Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/326/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobkyne E. Z., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX, XXX XX W., štátna občianka SR, zastúpená AK Dlhopolec, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 36867306, proti žalovanému O. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX, XXX XX W., štátny občan SR, zastúpený Mgr. Iankom Troiakom, advokátom, so sídlom Dukelských hrdinov 34, 960 01 Zvolen, IČO: 45022429, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

Podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k

- trojizbovému bytu č.XX, nachádzajúcemu sa na 7.poschodí vo vchode č.XX bytového domu so súp.č.XXXX na Q. K. vo W. vrátane príslušenstva tohto bytu a to: predsiene, kuchyne, jedálenského kúta, kúpeľne s WC, balkóna a pivnice č.XX o výmere 1,89 m2 a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXX/XXXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, nachádzajúci sa v okrese W., obci W., katastrálnom území W., vedený katastrálnym odborom Okresného úradu Zvolen, zapísaný na liste vlastníctva č.XXXX, a k hnuteľných veciam a to: sedačke značky BETA 1, obývacej stene značky TENRERIFE a konferenčnému stolíku, nábytku spálne, šatníkovej skrini značky HILKOVIČ, kuchynskej linke a kombinovanému sporáku s digestorom značky ZANUSSI s a z r u š u j e a všetky vyššie špecifikované hnuteľné a nehnuteľné veci s a p r i k a z u j ú do výlučného vlastníctva žalovaného.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 39.725,- € do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

Žalobkyni sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 88 %.

odôvodnenie:

1. Dňa 24.09.2015 bola na tunajší súd doručené žaloba žalobkyne zo dňa 21.09.2015, ktorou sa domáhala toho, aby súd rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k trojizbovému bytu č.XX, nachádzajúcemu sa na 7.poschodí vo vchode č.XX bytového domu so súp.č.XXXX na Q. K. vo W. vrátane príslušenstva tohto bytu, a to predsiene, kuchyne, jedálenského kúta, kúpeľne s WC, balkónu a pivnice č.XX o výmere 1,89 m2, ako i spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXX/XXXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, nachádzajúcich sa v okrese W., obci W., katastrálnom území W., vedený katastrálnym odborom Okresného úradu Zvolen, zapísaný na liste vlastníctva č.XXXX a k hnuteľných veciam, a to sedačke značky BETA 1, nábytku obývačky značky TENRERIFE a konferenčnému stolíku, nábytku spálne, šatníkovej skrini značky HILKOVIČ a kuchynskej linky a vstavaných spotrebičov značky ZANUSSI a všetky tieto hnuteľné a nehnuteľné veci prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného. Zároveň žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu

32.500,- € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na vyrovnanie majetkovej hodnoty, ktorú pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva obdržal a okrem toho žiadala, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť jej titulom širšieho vyporiadania sumu 2.500,- €, tiež do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Okrem toho žiadala, aby bol žalovaný povinný nahradiť jej trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia. Žalobu žalobkyňa zdôvodnila tým, že so žalovaným boli v minulosti manželia, pričom ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 16.03.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.05.2011 (okrem výživného) sp.zn.7C/56/2010, čím zaniklo ich bezpodielové spoluvlastníctvo ako manželov. Vzhľadom na skutočnosť, že od zániku BSM už uplynuli viac ako 3 roky a nebol podaný návrh na súd na jeho vyporiadania, ani k jeho vyporiadaniu nedošlo dohodou, nastalo v zmysle ustanovenia § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka vyporiadanie priamo zo zákona. Strany sporu počas lehoty 3 rokov od zániku BSM a následne aj rok po uplynutí spoločne užívali všetky spoločne nadobudnuté hnuteľné veci, a to zariadenie resp. vybavenie predmetného bytu, keďže v ňom spoločne bývali. S poukazom na to sa strany sporu stali podielovými spoluvlastníkmi (každý z nich v podiele o veľkosti 1/2) tak predmetného bytu, ako i hnuteľných vecí, ktoré tvoria predmet tohto súdneho sporu. Zároveň žalobkyňa uviedla tak nadobúdacie ceny, ako i všeobecnú hodnotu jednotlivých hnuteľných vecí, konkrétne pri sedačke značky BETA 1 všeobecná hodnota 400,- €, nábytok obývačky značky TENRERIFE a konferenčný stolík všeobecná hodnota 300,- €, spálňový nábytok všeobecná hodnota 400,- €, šatníková skriňa značky HILKOVIČ všeobecná hodnota 250,- €, kuchynská linka a vstavané spotrebiče značky ZANUSSI všeobecná hodnota 400,- €. Okrem toho strany sporu boli podielovými spoluvlastníkmi, tiež každý v podiele 1/2 v pomere k celku, aj k osobnému motorovému vozidlu značky PEUGEOT 307 1,6 HDi, EČV: W. v hodnote 5.000,- €, ktoré bolo evidenčne vedené na žalovaného a ktoré žalovaný v roku 2015 bez jej súhlasu a vedomia scudzil neznámej osobe za neznámu cenu. Žalobkyňa uviedla, že po svojom odchode zo spoločného bytu mala eminentný záujem o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou s prihliadnutím na skutočnosť, že žiadnu z vyššie uvedených vecí, ani hnuteľných, ani nehnuteľných neužíva a užíva ich výlučne žalovaný. Poukázala pritom na svoju výzvu zo dňa 11.03.2015, ktorú žalovanému zaslala prostredníctvom svojho právneho zástupcu ohľadne mimosúdneho vyporiadania podielového spoluvlastníctva, keď navrhovala všetky spoločne nadobudnuté veci prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného s povinnosťou jeho výplaty sumou 37.500,- €, keďže len hodnota bytu podľa nej predstavovala sumu 75.000,- €. Žalovaný sa napriek jej urgenciám k návrhu nevyjadril. Žalobkyňa tiež uviedla, že predmetný byt nie je možné technicky rozdeliť a tento užíva výlučne žalovaný, rovnako ako všetky spoločné hnuteľné veci nachádzajúce sa v byte, na ktorom žalovaný vymenil zámok, žalobkyňa do neho nemá prístup. Určujúcim kritériom pre určenie, ktoré veci majú byť ktorému z manželov pridelené, má byť podľa nej zásadne účelné využitie veci a pokiaľ možno mali by byť prikázané tomu z nich, ktorý ich mal naposledy v držaní a u ktorého došlo k amortizácii. V rámci žaloby žalobkyňa súčasne navrhla vyporiadanie v širšom zmysle, keď podľa jej názoru základom preto, aby určitý nárok mohol byť vyporiadaný v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva je, že ide o majetkové právo (nárok), ktoré vzniklo medzi stranami sporu v súvislosti s existenciou ich podielového vlastníctva k veci a zrušením podielového spoluvlastníctva niektorým zo spoluvlastníkov je iný spoluvlastník na takto vzniknutom práve dotknutý. Preto v rámci širšieho vyporiadania navrhla vyporiadať sumu 2.500,- € ako majetkovú hodnotu a spoločného auta PEUGEOT 1,6 HDi, ktoré žalovaný bez jej vedomia predal. Vo vzťahu k trovám konania dala pozornosti súdu uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.07.2012 sp.zn.4M Cdo/10/2012, podľa ktorého ak podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaním zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu presne takým spôsobom vyporiadania, na akom sa márne pokúšal s druhým spoluvlastníkom dohodnúť a následne navrhol v súdnom konaní, bol v súdnom konaní v plnom rozsahu úspešný.

2. Uznesením zo dňa 07.03.2016 sp.zn.10C/326/2015-61, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.03.2016, tunajší súd priznal žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov v dvoch tretinách (2/3), na základe jej žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku za podanie žaloby. Bližšie zdôvodnenie procesného postupu súdu je uvedené v odôvodnení tohto rozhodnutia.

3. Dňa 07.04.2016 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného k návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 05.04.2016, v ktorom okrem iného uviedol, že je pravdou s poukazom na skutočnosti uvedené žalobkyňou v podanej žalobe, že v zmysle § 149 ods. 4 OZ došlo k tomu, že veci patriace do ich zaniknutého BSM sa dostali do ich podielového spoluvlastníctva, pričom každý z nich má spoluvlastnícky podiel 1/2. Čo sa týka predmetného bytu uviedol, že jeho aktuálna hodnota je v rozmedzí od 65 do 68 tis. €. V období od mája 2010 do júna 2011 v byte on

