Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28P-167-2019.pdf
PDF · 163.58 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/167/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. F.O. Š., F.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: J. Š.Q., F.. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, T., zastúpená Mgr. Martinou Krišťákovou, advokátkou so sídlom Tupého 51/A, Bratislava a otca: H.. E. Š.Á., H.., F.. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X, T., zastúpený JUDr. Miroslavou Zaujecovou, advokátkou so sídlom Planét 12, Bratislava, v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca na zmenu zverenia a zmenu výživného zamieta.
II. Súd návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava II, sa otec domáhal zmeny úpravy rodičovských práv a povinností tak, že počas striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov o maloletú sa výživné neurčuje. Svoj návrh odôvodnil tým, že maloletá dcéra žije v striedavej starostlivosti od roku 2011, kedy rodičia počas trvania manželstva oddelili spoločnú domácnosť. Matka počas manželstva nepracovala, poberala manželské výživné vo výške 120,- eur mesačne na základe dohody pred súdom, že si bude hľadať zamestnanie. V tom čase nebolo určené výživné na dieťa. V roku 2016 bolo manželstvo rozvedené, maloletá bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti, zaniklo manželské výživné, otcovi bolo po rozvode stanovené výživné na dieťa vo výške 80,- eur mesačne a matka bola v rozsudku vyzvaná vyvíjať aktivitu pri hľadaní zamestnania. V roku 2018 sa otec dozvedel, že matka začala pracovať, dosahuje vlastný príjem, z ktorého je schopná vo svojich časoch starostlivosti zabezpečovať výživu dieťaťa.
2. Matka s návrhom otca na zrušenie výživného nesúhlasila. Výživné na dieťa, stanovené rozsudkom o rozvode, otec v období od júna 2016 do februára 2017 vôbec neuhradil. Rovnako nepravidelne platil aj súdom stanovené výživné na manželku, čo matka musela riešiť aj cez exekútora. Platenie tohto výživného bolo ukončené v mesiaci november 2016. Pred manželstvom aj počas neho bola matka zamestnaná vo verejnej správe. Tehotenstvo s maloletou dcérou bolo aj dôvodom uzavretia manželstva. V tehotenstve nastali zdravotné komplikácie matky aj dieťaťa, ktoré boli dôvodom predčasného narodenia dcérky. Po narodení sa v prvom rade riešili zdravotné problémy dieťaťa aj matky. Matka bola na materskej dovolenke, následne na rodičovskej dovolenke. Predčasným narodením dieťaťa bolo nutné zabezpečovať primeranú zdravotnú starostlivosť, dcérke sa venovala predovšetkým matka, ktorá s ňou žila v byte u svojich rodičov do januára 2006. Otec maloletej žil vo svojom byte so svojou rodinou. O
dcérku sa matka starala aj po ukončení rodičovskej dovolenky, kedy napriek jej nesúhlasu otec prihlásil dcérku do škôlky. Dieťaťu sa zdravotný stav zhoršil, malo pediatrom odporúčané dočasné prerušenie navštevovania materskej školy. Matka s ňou zostala doma, s čím otec nesúhlasil. V čase od narodenia dieťaťa ako aj počas spoločného spolužitia v byte si otec maloletej pravidelne plnil pracovné povinnosti, cestoval pracovne aj nepracovne do zahraničia. O dcérku sa matka stará od jej narodenia, a to aj s pomocou rodičov v čase svojho zhoršeného zdravotného stavu. Po rozdelení domácností matka riešila existenčné problémy - čo najskôr si zabezpečiť vlastné bývanie. Spoločný byt sa predal, 4 mesiace žila v prenajatom byte, následne žila s dieťaťom u svojich rodičov. V tomto období sa snažila liečiť svoje novovzniknuté zdravotné problémy. Pre nedostatok financií a zvyšujúce sa ceny nehnuteľností požiadala otca maloletej o pôžičku „jeho financií zabezpečených počas manželstva“ pre ňu - vtedy manželku v sume 6 000 eur, k zakúpeniu 2 izbového bytu. Otec dieťaťa jej oznámil, že peniaze jej neposkytne, jedine, že sa stane spoluvlastníkom bytu. Stal sa spoluvlastníkom bytu, v ktorom dodnes žije matka s dcérou. Matka je v ňom vlastníčkou v podiele 94/100, otec dieťaťa je vlastník 6/100 k celku. Prácu si začala hľadať na čiastočný úväzok zo zdravotných dôvodov, pracovala na dohodu o pracovnej činnosti. Otec maloletej zisťoval, či matka pracuje, aký je jej príjem. O potrebách dieťaťa a zabezpečení sa nechcel dohodnúť a nastala situácia, že dcéra má svoje veci 2-krát, u matky aj u otca. Takto funguje zabezpečovanie potrieb maloletej celé obdobie až dodnes.
