Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_20C-48-2018.pdf
PDF · 132.64 KB
No categories available
20C/48/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., , advokátska kancelária, Šoltésovej 14, Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanému: T. Š., M.. XX.XX.XXXX, bytom XXX L. XXX XX, zastúpený splnomocneným zástupcom: Spotrebiteľské centrum, Andyho Warhola 33, Medzilaborce, o zaplatenie 2 749,80 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2 749,80 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 2 749,80 eura od 08.03.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 19.06.2018 domáhal zaplatenia sumy 2 749,80 eura s úrokom z omeškania 5,00% ročne z istiny od 08.03.2017 do zaplatenia, z titulu neoprávneného odberu plynu podľa § 82 Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov.
2. Žalobu odôvodnil tým, že pri kontrole bolo zistené, že na plynomeri bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, a z tohto dôvodu išlo o neoprávnený odber plynu v období od 19.04.2016 do 01.02.2017. Porušenie plomby bolo potvrdené aj znaleckým posudkom znalca I.. U. C.. V prípade neoprávneného odberu zemného plynu zákon o energetike ukladá odberateľovi povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo výške 2 749,80 eura, ktorá bola vyčíslená v súlade s Vyhláškou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (ďalej len „vyhláška“) a vyfakturovaná žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.02.2017, splatná dňa 07.03.2017, znejúca na sumu vo výške 2 749,80 eura. Žalobca vyzval listom žalovaného na úhradu vyfakturovanej sumy. Žalovaný sumu nezaplatil.
3. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný včas odpor, v ktorom uviedol, že je v danom konaní považovaný v zmysle § 52 OZ za spotrebiteľa, pričom vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní nie je prípustné. Žalobca nepredložil písomné vyhotovenie zmluvy medzi ním a žalovaným, preto súd nemal možnosť preskúmať obsah spotrebiteľskej zmluvy a neprijateľnosť zmluvných podmienok v nej obsiahnutých. Žalovaný v odpore ďalej odmietol tvrdenia žalobcu o vzniku škody, ako aj o zodpovednosti žalovaného za jej vznik. Uplatnený nárok žalobcu odmietol plniť, nakoľko je iba ním samým tvrdený, avšak žiadnym hodnoverným a relevantným spôsobom nebol preukázaný. Žalobca sa opiera o dokumenty a listiny, ktoré sám vyprodukoval a to i napriek tomu, že sa reálne ešte nezaoberal otázkou zodpovednosti za údajne spôsobenú škodu. Výšku škody je žalobca povinný nielen vypočítať, ale najmä preukázať, nakoľko v zmysle zákona o energetike je odberateľ povinný nahradiť škodu žalobcovi, avšak iba v prípade, ak škoda reálne vznikla.
4. K odporu sa vyjadril žalobca svojím podaním zo dňa 16.08.2018. Vo svojom vyjadrení uviedol, že predmetný spor nie je spotrebiteľským sporom. Spoločnosť žalobcu je prevádzkovateľom distribučnej siete. Žalobca zmluvy neuzatváral, ani neuzatvára. Zmluvy o dodávke plynu uzatvárajú len dodávatelia. Ohľadom spotrebiteľského sporu a aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/169/2015 zo dňa 17.05.2016, Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 12C/461/2015, Okresný súd Rimavská Sobota sp. zn. 3Cb/25/2013, Okresný súd Trenčín sp. zn. 39Cb/205/2012, Okresný súd Zvolen sp. zn. 16Cb/11/2012. Ďalej uviedol, že v období od 19.04.2016 do 01.02.2017 na odbernom mieste L. XXX, L. dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii bolo potvrdené znaleckým posudkom I.. U. C. č. XXX/PL - XXXX zo dňa 15.02.2017. V posudkovej časti znalec uviedol že zistil, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Znalec súčasne uviedol, že v okolí plomby zistil mechanoskopické stopy, ktoré boli vytvorené predmetom