spal asi len 1 alebo 2 noci, keďže v tom čase žil s priateľkou a do bytu mal na základe predbežného opatrenia zákaz vstupu, s tým, že aj po zrušení tohto zákazu, v čase keď nebol na montážach sa zdržiaval u priateľky, až do roku 2014. V tom čase sa so žalobkyňou dohodli na tom, že ju z bytu vyplatí, aby z neho mohla odísť. Dohodli sa na splátkach za byt podľa jeho možností, s poukazom na finančnú situáciu. Vzhľadom na to, že pracoval na montážach aj v zahraničí, jeho príjem spolu s diétami bol slušný. Finančné prostriedky jej zasielal alebo vkladal na jej účty a takto jej vyplatil sumu vo výške 69.884,- € a niečo jej vyplatil aj v hotovosti, a to konkrétne 8.600,- €. Za týmto účelom aj čerpal 08.08.2011 spotrebný úver vo výške 5.000,- €, ktorú sumu jej celú poukázal a tiež išiel do debetu na osobnom účte vo výške 2.500,- €. Z tejto sumy bola čiastka 9.500,- € určená na výživné pre ich spoločného syna E. a suma 4.050,- € bola určená ako jeho príspevok na úhrady za plnenia súvisiace s užívaním bytu (štvrtina z celkovo vyúčtovaných nákladov). Z predmetnej sumy mu už žalobkyňa vrátila čiastku 13.000,- € a teda žalobkyňa si tak ponechala na výplatu spoluvlastníckeho podielu na byte sumu 43.334,- €. Ďalej poukázal na to, že ešte pred uzavretím manželstva bola v decembri 2001 vykonaná na byte prerábka jadra v hodnote 3.000,- € a výmena okien v hodnote 4.000,- €, ktoré boli hradené z jeho vlastných finančných prostriedkov. Tiež nehnuteľnosť bola nadobudnutá tak, že on predchádzajúcemu nájomcovi družstevného bytu p. L. P. vyplatil za ich odstúpenie sumu 540.000,- Sk a za členský podiel v SBD Zvolen sumu 27.622,- Sk, a to ešte v roku 2001, t.j. pred manželstvom, výlučne zo svojich finančných prostriedkov, k čomu sú aj svedkovia. Následne v roku 2007 bola nehnuteľnosť odkúpená od SBD Zvolen do osobného vlastníctva za sumu 23.557, Sk. Žalobkyňa si v októbri 2014 za ním vyplatené finančné prostriedky zaobstarala vlastný byt, kam sa 29.01.2015 odsťahovala. Odvtedy žiadnym spôsobom neprispieva na platby súvisiace s vlastníctvom a užívaním bytu, ktoré mesačne predstavujú 157,30 €. Z uvedených dôvodov mal za to, že svoju časť dohody splnil a žalobkyni podiel na nehnuteľnosti v celom rozsahu vyplatil a v čase, keď od nej čakal, že prevedie na neho jej spoluvlastnícky podiel, tak požiadavke na opätovné vyplatenie podielu na byte nerozumie a považuje to z jej strany za podvod. K motorovému vozidlu PEUGEOT 307 uviedol, že bolo zakúpené 27.02.2007, čiastočne za spoločné finančné prostriedky a čiastočne za finančné prostriedky požičané od jeho matky vo forme pôžičky v sume 300.000,- Sk, ktorá doteraz nebola jej splatená. Od momentu kúpy až do roku 2015 (okrem obdobia, keď mal pozastavenú živnosť) on toto vozidlo užíval na účely podnikania a platil zaň cestnú daň. Po rozvode manželstva nebola medzi nimi uzavretá žiadna dohoda o vzájomnom používaní a využíval ho výhradne on. Žalobkyňa si ho bez jeho vedomia a súhlasu asi trikrát vzala, čo on považoval za neoprávnený zásah do svojho majetku a riešil to na polícii. Po poslednom odcudzení vozidla dňa 20.02.2015 ho našiel na ulici O. vo Zvolene v nepojazdnom stave a musel ho so synom O. odtiahnuť. Po prehliadke bolo zistené, že je nutná oprava, ktorá si vyžiadala sumu 1.250,- € (prasknutá hlava valcov), čo uhradil syn O. a následne mu on 10.04.2015 toto vozidlo predal za sumu 200,- € s prihliadnutím na ním už uhradené investície od auta. Žalovaný ešte uviedol, že po odsťahovaní žalobkyne z bytu si ešte dňa 11.02.2015 po vzájomnej dohode zobrala zvyšnú časť svojich osobných hnuteľných vecí a taktiež po dohode si vzala aj rohovú skriňu, komodu a ďalšiu skriňu v celkovej hodnote cca 400,- €. Bez jeho vedomia a súhlasu si dňa 29.01.2015 vzala aj jemu výhradne patriace veci, a to LCD televízor Sharp, mobilný telefón Samsung Galaxy S4 a osobný počítač Toshiba A500, ako i kuchtu na varenie, ktoré si už on zakúpil zo svojich prostriedkov po rozvode manželstva. Tieto ním uvedené skutočnosti vie preukázať listinnými dôkazmi alebo svedeckými výpoveďami. Na záver uviedol, že s poukazom na všetky ním uvedené skutočnosti nie je dôvod, aby žalobkyni vyplácal nejakú ďalšiu čiastku, skôr naopak, keďže žalobkyňa obdržala viac finančných prostriedkov, ako by jej pri spravodlivom a rovnomernom rozdelení veci patrilo, t.j. na úkor neho obdržala vyššiu majetkovú hodnotu. Preto navrhol, aby súd rozhodol tak, že byt, ako i hnuteľné veci, ktoré sa v ňom nachádzajú, nadobudne do výlučného vlastníctva on a žalobkyňa sa stane výlučnou vlastníčkou hnuteľných vecí, ktoré sa nachádzajú u nej a táto bude povinná na vyrovnanie majetkových podielov, ktoré z BSM alebo podielového spoluvlastníctva strany sporu nadobudli, vyplatiť mu sumu vo výške polovice z rozdielu, o ktorý nadobudla vyššiu majetkovú hodnotu oproti nemu.

4. Dňa 02.11.2016 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobkyne zo dňa 02.11.2016, v ktorom okrem iného uviedla, že trvá na ňou uvedenej hodnote 75.000,- € týkajúcej sa vyporiadavaného bytu s poukazom na to, že sa jedná o cenu primeranú za takýto druh nehnuteľnosti v danej lokalite. Poprela, že by niekedy so žalovaným v minulosti sa dohodla na jej vyplatení z bytu a pokiaľ žalovaný uvádzal, že jej zasielal alebo vkladal rôzne peňažné čiastky, jednalo sa o finančné prostriedky na chod domácnosti a spoločné výdavky, nakoľko so žalovaným aj po rozvode žili v spoločnej domácnosti. Navyše väčšiu časť ním poskytnutých peňažných prostriedkov mu vrátila poukázaním na jeho účet alebo výberom a pokiaľ by žalovaný tieto peňažné plnenia chcel odpočítať zo sumy vyporiadania z

dôvodu právnej istoty, vzniesla námietku premlčania. Vo vzťahu k žalovaným uvádzaným okolnostiam týkajúcim sa nadobudnutia vyporiadavaného bytu uviedla, že tieto sú irelevantné v prejednávanej veci a s jej meritom nesúvisia a zavážili by v prípade vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Poprela tiež, že by svoj byt nadobudla z ním vyplatených finančných prostriedkov, keď tieto uhrádzala z hypotekárneho úveru poskytnutého Prima bankou. Ohľadne skutočností uvádzaných ňou vo vzťahu k motorovému vozidlu PEUGEOT 307 zotrvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Pokiaľ žalovaný poukazoval na hnuteľné veci, ktoré nadobudol zo svojich prostriedkov, tieto s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva nesúvisia.

5. Dňa 16.11.2016 bolo na tunajší súd doručené podanie právneho zástupcu žalovaného zo dňa 16.11.2016 označené ako „Zaslanie listinných dôkazov a návrh na vykonanie dokazovania“, v ktorom uviedol, že v prílohe zasielajú listinné dôkazy svedčiace o nadobudnutí a investíciách žalovaného do nehnuteľnosti - bytu, ktorý je predmetom žaloby, ako i listinné dôkazy týkajúce sa motorového vozidla a ostatných hnuteľných vecí a tiež listinné dôkazy preukazujúce žalobcom uhradené sumy finančných prostriedkov na účet žalobkyne, z ktorých prevažná časť jej bola zo strany žalobcu uhradená na základe ich ústnej dohody za účelom vyplatenia jej spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti tak, ako to už uviedli v písomnom vyjadrení k žalobe. Namietli, že žalobkyňou tvrdené skutočnosti v jej vyjadrení zo dňa 02.11.2016 týkajúce sa na jej účet poukazovaných finančných prostriedkov sú účelové, nepodložené, a to z dôvodu, že od žalovaného chce vymôcť ďalšie finančné prostriedky, na ktoré nemá nárok. Okrem toho navrhli na preukázanie hodnoty predmetnej nehnuteľnosti vykonať znalecké dokazovanie. Okrem listinných dôkazov boli k tomuto podaniu pripojené vyjadrenia žalovaného (tak ako to vyplýva z ich obsahu), ktoré nie sú datované, ani podpísané, a z ktorých vyplýva, že žiada od žalobkyne po započítaní všetkých vkladov a nákladov vyplatiť rozdiel, po odpočítaní polovice bytu (34.000,- €), keďže trhová cena predmetného bytu je 68.000,- €, sumu 31.072,84 € + 6.904,35 €, čiže spolu 37.977,19 €, keď následne špecifikoval tú čiastku 6.904,35 €, ktorá má pozostávať z ním vynaložených výdavkov na rekonštrukciu bytu, a to po prepočítaní jednotlivých výdavkov konverzným kurzom zo slovenských korún na eurá. Tiež uviedol, že spolu bola žalobkyni vyplatená suma 65.072,84 €, keď poukázal na výpisy z účtov (dohoda o vyplatení polovice bytu) 69.884,- €, výživné na E. Z. - 9.500,- €, auto PEUGEOT 307 5.000,- €, odcudzené veci 1.613,19 €, prevzatý nábytok 400,- €, byt odkúpenie P. SBD 9.811,90 €, peniaze v hotovosti 19.12.2014 8.600,- €, nedoplatok nájom 1.343,75 €, nájom O. Z. - 4.080,- €, suma poukázaná na jeho účty - 18.000,- €.