3. Otec vo svojom písomnom stanovisku k vyjadreniu matky spochybnil matkine tvrdenia o tom, že vôbec neuhradil výživné na dieťa za obdobie 9 mesiacov. K tejto úhrade došlo započítaním zo sumou vymoženou súdnym exekútorom, keďže matka po rozvode podala trestné oznámenie aj návrh na exekúciu manželského výživného, ktoré však už malo byť ukončené a malo sa hradiť len výživné na dieťa. Po objasnení tejto záležitosti už otec od marca 2017 riadne hradil bežné výživné na dieťa. Byt, v ktorom matka momentálne býva, nadobudli spolu kúpou do podielového spoluvlastníctva v decembri 2012 na základe Dohody o zúžení BSM v notárskej zápisnici. Nešlo o pôžičku, ale o dohodu. V tom čase už vyše rok nežili spolu, dieťa si striedali. Matka bývala so svojou matkou, starou matkou maloletej a chcela túto situáciu zmeniť. Disponovala dostatkom vlastných prostriedkov na kúpu bytu do výlučného vlastníctva, o čom svedčí jej 94% spoluvlastnícky podiel. Tento byt sa nachádza v dome, kde otec maloletej vyrastal a kde v tom čase bývala jeho babka, o ktorú sa otec staral. Byt po kúpe spoločne zrekonštruovali. V tom čase bývala dcéra u otca, s matkou boli spolu v kontakte, chodievali na spoločné prechádzky alebo výlety. Otec tiež matke vyše 2 roky dobrovoľne poskytoval manželské výživné s tým, že si bude hľadať prácu, čo ale nerobila. V októbri 2013 mu matka sama písomne ponúkla predmetný byt na odkúpenie, ak vyplatí jej podiel. Otec ponuku uvítal vzhľadom na potrebu pomáhať babke bývajúcej v tom istom dome. Otec preto predal svoj vtedajší byt a matke poskytol ňou požadovanú sumu za byt. Matka náhle prestala o veci komunikovať. Otec sa tak ocitol bez bytu, staral sa o dieťa, pomáhal babke, vykonával zamestnanie a popri tom občas aj práce na dohodu, starý byt musel odovzdať novému majiteľovi a túto situáciu urýchlene riešiť. Preto si v máji 2014 kúpil súčasný byt, ktorý spolufinancoval hypotekárnym úverom. Matka je zo splácania vyňatá na základe Dohody o zúžení BSM v notárskej zápisnici. Úver spláca len otec a je v ňom zahrnuté aj vyplatenie úveru, použitého pôvodne na rekonštrukciu bytu obývaného matkou. V auguste 2014 otec podal žiadosť o rozvod manželstva a zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Matka potom predostierala obvinenia z pedofílie vo viacerých predbežných opatreniach aj počas konania na polícii, zasielala tiež anonymy do otcovho zamestnania. Vzťahy rodičov do rozvodového konania teda neboli v žiadnom prípade tak negatívne, ako ich matka popísala. K významnému zhoršeniu došlo počas rozvodového konania a po ňom, pričom dôsledky trvajú doposiaľ. Otec vykonáva a vždy vykonával starostlivosť o maloletú dcéru osobne, nikdy na nikoho starostlivosť nedelegoval. Matka starostlivosť o dcéru deleguje na starú matku, ktorá sa od jesene 2018 prisťahovala do bytu matky a vedie jej domácnosť. Voči samotnej starostlivosti starej matky o maloletú dcéru otec nenamieta. Osobnú starostlivosť o dieťa však majú vykonávať rodičia. Táto atypická situácia preto ovplyvnila aj postoj otca k výživnému. Rodič, ktorý vykonáva starostlivosť osobne, hradí výživné rodičovi, ktorý ju deleguje. Každý má podľa svojich možností a schopností finančne zabezpečovať dieťa, nielen požadovať túto úlohu od druhého rodiča. Matka uviedla, že má celiakiu a neurologické ťažkosti. Otec sám má takisto cievne problémy. Civilizačné ochorenia, ktoré ťažia rodičov, sú v populácii rozšírené, aj vzhľadom na ich vek, tieto však nie sú dôvodom na rezignáciu na zamestnanie. Rodič má a musí hľadať spôsoby, ako plniť vyživovaciu povinnosť a nie hľadať spôsob, ako sa jej vyhýbať. Administratívna práca je v možnostiach a zodpovedá ekonomickej kvalifikácii matky, v Bratislave existuje množstvo pracovných príležitostí aj pri obmedzení typu celiakia. Otec sa matke snažil poskytovať informácie o pracovných ponukách, na ktoré však matka neraz nereflektovala len z dôvodu, že prichádzali od neho. Rezignácia na prácu a príjem zo zamestnania zo strany matky zhoršuje
situáciu z viacerých strán. Obnovenie práce u matky je v záujme dieťaťa. Od roku 2011, kedy došlo k rozdeleniu spoločnej domácnosti, otec sám hradil poplatky na školské a mimoškolské aktivity maloletej. V roku 2018 matka náhle oznámila, že teraz ich bude hradiť ona, keďže prebiehalo konanie o zmenu zverenia. S tým otec nesúhlasil už len vzhľadom na rozsudok o rozvode a hradil tieto platby naďalej. Odvtedy dochádza k duplicite platieb. Do roku 2018 matka neprejavovala intenzívnu vôľu k úhradám poplatkov za maloletú. Robí tak demonštratívne len v čase, keď prebiehajú súdy o výživné. Zároveň poukázal na to, že medzičasom došlo k zlepšeniu majetkových pomerov matky. Matka cca od roku 2017/2018 intenzívne žiadala, aby jej otec predal podiel 6% na byte, ktorý spoluvlastnia a ktorý fakticky bezodplatne užíva matka spoločne s maloletou, pričom otec v tomto užívaní nerobí žiadne problémy. Zrejme tak disponuje dostatkom finančných prostriedkov. Otec takisto žiadal matku, aby počkali do dcérinej plnoletosti a tiež aby matka svoje finančné zdroje použila radšej na dieťa, nie primárne na kúpu podielu. Aktuálne matka nadobudla 1/10 podiel na garsónke na C. ulici a ďalší podiel na byte na F. ulici po jej zosnulom otcovi. Čo sa týka jeho majetkových pomerov, otec je štvrtinovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, v ktorom býva jeho brat. Tento byt s bratom kúpili v roku 2006, kúpna cena bola vyplatená z finančných prostriedkov pochádzajúcich z dedičstva po ich zosnulých rodičoch. Keďže brat otca je ZŤP, v súlade so želaním zosnulých rodičov otec dbá o to, aby ho niekto o byt nepripravil, a preto sa stal formálne aj spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti. Byt na H.S. ulici otec vlastní už viac ako 20 rokov, za svojho života ho užívala jeho babka. Po tom, čo babka odišla bývať do domu seniorov, kde aj zomrela, otec začal tento byt prenajímať a z toho príjmu aj financoval pobyt babky v zariadení. Byt je naďalej prenajímaný, pričom nájomné bez úhrad energií po zdanení predstavuje sumu 260,- eur mesačne.