- nástrojom. Podľa vyjadrenia žalobcu absencia zaisťovacích prvkov znamená, že plombu bolo možné ľubovoľne odnímať a opäť vkladať na miesto. Je teda zrejmé, že plomba svoj účel, zabezpečovať meradlo, ďalej nebola schopná plniť. V prípade odstránenia plomby je možné aj bez nástroja manipulovať s číselníkom meradla. Skutková podstata neoprávneného odberu je v danom prípade naplnená odberom plynu, ktorý je realizovaný meradlom s poškodeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (plomby). Vzhľadom na striktné definovanie formy neoprávneného odberu zemného plynu nie je potrebné skúmať, či meradlo meria správne hodnoty plynu alebo správne tieto hodnoty nemeria. V súvislosti s realizáciou znaleckého posudku je potrebné zaoberať sa len skutočnosťou, či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii meradla. Žalovaný nebol označený ako poškodzovateľ zabezpečovacieho zariadenia plomby. Zodpovednosť za škodu spôsobenú takýmto konaním, resp. takýmto stavom je založená na objektívnom princípe a odberateľ nesie zodpovednosť za to, že takýmto meradlom odoberal plyn. Žalobca sa odvolal na uznesenie NS SR 3Obdo 51/2017 zo dňa 22.03.2018, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/140/2017 zo dňa 10.01.2018, Uznesenie NS SR 1Cdo 107/2008 zo dňa 27.10.2009, Rozsudok NS SR 4Cdo/102/2010 zo dňa 29.11.2011, Uznesenie NS SR 3Cdo 99/2012 zo dňa 12.03.2015, Uznesenie NS SR 4Cdo/30/2009 zo dňa 28.10.2009. K vzniku škody žalobca uviedol, že žalovanému nebola za predmetné obdobie neoprávneného odberu fakturovaná spotreba zemného plynu zo strany jeho dodávateľa. Dôvodom bol zánik platnosti overenia meradla. Nakoľko platnosť meradla zanikla pre poškodenie jeho zabezpečenia a nie je možné akceptovať údaje na tomto meradle. Žalovaný v čase neoprávneného odberu zemného plynu žalovaný za spotrebovaný plyn nezaplatil (dodávateľ v týchto prípadoch vystavuje buď vystavuje žalovanému faktúry na 0,00 eur, prípadne žalovanému vznikne preplatok, ktorý dodávateľ vráti odberateľovi). Žalovaný však takýto plyn odoberá de facto zadarmo, ale jeho odberom skutočne dochádza k nespoplatňovanému znižovaniu množstva plynu v distribučnej sieti žalobcu. Majetok žalobcu sa tak znížil o spotrebu zemného plynu žalovaného. Nakoľko medzi žalobcom a žalovaným neexistuje zmluvný vzťah je potrebné, aby si žalobca tento úbytok majetku uplatnil ako škodu spôsobenú neoprávneným odberom. K výpočtu výšky škody žalobca uviedol, že postupoval v súlade so zákonnou úpravou aj vzhľadom na doposiaľ uvedené skutočnosti v predmetnom podaní. Nakoľko nebolo možné škodu vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, žalobca použil výpočet škody podľa všeobecne záväzného nariadenia, a to vyhlášky č. 449/2012 Z. z.. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co 140/2017 zo dňa 10.01.2018, rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 102/2010 zo dňa 29.11.2011, uznesenia NS SR sp. zn. 3Obdo 512017 zo dňa 22.03.2018.
5. Žalovaný bol súdom vyzvaný, aby sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril. Výzva žalovanému zostala bez odozvy.
6. Na pojednávaní dňa 13.02.2019 právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na dôvodoch uvedených v žalobe, odkázal na všetky doručené listiny. Procesnú obranu žalovaného nepovažoval za relevantnú. Škoda vznikla z toho titulu, že žalovanému zo strany dodávateľa nemohla byť fakturovaná reálna spotreba plynu z dôvodu toho, že dodávateľ nemohol vychádzať z hodnôt na meradle, nakoľko tieto hodnoty sú irelevantné a bezpredmetné s ohľadom na poškodenie plomby meradla. V podstate tu došlo ku stavu, že žalovaný odoberal energetickú komoditu - zemný plyn zadarmo, pričom táto energetická komodita podlieha spoplatneniu. Poukázal na výšku škody, ktorá je v spise, z výpočtu je zrejmý zákonný vzorec, ktorý žalobca použil pri výpočte škody. Na záver právny zástupca žalobcu poukázal na rozhodnutie NS SR 5Obdo 32/2018, ktoré použitie podzákonného predpisu pri určovaní výšky škody predpokladá v súvislosti s nemožnosťou zistenia reálnej spotreby plynu. Z uvedené má za to, že vznik škody a aj jej výška sú preukázané.