6. Dňa 13.12.2016 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobkyne zo dňa 08.12.2016, v ktorom okrem iného uviedla, že dôkazom ňou tvrdenej skutočnosti, že predmetné motorové vozidlo značky PEUGEOT 307 bolo užívané ako rodinné auto oboma stranami sporu, svedčí skutočnosť, že ona zo svojho účtu platila PZP motorového vozidla, pneumatiky a servis v celkovej sume najmenej 1.070,76 €. Zároveň poprela tvrdenia žalovaného, že toto vozidlo niekedy odcudzila, keďže sa jednalo o ich spoločné vozidlo. Rovnako poprela, že by im na časť kúpnej ceny požičala matka žalovaného, s tým, že časť kúpnej ceny bola zaplatená z ich spoločných finančných prostriedkov a časť kúpnej ceny bola uhradená vo forme pôžičky od jej otca. Ďalej žalobkyňa uviedla, že ona sama použila na prerobenie spoločného bytu vlastné finančné prostriedky, a to úspory a tiež finančné prostriedky zo stavebného úveru. Konkrétne v roku 2001 zaplatila výmenu podlahy v byte a kuchynskú linku so spotrebičmi. V roku 2004 objednala a zaplatila výmenu plastových okien. Spolu tak po prepočte na eurá zaplatila z vlastných finančných prostriedkov na spoločný majetok sumu 6.331,58 €. Žalobkyňa nepoprela, že aj po rozvode manželstva jej žalovaný zasielal na účet finančné prostriedky, avšak poprela, že by od neho dňa 19.12.2014 prevzala sumu 5.000,- € a 23.12.2014 sumu 3.600,- €. Opätovne poprela uzavretie akejkoľvek dohody medzi nimi o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k bytu resp. o vyplatení z bytu, s tým, že peňažné prostriedky poukazované žalovaným mali byť poukazované z tohto titulu. Finančné prostriedky, ktoré jej poskytoval žalovaný, a to aj počas manželstva, slúžili na chod domácnosti, o ktorú sa starala ona. Žalovaný síce podľa svojich tvrdení nadpriemerne zarábal, ale mal aj problémy s hazardom a preto, aby zarobené peniaze hneď neminul, ich časť, tak ako uznal za vhodné, prevádzal na jej účet, a to aj pre svoje potreby, pričom ona z týchto finančných prostriedkov uhrádzala spoločné výdavky rodiny, najmä úhrady do SBD, inkaso, internet, dovolenky a časť z nich žalovanému na jeho požiadanie poskytla späť prevodom na účet alebo výberom v hotovosti, s tým, že takýmto spôsobom viedli domácnosť počas ich manželstva a viac ako 3 roky po jeho zániku. Žalobkyňa uviedla, že z poskytnutých finančných prostriedkov od roku 2011 do roku 2016 uhradila resp. žalovanému vrátila najmenej sumu vo výške 59.851,91 €, keď zároveň špecifikovala, aká časť tejto sumy predstavuje úhrady SBD, aká časť úhrady internetu, aká časť úhrady inkasa, aká časť úhrady za motorové vozidlo, aká

časť úhrady spoločných dovoleniek a iných výdavkov a aká časť bola prevedená na účet žalovaného, resp. vybratá v hotovosti pre žalovaného. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že mu odcudzila hnuteľné veci, uviedla, že tieto mu neodcudzila, nakoľko sa jednalo o dar, konkrétne LCD televízor pre ich syna, rovnako ako i osobný počítač a žalobkyni daroval mobilný telefón, keď poukázala na dátumy ich zakúpenia a dátumy narodení syna i svojich. Na záver uviedla, že má za to, že v tomto konaní je dokazovanie skutočností týkajúcich sa nadobudnutia bytu bezpredmetné a z dôvodu právnej istoty (hoci žalovaný takýto nárok v konaní doposiaľ neuplatnil) k všetkým takýmto nárokom žalovaného vzniesla námietku premlčania, keďže lehota na uplynutie takýchto nárokov žalovanému uplynula najneskôr uplynutím 3 rokov od zániku manželstva žalobkyne a žalovaného. Za nejasné a nezmyselné v tomto konaní označila aj vyčíslenie nákladov žalovaného z titulu nájmu alebo nedoplatkov na byte, keďže ona v tom byte od konca januára 2015 nebýva a žalobca byt od októbra 2015 do júna 2016 prenajímal tretej osobe a nájomné si ponechával pre seba, pričom zálohové platby v prospech SBD neuhrádzal. Z tohto dôvodu žalobkyňa na základe platobného rozkazu tunajšieho súdu sp.zn.17C/59/2016-24 sama uhradila žalovanú sumu dlžnú z titulu neuhradených preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv a poplatku za výkon správy vo výške viac ako 1.000,- €, príslušenstvo, pohľadávky a trovy konania. Žalobkyňa tiež predniesla dôkazný návrh, keď požiadala doplniť dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania za účelom zistenia všeobecnej hodnoty predmetného bytu.

7. Dňa 06.11.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobkyne zo dňa 27.10.2017 k znaleckému posudku, ktorý bol vypracovaný v konaní a v ktorom namietla formálne nedostatky, ako i metodické nedostatky tohto znaleckého posudku, ktoré v tomto vyjadrení špecifikovala a zároveň za účelom vyjadrenia sa znalca k týmto skutočnostiam žiadala jeho výsluch na pojednávaní.

8. Dňa 22.03.2018 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobkyne zo dňa 21.03.2018, v ktorom okrem iného uviedla, že hnuteľné veci, na ktoré vo svojom vyjadrení poukazoval žalovaný boli buď veci, ktoré boli zakúpené po rozvode a navyše predstavovali dary pre ich syna resp. pre ňu samotnú a teda s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva nesúvisia a ostatné hnuteľné veci, konkrétne rohová skriňa, štvorzásuvková komoda, dvojdverová skriňa boli na základe spoločnej dohody so žalovaným z bytu ňou odnesené, keďže sa jednalo o vybavenie detskej izby pre spoločného syna E.. K zostatkovej hodnote uviedla, že je nižšia, než udáva žalovaný. Tiež príbory a periny si odniesla z bytu po dohode so žalovaným, keďže sa jednalo o veci, ktoré nadobudla pred manželstvom, resp. bol to dar od jej starej mamy. Riady aj osobné oblečenie jej a detí zostali v byte. Zároveň uviedla, že hnuteľné veci a nábytok si strany vyporiadali na základe dohody a spísali o tom protokol. Pokiaľ si vo vzťahu k tomu žalovaný voči nej uplatňuje nejakú dlžnú sumu, ona to poprela a túto si v konaní ani riadne neuplatnil a keby k tomu aj došlo, jeho nárok je premlčaný. Na záver uviedla, že žalovaný v tomto konaní právom určovať predmet konania nedisponuje, keďže konanie o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je konaním návrhovým, z ktorého vyplýva, že súd nie je viazaný žalobným petitom vo vzťahu k spôsobu rozhodnutia, ale je viazaný rozsahom veci, ku ktorým žalobca navrhuje vykonať vyporiadanie. Žalovaný právo rozširovať predmet konania „vnášaním“ ďalších vecí nemá.

9. Súd nariadil v predmetnej veci niekoľko pojednávaní, na ktorých vec meritórne prejednal a odročil za účelom doplnenia dokazovania, pričom na pojednávaní vytýčenom na deň 22.05.2019 po meritórnom prejednaní, vo veci samej aj rozhodol, pričom na predmetných pojednávaniach vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložili v priebehu konania vo fotokópiách strany sporu a to: návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 10.03.2015 z č.l.8 vrátane fotokópie poštového podacieho hárka z č.l.9, emailovú komunikáciu z č.l.11-16, opätovný návrh na vyporiadanie PD zo dňa 03.09.2015 z č.l.17 vrátane poštového podacieho hárka z č.l.18, inzeráty z webstránok realitných kancelárií z č.l.78-84, kúpnu zmluvu, kde ako kupujúca vystupuje žalobkyňa z č.l.85-91, úverovú zmluvu č.167440, kde ako klient vystupuje žalobkyňa z č.l.92-95, potvrdenie o úvere a o aktuálnom zostatku úveru žalovaného z č.l.108-109, potvrdenie o vklade hotovosti z č.l.112-120, 122-127, potvrdenie Tatra banka, a.s. o zrealizovaných platbách z č.l.128, výpisy z internetbankingu z č.l.129-133, príjmový pokladničný doklad zo dňa 28.02.2007 z č.l.137 a faktúru č.670026 z č.l.138, kúpnopredajnú zmluvu zo dňa 09.04.2015 z č.l.139-141, pokladničné doklady a faktúry z č.l.143-145, potvrdenie zo dňa 11.02.2015 z č.l.146, hromadný príkaz na úhradu z č.l.147, rozhodnutie o pridelení družstevného bytu zo dňa 23.10.2001 z č.l.149, výpisy z internetbankingu z č.l.152-153, mesačný predpis z č.l.156, vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2014 z č.l.158, faktúry a príjmové doklady, kde ako odberateľ je uvádzaná žalobkyňa, zmluvu dielo č.114/2004 z č.l.169-170, voucher a pokyny na cestu z č.l.178-180, výpisy z účtov žalobkyne z č.l.181-209, informácie pre účastníkov zájazdu z