4. Následne dala matka v konaní protinávrh na zverenie maloletej do svojej výlučnej osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otec bude povinný prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 170,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa predchádzajúceho mesiaca k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Okrem tejto sumy bude otec prispievať na tvorbu úspor maloletej sumou 30,- eur mesačne na osobitný účet maloletej, ktorý v jej prospech zriadi matka do 5 dní od právoplatnosti rozsudku. Otec má právo stretávať sa s maloletou bez prítomnosti matky každý utorok alebo stredu, podľa dohody rodičov a maloletej, od 16.30 do 19.00 hod a cez víkend každý nepárny týždeň, konkrétne v piatok od 19.00 hod do nedele 19.00 hod. Taktiež navrhovala osobitnú úpravu styku otca s maloletou počas sviatkov a školských prázdnin. Matka svoj návrh na zmenu zverenia odôvodnila tým, že otec maloletej nie je spôsobilý, resp. ochotný spĺňať vysoké požiadavky, ktoré výkon striedavej osobnej starostlivosti na rodičov kladie, s tým dôsledkom, že táto forma osobnej starostlivosti o dieťa nespĺňa v danom prípade svoj účel. Spolupráca s otcom nefunguje, neinformuje matku o situácii maloletej, pričom existuje dôvodný predpoklad, že otec sa snaží vzniknutú situáciu zneužívať na poškodzovanie vzťahu maloletej s matkou. Domnievala sa, že potreby dcéry by boli lepšie zabezpečené v prípade jej zverenia do výlučnej osobnej starostlivosti matky, vrátane úpravy práva styku otca s maloletou. Konkrétne svoj návrh odôvodnila s poukazom na zdravotné dôvody na strane maloletej, bránením kontaktu s matkou a neinformovaním matky počas pobytu maloletej u otca, otcovou časovou vyťaženosťou a jeho nemožnosťou plnohodnotne sa venovať maloletej či blížiacim sa štúdium maloletej na strednej škole. Dcéra je v dlhodobej starostlivosti detského gynekológa pre nadmerné krvácanie, anémiu a ďalšie ťažkosti, ktoré majú aj v súčasnosti akútny charakter. Otec však tieto ochorenia neguje, resp. neustále bagatelizuje. Domáha sa svojej prítomnosti na dcériných gynekologických vyšetreniach a nerešpektuje vôľu maloletej, ktorá sa voči takémuto prístupu otca ohradila a „ženské“ problémy chce prirodzene konzultovať s matkou. Otec informuje o zdravotnom stave dieťaťa nepravidelne a pri akútnych ťažkostiach často neskoro. Nové zdravotné problémy oznamuje až v deň odchodu maloletej k matke. Dcéra sa počas pobytu u otca bojí kontaktovať matku s jeho vedomím, matku informuje tajne, čo jej spôsobuje neustále stresy. Otec neinformuje matku ani o podstatných záležitostiach. S výnimkou dvoch prípadov výletov v rámci Slovenska otec matke nikdy neoznámil miesto, kam s dcérou cestuje, kde trávi dovolenky a voľný čas. Ani samotná dcéra často vopred nemá vedomosť, kam cestuje. O cestách do zahraničia otec neinformuje vôbec. Otec pôsobí ako vedecký pracovník, čo zahŕňa aj relatívne pravidelné zahraničné služobné cesty. Okrem toho sa popri práci venuje prekladateľskej činnosti a aktívne sa stará o svojho brata trpiaceho schizofréniou, pre ktorého je jediným blízkym príbuzným. Pri tom všetkom je prirodzené, že nedisponuje dostatočnými časovými možnosťami, aby sa plnohodnotne venoval výchove dospievajúcej dcéry. Na druhej strane maloletej takmer neumožňuje vychádzať z domu bez jeho prítomnosti, čo spôsobuje, že dcéra je nesamostatná a submisívna, nie je spôsobilá sama zariaďovať základné záležitosti ako napr. nákupy. V dôsledku uvedeného je dcéra u otca často sama doma, kde nie je nijako chránená pred hrozbami vyplývajúcimi z internetu a sociálnych sietí. Od septembra 2020 maloletá nastupuje do 1. ročníka bilingválneho, 5
ročného štúdia na gymnáziu, čo prirodzene prinesie zvýšené nároky na prípravu. V súčasnosti používa na študijné účely laptop, ktorý jej však otec neumožňuje brávať k matke. Snahou matky je, aby sa dcéra stala samostatnou a sebavedomou osobou, ktorá zvládne aj náročné situácie a predovšetkým štúdium na strednej škole, ktorú si sama vybrala. Je zrejmé, že z hľadiska úspešného zvládania štúdia je nevyhnutné, aby mala dcéra školské potreby v jednej domácnosti. Striedavá starostlivosť neumožňuje dcére venovať sa škole dostatočne, čo sa už v minulosti prejavilo nedôslednosťou k školským úlohám. Súčasná forma starostlivosti nie je podľa matky v záujme dospievajúceho dieťaťa a nezabezpečuje plnenie základných potrieb maloletej.