7. Splnomocnený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí so žalobným návrhom, a to najmä z toho dôvodu, že žalovaný si nie je vedomý akéhokoľvek zásahu do meracieho zariadenia. Tento spor je spotrebiteľský, nakoľko existuje uzatvorená zmluva medzi dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom o odbere zemného plynu. Konanie žalobcu, ktorý si uplatňuje nárok na náhradu škody, pričom podľa zákona o energetike si taký istý nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu môže uplatňovať aj dodávateľ prevádzkovateľ prepravnej siete a prevádzkovateľ distribučnej siete. Žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete, a teda spor priamo vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy. V súvislosti s povinnosťou nahradiť škodu uviedol, že tú je povinný žalobca relevantnými a zákonnými spôsobmi preukázať, nakoľko povinnosť žalovaného nahradiť škodu v zmysle § 82 zákona o energetike žalovanému vyplýva iba v prípade, ak škoda vznikla. Žalobca podľa žalovanej strany škodu nepreukázal iba ju odôvodnil vyhláškou. V tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať, že žalobca musí škodu vedieť preukázať, nielen odôvodniť. Vo vzťahu k podanej žalobe konštatoval aj tú skutočnosť, že žalobca nepredložil žiaden listinný dôkaz, z ktorého by bolo nespochybniteľné a jasné, aké plomby použil na meracom zariadení použitom na odbernom mieste žalovaného. Pokiaľ žalobca tvrdí, že nie je možné považovať namerané hodnoty spotreby plynu na odbernom mieste z toho dôvodu, že boli poškodené plomby merača, mali by to minimálne vedieť preukázať. Tvrdenia, ktoré žalobca predniesol nie sú preukázané a nevyplývajú ani zo znaleckého posudku. V tom znalec konštatoval, že plomba osadená v merači sa nezhoduje s overovacími kliešťami. Nikde v znaleckom posudku nie je konštatované, že nezhodnosť odtlačku plomby je spôsobilá poškodiť merač natoľko, aby z neho odčítané hodnoty neboli relevantné pre odmeranie spotreby. Taktiež žalobca nepreukázal akú overovaciu plombu použil v plynomeri, ktorý bol osadený na odbernom mieste žalovaného. V súvislosti s rozsudkom NS SR, na ktorý sa odvoláva žalobca uviedol, že uplatnenie výpočtu vyhláškou je jedna z alternatívnych možností ako si uplatniť škodu voči „čiernemu odberateľovi“, ktorý napr. odoberá plyn bez merača, nemá uzatvorenú zmluvu o dodávke alebo iným spôsobom odoberá plyn neoprávnene. Žalovaný mal uzatvorenú zmluvu o dodávke, zálohové platby riadne a včas platil a svoje meracie zariadenie vhodným spôsobom zabezpečil proti neoprávnenej manipulácii. Spôsob, akým sa vedú spory voči odberateľom zemného plynu a prepočítavaním si spotreby medzi dodávateľom a distribútorom je podľa názoru žalovanej strany v rozpore so zákonom.
8. Na pojednávaní dňa 27.03.2019 bol vypočutý svedok, P. Y., výsluch ktorého navrhla strana žalovaného. V rámci výsluchu svedok uviedol, že v uvedený deň, keď bol zistený neoprávnený odber v obci L., fotili meradlá a zisťovali neoprávnený odber, či sú overovacie značky v poriadku. Meradlo v prípade potreby vymenia pred odberateľom, ktorý to podpíše. Znalec potvrdí, či bolo manipulované s číselníkom, s overovacou značkou. Tak tomu bolo aj v tomto prípade. Skrinka bola zamknutá, odberateľ - žalovaný nám otvoril skrinku, bolo odfotené meradlo, overovacie značky, bolo to skontrolované, lebo bolo podozrenie že bolo od spodu rýpané s meradlom - bolo vidno mechanické stopy zospodu overovacej značky. Na základe toho bolo meradlo vymenené, zabalené do krabice, pričom to odberateľ podpísal. Bolo dané nové meradlo, a bolo im dovolené odfotiť spotrebiče v pivnici - kotol a v byte - kombinovaný sporák. Všetko bolo zdokumentované fotkami, odberateľovi bol ponechaný montážny list, ktorý tiež podpísal. Vysvetlili mu, že meradlo ide na znalecké posúdenie. Za 4 mesiace bol u odberateľa - priamo u neho, a aj na inom odbernom mieste patriace žalovanému na kontrole iný zamestnanec, bolo zistené, že s meradlom bolo opäť manipulované v časti overovacej značky a na druhom chýbal číselník, pričom skrinka na druhom mieste bola odomknutá. Svedok nevedel uviesť, aké sú straty na distribučnej sieti. Takýmito informáciami nedisponuje. Na otázku, či môže bežný smrteľník urobiť zásah do číselníka merača svedok odpovedal, že si myslí, že sú ľudia, ktorí to dokážu a vedia urobiť zásah do merača číselníka. Svedok odpovedal na otázku, akým spôsobom prebiehajú náhodné kontroly, pričom uviedol, že nemajú typy, idú od domu k domu. Keď nezastihnú odberateľa, snažia sa s ním telefonicky skontaktovať a dohodnúť na termíne. Skontrolujú celú obec. Ohľadom totožnosti overovacích plomb na meračoch svedok uviedol, že každý merač má inú plombu, svoju výrobnú značku meradla. Je to rozdelené podľa typov a rokov. Svedok uviedol, že v mesiaci demontujú desať a niekedy aj viac plynomerov. Pri overení merača namontujú nový merač, pričom majú fotografiami zdokumentovaný aj starý aj nový merač. Na otázku, či nie sú overovacie značky osadené v plynomeri svedok uviedol, že overovacie značky dáva výrobca a úradná ciachovňa. Dávajú sa prevádzkové plomby, sú žltej farby na prívode a na vývode plynomera. Splnomocnený zástupca nemal ďalšie otázky. Svedok viac k veci nemal čo uviesť. Právny zástupca žalobcu nemal na svedka žiadne otázky.
