Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4To-114-2021.pdf
PDF · 76.39 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/114/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD., v trestnej veci obžalovaného U. G., stíhaného pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 03. 02. 2022, o odvolaní obžalovaného U. G. a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Brezno, sp.zn. 3T/24/2020 zo dňa 13. 09. 2021, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného U. G. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Brezno, sp.zn. 3T/24/2020 zo dňa 13. 09. 2021, bol obž. U. G. uznaný za vinného zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., ktorého sa dopustil tým, že od 09.00 h dňa 26. 12. 2018 do 12.00 h dňa 31. 12. 2018 v obci X. - P., ul. F. č. XX, počas pobytu dcéry u otca, vo večerných hodinách pred uspávaním maloletej dcéry K. L., nar. XXXX, ktorá ležala vedľa neho otočená chrbtom k nemu, tejto sa minimálne jedenkrát dotýkal prstami svojej ruky jej análneho otvoru a tohto konania sa dopustil s vedomosťou, že maloletá K. L. nedovŕšila 15 rok svojho veku.
Za to bol odsúdený podľa § 201 ods. 2, § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, 3 písm. d) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1, 2 Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov s dohľadom probačného a mediačného úradníka Okresného súdu Brezno nad jeho správaním. Podľa § 51 ods. 4 písm. h) Trestného zákona obžalovanému uložil aj povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že hoci obžalovaný svoju vinu popieral, zo spáchania predmetného trestného činu ho usvedčovala výpoveď maloletej poškodenej, ktorá sama pri výsluchu konanom dňa 24.10.2020 opísala veci a skutočnosti tak, ako bolo kladené obžalovanému za vinu. Jej výpoveď bola obsahovo podporená aj výpoveďami svedkyne W. G., ktorej sa maloletá poškodená zverila, ako aj psychologickým posúdením U.. K. M., ktorá maloletú poškodenú vyšetrila a z ktorej zápisu taktiež vyplývajú skutočnosti tak, ako sú kladené obžalovanému za vinu. Zároveň poukázal na znalecký posudok znalkyne z odboru psychológia P.. U. B., P.. , ktorá o maloletej poškodenej uviedla, že má kontakt s realitou zachovaný, s prirodzenými fantazijnými prvkami, sú u nej prítomné znaky adaptačných ťažkostí , ako aj zvýšené vnútorné napätie. Zároveň uviedla, že maloletá poškodená je vzhľadom na svoju vývinovú úroveň schopná pamätať si a reprodukovať prežité udalosti, jednak všeobecne a jednak k vyšetrovanej udalosti. Epizodickú pamäť má medzerovitú pokiaľ ide o všeobecné témy. U maloletej poškodenej neboli zistené sklony k patologickému klamstvu, k zámernému účelovému blokovaniu alebo skresľovaniu skutočností. Súd zároveň dal do pozornosti konštatovanie znalkyne,
že kľúčové vyjadrenia týkajúce sa popisu konania obžalovaného voči maloletej možno vylúčiť ako nainfikované, alebo naučené, pričom o vierohodnosti výpovede maloletej poškodenej svedčí samotný popis skutku maloletou.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadol na skutočnosť, že vychádzal v zmysle § 201 ods.2 Tr. zák. so základnej trestnej sadzby v rozsahu 7 až 12 rokov, zároveň prihliadal na zdravotný stav obžalovaného, ako aj na skutočnosť, že takmer tri roky sa s maloletou poškodenou nestretol, nevyhľadáva jej prítomnosť a ani ju, či poškodenú W. G. nijakým spôsobom nekontaktuje. Z týchto dôvodov má samosudca za to, že u obžalovaného boli splnené podmienky podľa § 39 ods. 1, 3 písm. d/ Tr. zák. a preto mu znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby a obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov, s dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný, ktorý v jeho písomných dôvodoch uviedol, že poukazuje minimálne na ročný bezproblémový a ničím nespochybňovaný styk otca s maloletou, následne na ďalší 5-týždňový odstup, odkedy mala matka zistiť dcérou uvedené skutočnosti na ďalších 2 a pol mesiaca do vypočutia maloletej znalkyňou a ďalších 10 mesiacov do vypočutia maloletej v prípravnom konaní a tiež na neustálenosť a nezrozumiteľnosť výpovede maloletej v prípravnom konaní v zmysle skutkového stavu veci, z ktorého konkrétne a jednoznačne nebolo zrejmé, k čomu malo dôjsť. Poukázal, že tento dôkaz, teda výsluch maloletej poškodenej, je izolovaným dôkazom, čo je práve v rozpore s tým, aby mohlo dôjsť bez akýchkoľvek pochybností k možnému konštatovaniu, že skutok spáchal obžalovaný. Zároveň poukázal na posudok sexuologičky U.. N., ktorá u neho nezistila žiadne známky prípadnej deviácie v zmysle sexuálneho správania sa obžalovaného, zároveň poukázal na znalecký posudok U.. U., ktorá u obžalovaného nezistila správanie predstavujúce znaky patologického klamstva a pri matke maloletej W. G. poukázala aj na to, že vzťah s jej bývalým manželom je zlý, nevraživý a tiež uviedla, že vníma a má tendenciu na subjektívne vnímanie skutočnosti, predovšetkým čo sa blízkych vzťahov týka. Z týchto dôvodov poukazujúc aj na znalecké psychologické vyšetrenie v konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica o zákaze styku obžalovaného s maloletou dcérou vedené pod sp.zn. 32P/63/2019, žiada krajský súd, aby rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie.
Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie čo do výroku o treste aj okresný prokurátor, ktorý poukázal na nesprávne použitie ust. § 39 ods. 1 Tr. zák., pričom poukázal na skutočnosť, že obžalovanému bol uložený neprimerane mierny trest. Uviedol, že v danom prípade uloženie podmienečného trestu odňatia slobody s použitím ust. § 39 Tr. zák. je neprimerane mierne, nakoľko obžalovaný sa k trestnej činnosti nepriznal, spáchanie skutku počas celého prípravného konania a tiež hlavného pojednávania popieral a nepoľahčovali mu ani žiadne okolnosti uvedené v § 36 Tr. zák. , zároveň ani jeho zdravotný stav nie je podľa názoru okresného prokurátora takým faktorom, na základe ktorého by mala byť trestá sadzba upravovaná za použitia § 39 Tr. zák.
Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania. Po postupe v zmysle citovaného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora a taktiež i odvolanie obžalovaného U. G. nie je dôvodné.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa názoru krajského súdu sa citovanými ustanoveniami prvostupňový súd dôsledne riadil. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu je zrejmé, akým spôsobom sa vysporiadával s jednotlivými svedeckými výpoveďami, ako aj s obsahom znaleckých posudkov. Je zrejmé, že okresný súd správne vyhodnotil výpoveď maloletej poškodenej ako konzistentnú vzhľadom k jej veku, bez možných konfabulácií alebo zveličovaniu. Je nepochybné, že vyjadrenia, ktoré maloletá poškodená pri opise skutku použila, vylučujú možnosť naučeného správania, resp. vnúteného reprodukovania skutočnosti inak, ako sa reálne stalo. Skutočnosti, na ktoré poukazuje obžalovaný vo svojom odvolaní a to že u neho nebola zistená sexuálna deviácia, ešte samé o sebe bez ďalšieho nevylučuje možnosť excesu sexuálneho správania sa , tak ako mu bolo kladené za vinu. Krajský súd má preto za to, že prvostupňový súd správne jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil jednotlivé dôkazy a na základe týchto správne rozhodol o vine obžalovaného. Zároveň okresný súd správne zhodnotil neexistenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ako aj trestnú sadzbu. Krajský súd má zároveň za to, že aplikáciu § 39 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., vzhľadom na okolnosti, za akých k trestnej činnosti došlo, ako aj vzhľadom na následok, ktorý táto trestná činnosť zanechala na maloletej, čo v jej prípade znamená bez ďalekosiahlych negatívnych následkov na ďalšom psychickom vývoji maloletej poškodenej, považoval za správnu. Skutočnosti tvrdené okresným prokurátorom možno považovať len za jeho subjektívny pocit vzhľadom k spáchanej trestnej činnosti. Skutočnosť, že páchateľovi nesvedčí žiadna poľahčujúca okolnosť, sama o sebe, bez existencie priťažujúcich okolností, nevylučuje použitie § 39 Tr. zák., aj vzhľadom na skutočnosti týkajúce sa prebiehajúceho civilného konania, ako aj na skutočnosti týkajúce sa nestretávania sa s poškodenou maloletou. Z týchto dôvodov má krajský súd za to, že predmetná trestná činnosť bola jednoznačne preukázaná, teda bolo potrebné uložiť vo veci príslušný trest, pričom vzhľadom na okolnosti a následky trestného činu, okresný súd správne použil § 39 Tr. zák. a uložil podmienečný trest odňatia slobody. Krajský súd je toho názoru, že iná forma trestu by v prípade obžalovaného neviedla k jeho náprave a zároveň by bola neprimerane prísna vzhľadom na už konštatované okolnosti prípadu. Z hore uvedených dôvodov preto senát Krajského súdu v Banskej Bystrici považoval odvolanie okresného prokurátora a taktiež i odvolanie obžalovaného za nedôvodné a tieto v zmysle ust. § 319 Tr. por. zamietol.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.