5. V priebehu konania zobrala matka svoj návrh v časti o zverenie maloletej do výlučnej osobnej starostlivosti matky späť, s čím ostatní účastníci konania súhlasili. Súd preto uznesením č.k. XXP/XXX/ XXXX-XXX zo dňa 07.10.2021 konanie v tejto časti zastavil.
6. Otec dal napokon v konaní návrh na zverenie maloletej do jeho výlučnej osobnej starostlivosti, bez úpravy styku matky s maloletou. Žiadal, aby súd dňom právoplatnosti rozhodnutia zrušil doterajšiu povinnosť otca prispievať matke na výživu maloletej a zároveň aby matke uložil povinnosť vždy do 15- teho dňa príslušného mesiaca prispievať otcovi k jeho rukám na výživu maloletej sumou vo výške 60,- eur mesačne, z toho suma 30,- eur bude použitá na bežné výživné a suma 30,- eur na tvorbu úspor na osobitnom účte maloletej, ktorý v jej prospech zriadi otec do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Svoj návrh na zmenu zverenia odôvodnil najmä požiadavkou na stabilitu výchovného prostredia a s tým spojenú ochranu najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Styk matky s maloletou nežiadal upravovať, keďže mu nemieni brániť a aj s ohľadom na vek a vyspelosť maloletej ho ponechal na ich vzájomnú dohodu.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s potvrdeniami o príjme, dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, potvrdeniami o poberaní prídavku na dieťa, potvrdeniami o poberaní peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, potvrdeniami o vyplatenej dôchodkovej dávke, lekárskymi správami, výpismi z LV, výpismi z účtu, daňovými priznaniami, potvrdením súdneho exekútora o uskutočnených úhradách, notárskou zápisnicou, prehľadom o platbách otca za maloletú, záverečnou správou z mediačného procesu rodičov maloletej, správou z prešetrenia pomerov v domácnosti, predchádzajúcimi súdnymi rozhodnutiami vo veci maloletej, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav veci.
8. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/XX/XXXX-XXX zo dňa 24.03.2016 v spojení s opravným uznesením č.k. XXP/XX/XXXX-XXX zo dňa 12.09.2016 a potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. XXCoP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 24.01.2017 bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené a na čas po rozvode manželstva bola maloletá J. F. zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch so striedaním vždy v pondelok o 18.00 hod, s osobitnou úpravou počas Vianočných sviatkov a letných školských prázdnin. Zastupovať a spravovať majetok maloletej budú obaja rodiča. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej sumou 80,- eur mesačne, vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Matka bude poberateľkou prídavku na dieťa a otec dieťaťa si bude uplatňovať daňový bonus. Zároveň bola rodičom maloletej uložená povinnosť pravidelne sa vzájomne informovať prostredníctvom e-mailu o zdravotnom stave maloletej, školských výsledkoch dieťaťa a o aktuálnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletej, vždy deň pred odovzdaním a prevzatím dieťa. Vo zvyšku súd návrhy matky a otca zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
9. V čase rozvodu manželstva rodičov E.Á. J. F. navštevovala 1. stupeň ZŠ. Otec maloletej bol zamestnaný, dosahoval priemerný príjem vo výške cca 775,- eur mesačne netto. Splácal hypotekárny úver splátkou vo výške 183,04 eur mesačne. Jednorazové náklady na maloletú vyčíslil vo výške 265,- eur (výlety, pracovné zošity, škola v prírode, rodičovských príspevok, aktivity v školskej družine, USB kľúč) a pravidelné mesačné výdavky na školu a dopravu vo výške 92,90 eur. Matka bola dlhodobo kvôli celiakii na čiastočnom invalidnom dôchodku. Poberala invalidný dôchodok vo výške cca 227,30 eur mesačne, sumu 120,- eur dostávala od manžela ako príspevok na výživu. Okrem toho poberala aj peňažný príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie vo výške 36,77 eur mesačne. Na maloletú dcéru poberala prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur mesačne. Bývala v byte, kde bola 94 % vlastníčkou, zvyšný podiel na nehnuteľnosti vlastnil otec maloletej. Poplatok za byt a za energie tvorili cca 190,- eur mesačne. Medzi výdavky na dcéru matka zahrnula pomerné nájomné 90,-
eur mesačne, kozmetika 15,- eur, oblečenie 20,- eur, strava 80,- eur, mimoškolské aktivity 20,- eur, rôzne poplatky v škole 40,- eur mesačne. Obaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť len k spoločnej maloletej dcére.
10. Dňa 14.11.2017 podal otec návrh na zmenu zverenia maloletej do jeho výlučnej starostlivosti. Konanie bolo vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. XXP/XX/XXXX. V priebehu konania zobral otec návrh na zmenu zverenia späť a žiadal o zrušenie vyživovacej povinnosti. Rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/XX/XXXX zo dňa 17.10.2018 bol návrh otca na zrušenie vyživovacej povinnosti otca zamietnutý a konanie o zmene zverenia zastavené. V tom čase dosahovala matka mesačný príjem cca 500,- eur netto. Obidvaja rodičia poukazovali na zlú vzájomnú komunikáciu.