9. Na pojednávaní dňa 22.05.2019 právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia z titulu náhrady škody na tom skutkovom základe, že v odbernom mieste žalovaného, ktoré je viazané na nehnuteľnosť dochádzalo k odberu plynu prostredníctvom meradla, ktoré malo poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Tento skutkový stav bol preukázaný znaleckým posudkom I.. U. C.B. v spojení so svedeckou výpoveďou p. P. Y., zamestnanca žalobcu. Tento skutkový stav má za dostatočne preukázaný. Čo sa týka právnej kvalifikácie, tak žalobca tento skutkový stav subsumoval pod ustanovenie § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike v spojení s ustanovením § 82 ods. 2 a ods. 3 tohto zákona. Za účelom preukázania tejto právnej kvalifikácie žalobca poukázal a zároveň predložil na ustálenú rozhodovaciu prax Krajského súdu v Trnave a zároveň Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. S ohľadom na uvedené si žalobca dovoľuje mať svoj nárok za skutkovo preukázaný a správne právne kvalifikovaný. Čo sa týka procesnej obrany žalovaného, túto považoval za nedostatočnú, nakoľko nepreukázal žiadne skutkové relevantné okolnosti a súčasne nepoukázal na žiadnu zásadnú právnu argumentáciu, ktorá by bola v rozpore s predloženou rozhodovacou súdnou praxou. Zásadnou námietkou žalovaného bol tvrdený status spotrebiteľa žalovaného, avšak toto si považujeme za mylnú prezentáciu, nakoľko z podstaty veci vyplýva, že uplatňovaný nárok je mimo zmluvného charakteru, a teda nejedná sa o vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Za týmto účelom zároveň žalobca poukázal v rámci svojich vyjadrení tiež na relevantnú súdnu prax, ktorá sa touto otázkou viackrát zaoberala. Na základe skutkového stavu veci v spojení so spisovým materiálom, žalobca považuje svoj nárok za úplne legitímny. S ohľadom na uvedené trvá na podanej žalobe v plnom rozsahu a súdu navrhuje, aby tejto žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
10. Splnomocnený zástupca žalovaného v rámci záverečnej reči uviedol, že žalovaný mal platne a riadne uzatvorenú zmluvu o dodávke zemného plynu so svojim dodávateľom a tento zmluvný vzťah je spotrebiteľským a z neho vyplýva aj tento spor a to takým spôsobom, že obchodné podmienky dodávateľa plynu ustanovujú, akým spôsobom sa má postupovať v prípade, ak nemožno vychádzať z nameranej spotreby zemného plynu meracím zariadením, na ktorom došlo k poškodeniu plomby proti neoprávnenej manipulácii. Obchodné podmienky platné medzi žalovaným a jeho dodávateľom platia taktiež aj pre žalobcu, ktorý síce nie je účastníkom tohto zmluvného vzťahu, avšak priamo si uplatňuje nároky vyplývajúce zo zmluvy, pričom zákon o energetike predpokladá, že nárok na náhradu škody si môže uplatniť dodávateľ, distribútor alebo prevádzkovateľ distribučnej siete. Nikde v zákone nie je jasne uvedené alebo jednoznačne špecifikované, že nárok na náhradu škody spôsobenej údajným - tvrdeným neoprávneným odberom zemného plynu si môže uplatňovať iba žalobca. Vo vzťahu k výške škody si tvrdil, že žalobca pri jej ustanovení nezohľadnil už žalovaným uhradené preddavkové platby a pri výpočte škody postupoval iba spôsobom, ktorý je pre neho prijateľnejší, a teda vypočítal fiktívnu škodu na základe počtu, resp. spotreby plynových zariadení v domácností a typového diagramu (podľa vyhlášky). Žalobca v tomto konaní však žiadnym spôsobom nepreukázal vznik škody. Škodu ako