č.l.216-218, faktúru z č.l.220, výpisy z účtu žalobkyne z č.l.222-257, zmluvu o obstaraní zájazdu z č.l.266 vrátane potvrdenia uskutočnenia prevodu bankou z č.l.267, výpisy z účtu žalobkyne z č.l.268-304, potvrdenie uskutočnenia kartovej operácie z č.l.311, faktúry z č.l.312-313, potvrdenie uskutočnenia kartovej operácie z č.l.314-316, výpisy z účtu žalobkyne z č.l.318-349, sumárnu analýzu platieb SBD z č.l.350-351, fotokópiu platobného rozkazu OS Zvolen sp.zn.17C/59/2016 z č.l.352 vrátane žaloby z č.l.354-355, sumárna analýza platieb SBD z č.l.356-357, potvrdenie uskutočnenia bankových prevodov z č.l.359-396, výpisy z účtu žalobkyne z č.l.397-411, daňové priznanie žalobkyne k dani z príjmov fyzických osôb z č.l.412-418, emailovú komunikáciu z č.l.518-521, znalecký posudok č.52/2018 zo dňa 25.02.2018 znalca Ing. Vladislava Pražmu z č.l.575-581, čiastočný výpis z listu vlastníctva č.7505 zo dňa 20.08.2017 tvoriaci prílohu č.1 k znaleckému posudku z č.l.457, čiastočný výpis z listu vlastníctva č.7505 zo dňa 31.10.2018 tvoriaci prílohu č.1 k dodatku č.1 znaleckého posudku č.l.640, čiastočný výpis z listu vlastníctva č.223 zo dňa 21.05.2019 pre k.ú. Zvolen, tiež bol v konaní vykonaný dôkaz vypracovaním znaleckého posudku znalcom Ing. Vladislavom Pražmom formou písomného znaleckého posudku číslo znaleckého úkonu XXXXXXXXXXXX zo dňa 19.09.2017 vrátane dodatku č.1 k znaleckému posudku č.222/2017, znalecký úkon č.XXXXXXXXXXXX zo dňa 31.10.2018 znalca Ing. Vladislava Pražmu vrátane výsluchu znalca na pojednávaní, tiež sa súd oboznámil s pripojeným rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 15.11.2016 sp.zn.12C/135/2016, ako i pripojeným spisom Okresného súdu Zvolen sp.zn.7C/56/2010, a vykonal tiež výsluch žalobkyne a žalovaného a zároveň sa oboznámil s prednesom právnych zástupcov strán sporu, pričom zistil tento skutkový stav. Z písomnej komunikácie formou listov a emailov pred podaním žaloby na súd, ktorá prebiehala medzi právnymi zástupcami strán sporu v období od marca 2015 do septembra 2015 súd okrem iného zistil, že žalobkyňa navrhla vyporiadať podielové spoluvlastníctvo uzavretím písomnej dohody tak, že by všetky hnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré mali byť v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného s povinnosťou výplaty žalobkyne sumou 37.500,- €. Právny zástupca žalovaného oznámil, že prevzal zastupovanie žalovaného, s tým, že sa k návrhu vyjadrí. Keďže konkrétne sa k návrhu nevyjadrili, opätovne právny zástupca žalobkyne listom zo dňa 03.09.2015 navrhol vyporiadať ich podielové spoluvlastníctvo výplatou v prospech ich klientky sumou 32.500,- € za prikázanie všetkých vecí z podielového spoluvlastníctva do jeho výlučného vlastníctva. Z emailovej komunikácie medzi právnym zástupcom žalobkyne a žalovaným v období november 2017 až január 2018 súd zistil, že v priebehu konania žalovaný navrhol uskutočniť predaj bytu konkrétnemu záujemcovi za kúpnu cenu 78.000,- €, ktorá by bola medzi nich rozdelená na polovicu. Právna zástupkyňa žalobkyne s týmto postupom, ako i cenou vyjadrila súhlas, avšak podmienila to vyriešením ďalších sporných resp. otvorených záležitostí, ktoré mali medzi sebou strany sporu, a to tak ohľadne výživného vo vzťahu k maloletému dieťaťu, vo vzťahu k platbách v prospech SBD, vo vzťahu k motorovému vozidlu a tiež ďalších hnuteľných vecí, najmä zariadenia detskej izby, úhrady súdneho poplatku z podanej žaloby a tiež zaplatením polovice inkasovanej sumy nájomného, ktoré je predmetom iného súdneho konania medzi nimi. Z faktúry č.670026 zo dňa 28.02.2007 v spojení s príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 28.02.2007 súd okrem iného zistil, že firma AUTO PRINT, s.r.o. vystavila na O. Z. ako odberateľa faktúru za osobný nový voz PEUGEOT 307 1.6 HDi, pričom bola táto faktúra uhradená v hotovosti O. Z. v sume 575.050,- Sk. Z kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 09.04.2015 súd zistil, že ako predávajúci je tu uvedený žalovaný, ako kupujúci O. Z., nar. XX.XX.XXXX, pričom predmetom tejto zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu PEUGEOT 307 5p 1.6 HDi, červenej metalízy, EČV: W., rok výroby 2007 za kúpnu cenu 200,- €, ktorá mala byť uhradená v hotovosti pri podpise tejto zmluvy. Z kúpnej zmluvy zo dňa 12.11.2014 súd okrem iného zistil, že bola uzavretá medzi predávajúcim O.. A. Ž. a ako kupujúca je tu uvedená žalobkyňa, pričom predmetom tejto zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k bytu č.XX na 4.poschodí vo vchode č.9 bytového domu so súp.č.XXXX na ulici O. vo W. vrátane jeho príslušenstva a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XXXX/XXXXXXX za kúpnu cenu 36.300,- €, ktorá mala byť zaplatená pri podpise kúpnej zmluvy na tam uvedený bankový účet predávajúceho. Z úverovej zmluvy č.XXXXXXX Hypotéka zo dňa 06.11.2014 súd okrem iného zistil, že bola uzavretá medzi Prima bankou Slovensko, a.s. a žalobkyňou, pričom predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie úveru bankou klientovi, kde bola dohodnutá výška úveru 36.000,- € za účelom nadobudnutia a údržby nehnuteľnosti a splatnosť úveru bola dojednaná na 25 rokov, keď výška mesačnej splátky bola dohodnutá na sumu 152,91 €.

Z potvrdenia o úvere vystaveného Tatra banka, a.s. dňa 06.10.2015 pre žalovaného súd zistil, že týmto potvrdili, že je ich klientom v zmysle zmluvy o poskytnutí bezúčelového spotrebiteľského úveru, ktorý bol čerpaný vo výške 5.000,- € dňa 08.08.2011. Z potvrdení o hotovostných vkladoch súd zistil, že v rokoch 2010-2011 boli žalovaným v prospech účtu žalobkyne poukazované rôzne sumy. Z potvrdenia vystaveného Tatra banka, a.s. súd zistil, že týmto potvrdili, že v období od júla 2011 do novembra 2012 boli v prospech účtu žalobkyne zrealizované tam špecifikované platby na ťarchu účtu klienta. Z výpisov z účtov prostredníctvom internetbankingu žalobca preukazoval, že aj v rokoch 2013, 2014 a 2015 mali byť ním prevádzané peňažné prostriedky v prospech žalobkyne, pričom súd konštatuje, že pri niektorých nebolo možné verifikovať, že sa jednalo o platby v prospech účtu žalobkyne. Z hromadného príkazu na úhradu Tatra banka, a.s. zo dňa 23.11.2007 súd zistil, že žalovaný uhradil v prospech SBD Zvolen príspevok na správu vrátane nedoplatkov a tiež základný členský vklad. Z potvrdenia zo dňa 11.02.2015 súd zistil, že bolo písané rukou, kde dole podpísaná E. Z., nar. XX.XX.XXXX (poznámka súdu: podpis nečitateľný) týmto potvrdila, že si po dohode s O. Z., nar. XX.XX.XXXX prevzala v ten deň z bytu č.XX na ulici Q. XX vo W. tieto hnuteľné veci: skriňa rohová (jaseň-orange) 1 kus, komoda 4 zásuvky (jaseň-orange) 1 kus, stolička chróm biela koženka 1 kus, skriňa dvojdverová (jaseň-orange) 1 kus a osobné veci maloletého E. a E.. Z rozhodnutia o pridelení družstevného bytu zo dňa 23.10.2001 súd zistil, že SBD Zvolen týmto na základe zaregistrovanej zmluvy o prevode členských práv a povinností zo dňa 22.10.2001 pridelilo do nájmu členovi O. Z., nar. XX.XX.XXXX trojizbový byt č.XX na 7.poschodí, blok XX-T., ulica Q. XX vo W.. Z výpisu z účtu internetbankingu Tatra banka, a.s. súd zistil, že 18. a 19.12.2014 boli uskutočnené z účtu žalovaného výbery v hotovosti vo výške 2.200,- € resp. 5.442,- €. Z mesačného predpisu SBD Zvolen zo dňa 02.02.2015 súd zistil, že bol zasielaný žalovanému ako predpis platný od 01.02.2015, v zmysle ktorého predstavujú mesačné úhrady za užívanie bytu a preddavky za služby a plnenia poskytované s užívaním bytu sumu 157,30 €. Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie roku 2014 vystaveného SBD Zvolen pre žalovaného súd zistil, že je tu uvedený nedoplatok vo výške 468,50 €. Z voucherov vystavených cestovnými kanceláriami, zmluvou o obstaraní zájazdu, zo všeobecných informácií pre účastníkov zájazdu, z výpisov z účtu žalobkyne za rok 2011, 2012, 2013 a 2014, ako i potvrdení o uskutočnení kartovej operácie z účtu žalobkyne v roku 2014 súd zistil, že nimi žalobkyňa preukazovala ňou tvrdené skutočnosti ohľadne úhrad vykonaných z jej strany za spoločné dovolenky, úhrady súvisiace s užívaním bytu v prospech SBD, platby inkasa, internetu, ako i platby v súvislosti s predmetným motorovým vozidlom, ako aj výbery v hotovosti, resp. prevody, ktoré mali byť zrealizované na účet žalovaného a tiež úhrady súvisiace s výdavkami týkajúce sa maloletého syna žalobkyne a žalovaného. Okrem toho z výpisu z účtu internetbanking týkajúceho sa platieb v prospech SBD súd zistil, že z účtu žalobkyne boli uhrádzané aj sumy 713,96 € a 75,50 €, ktoré korešpondujú s istinou resp. trovami konania tak, ako sú tieto uvedené v platobnom rozkaze Okresného súdu Zvolen zo dňa 13.04.2016 sp.zn.17C/59/2016-24 v právnej veci žalobcu SBD Zvolen, IČO: 00222054, proti žalovaným O. Z., nar. XX.XX.XXXX a E. Z., nar. XX.XX.XXXX, s tým, že v tomto platobnom rozkaze bolo uložené žalovaným uhradiť aj ďalšie nároky žalobcu, a to z titulu zmluvnej pokuty, úroku z omeškania a trov právneho zastúpenia. Z rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 15.11.2016 sp.zn.12C/135/2016-33 súd okrem iného zistil, že žalovaný O. Z., nar. XX.XX.XXXX je povinný zaplatiť žalobkyni E. Z., nar. XX.XX.XXXX sumu 1.960,- € spolu s 5 % úrokom z omeškania z tejto sumy od 03.06.2016 do zaplatenia a zároveň je povinný nahradiť jej 100 % trov konania. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č.XXXX zo dňa 20.08.2017 pre okres W., obec W., katastrálne územie W. súd okrem iného zistil, že v časti B: Vlastníci a iné oprávnené osoby je tu uvedený byt č.XX vo vchode č.XX na 7.poschodí, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXXX, kde ako vlastníci sú zapísaní O. Z., nar. XX.XX.XXXX a E. Z., nar. XX.XX.XXXX, každý v spoluvlastníckom podiele 1/2, a kde ako titul nadobudnutia u oboch je uvedená zmluva o prevode vlastníctva bytu R. z 14.01.2008-97/08 a žiadosť Okresný súd Zvolen, rozsudok 7C/56/2010-92 zo dňa 14.05.2011, W.-XXXX/XX. Pri spoluvlastníckom podiele O. Z. je ešte uvedená poznámka Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie predajom spoluvlastníckeho podielu 1/2 nehnuteľnosti povinného vedených v časti A LV EX48/16, súdny exekútor JUDr. Paulína Demjanová P356/2016, zapísaný dňa 21.07.2016-2664/16. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č.XXXX zo dňa 31.10.2018 pre okres W., obec W., katastrálne územie W. súd okrem iného zistil, že sú všetky údaje zhodné ako na predchádzajúcom čiastočnom