11. Maloletá J. F. je aktuálne študentkou 2. ročníka bilingválneho gymnázia. Je zdravá, z tohto titulu nemá žiadne zvýšené výdavky.
12. Matka maloletej bola v období od 01.03.2018 do 31.10.2019 v štátnozamestnaneckom pomere na P. J. R. T., k jeho skončeniu došlo dohodou zo zdravotných dôvodov na žiadosť matky. Dosahovala tu príjem priemerne vo výške 547,- eur mesačne netto. Následne mala príjem len z brigád a z krátkodobých zamestnaní. V súčasnosti je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, dávku v nezamestnanosti nepoberá. Má priznaný invalidný dôchodok, ktorý je jej aktuálne vyplácaný vo výške 259,60 eur mesačne, taktiež poberá peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie aktuálne vo výške 40,48 eur mesačne. Býva v byte, ktorý je už v jej výlučnom vlastníctve, predtým bol v podielovom spoluvlastníctve s otcom maloletej. Na maloletú dcéru poberá prídavok na dieťa vo výške 25,50 eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
13. Otec maloletej je zamestnaný, dosahuje tu priemerný príjem vo výške cca 1126,- eur mesačne netto. Okrem toho má príjem z príležitostných prekladov a tiež z prenájmu nehnuteľnosti. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2019 mal otec v tomto roku úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov vo výške 18170,60 eur, príjmy z iných činností vo výške 3616,88 eur a príjmy z prenájmu nehnuteľností vo výške 3400,- eur pred zdanením. Za rok 2020 mal otec úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov vo výške 20253,70 eur, príjmy z iných činností vo výške 2057,81 eur a príjmy z prenájmu nehnuteľností vo výške 3075,- eur pred zdanením. Je výlučným vlastníkom bytu, v ktorom býva. Okrem toho vlastní ďalší byt, ktorý prenajíma a vlastní tiež 1/4 podiel na byte, ktorý je v užívaní jeho psychicky chorého brata. Okrem maloletej nemá inú vyživovaciu povinnosť.
14. Pri výsluchu maloletej J. F., ktorý bol vykonaný zákonnou sudkyňou bez prítomnosti rodičov dňa 2.12.2020, maloletá uviedla, že teraz to majú tak, že je týždeň u mamy a týždeň u otca. Ona sa na to díva pozitívne. Jej to celkom vyhovuje. A vyhovuje jej to, že je to týždeň u jedného a týždeň u druhého. Nevedela, že je aj možnosť dva týždne a dva týždne. Ani u jedného rodiča by nechcela byť dlhšie. Keby sa ona mala rozhodnúť, či robiť zmenu alebo nie, tak by ostala pri tom, ako to je. Takú zmenu, že byť u mamy alebo u otca cez pracovný týždeň a cez víkend u druhého rodiča by nechcela. Keď je u jedného rodiča, druhému nevolá. Zvykla si na to. Ona nemá takú potrebu, ona vôbec nerada telefonuje. Rodičia jej telefonujú, viac mama. S mamou sa trochu rozprávala o tých zmenách, ale prišlo to z maminej strany, ona jej veľmi neodpovedala. Maloletá sa opakovane vyjadrila, že chce, aby to s rodičmi ostalo tak, ako to je. Pokiaľ bude chcieť v budúcnosti zmenu, tak to rodičom oznámi. Mama jej navrhovala, aby bola u nej a s otcom sa stretávala cez víkendy. Ona na to mame nič nepovedala, rozhodne jej nepovedala niečo jednoznačne. U obidvoch rodičov má oblečenie. Do roku 2020 nosila oblečenie viac od otca, teraz to je viac oblečenie od mamy. U mamy je to prísnejšie. S úlohami nepotrebuje pomáhať, až na matematiku, v tej je lepší otec. O priebeh vyučovania sa viac zaujíma mama, otec sa viac zaujíma o výsledky. Rodičia spolu veľmi nekomunikujú. S vreckovým nemá problém. Ak potrebuje peniaze, tak jej ich dá ten rodič, u ktorého práve je. Nakupujú jej obidvaja rodičia, iniciatíva vychádza viac od rodičov, ona nemá rada nakupovanie.