predpokladá § 82 ods. 2 zákona je povinný žalovaný nahradiť iba v prípade, ak objektívne a hodnoverne preukázateľným spôsobom bola určená a ak vznikla. Máme za to, že zákonodarca týmto dodatkom v § 82 ods. 2 zákona o energetike dáva žalobcovi - oprávneným osobám možnosť uplatňovať nárok na náhradu škody, dáva povinnosť preukázať výšku spôsobenej škody a nielen ju fiktívne vypočítať. Žalobca si v tomto konaní zjednodušil uplatňovanie nároku na náhradu škody a to tým, že požaduje náhradu škody mimo postupu, ktorý si dohodli dodávateľ so žalovaným v obchodných podmienkach, ktoré sa odvolávajú na distribučný poriadok, alebo prepravný poriadok žalobcu. Máme za to, že žalobca nevykonal žiadne dokazovanie, ktoré predpokladá zákon na možnosť účtovať škodu, ak vznikla. Vznik škody totiž nemôže byť viazaný výlučne na zistenie, že na meradle bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. A to i napriek tomu, že žalovaný je objektívne zodpovedný za technický stav merača a odberného miesta. Žalobca v každom prípade musí škodu preukázať, ak vznikla. Vo vzťahu k odbernému miestu žalobca pri výpočte škody nezohľadňoval spotreby odberného miesta za predchádzajúce obdobia, taktiež nebral do úvahy zálohové platby uhradené žalovaným, ktoré si mal započítať spolu s dodávateľom a uplatňovať iba škodu, ktorá mu objektívne a preukázateľne vznikla. Má za to, že žalobca škodu iba vypočítal, avšak žiadnym spôsobom jej výšku nepreukázal. Na základe čoho žiada žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
11. Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov, výpoveďou svedka, oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi zo spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
12. Z predloženého Zápisu zo dňa 01.02.2017 súd zistil, že žalovaný odoberal zemný plyn na odbernom mieste, ktoré je totožné s miestom jeho trvalého bydliska. Dňa 01.02.2017 bola vykonaná kontrola odberného miesta. Následne bola vykonaná výmena meradla a meradlo bolo odoslané na expertízu v zapečatenej krabici. Pri výmene bol žalovaný prítomný. Zápis žalovaný podpísal.
13. Z predloženého listinného dôkazu Znaleckého posudku č. XXX/PL - XXXX znalca I.. U. C. zo dňa 16.10.2014 súd zistil, že optickým skúmaním znalec potvrdil, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Znalec na základe zistených skutočností uviedol, že s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote možno predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští bola znalcom zistená tvarová a rozmerová nezhoda v špecifických znakoch sporných a kontrolných odtlačkov. K otázke, či je kryt/meradlo nepoškodené, znalec uviedol, že optickým skúmaním povrchu zaisťovacieho plechu a krytu číselníka v okolí plomby boli zistené mechanoskopické stopy, ktoré boli vytvorené predmetom - nástrojom. Znalecký posudok bol vypracovaný k dátumu 15.02.2017.
14. Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.02.2017 súd zistil, že žalobca vyfakturoval škodu za neoprávnený odber za obdobie od 19.04.2016 do 01.02.2017 vo výške 2 749,80 eura, ktorej prílohou bol výpočet škody, znalecký posudok a sprievodný list a žiadosť o splátky.
15. Zo svedeckej výpovede vyplýva, že skrinka bola zamknutá, odberateľ - žalovaný otvoril skrinku, bolo odfotené meradlo, overovacie značky, bolo to skontrolované, lebo bolo podozrenie že bolo odspodu rýpané s meradlom, nakoľko bolo vidno mechanické stopy zospodu overovacej značky.