výpise z listu vlastníctva zo dňa 20.08.2017 vo vzťahu k bytu č.XX vo vchode XX na 7.poschodí s výnimkou toho, že na tomto novšom výpise už nie je evidovaná poznámka týkajúca sa spoluvlastníckeho podielu 1/2 vo vzťahu k O. Z.. Z inzerátov zverejnených na webových stránkach realitných kancelárií predložených žalobkyňou súd okrem iného zistil, že sú tam ponuky na predaj trojizbových bytov na sídlisku Zvolen-Západ, ktoré sú v rozmedzí od 73.480,- € až po 76.500,- €. Zo znaleckého posudku č.52/2018 znalca Ing. Vladislava Pražmu zo dňa 25.02.2018 súd zistil, že predmetom tohto znaleckého posudku bolo stanoviť všeobecnú hodnotu trojizbového bytu na sídlisku Zvolen-Západ pre účely uzatvorenia záložnej zmluvy a prevodu vlastníckych práv, s tým, že všeobecná hodnota bola stanovená na sumu 83.700,- €. Zo znaleckého posudku znalecký úkon č.XXXXXXXXXXXX zo dňa 19.09.2017 Ing. Vladislava Pražmu, znalca v odbore stavebníctvo - pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti súd okrem iného zistil, že v závere posudku znalec stanovil všeobecnú hodnotu bytu č.XX na 7.poschodí bytového domu so súp.č.XXXX, vchod č.XX, postaveného na tam špecifikovaných pozemkoch vrátane spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXX/XXXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a pozemkoch tam špecifikovaných na celkovú sumu 70.500,- € po zaokrúhlení. V bode 3 tohto posudku označeného ako Mimoriadne riziká je uvedené, že s využívaním nehnuteľnosti je spojené riziko súvisiace s ťarchou, ktorá sa na hodnotený byt viaže, a to B157, exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva na spoluvlastnícky podiel 1/2 nehnuteľnosti povinného vedených v časti A LV EX48/2016, súdny exekútor JUDr. Paulína Demjanová, Z2326/16, zapísané dňa 21.07.2016-2665/16. Z dodatku č.1 k znaleckému posudku č.222/2017, znalecký úkon č.XXXXXXXXXXXX zo dňa 31.10.2018 znalca Ing. Vladislava Pražmu súd okrem iného zistil, že v časti III. Záver je stanovená všeobecná hodnota predmetného bytu na sumu 78.100,- € po zaokrúhlení. Súd konštatuje, že sa tu nenachádza žiadny údaj týkajúci sa mimoriadnych rizík. Z výsluchu znalca na pojednávaní súd okrem iného zistil, že k veci uviedol, že cenu, ktorú určil v znaleckom posudku, určil ako najobjektívnejší odhad, za akú cenu by bol byt podľa jeho názoru predateľný, pričom vychádzal z jeho najlepšieho vedomia a svedomia. Ďalej sa znalec vyjadril k formálnemu nedostatku znaleckého posudku namietaného žalobkyňou ohľadne jeho číslovania a tiež k ďalším formálnym nedostatkom namietaným žalobkyňou ohľadne uvedenia, že objednávka na jeho vypracovanie bola podľa údajov uvedených v znaleckom posudku ústna, hoci sa jednalo o objednávku písomnú, resp. že je v ňom uvedené, že bol vypracovaný za účelom prevodu vlastníckych práv a uzatvorenia záložnej zmluvy, čo tiež nezodpovedá skutočnosti, pričom znalec k týmto námietkam uviedol, že sa jedná o písacie chyby, ktoré sa tam dostali zrejme omylom z iného znaleckého posudku, do ktorého to vpisoval. K námietke prečo nepoužil porovnávaciu metódu s odôvodnením uvedeným v posudku, že táto je vylúčená z dôvodu nedostatkov podkladov pre danú lokalitu, znalec sa vyjadril, že podľa neho je to menej objektívna metóda, keď on má vybrať 3 až 5 porovnateľných bytov, tak môže ovplyvniť tú konečnú cenu resp. všeobecnú hodnotu bytu práve výberom konkrétnych bytov. Naopak pri metóde, ktorú použil on, je to prehľadnejšie ako ku konečnej cene dospel, keď aj laik si to vie krok za krokom odkontrolovať, z čoho pri stanovení tej ceny vychádzal. K ďalšej námietke, prečo bol ním použitý priemerný koeficient polohovej diferenciácie 0,65, hoci sa podľa názoru žalobkyne tento v čase jeho vypracovania pohyboval v rozpätí 0,8-1, znalec uviedol, že s tým nesúhlasí, keď má za to, že je potrebné vychádzať z tabuliek stanovených Ústavom súdneho inžinierstva, kde sú odporúčané hodnoty koeficientov, pričom pre byty v meste Zvolen je to 0,5 a maximálne zvýšenie je možné o 0,15, i keď niekedy za účelom toho, aby sa priblížili ku skutočným cenám, za ktoré sa byty môžu odpredať, tak niektorí znalci používajú aj vyššie koeficienty, ale koeficient 0,8-1 je podľa jeho názoru pre mesto Zvolen príliš vysoký. Pokiaľ žalobkyňa žiadala zdôvodniť znalcom použité ďalšie koeficienty, a to celkový koeficient polohovej diferenciácie, koeficient funkčného využitia, koeficient technickej infraštruktúry a koeficientov povyšujúcich, znalec uviedol, že tie koeficienty považuje za najreálnejšie, s tým, že z počítačového programu je vždy možné zvoliť nejaký koeficient a on tie, ktoré uviedol, považoval za najviac približujúce sa skutočnosti pre príslušný byt. K otázke primeranosti hodnoty pozemku ním určenej pre danú lokalitu vo výške 37,65 €/m2 znalec uviedol, že podľa jeho názoru jedná sa o primeranú hodnotu, keď podľa neho je nutné jednoznačne inak hodnotiť pozemok, ktorý je už zastavaný konkrétnym bytovým domom a inak pozemok, ktorý je určený ako stavebný na zastavanie, keď aj v zmysle usmernení školiteľov resp. Ústavu súdneho inžinierstva je jednoznačné, že cena už zastavaného pozemku je oveľa nižšia oproti cene stavebného pozemku a ten rozdiel je v rozpätí až 50-70 %. K poslednej námietke žalobkyne uviedol, že podľa neho je nešťastné ohodnocovať byt s poukazom na cenu za m2, keď hodnota bytu je značne rozdielna a závisí od umiestnenia bytu vo vzťahu k poschodiu, k svetovým