15. Otec vo svojich výpovediach pred súdom zotrval na svojom písomne podanom návrhu na zmenu výživného. Nechce sa hádať. Chcel by už dohodu o tom, že na hradení výdavkov na dcéru sa rodičia dohodnú. Od rozvodu až doposiaľ on uhrádzal stravné v škole a rodičovský príspevok. Krúžky platili tak, že on uhrádzal 1 polrok a matka druhý. Platil dcére doučovanie z matematiky. Matka ich uhrádzala na polovicu. Zrušenie výživného považuje otec za dôležité pre zlepšenie vzájomných vzťahov. Matka dlhodobo nepracovala, dlhší čas poberala príspevok na manželku. Príspevok bol dohodnutý s tým,
že si mala hľadať prácu. K zmene pomerov došlo a to v tom zmysle, že matka môže pracovať. Prečo on má robiť prácu navyše a matka nemôže robiť ani jednu? Jej konanie považuje otec za účelové. Matka chvíľu pracuje, potom zas nie. Otec uviedol, že dosahuje príjem cca 1100,- eur mesačne netto. Byt na H. ulici prenajíma. V tomto byte bývala do roku 2015 jeho babka, potom išla do domu seniorov a byt sa prenajímal. Z prenájmu a babkinho dôchodku hradil poplatok za jej pobyt v dome seniorov. Teraz sa byt prenajíma, príjem z prenájmu je 325,- eur, po zdanení asi 260,- eur. Nie je pravda, že zatajil túto skutočnosť v čase pôvodného konania, nakoľko otec sa k tomu vyjadroval v odvolacom konaní proti rozhodnutiu o rozvode. Čo sa týka garsónky na C., v tejto garsónke býva jeho brat, ktorý je postihnutý schizofréniou a je tam obava, že by ho o byt niekto pripravil, preto je tam otec spoluvlastníkom, pričom nemá z toho žiadny príjem. Zároveň poukázal na to, že matka nedávno nadobudla 1/10 nehnuteľnosti. Zrejme má ďalšie peniaze, pretože mu ponúkala odkúpenie jeho podielov, má na právneho zástupcu. Žiadal, aby súd preskúmal okolnosti vykonávania striedavej osobnej starostlivosti. Vzdal sa odvolania voči rozhodnutie, ktoré bolo vyhlásené v roku 2018, nakoľko nechcel dcéru vystavovať stresu. Matka prenáša svoju zodpovednosť o maloletú na starú matku. Otec je už z toho unavený. Matka mu nikdy nepomohla. Kde matka vzala 8.000,- eur na spoluvlastnícky podiel garsónky. Otec nesúhlasil so zverením maloletej do výlučnej starostlivosti matky, pokiaľ matka na tom bude trvať, tak on potom budem trvať na zverení dcéry do svojej výlučnej starostlivosti. Navrhoval preto, aby dcéra bola vypočutá a aby sa sama vyjadrila, komu chce byť zverená. Otec mal za to, že vzťahy medzi rodičmi sa zlepšili, chodili na niektoré spoločné výlety a navštívili aj mediátora, výsledkom čoho bol návrh rodičovskej dohody. V konečnom dôsledku vtedy navrhoval, aby výživné 80,- eur nebolo zrušené a na účet maloletej by matka posielala 30,- eur a otec by posielal 60,- eur. Z tohoto účtu by sa hradili pravidelné mesačné výdavky dcéry. Dcéra mu povedala, že by jej viac vyhovovalo, ak by bola u otca dlhšie a ak by bol režim striedavej osobnej starostlivosti nastavený tak, že by bola 2 týždne u otca a 1 týždeň u matky. U neho má vytvorené lepšie podmienky. Čo sa týka jeho prítomnosti na gynekologických prehliadkach, tieto prehliadky iniciuje matka, dcéru veľmi stresujú. Je pochopiteľné, že sa otec zaujímal, keďže matka ho v minulosti obvinila z pedofílie. Považuje za absurdné obvinenia, že si otec chodí dcéru obzerať na prehliadky u ortopéda, veď s ňou žije v jednej domácnosti. Nakoniec na tej prehliadke odišiel za plentu, bolo to na žiadosť matky. Čo sa týka nákupu kozmetických potrieb, maloletá si nakupuje aj s kamarátkami a keď treba, tak otcovi povie, čo potrebuje. Dcéra mu hovorila, že by chcela byť dlhšie s ním a je stresovaná z neustálej kontroly matky. Maloletá má u otca svoju izbu, kde si rozvíja svoj svet. Otec vie, o čo sa dcéra zaujíma, matka nemá taký prehľad o jej záujmoch. Je pravdou, že má horšie známky z fyziky a matematiky, ale dievčatá sú v týchto predmetoch asi horšie, ale ona to nevidí ako tragédiu. Veľmi ju zaujíma počítačová grafika. Situácia je teraz taká, že žiaden z účastníkov nechce striedavú osobnú starostlivosť, o čom svedčí aj odvolanie matky proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zverenie maloletej neodkladným opatrením. Z dôvodu vývinu sa zmenili potreby maloletej dcéry a aktuálne ich dokáže viac napĺňať otec. Potrebám maloletej prispôsobil aj zariadenie bytu, maloletá má vlastnú izbu. U otca má technické vybavenie na to, aby sa mohla venovať svojim záľubám. Otec navrhoval ponechať styk neupravený s tým, že kedykoľvek sa dcéra bude chcieť stretnúť s matkou, tak to môže urobiť. Napokon otec uviedol, že nemá v záujme maloletú dcéru stresovať, mali by sa spolu dohodnúť a ponechať maloletú v striedavej osobnej starostlivosti s tým, že by sa upravila a prispôsobila reálnej situácii. Aktuálne je totiž maloletá u otca od nedele do utorka nasledujúceho týždňa. Ona si to tak s mamou dohodla, že by chcela ostať. Matka navštevuje lekárov aj proti vôli dcéry, napr. pediatrička už neodporučila návštevu endokrinológa, matka na tom trvala. Dcéra má problémy s tým, aby užívala Imunor, otec nerozumie tomu, prečo to má predpísané, keď imunológ uviedol, že výsledky má v norme. Samotná matka má asi nejaký problém a mala by ho riešiť. Dcéra má u otca väčšiu pohodu a aj z tohto dôvodu žiadal o zmenu rozsahu striedavej osobnej starostlivosti, aby tých dní, keď je u otca a má pohodu, bolo viacej. Čo sa týka výživného, navrhoval zmeniť výživné tak, že 60,- eur bude určené na bežnú výživu a 20,- eur na tvorbu úspor teda na účet maloletej, ktorý bude zriadený otcom.