16. Z odpovede na žiadosť súdu Slovenský plynárenský priemysel, a.s. (dodávateľ zemného plynu žalovaného) odpovedal, že k príslušnému odbernému miestu zasielajú vyúčtovaciu faktúru č. XXXXXXXXXX, ktorou bola vyúčtovaná spotreba za obdobie od 19.04.2016 do 18.04.2017. Zákazníkovi bola za toto obdobie účtovaná spotreba 0,00 m3.
17. Z vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX vyplýva, že žalovanému bol fakturovaný preplatok 629,30 eura, pričom dodané množstvo energie bolo uvedené 0,00 m3.
18. Súd vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu, s výnimkou výsluchu svedka L. U., ktorý sa na výsluch nedostavil. Súd tento dôkaz v zmysle § 198 ods. 3 CSP zamietol.
19. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
20. Podľa § 420, ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
21. Podľa § 442, ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
22. Podľa § 2, písm. c), body 3, 4, 5, 6, 9, 11, 12, 18, 19, 20 a 22 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike na účely tohto zákona sa rozumie c) v plynárenstve 3. prepravou plynu doprava plynu prepravnou sieťou na účel jeho dopravy odberateľom plynu, 4. distribúciou plynu doprava plynu distribučnou sieťou na účel jeho dopravy odberateľom plynu, 5. distribučnou sieťou plynárenské rozvodné zariadenie na časti vymedzeného územia vrátane vysokotlakových plynovodov, ktoré slúžia primárne na dopravu plynu na časti vymedzeného územia, okrem plynovodov, ktoré sú súčasťou iných sietí, 6. prepravnou sieťou sieť kompresorových staníc a sieť najmä vysokotlakových plynovodov, ktoré sú navzájom prepojené a slúžia na dopravu plynu na vymedzenom území, okrem ťažobnej siete a zásobníka a vysokotlakových plynovodov, ktoré slúžia primárne na dopravu plynu na časti vymedzeného územia, 9. sieťou prepravná sieť, distribučná sieť, zariadenie na skvapalňovanie zemného plynu, zásobník, zariadenie na poskytovanie podporných služieb a zariadenie potrebné na zabezpečenie prístupu do siete, 11. odberným miestom miesto odberu plynu vybavené určeným meradlom, 12. dodávkou plynu predaj plynu vrátane ďalšieho predaja, ako aj predaj skvapalneného zemného plynu odberateľom, 18. plynovým zariadením plynárenské zariadenie alebo odberné plynové zariadenie, 19. plynárenským zariadením zariadenie určené na prepravu plynu, distribúciu plynu, uskladňovanie plynu vrátane zariadenia potrebného na poskytovanie podporných služieb, zariadenia potrebného na zabezpečenie prístupu a prevádzkovania siete vrátane hlavného uzáveru plynu a priamy plynovod, 20. odberným plynovým zariadením zariadenie odberateľa plynu určené na odber plynu, 22. typovým diagramom dodávky plynu náhradná metóda na určenie denných odberov plynu, zúčtovanie odchýlok a na účely náhradného odpočtu u skupín koncových odberateľov plynu, ktorých údaje o odbere plynu nie sú dodávateľovi plynu na dennej báze k dispozícii. Podľa § 3, písm. c), body 4, 5, 9, 10, 11, 12 a 14 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike na účely tohto zákona sa rozumie c) v plynárenstve 4. prevádzkovateľom prepravnej siete plynárenský podnik oprávnený na prepravu plynu podľa tohto zákona, 5. prevádzkovateľom distribučnej siete plynárenský podnik oprávnený na distribúciu plynu podľa tohto zákona, 9. užívateľom siete osoba, ktorá plyn dodáva alebo plyn odoberá prostredníctvom siete alebo má s prevádzkovateľom siete zmluvný vzťah, 10. odberateľom plynu osoba, ktorá nakupuje plyn na účel ďalšieho predaja alebo na účel vlastnej spotreby, 11. koncovým odberateľom plynu odberateľ plynu v domácnosti alebo odberateľ plynu mimo domácnosti, ktorý nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu, 12. odberateľom plynu v domácnosti fyzická osoba, ktorá nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu v domácnosti, 14. oprávneným odberateľom plynu osoba, ktorá je oprávnená na výber dodávateľa plynu.
23. Podľa § 47, ods. 1 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike zmluvou o dodávke plynu sa zaväzuje dodávateľ plynu dodávať plyn v dohodnutom množstve odberateľovi plynu a odberateľ plynu sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi plynu za dodaný plyn dohodnutú cenu.