stranám i k okoliu resp. lokalite, kde sa byt nachádza a čo sa nachádza v jeho okolí. Zároveň uviedol, že konkrétna cena bytu vždy závisí od konkrétnej ponuky a dohadujú sa vždy na nej 2 obchodní partneri. Tiež záleží od stupňa rekonštrukcie bytu, výške provízie realitnej kancelárie, ale paradoxne niekedy môže byť lepšie predateľný a za vyššiu cenu byt neprerobený ako byt čiastočne prerobený. Na záver ešte uviedol, že pokiaľ je namietané, že cena bola relatívne nižšia, poukázal na to, že v danom čase bola na byte ťarcha, čo ovplyvňuje hodnotu tej nehnuteľnosti, tobôž ak je tam exekučný príkaz. K námietke žalobkyne, že sa obhliadka uskutočnila bez ich prítomnosti, znalec uviedol, že je pravdou, že nakoľko mu žalovaný oznámil jediný možný termín na sprístupnenie bytu, neodkonzultovával to s protistranou, vzhľadom na to, že bol pod časovým stresom a chcel ten znalecký posudok vyhotoviť, avšak zotrval na tom, že táto skutočnosť nemala vplyv na určenie všeobecnej ceny bytu. Nakoniec znalec uviedol, že v prípade, ak by bolo následne exekučné záložné právo vymazané, resp. ohľadne ďalších pripomienok, ktoré boli vznesené voči tomuto posudku, vedel by k nemu vypracovať dodatok. Z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn.7C/56/2010 súd okrem iného zistil, že v tomto konaní bolo rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 16.03.2011 sp.zn.7C/56/2010-92, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.05.2011, okrem výroku týkajúceho sa výživného, ktorým súd rozviedol manželstvo E. Z., nar. XX.XX.XXXX a O. Z., nar. XX.XX.XXXX a zároveň súd zveril maloletého E. Z., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky a otca maloletého zaviazal prispievať na jeho výživu mesačne sumou 200,- €, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23.08.2011 sp.zn.14Co/188/2011-124, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.09.2011, bol potvrdený rozsudok Okresného súdu v napadnutej časti o určenie vyživovacej povinnosti otca na základe odvolania otca maloletého proti predmetnému rozsudku tunajšieho súdu. Z výsluchu žalobkyne na pojednávaniach súd okrem iného zistil, že na otázku súdu, aby špecifikovala položku uvedenú v žalobe ako kuchynská linka a vstavané spotrebiče značky ZANUSSI, uviedla, že sa jedná o 1 vstavaný spotrebič, konkrétne kombinovaný sporák s digestorom značky ZANUSSI. Opätovne poprela, že by medzi ňou a žalovaným došlo k akejkoľvek dohode ohľadne vyporiadania vlastníctva medzi nimi a rovnako poprela, že by sumy, ktoré jej zasielal žalovaný na účet, predstavovali úhradu za výplatu podielu na predmetnom byte. Vo zvyšku sa vyjadrila zhodne s vyjadreniami, ktoré boli uvedené v ich písomných vyjadreniach adresovaných súdu v priebehu konania. Na poslednom pojednávaní na otázku súdu žalobkyňa uviedla, že je schopná zabezpečiť výplatu žalovaného prostredníctvom požičania si peňažných prostriedkov od svojho otca, čo ale nemá zdokladované napr. formou jeho čestného prehlásenia. Následne by ona potom mala záujem ten byt hneď predať, keďže ona má vlastný byt a peniaze z toho vrátiť otcovi. Z prednesu právnej zástupkyne žalobkyne na pojednávaniach súd okrem iného zistil, že zotrvala na dôvodoch podanej žaloby, ako i skutkových okolnostiach v nej uvádzaných a tiež na ďalších skutočnostiach uvádzaných v ich nasledovných vyjadreniach. Na prvom pojednávaní, ktoré bolo vytýčené vo veci, uviedla, že pokiaľ pôvodne požadovali výplatu sumy 32.500,- €, túto žiadali navýšiť na sumu 37.000,- € a okrem toho zotrvali na tom, že by mal byť žalovaný zaviazaný aj na výplatu sumy 2.500,- € z titulu tzv. širšieho vyporiadania za osobné motorové vozidlo PEUGEOT 307. Na dotaz súdu, aby špecifikovali právny titul, na základe ktorého sa domáhajú vyplatenia konkrétne tejto sumy 2.500,- €, uviedla, že podľa ich názoru nie sú povinní právne kvalifikovať svoj nárok a teda toto nijakým spôsobom nešpecifikujú. Na doplňujúcu otázku súdu, či namietali neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy týkajúcej sa tohto motorového vozidla, uviedla, že sa bohužiaľ ničoho takéhoto nedomáhali. Na otázku súdu, aby špecifikovala, akým spôsobom dospeli k výpočtu požadovanej sumy 37.000,- € vo vzťahu k všeobecnej hodnote bytu a jednotlivých hnuteľných vecí, uviedla, že túto výplatu žiadajú celkovo v danej sume a nešpecifikovali konkrétne hodnotu jednotlivých hnuteľných vecí, i keď v návrhu uviedli všeobecné hodnoty tej ktorej hnuteľnej veci. Po výsluchu znalca na pojednávaní žiadala, aby súd doplnil dokazovanie formou vypracovania dodatku k predmetnému znaleckému posudku. Pred otvorením posledného pojednávania právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že nakoľko spor trvá viac ako 3 roky, na strane žalovaného došlo medzičasom k podstatnej zmene skutočnosti spočívajúcej v tom, že od roku 2016 je na žalovaného vedená exekúcia ohľadne výživného na maloleté dieťa, ktorá teraz prebieha už iba na bežné výživné. Tiež žalovaný neplní vo vzťahu k žalobkyni ďalšie peňažné nároky, ktoré jej vyplývajú zo súdnych rozhodnutí, konkrétne ohľadne úhrad ňou zaplatených voči SBD resp. týkajúce sa nájomného za byt, ktorý žalovaný prenajal. Okrem toho žalovaný v byte nebýva a úhrady súvisiace s bytom platí žalobkyňa. Taktiež žalovaný prejavil záujem byt predať. Z týchto dôvodov navrhla, aby bol predmetný byt, ako i všetky hnuteľné veci, ktoré majú byť v podielovom spoluvlastníctve strán sporu príkazné do výlučného vlastníctva žalobkyne s povinnosťou vyplatiť žalovaného do 90 dní od právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia. Zároveň spochybnila, či bude žalovanému bankou poskytnutý

úver, keďže je na neho vedená exekúcia a s poukazom na výpis z listu vlastníctva, ktorý predložili na pojednávaní, uviedli, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/6 v pomere k celku k rodinnému domu, pričom sa zrejme jedná o rodičovský dom. Pokiaľ ide o výplatu podielu majetkovej hodnoty vecí v podielovom spoluvlastníctve, uviedla, že navrhuje, aby súd zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému sumu 40.400,- €, z čoho predstavuje polovica hodnoty bytu sumu 39.050,- € a hodnota hnuteľných vecí 1.350,- €. Na otázku súdu pre prípad, že by súd po zrušení podielového spoluvlastníctva rozhodol o jeho vyporiadaní tým spôsobom, že hnuteľné resp. nehnuteľné veci prikáže do výlučného vlastníctva žalovaného, akým spôsobom navrhujú rozhodnúť o povinnosti vyplatiť žalobkyňu, uviedla, že navrhujú, aby v takom prípade bol žalovaný povinný vyplatiť žalobkyni sumu v celkovej výške 39.725,- € do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu, keď vychádzajú zo všeobecnej hodnoty bytu v sume 78.100,- €, určenej znaleckým posudkom, kde polovica predstavuje 39.050,- € a pri hnuteľných veciach všeobecná hodnota predstavuje čiastku 1.350,- €, t.j. polovica 675,- €. Z prednesu právneho zástupcu žalovaného na pojednávaniach súd okrem iného zistil, že sa tiež pridržali svojich písomných vyjadrení a nad rámec toho k veci uviedol, že v prípade, ak by bolo v konaní preukázané, že veci uvádzané v žalobe sú v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, súhlasia s tým, aby boli tak hnuteľné, ako i nehnuteľné veci prisúdené žalovanému. Na poslednom pojednávaní po telefonickom odkonzultovaní návrhu protistrany ohľadne spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva právny zástupca žalovaného uviedol, že jeho klient nesúhlasí s návrhom prisúdiť byt žalobkyni, s poukazom na to, že on iný byt nemá, v súčasnosti už tento byt ani neprenajíma a keď je na Slovensku je síce u svojej priateľky, ale nebýva s ňou natrvalo a v tomto byte má aj všetky svoje osobné veci uložené. Potvrdil, že v minulosti dochádzalo k tomu, že výživné neuhrádzal včas, ale v súčasnosti k tomu už nedochádza, ale zo strany súdu mu bolo oznámené, že bežné výživné musí byť aspoň rok hradené riadne a až potom je možné exekúciu zastaviť. Uviedol, že predbežne má zabezpečené peňažné prostriedky na výplatu žalobkyne, ktorú by bol schopný uskutočniť v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom z úveru, ktorý má záujem si vybaviť, by žalobkyňu vyplatil aj vo vzťahu k ostatným nárokom, ktoré majú medzi sebou nevysporiadané. Zároveň uviedol, že žalovaný súhlasí s výplatou polovice hodnoty bytu, o ktorý sa v konaní jedná. Vo vzťahu k trovám konania uviedol, že žalovaný začatie tohto súdneho sporu nezavinil a pokiaľ ide o pôvodne navrhnutú hodnotu, za ktorú mal byť byt vyplatený, tá bola v danom čase, teda pred začatím súdneho sporu iná než v súčasnosti, a to nižšia. Navyše hodnota uvedená v prvom znaleckom posudku bola bližšia hodnote uvádzanej žalovaným a až po odstránení ťarchy, ktorá bola na tomto byte, došlo k zvýšeniu jeho hodnoty. O trovách konania teda žiadal rozhodnúť tak, aby žiadnej zo strán súd nárok na ich náhradu nepriznal, keďže aj on v priebehu konania navrhoval spor ukončiť vyplatením majetkovej hodnoty v prospech žalobkyne v rôznych výškach, avšak z jej strany to nebolo akceptované.

10. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Podľa § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Podľa § 149 ods. 4 OZ, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Podľa § 149 ods. 2 OZ, ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Podľa § 149a OZ, pokiaľ sa dohody medzi manželmi podľa ustanovení § 143 a 149 týkajú nehnuteľností, musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra. Podľa § 139 ods. 1 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Podľa § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Podľa § 140 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 147 ods. 2 C.s.p., vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.

11. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 16.03.2011 sp.zn.7C/56/2010-92, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.05.2011. Týmto dňom zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo ako manželov, pričom súd ustálil, že v lehote 3 rokov nedošlo k jeho vyporiadaniu ani dohodou, ani nebol v tejto lehote podaný návrh na jeho vyporiadanie rozhodnutím súdu, v dôsledku čoho nastala fikcia v zmysle vyššie citovaného § 149 ods. 4 OZ, že nehnuteľnosť - predmetný byt a ďalšie hnuteľné veci, ktoré boli predmetom tohto súdneho sporu, sa začali riadiť režimom podielového spoluvlastníctva, s tým, že podiely oboch strán sporu ako spoluvlastníkov sú rovnaké. Žalovaný, pokiaľ ide o rozsah vlastníctva, namietal len predmetné osobné motorové vozidlo PEUGEOT 307, EČV: W., ktoré podľa jeho názoru nepatrilo ani do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže toto malo slúžiť výlučne na výkon jeho povolania. Obrana žalovaného okrem toho spočívala v tom, že ku dňu podania žaloby už predmetné veci tak hnuteľné, ako i nehnuteľné veci neboli v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, keď podľa jeho tvrdenia sa medzi sebou dohodli o zrušení tohto podielového spoluvlastníctva a o jeho vzájomnom vyporiadaní, keď konkrétne žalobkyňa mala byť ním vyplatená z majetkovej hodnoty prislúchajúcej jej podielu, v dôsledku čoho ku dňu podania žaloby už mal byť on výlučným vlastníkom predmetných vecí tak nehnuteľností, ako i hnuteľných vecí, keďže celkovo mal žalobkyni vyplatiť sumu 65.072,84 €. Od tejto sumy odpočítal čiastku 34.000,- €, ktorá podľa jeho názoru predstavovala polovicu trhovej hodnoty predmetného bytu a k tejto výslednej sume 31.072,84 € pripočítal ešte čiastku 6.904,35 €, ktorá mala predstavovať ním vyčíslené výdavky vynaložené ním na rekonštrukciu a zhodnotenie predmetného bytu (plastové okná, murovanie jadra, dvere, vodár, elektrika, maľovanie), na základe čoho uviedol, že v dôsledku toho žiada od žalobkyne vyplatiť spolu sumu 37.977,19 €. Súd tento prejav žalovaného, ktorý bol súčasťou podania jeho právneho zástupcu zo dňa 16.11.2016, doručené tunajšiemu súdu v ten istý deň, vyhodnotil ako prostriedok procesnej obrany žalovaného, t.j. kompenzačnú námietku v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 147 ods. 2 C.s.p., keďže v tom čase si žalobkyňa voči žalovanému uplatňovala v konaní sumu v celkovej výške 39.500,- €. Na základe toho teda súd tento prejav žalovaného nevyhodnotil ako vzájomnú žalobu a preto toto podanie žalovaného nemuselo obsahovať všetky náležitosti vyžadované pre žalobu. Súd však túto obranu žalovaného nepovažoval za dôvodnú, keď podľa názoru súdu žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania uzavretia dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva a jeho následnom vyporiadaní, keďže predmetom vyporiadania mala byť aj nehnuteľnosť a v takom prípade by