16. Matka s návrhom otca na zrušenie výživného nesúhlasila, nakoľko od posledného rozhodnutia o rozvode nedošlo v tomto smere k zmene pomerov. Matka bola síce zamestnaná od marca 2018 do októbra 2019. Počas toho obdobia bola 3 mesiace práceneschopná a z tohto dôvodu aj ukončila pracovný pomer, pričom bola PN ešte do konca roka 2019. Pracovala aj predtým, než nastúpila na súd, a to na dohodu. Mesačne zarobila cca 150,- eur. Počas práceneschopnosti poberala dávku vo výške 336,- eur mesačne. S jej možnosťou pracovať čo i len za minimálnu mzdu sa vysporiadal súd už pri rozvode manželstva. Zaujíma sa o pracovné ponuky na internete a reaguje na ne, ale zatiaľ jej došla len jedna odpoveď. Bola aj na pohovore, ale výsledok ešte nepozná. Výživné nemôže byť nástrojom na zlepšenie vzťahu medzi rodičmi. Nemyslí si, že zmenou výživného by sa zlepšila vzájomná komunikácia,
tam je problém niečo iné. Čo sa týka striedavej osobnej starostlivosti, nie je to jednoduché, keď je dcéra u otca, nemôže s matkou rozprávať. Otec jej to zakazuje. Začala jej písať tak, aby o tom otec nevedel. Od septembra 2020 dcéra nastupuje na strednú školu. Ak je potrebné dohodnúť niečo ohľadom dcéry, tak dokážu komunikovať. Matka je čiastočne invalidná, dôvodom je celiakia. Trpí však aj pridruženými ochoreniami. Matka takisto hradila aj stravu v škole či krúžky. Keď niečo uhradila, otcovi sa to nepáčilo. Hradila dcére aj detský tábor počas letných prázdnin, ten stál 80,- eur, aj detskú univerzitu. Býva v byte, kde je väčšinová vlastníčka, otec má 6/100. Nehnuteľnosti, ktoré rodičia nadobúdali počas manželstva, boli vylúčené z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Matka je spoluvlastníčkou garsónky spolu so svojou matkou. Túto garsonku si kúpila jej mama a rozhodla sa, že bude spoluvlastníčkou. Sú na to rodinné dôvody. Ona svojej mame žiadne peniaze nedala. Naopak, došlo k zmene pomerov na strane otca maloletej. Otec je vlastníkom ďalších nehnuteľností, ktoré súd pri rozvode nebral do úvahy. Súd bral do úvahy len byt na Justičnej ulici, kde mal otec trvalý pobyt. Avšak z katastra nehnuteľností vyplýva, že otec je výlučným vlastníkom bytu na H. ulici, taktiež 1/4 vlastníkom bytu na C. K. R. T.. Z tohto dôvodu matka naopak zvažuje zvýšenie výživného, keďže dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a tá je u otca vyššia. Navrhovala návrh otca zamietnuť a určiť výšku trov konania. S otcom navrhovaným riešením nesúhlasila. Požiadavku na zverenie do výlučnej starostlivosti matky vzniesla samotná dcéra pri komunikácii s matkou. Otca neodmieta, chcela by sa s ním stretávať, ale zázemie by chcela mať u matky. Neverila tomu, že by sa dcéra vyjadrila, že by chcela byť s otcom dlhšie ako s matkou. S dcérou sa po jej výsluchu už nerozprávala o tom, u koho by chcela byť. Keď je to jej vôľa, aby bola striedavá osobná starostlivosť, bude to akceptovať. Sú s tým však spojené problémy. Matka má obavy z benevolentnej výchovy u otca. U otca sa môže dcéra nekontrolovateľne pohybovať po internete. Otec nemá info, aké stránky navštevuje. Maloletá má aj zhoršené známky z matematiky, fyziky a zo slovenčiny. Má zdravotné problémy a otec trvá na tom, aby bol pri gynekologickým prehliadkach, čo je absolútne nevhodné a dokonca si to neželá ani maloletá. Aj keď sú na prehliadke u ortopéda a dcéra je tam len v nohavičkách, tak otec je prítomný pri vyšetrení, rieši aj nákup hygienických potrieb, čo nie je vhodné. Otec chodí s dcérou do zahraničia bez toho, aby to matke oznámil. V mesiaci december 2020 a január 2021 bola matka zamestnaná, dosahovala príjem cca 430,- eur. Teraz je evidovaná na úrade prácu, nepoberá dávku v nezamestnanosti. Dedičské konanie po otcovi matky, na ktoré poukazuje otec maloletej, nie je doposiaľ ukončené. Pravdepodobne sa dohodnú na tom, že matke bude vyplatená kompenzácia. Čo sa týka predaja bytu na C. ulici, z toho nezískala žiadny finančný podiel, keďže jej matka potrebovala finančný podiel na kúpu iného bytu. Hoci svoj návrh na zmenu zverenia maloletej zobrala matka späť, trvala na tom, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú a to na sumu 170,- eur mesačne, a to vzhľadom na zvýšené náklady na dieťa, na nerovnomerný príjem rodičov a na majetkové a finančné možnosti otca s tým, že matka žiadala o prispievanie na účet dcéry. Trvala na zvýšení vyživovacej povinnosti otca k maloletej, nakoľko došlo k zmene pomerov na strane otca oproti pôvodnému rozhodnutiu a to konkrétne v príjme otca, ktorý sa takmer zdvojnásobil. Reálny príjem môže byť oveľa vyšší, otec má príjmy aj z iných činností, minimálne má 1400,- eur netto. Rovnako došlo aj k zmenám pomerov maloletej, u ktorej sa zvýšili výdavky. Matka napokon navrhovala, aby bola ponechaná striedavá osobná starostlivosť a otcovi aby bolo zvýšené výživné minimálne na 220,- eur mesačne a z toho min 50,- eur bude na tvorbu úspor. Čo sa týka podmienok maloletej u matky, obidvaja rodičia majú 2 izbové byty. Aj u matky má dcéra počítač, aj k matke chodia kamarátky maloletej na návštevu. Matka v roku 2021 nadobudla v dedičskom konaní po svojom