24. Podľa § 71, ods. 2 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike odberateľ plynu v domácnosti je povinný a) podieľať sa na úhrade oprávnených nákladov prevádzkovateľa distribučnej siete, ktoré sú spojené s pripojením odberného plynového zariadenia do distribučnej siete; spôsob výpočtu týchto nákladov určí úrad, b) umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete montáž určeného meradla a umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete prístup k určenému meradlu, c) poskytnúť potrebné údaje dodávateľovi plynu na prípravu alebo uzatvorenie zmluvy o dodávke plynu, d) udržiavať odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave.
25. Podľa § 76, ods. 1, ods. 2, ods. 7, a ods. 11 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike dodávku plynu je povinný merať prevádzkovateľ distribučnej siete vlastným určeným meradlom, ktoré koncovému odberateľovi plynu bezodplatne montuje, udržiava a pravidelne zabezpečuje jeho overenie. Prevádzkovateľ distribučnej siete má právo použiť typové diagramy dodávky, ak nemá k dispozícii údaje namerané určeným meradlom. Dodávateľ plynu fakturuje dodané množstvo plynu na základe skutočne nameraných údajov o dodávke plynu alebo na základe údajov o dodávke plynu určených typovým diagramom dodávky. Na príslušnom odbernom mieste sa vykoná odčítanie skutočne nameraných údajov o dodávke plynu minimálne raz ročne. Vo faktúre sa prehľadne osobitne uvedie suma za regulované dodávky a služby v súlade s rozhodnutím úradu a suma za neregulované dodávky a služby určené dodávateľom. Dodávateľ plynu je povinný v každej faktúre za dodávku plynu uviesť číslo odberného miesta, pod ktorým je odberné miesto evidované u príslušného prevádzkovateľa distribučnej siete.
Odberateľ plynu je povinný prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo. Akýkoľvek zásah do určeného meradla v rozpore s osobitným predpisom je zakázaný.
26. Podľa § 82, ods. 1, písm. d), ods. 2, ods. 3, a ods. 4 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l). Ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.
27. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
28. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 08.03.2017 bola vo výške 0,00%.
29. Žalovaný mal v rozhodnom období (od 19.04.2016 do 01.02.2017) uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu s dodávateľom (SPP, a.s.); dodávateľovi žalovaného dodával plyn ako distribútor žalobca
- žalobca so žalovaným nie je v priamom vzťahu, teda je zrejmé že sa nemôže medzi stranami sporu jednať o spotrebiteľský vzťah predmetný spor nie je spotrebiteľským sporom, kde by na jednej strane vystupoval dodávateľ a na strane druhej spotrebiteľ. Žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete. Zmluvy s konečným odberateľom neuzatvára, zmluvy uzatvárajú dodávatelia. V danom prípade sa nejedná o zmluvný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom. Predmetné konanie sa týka nároku na náhradu škody, ktorá vznikla z titulu neoprávneného odberu plynu meradlom, na ktorom bolo poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa zákona o energetike. Neoprávneným odberom plynu z plynovej sústavy vznikla škoda prevádzkovateľovi distribučnej siete, teda žalobcovi. Žalobca si tak v tomto konaní neuplatňuje nároky zo zmluvy medzi dodávateľom a žalovaným, ale nárok na náhradu škody podľa zákona o energetike.
30. V konaní žalovaný spochybňoval aktívnu legitimáciu žalobcu, avšak žiadnym spôsobom (ktorý by právne obstál) nepreukázal, že žalobca nie je oprávneným na uplatnenie náhrady škody; naopak žalobca súdu dostatočne vysvetlil svoju legitimáciu v konaní tým, že ako distribútor dodáva plyn jednotlivým dodávateľom, ktorí následne na základe ďalšej zmluvy, dodávajú plyn konečnému odberateľovi (v súdenom prípade spoločnosť SPP, a.s. žalovanému), pričom dodávatelia platia za distribúciu skutočne odobratého plynu odberateľmi v prípade, ak to bolo zistené platným meradlom - ak však meradlo nemalo platné overenie, nejednalo sa o plyn ktorý patril konkrétnemu dodávateľovi/distribútorovi. Z uvedeného vyplýva, že keď žalobca zistil chýbajúce zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, dodaný plyn nepatril zmluvnému dodávateľovi žalovaného. V konaní nebolo sporné, že žalovaný v rozhodnom období od 19.04.2016 do 01.02.2017 zemný plyn skutočne odoberal, dodaním plynu žalovanému ako konečnému odberateľovi vznikla škoda na strane žalobcu. Žalobca poukázal na prax dodávateľov v daných prípadoch, kedy po zistení neoprávneného odberu dodávateľ vráti časť preddavkov, resp. po vyúčtovaní časť zaplatenej sumy prislúchajúcu predmetnému obdobiu odberateľovi. Na preukázanie tohto tvrdenia žalobca požiadal súd, aby od dodávateľa plynu vyžiadal informáciu, či za predmetné obdobie od 19.04.2016 do 01.02.2017 fakturoval žalovanému spotrebu plynu a v akej výške/ koľko m3 a či nebol žalovanému vyplatený prípadný preplatok. Uvedené súd vyžiadal, pričom dodávateľ plynu žalovaného potvrdil, že žalovanému bola účtovaná spotreba plynu 0,00 m3 a vyrubený preplatok za uvedené obdobie vo výške 629,30 eura, čo podporuje tvrdenia žalobcu.