takáto dohoda musela byť v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 141 ods. 1 OZ písomná a keďže súd takúto skutočnosť nemal preukázanú, resp. zo strany žalovaného ani tvrdenú, súd ako prejudiciálnu otázku vyhodnotil, že ak by aj vychádzal z toho, že dohoda bola uzavretá v ústnej forme bola by v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 40 ods. 1 OZ absolútne neplatná. Žalobkyňa však popierala uzavretie akejkoľvek dohody, a to aj v ústnej forme vo vzťahu k zrušeniu a vzájomnému vyporiadaniu tohto podielového spoluvlastníctva, pričom žalovaný ani bližšie nešpecifikoval, kedy k uzavretiu tejto dohody malo dôjsť, resp. za akých okolností, s tým, že žalobkyňa podľa názoru súdu dostatočne presvedčivo a logicky zdôvodnila úhrady, ktoré boli zo strany žalovaného jej zasielané na bankové účty (a ktoré podľa tvrdenia žalovaného mali predstavovať výplatu za jej spoluvlastnícky podiel), keď zdokladovala, že uhrádzala výdavky súvisiace s vlastníctvom a užívaním predmetného bytu, výdavky týkajúce sa ich spoločného maloletého syna, výdavky na spoločne strávené dovolenky, výdavky vynakladané na predmetné osobné motorové vozidlo PEUGEOT 307 atď., s tým, že časť týchto finančných prostriedkov zároveň aj žalovanému vrátila, keďže sa jednalo o peňažné prostriedky z jeho zárobkovej činnosti a tieto jej mal zasielať na účet aj z dôvodu, že mal problémy s hazardom resp. stávkovaním, aby naraz neminul väčšiu sumu, čo žalovaný ani nepoprel. Pokiaľ žalovaný žiadal v rámci kompenzačnej námietky započítať úhrady, ktoré vynaložil na rekonštrukciu predmetného bytu vo výške 6.904,35 €, súd v zásade zastáva názor, že predmetom tzv. širšieho vyporiadania v rámci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva by mohli byť aj takéto investície do spoločnej nehnuteľnosti, avšak vo vzťahu k všetkým týmto žalovaným uplatneným nárokom voči žalobkyni vzniesla žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu námietku premlčania a preto súd v súlade so zásadou hospodárnosti konania najprv posudzoval to, či sú tieto nároky žalovaného premlčané alebo nie, pričom dospel k záveru, že vznesená námietka premlčania zo strany žalobkyne je dôvodná, a to pokiaľ ide o úhrady, ktoré mali byť žalovaným uskutočnené za účelom rekonštrukcie resp. zhodnotenia predmetného bytu, keď špecifikoval, že tieto boli vynaložené z jeho vlastných finančných prostriedkov ešte v roku 2001, pričom podľa názoru súdu, vychádzajúc zo skutkových tvrdení uvádzaných žalovaným, bol nárok uplatnený z titulu bezdôvodného obohatenia, ktorý mohol byť získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol (rozvod manželstva), čiže najneskôr mohla premlčacia doba tak subjektívna, ako i objektívna v zmysle § 107 OZ začať plynúť dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva strán sporu, t.j. 14.05.2011, v dôsledku čoho najneskôr uplynula dňa 15.05.2014, avšak nárok žalovaný prostredníctvom kompenzačnej námietky uplatnil na súde až podaním doručeným dňa 16.11.2016, resp. najskôr podaním zo dňa 05.04.2016, doručené tunajšiemu súdu dňa 07.04.2016, avšak v ňom svoj nárok dostatočne nekvantifikoval. Pokiaľ ide o nárok uplatňovaný žalovaným v rámci kompenzačnej námietky z titulu úhrad poukázaných na účty žalobkyne, resp. peňažné prostriedky, ktoré jej mali byť vyplatené v hotovosti (čo žalobkyňa poprela a žalovaný o tom nepredložil žiaden dôkaz), vo vzťahu k týmto nárokom súd ani neposudzoval dôvodnosť vznesenej námietky premlčania, keďže zo skutkových okolností uvádzaných žalovaným jednoznačne vyplývalo, že sa domáhal týchto nárokov z titulu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorá mala byť medzi stranami sporu uzavretá, avšak s poukazom na už predtým súdom uvádzané skutočnosti, považoval tento nárok žalovaného za úplne nedôvodný, keďže súd nemal v žiadnom prípade preukázané uzavretie takejto dohody, resp. keby aj pripustil, že k uzavretiu ústnej dohody došlo, bola by absolútne neplatná a preto nebolo možné domáhať sa nejakých nárokov z titulu jej plnenia. Rovnako za nedôvodný považoval súd nárok žalovaného uplatnený tiež v rámci kompenzačnej námietky vo výške 9.811,90 €, a to z titulu vynaloženia jeho finančných prostriedkov na výplatu trhovej hodnoty členského podielu v bytovom družstve resp. výplaty zostatkovej hodnoty členského podielu, a to ešte pred uzavretím manželstva a následne počas trvania manželstva čiastku, ktorá bola vyplatená za odkúpenie predmetného bytu od SBD Zvolen do ich osobného vlastníctva v roku 2007. Súd aj tieto nároky žalovaného vyhodnotil ako nedôvodné, keď jednak tieto nároky sú podľa názoru súdu vo vzťahu k predmetu tohto súdneho konania právne irelevantné a navyše aj s poukazom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalobkyne by tiež bolo neprípustné ich priznať v rámci kompenzačnej námietky žalovaného. Rovnako za nedôvodný považoval súd nárok žalovaného uplatnený tiež v rámci kompenzačnej námietky, a to vo výške 1.613,19 € za údajne odcudzené hnuteľné veci žalobkyňou, ktoré vlastnícky mali patriť žalovanému, resp. sumu 400,- €, ktorá mala predstavovať hodnotu hnuteľných vecí, ktoré tiež mali patriť do podielového spoluvlastníctva strán sporu a na základe vzájomnej dohody si ich z bytu vo februári 2015 prevzala žalobkyňa. Konkrétne, pokiaľ ide o údajne odcudzené hnuteľné veci, ktoré žalovaný špecifikoval ako LCD televízor, Sharp, mobil SAMSUNG GALAXY S4 red, osobný počítač TOSHIBA A500 a kuchta na varenie, súd poukazuje na to, že z vyjadrenia samotného žalovaného vyplýva, že sa

