovaní predmetného úveru žalovanému konal s odbornou starostlivosťou vo vzťahu k posudzovaniu schopnosti žalovaného predmetný úver splácať. Predložené zmluvné dojednania síce v bode 7. (č. l. 5) uvádzajú, že súčasťou zmluvy sú aj prílohy, vrátane potvrdenia o výške pracovného príjmu, resp. výpisy z bankového účtu dlžníka; žiadne takéto listinné dôkazy však súdu predložené neboli (hoci podľa uvedeného mali byť súčasťou zmluvy), a uvedené spochybňuje aj vyjadrenie samotného žalovaného, ktorý uviedol, že hneď po príchode na pobočku žalobcu s ním bola
spísaná zmluva, po tom, čo iba uviedol, o akú výšku úveru žiada. Z uvedeného tak súd vyvodil záver, že žalobca pri poskytovaní predmetného úveru hrubo porušil povinnosť stanovenú v § 7 ods. 1 zák. č. 129/210 Z.z., vo vzťahu k odbornému posúdeniu schopnosti žalovaného poskytnutý úver splácať, následkom čoho je bezpoplatkovosť a bezúročnosť daného úveru aj v zmysle § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy.
10. Pokiaľ ide o uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha na základe bodu 8.1 zmluvy (č. l. 9 rub) je zrejmé, že uvedené zmluvné dojednanie, ako súčasť formulárovej zmluvy nebolo predmetnom individuálnej dohody zmluvných strán. Žalobca individuálnosť dohody o zmluvnej pokute a jej výške vo formulárovom tlačive nepreukázal. S poukazom na § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, je aj v tejto spotrebiteľskej veci predpísaná zákonná domnienka, že zmluvné dojednania dohodnuté medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané, pokiaľ dodávateľ nepreukáže opak. Žalobca v danom prípade opak nepreukázal, a tak súd konštatuje, že žalovaný štandardný formulár žalobcu, ako dodávateľa v spotrebiteľských zmluvách, podpísal dňa 12.02.2015 bez možnosti ovplyvniť vopred pripravený text na predtlači štandardného formulára žalobcu, s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich zmeny žalovaným, čo nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z činnosti súdu je zároveň známe, že žalobca podmienku, na základe ktorej je spotrebiteľ povinný zaplatiť túto zmluvnú pokutu používa vo všetkých obchodných, resp. zmluvných podmienkach tohto typu zmlúv o úvere uzavretých so spotrebiteľmi.
11. Z vykonaného dokazovania tak vyplýva, že na základe predmetnej úverovej zmluvy, poskytol veriteľ reálne žalovanému úver vo výške 1 296 eur, ktorý mal žalovaný splácať v 42. mesačných splátkach po 78,61 eura. Do začatia konania žalovaný splatil celkovo 453,29 eura. Vzhľadom na skutočnosť, že poskytnutý úver je v zmysle vyššie uvedeného odôvodnenia, potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, bolo možné podanej žalobe vyhovieť iba v časti rozdielu medzi poskytnutou istinou úveru (1 296 eur) a doposiaľ žalovaným celkovo splatenou sumou (453,29 eura), ktorý rozdiel tak prestavuje sumu 842,71 eura. Súd zároveň v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úver z omeškania vo výške určenej podľa predpisov občianskeho práva, t. j. 5 % ročne a to odo dňa nasledujúceho po zmluvne dohodnutom termíne splatnosti celého úveru, t.j. od 02.09.2018, pretože žalobca jednak (s poukazom na bod 4.4. tohto odôvodnenia) nepreukázal účinné zosplatnenie predmetného úveru ku konkrétnemu dňu, ani jeho účinné oznámenie žalovanému), a zároveň je súd toho názoru, že nemožnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti daného úveru vyplýva aj zo znenia § 7 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. (nemožnosť predčasného zosplatnenia). Výšku úroku z omeškania súd určil podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb.
12. Dlžnú sumu súd povolil žalovanému, na základe jeho žiadosti a preukázaných majetkových a zárobkových schopností a možností, splácať v mesačných splátkach po 50 eur s tým, že ak niektorá splátka nebude zaplatená riadne a včas, stane sa zročným celé plnenie.
13. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1 449,31 eura s príslušenstvom. Súd podanej žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 842,71 eura s príslušenstvom a vo zvyšku podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol. Z uvedeného vyplýva, že výsledný úspech žalobcu (po odpočítaní úspechu žalovaného) predstavuje 16,30%. V uvedenom rozsahu súd v zmysle § 255 ods. 2 CSP priznal žalobcovi proti žalovanému aj nárok na náhradu trov konania, s tým, že o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
14. Zistený skutkový stav právne posúdil podľa ustanovení § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1, 2, 5 Občianskeho zákonníka (OZ), § 1 ods. 2, § 2 písm. a /, b/, § 7 ods. 1, § 9 ods. 1, 2 písm. c/ a písm. x/, § 11 ods. 1 písm. a/, § 11 ods. 2, § 23 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.
15. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote v časti, ktorou súd zamietol zvyšok žaloby odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu a žalovaného zaviazal zaplatiť náhradu trov konania.
16. Poukázal na to, že zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť žalobcovi automaticky predložiť doklady preukazuje postup podľa § 7 ods. 1, 3 a nasl. zákona č. 129/2010 Z.z. Pokiaľ mal súd akúkoľvek pochybnosť, potom v súlade s princípom objektívnosti a nestrannosti súdneho rozhodovania mohol žalobcu vyzvať na predloženie relevantných podkladov o tom, či spomenutá povinnosť bola, alebo nebola splnená.
17. Úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX nebol podľa obsahu zmluvy určený priamo na financovanie kúpy tovaru od konkrétneho predajcu. Z ustanovení zmluvy nevyplýva jediný takýto údaj. Zákon pod pojmom „predávajúci“ nerozumie veriteľa. Dôležité je najmä ustanovenie § 15 zákona č. 129/2007 Z.z. Veriteľ a predávajúci sú dva rozdielne subjekty. Ak úver zo zmluvy nebol úverom zo zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere, potom sa v zmluve žiadna adresa predávajúceho logicky uvádzať ani nemohla.
18. Ohľadne nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty súd uviedol, že nebolo preukázané, že ide o nárok z individuálne dojednaného ustanovenia. Záver súdu nedáva odpoveď na dôvod zamietnutia žaloby v tejto časti. Skutočnosť, či je podmienka individuálne dohodnutá alebo nie neznamená, že je neplatná. Z ustanovenia či je podmienka individuálne dohodnutá alebo nie neznamená, že je neplatná. Z ustanovenia Neplatnou by bola len v prípade, ak by spôsobovala značný nepomer v právach a povinnosti strán v neprospech spotrebiteľa. To ale v prípade dotknutého ustanovenie 8.1 nie je aktuálne, pretože výška sankcie je určená v súlade s pravidlom vyjadreným v ust. § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka.
19. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
20. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len "CSP") po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario CSP, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
21. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
22. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, skutkové zistenia sú postačujúce aj pre odvolací súd, ale hoci v otázke právneho posúdenia v časti súd nesprávne právo aplikoval, vo výsledku učinil správny záver o potrebe zamietnutia žaloby vo zvyšku.
23. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretova,l alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
24. Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. V úvode je treba povedať, že v rámci zistení súdu prvej inštancie nebola skutočnosť predčasného zosplatnenia úveru preukázaná, čo bolo konštatované v bode 4.4.
25. Pre celistvosť obsahu práv a povinnosti (spotrebiteľského) právneho vzťahu bolo nevyhnutné obsah právneho vzťahu zistiť. V prípade, ak obsahom práv a povinností majú byť aj zmluvné dojednania dohodnuté na samostatnom ďalšom tlačive, je treba aby bol na v základnej zmluve na ne odkaz a zároveň, aby boli účastníkmi právneho vzťahu podpísané. Ak nie sú podpísané spotrebiteľom, nemôže veriteľ (dodávateľ) domáhajúci sa svojich nárokov preukazovať viazanosť spotrebiteľa týmito dojednaniami. Uvedené závery (hoci ich odvolací súd nezisťoval) nebránia odvolaciemu súdu v dôsledku existencie ďalších dôvodov odôvodňujúcich správnosť napadnutého rozsudku jeho správnosť (v napadnutej časti) konštatovať.