31. Pri kontrole meradla zamestnanci žalobcu zistili za prítomnosti žalovaného, že na meradle bolo poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, čo je zrejmé aj z výsluchu svedka a listinného dôkazu - znaleckého posudku.
32. Dňa 01.02.2017 bola vykonaná kontrola odberného miesta žalovaného. Následne bola vykonaná výmena meradla a pôvodné meradlo bolo odoslané na expertízu v zapečatenej krabici. Pri výmene bol žalovaný prítomný, pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené odstránené a nahradené inou plombou, v okolí plomby znalec a prítomný zamestnanec žalobcu zistil mechanoskopické stopy, ktoré boli vytvorené predmetom - nástrojom. Súd považuje za preukázané, že meradlo malo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom zákon predpokladá, že v prípade akéhokoľvek porušenia zabezpečenia meradla ide o neoprávnený odber zemného plynu a zodpovednosť odberateľa plynu (žalovaného) za odber meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, má charakter objektívnej zodpovednosti (odberateľ zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek). Neoprávneným odberom vznikla žalobcovi škoda, ktorá vznikla už len tým, že bol plyn odoberaný poškodeným meradlom. Na vymáhanie takto vzniknutej škody potom neexistuje žiadny iný subjekt, ako práve žalobca.
33. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že na strane žalovaného vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi škodu, ktorá je určovaná v zmysle zák. č. 251/2012 Z.z., nakoľko v danom prípade sa jedná o škodu vzniknutú na základe objektívnej zodpovednosti; úlohou súdu tak bolo určiť výšku škody. Súd konštatuje, že meradlo žalovaného nie je verejne dostupné (nakoľko skrinka bola uzamknutá visiacim zámkom, a táto skutočnosť nebola ani sporná), nebolo možné pri určovaní výšky škody postupovať v zmysle § 82 ods. 4 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike. Vzhľadom na to, že výšku škody nebolo možné spoľahlivo určiť podľa zákona § 82 ods. 4 zákona o energetike, bola žalobcom vyčíslená výška škody v súlade s vyhláškou č. 449/2012 Z. z.. Uvedený spôsob výpočtu je možný aj s ohľadom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obdo/32/2018 zo dňa 29.11.2018, v ktorom je uvedené: „Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo a ich skutočnú spotrebu.“ Žalovaný síce vyslovil nesúhlas s výpočtom výšky škody a s jej výškou, avšak bolo na žalovanom, aby preukázal, že spôsob výpočtu a výška škody vypočítaná žalobcom je nesprávny, pričom žalovaný mal uviesť vlastný výpočet výšky škody. Tvrdenie žalovaného, že žalobca nesprávne vypočítal výšku škody a nezohľadnil zálohové platby a spotrebu odberného miesta súd vyhodnotil iba ako neúčinnú obranu žalovaného, keďže neposkytol súdu vlastný vzorec, resp. postup pri výpočte škody.
34. V časti uplatneného príslušenstva súd dospel k záveru, že žalovaný má nárok na úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne v zmysle vyššie citovaných ustanovení, z priznanej sumy odo dňa splatnosti faktúry, t.j. 08.03.2017 do zaplatenia.
35. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako plne procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
39. Súd podľa § 257 CSP, výnimočne neprizná úspešnej strane náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za úspech v konaní. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane strán konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Týmito okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové a sociálne pomery strán konania, dôvody uplatnenia nároku na súde, či postup strany v konaní.
40. Nakoľko súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne postupovať v zmysle § 257 CSP, a nepriznať náhradu trov konania žalobcovi, pričom ani žalovaná takéto dôvody neuviedla, rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vyššie.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O dvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.