malo jednať o veci v jeho výlučnom vlastníctve, teda nie veci patriace do podielového spoluvlastníctva strán sporu a v takom prípade mal možnosť uplatniť iný inštitút v rámci ochrany svojho vlastníckeho práva v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a primárne sa domáhať vydania týchto vecí voči žalobkyni. Rovnako za nedôvodný považoval nárok na úhradu 400,- € z titulu hnuteľných vecí, ktoré mali tiež tvoriť predmet podielového spoluvlastníctva, keďže z vyjadrenia samotného žalovaného vyplynulo, že k prevzatiu týchto hnuteľných vecí žalobkyňou dňa 11.02.2015 došlo po ich vzájomnej dohode, ako to vyplýva aj z písomného potvrdenia predloženého žalovaným zo dňa 11.02.2015, keď navyše žalobkyňa špecifikovala, že tieto hnuteľné veci pôvodne predstavovali zariadenie detskej izby ich spoločného maloletého syna. Poslednú položku, ktorú žalovaný žiadal započítať v rámci kompenzačnej námietky, mala predstavovať suma 1.343,75 €, ktorá mala byť ním uplatnená z titulu pomernej časti za úhrady bytu, ktoré mali byť ním vyplácané, resp. z titulu nedoplatkov z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním predmetného bytu, avšak aj tento nárok súd posúdil ako nedôvodný, keď žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že on sám tieto úhrady vykonal, naopak z dôkazov predložených žalobkyňou vyplýva, že minimálne časť žalovanej sumy, na ktorú mali byť žalovaní zaviazaní v zmysle platobného rozkazu tunajšieho súdu zo dňa 13.04.2016 v konaní, kde vystupoval ako žalobca Stavebné bytové družstvo Zvolen, bola uhradená žalobkyňou z jej bankového účtu. Keďže súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu nedošlo, pristúpil súd k zrušeniu tohto podielového spoluvlastníctva a jeho následnému vyporiadaniu rešpektujúc zásadu, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. V konaní pritom nebolo sporné, že ohľadne vecí tvoriacich predmet vyporiadania neprichádza do úvahy ich reálna deľba medzi strany sporu ako spoluvlastníkov, v dôsledku čoho prichádzala do úvahy možnosť prikázania vecí jednému z nich za primeranú náhradu. Žalobkyňa v podanej žalobe a potom následne v podstate v priebehu celého konania navrhovala predmetný byt, ako i všetky ostatné hnuteľné veci prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného s poukazom na to, že tieto od januára 2015 užíva už iba žalovaný a zároveň disponuje finančnými prostriedkami na výplatu žalobkyne, s tým, že pred otvorením pojednávania v apríli 2018 právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že v rámci mimosúdnej dohody navrhli protistrane, aby bol byt prisúdený do výlučného vlastníctva žalobkyne a táto by žalovanému vyplatila sumu 36.000,- €, ale keďže na to nereagovali, vychádzali z toho, že s tým protistrana nesúhlasí. Následne na poslednom pojednávaní dňa 22.05.2019 navrhla žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne iný spôsob vyporiadania, a to aby predmetný byt vrátane všetkých hnuteľných vecí boli prikázané do jej výlučného vlastníctva, čo zdôvodnila podstatnou zmenou skutočností, ktoré mali nastať v priebehu trvania tohto súdneho sporu, konkrétne s odkazom na vedenú exekúciu vo vzťahu k výživnému na spoločné maloleté dieťa strán sporu, ktorá je na žalovaného vedená od roku 2016, resp. na ďalšie súdne konania, v rámci ktorých sa žalobkyňa domáha voči žalovanému uhradenia peňažných súm z iných nárokov, s tým, že žalovaný tieto dobrovoľne neplní, v dôsledku čoho vyjadrila obavu, či žalovaný dobrovoľne splní povinnosť výplaty z titulu jej podielu na majetkovej hodnote v rámci tohto súdneho sporu. Žalovaný s navrhnutým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva vyjadril nesúhlas a trval na tom, že je schopný zabezpečiť si peňažné prostriedky na výplatu žalobkyne z úveru, s tým, že splatnosť by bola v súdnom rozhodnutí určená na dobu 60 dní od právoplatnosti rozsudku, keď prostredníctvom svojho právneho zástupcu tiež uviedol, že by boli z tohto úveru kryté všetky vzájomné pohľadávky, ktoré medzi sebou strany majú. Súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka pri spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva prihliadol na účelné využitie veci (keďže podiely oboch spoluvlastníkov boli rovnaké), na základe čoho prikázal tak predmetný byt, ako i všetky hnuteľné veci, ktoré boli predmetom tohto vyporiadania, do výlučného vlastníctva žalovaného, keďže v konaní medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa je vlastníčkou iného bytu, v ktorom aj reálne býva, naopak žalovaný je len podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/6 v pomere k celku k rodičovskému rodinnému domu, ktorý mal nadobudnúť na základe dedenia po svojej matke a v ktorom býva jeho otec, s tým, že samotná žalobkyňa uviedla, že v prípade, ak by bol byt prikázaný do jej výlučného vlastníctva, má ho záujem obratom predať. Je síce pravdou, že aj zo strany žalovaného v priebehu konania vyplynul záujem byt predať, avšak je už len na ňom, akým spôsobom ďalej s týmto bytom naloží, ale súd zastáva názor, že by mu mala byť takýmto spôsobom aspoň poskytnutá možnosť zabezpečiť si prostredníctvom neho vlastné bývanie. Okrem toho žalobkyňa nespochybnila tvrdenie žalovaného, že v súčasnosti je už zamestnaný v zahraničí a teda má zabezpečený príjem, rovnako ako fakt, že v súčasnosti je predmetná exekúcia vedená už len na bežné výživné, hoci aj toto má byť už zo strany žalovaného plnené včas a riadne, a argumentáciu žalobkyne ohľadne toho, že majú medzi sebou so žalovaným aj ďalšie vzájomné nevysporiadané nároky, považoval súd pre účely tohto súdneho

konania za irelevantné. Na okraj súd uvádza, že aktuálne za účinnosti Civilného sporového poriadku má žalobkyňa k dispozícii právne inštitúty, prostredníctvom ktorých má možnosť si svoje nároky prisúdené jej v tomto súdnom konaní zabezpečiť vo vzťahu k ich vymožiteľnosti. Spornou otázkou medzi stranami sporu zostávala otázka určenia primeranej náhrady, keď strany prezentovali odlišné názory na výšku všeobecnej hodnoty predmetnej nehnuteľnosti, na základe čoho bolo potrebné v konaní na návrh strán sporu formou nariadenia znaleckého dokazovania určiť trhovú cenu predmetnej nehnuteľnosti. Znaleckým dokazovaním, ktoré bolo následne v konaní vykonané bolo preukázané, že znalec potom, čo bola predmetná nehnuteľnosť zbavená ťarchy výmazom exekučného záložného práva viaznuceho na spoluvlastníckom podiele žalovaného, určil všeobecnú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti na celkovú sumu 78.100,- €. Všeobecná hodnota hnuteľných vecí tvoriacich predmet tohto súdneho sporu v zásade nebola medzi stranami sporná a súd vychádzal z hodnoty týchto vecí, ktoré uviedla pôvodne žalobkyňa v podanej žalobe a ktoré celkovo mali predstavovať sumu 1.750,- €. Keďže žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyni na poslednom pojednávaní navrhla pre prípad, že by súd prikázal veci z podielového spoluvlastníctva do výlučného vlastníctva žalovaného, aby bol žalovaný zaviazaný vyplatiť žalobkyni majetkovú hodnotu zodpovedajúcu jej podielu na týchto hnuteľných a nehnuteľných veciach, a to v celkovej výške 39.725,- € do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu, na základe čoho súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni predmetnú sumu tak, ako je to uvedené v petite tohto rozsudku súdu. Súd zamietol žalobu v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala v rámci tzv. širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva, vyplatenia aj sumy 2.500,- € zo strany žalovaného, a to z titulu predaja motorového vozidla, ktoré strany sporu do roku 2015 užívali spoločne a ktoré následne žalovaný predal bez jej súhlasu, s tým, že pokiaľ ide o všeobecnú hodnotu tohto motorového vozidla poukázali na znalecký posudok, ktorý v konaní predložili, a to znalca Ing. Oravca, ktorý ohodnotil toto motorové vozidlo ku dňu jeho prevodu na tretiu osobu na sumu 5.159,- €. Súd zo skutkových okolností uvádzaných žalobkyňou v priebehu konania ustálil, že predmetné motorové vozidlo nadobudli strany sporu v čase trvania manželstva, t.j. nadobudli ho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a s poukazom na to súd považoval za právne irelevantné tvrdenia tak žalobkyne, ako i žalovaného, že časť finančných prostriedkov na zakúpenie tohto motorového vozidla poskytla matka žalovaného resp. otec žalobkyne, keďže medzi stranami nebolo sporné, že minimálne časť finančných prostriedkov na zakúpenie tohto motorového vozidla pochádzala z prostriedkov patriacich do ich BSM. Ďalej súd zastáva názor, že aj toto osobné motorové vozidlo po 3 rokoch od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva strán sporu spadalo pod režim podielového spoluvlastníctva, keď podľa názoru súdu žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne toho, že by jednak toto osobné motorové vozidlo bolo využívané výlučne k výkonu jeho povolania a teda nepatrilo do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, resp. že by následne po uplynutí 3 rokov od zániku BSM toto motorové vozidlo využíval výlučne on pre svoju potrebu, kedy by platila pre toto osobné motorové vozidlo domnienka, že výlučným vlastníkom je žalovaný, keďže žalovaný nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by uhrádzal za toto osobné motorové vozidlo cestnú daň, ako to tvrdil, resp. že by ho mal zahrnuté vo svojom účtovníctve ako SZČO a pod.. Naopak zo strany žalobkyne boli predložené dôkazy preukazujúce, že vynakladala finančné prostriedky na toto osobné motorové vozidlo aj po rozvode manželstva. Zároveň súd považoval s poukazom na vykonané dokazovanie za jednoznačne preukázané, že dňa 09.04.2015 uzavrel žalovaný ako predávajúci so svojim synom Igorom Ondrejkom ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu PEUGEOT 307, W.. Súd potom vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 139 ods. 1 OZ uzavrel, že účastníkmi zmluvy o prevode spoločnej veci musia byť všetci spoluvlastníci, keďže predaj spoločnej veci je právnym úkonom smerujúcim k zániku tohto vzťahu u všetkých spoluvlastníkov a preto v prípade ak nie sú všetci spoluvlastníci účastníkmi tohto právneho úkonu, ide o porušenie ustanovenia § 123 OZ, podľa ktorého je vlastník v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, a teda v konečnom dôsledku ide o právny úkon absolútne neplatný s odkazom na ustanovenie § 39 OZ. Následne súd ako prejudiciálnu otázku vyriešil, že predmetná kúpna zmluva je absolútne neplatná, keďže pokiaľ rieši súd platnosť právneho úkonu ako predbežnú otázku, môže si záver o tom urobiť aj v prípade, že stranou sporu nie je niektorý, resp. žiadny z účastníkov tohto právneho úkonu, a následne potom súd vychádzal z toho, že v čase podania žaloby bolo aj toto osobné motorové vozidlo v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, a pokiaľ žalobkyňa mala záujem aj k tejto hnuteľnej veci zrušiť a následne vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, bolo nevyhnutné, aby svoj nárok v žalobe takto špecifikovala, keďže súd je v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 OZ viazaný návrhom, pokiaľ ide o predmet vyporiadania podielového spoluvlastníctva (inak povedané okruh vecí patriacich do podielového spoluvlastníctva vo vzťahu ku ktorým má byť spoluvlastníctvo zrušené

a následne rozhodnuté o jeho vyporiadaní určuje žalobca) a bez toho potom súd nemohol rozhodnúť o zrušení podielového spoluvlastníctva k tejto hnuteľnej veci, ako aj ďalšom spôsobe jeho vyporiadania, resp. o výške primeranej náhrady za prislúchajúci spoluvlastnícky podiel druhého spoluvlastníka.

12. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku tak, že nakoľko bola žalobkyňa len v časti úspešná v tomto konaní, bol jej priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 88 %, keď súd vychádzal z toho, že predmetom konania bola na základe posledného návrhu žalobkyne na spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva čiastka 42.225,- € (39.725,- € + 2.500,- €) a žalovaný bol zaviazaný na sumu 39.725,- €, teda úspech žalobkyne bol 94 % a úspech žalovaného 6 %, čiže rozdiel predstavuje 88 % v prospech žalobkyne, s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá C.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C.s.p.).

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.