26. Odvolateľovi je treba dať za pravdu v časti odvolania, ktoré namieta nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie (v časti). Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie urobil nesprávny právny záver založený na absencii náležitosti spotrebiteľskej zmluvy o úvere uzavretej dňa 13.2.2015 č. XXXXXXXXXX, týkajúci sa neuvedenia adresy predávajúceho, na ktorej mohol spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (§ 9 ods. 2 písm. c/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy). Uvedená náležitosť bola vyžadovaná iba pri takom viazanom obchode z úverovej zmluvy, pri ktorom sa úverová potreba spotrebiteľa viaže priamo a súčasne aj na nadobúdanie veci. V takom prípade zákon predpokladá, že obligatórnou náležitosťou je aj uvedenie adresy predávajúceho. Z uvedeného pohľadu nemusela obyčajná zmluva o revolvingogovom úvere náležitosť označujúcu predávajúceho obsahovať.
27. Odvolací súd však považuje ďalší záver (dôvod) zistený súdom prvej inštancie za správny a zakladajúci dôvodnosť aplikácie ust. § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. o bezúročnosti a bezpoplatkovosti revolvingového úveru.
28.1. Podľa § 10 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti: podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i), j), x) a aa).
28.2. Podľa § 9 ods. 2 písm. x/ zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23.
28.3. Podľa § 25f ods. 6 zák. č. 129/2010 Z.z., zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené do 31. marca 2015 sa považujú za zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené podľa predpisu účinného od 1. apríla 2015.
28.4. Podľa § 11 ods. 1 písm. c/ zák. č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1
29. Záver súdu o absencii náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. x/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení v čase uzavretia zmluvy, týkajúcej sa neuvedenia orgánu dozoru podľa § 23, odvolací súd považuje za správny a poukazuje na správne skutkové zistenie o absencii takého údaju v zmluve, a konštatuje tiež správny právny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti, pretože absencia náležitosti podľa uvedeného ustanovenia spôsobuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. c/ zák. č. 129/2010 Z.z. následok bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
30. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu vo výške 0,04% denne, ktorá vyplýva z bodu 8.1 zmluvy je treba povedať, že takto dojednaná zmluvná pokuta obsahovo nie je ničím iným, ako dohodnutým úrokom z omeškania, ktorý ale formálne vykazuje znaky dojednanej zmluvnej pokuty. Ak súd prvej inštancie konštatoval, že táto nebola dojednaná individuálne a navyše takto dojednaná spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, odvolací súd s takým záverom súhlasí a dodáva, že dojednanie zmluvnej pokuty v bode 8.1. a následne dojednanie v bode 8.2. pre porušenie tej istej povinnosti (omeškanie dlžníka) stanovujúci úrok z omeškania je neprijateľným a skrytým navyšovaním sankcie za porušenie tej istej povinnosti dlžníka, pričom takto veriteľ zjavne obchádzal zákon. Hoci v bode 8.3. bolo obmedzenie výšky nároku z kumulácie nárokov podľa bodu 8.1. a 8.2., uvedené je len preukazom o neprijateľnej praktike veriteľa v neprospech spotrebiteľa. Okrem nároku na úrok, pri omeškaní dlžníka sa navyšoval nárok veriteľa o ďalších 14,6% za „zmluvnú pokutu“ a ďalší nárok na úrok z omeškanie vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. Vláda splnomocnená zákonodarcom regulovala výšku úroku z omeškania dlžníka, a veriteľ „dohodou“ a zmluvnej pokute spĺňajúcej obsahovo účel sankcie úroku z omeškania navýšil svoj dodávateľský (veriteľský) nárok o ďalšiu sumu. Uvedené počínanie a dohoda nemôže predstavovať prijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve napĺňajúcu oprávnený záujem veriteľa, preto nemožno z neplatnej podmienky požadovať akékoľvek nároky.
31. Len pre úplnosť odvolací súd konštatuje, že vyvodenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. (tak ako konštatoval
súd prvej inštancie) bolo na mieste za podmienky, ak súd umožnil veriteľovi dodržanie podmienok posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať úver v konaní preukázať.
32. Vzhľadom k hore uvedeným právnym záverom odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
33.1. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
33.2. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33.3. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. Vychádzajúc z ust. § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol o nároku žalovaného voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania tak, že v odvolacom konaní mu ako úspešnému voči žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, ktorých výška bude vyčíslená samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
35. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).