zosnulom otcovi kompenzáciu v sume 18 000 eur. Z tejto sumy uhradí otcovi maloletej 10 000 eur ako sumu za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bytu, v ktorom aktuálne žije matka a v ktorom je spoluvlastníčkou 94/100. To, že maloletá bola u otca dlhšie do utorka sa stalo 2x v mesiaci január, kedy mala veľa učenia. Spoločne sa dohodli, že v budúcnosti bude maloletá dlhšie u matky. Nesúhlasila s tým, aby bol týždeň u otca predĺžený až do utorka. Vychádza z vôle dcéry, ktorá jej povedala, že chce, aby to ostalo tak, ako to je. Matka sa pýtala maloletej, či chce byť vypočutá a dcéra povedala, že už nechce byť vypočutá a že jej vyhovuje striedavá osobná starostlivosť. Otec obviňuje matku, že si vymýšľa zdravotné problémy maloletej, ale z lekárskeho vyšetrenia, ktoré maloletá absolvovala v decembri 2021 vyplýva, že má zníženú imunitu. Striedavú osobnú starostlivosť matka navrhovala zachovať. Zníženie výživného by nemalo byť motiváciou pre hľadanie si práce u oprávneného rodiča. Otec má vyšší príjem ako matka, je odôvodnené, aby bolo zvýšené výživné na 170,- eur mesačne a 30,- eur na tvorbu úspor. Zvýšiť výživné požadovala odo dňa začatia konania. Matka je nezamestnaná od februára 2021, snaží sa nájsť si prácu. Chcela by sa zamestnať v administratíve a na čiastočný úväzok. Zatiaľ sa jej nedarí, dostala zamietavé odpovede.
17. Kolízny opatrovník maloletej mal za to, že nie je dôvod na zrušenie vyživovacej povinnosti. Poukázal na to, že už v roku 2018 sa viedlo konanie na zrušenie vyživovacej povinnosti otca a už vtedy bola matka zamestnaná. Otec sa vtedy vyjadril, že on nemá problém platiť 80,- eur, ale iba vtedy, ak by to bolo k rukám dcéry. Zrejme tento problém naďalej pretrváva u otca. Otec ani matka doteraz nehlásili, že by boli problémy vo výkone striedavej osobnej starostlivosti. Poukázal na to, že maloletá bude mať už 15 rokov. Bol s ňou vykonaný pohovor a je so striedavou osobnou starostlivosťou stotožnená. Ak sa otec domnieva, že striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme maloletej, má právo si podať návrh. Opatrovník navrhoval ponechať striedavú osobnú starostlivosť rovnako zachovať aj výšku výživného tak, ako bola určená v pôvodnom konaní a to 80,- eur mesačne. Nemá žiadne informácie o tom, že by bola maloletá so striedavou osobnou starostlivosťou nespokojná. Pokiaľ by súd uvažoval o zmene zverenia, je nevyhnutné vypočuť maloletú. Vzhľadom na vek maloletej ako aj dĺžku konania mal za to, že by úprava pomerov nemala byť menená.
18. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
19. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
20. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
21. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
22. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
23. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 a 6 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
24. Podľa § 63 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
25. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
27. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
28. V zmysle ustanovenia § 26 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 121 CMP, dohody i súdne rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre doterajšiu úpravu, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výkon rodičovských práva povinností za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane rodičov alebo na strane maloletého dieťaťa, alebo objektívne- vývojom objektívnych okolností. Ide teda o výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, teda možnosť prelomenia prekážky res iudicata v prípade splnenia podmienky zmeny pomerov účastníkov relevantnej intenzity a tomu zodpovedajúcu potrebu porovnania tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi zistenými pri ostatnom rozhodnutí.
29. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou
zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej ako aj z možnosti rodičov. Odôvodnenými potrebami nie sú len hmotné potreby ako jedlo, ošatenie, výživné slúži aj na uspokojovanie ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa.
30. Po vykonaní dokazovania súd dospel k názoru že nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu úpravy práv a povinnosti rodičov k maloletej v časti výživného, prijatej v rozvodovom konaní. Je síce pravdou, že matka bola v čase rozvodu nezamestnaná, súd však pri určení výživného v čase rozvodu vychádzal z matkiných ( i keď nižších ako u otca ) potenciálnych príjmov. Otcovi bolo výživné určené nie preto, že matka nepracuje ale preto, že i keby pracovala, jej príjem by bol nižší ako príjem otca a teda bol dôvod na určenie vyživovacej povinnosti otca i napriek striedavej osobnej starostlivosti ( rovnomernej starostlivosti). Uvedené potvrdzuje aj súdne rozhodnutie, v konaní XXP/XX/ XXXX, v ktorom bol návrh otca na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti zamietnutý, napriek tomu, že matka bola v tom čase zamestnaná. Zjednodušene, ak v čase konania o zrušení vyživovacej povinnosti v roku 2018, nepovažoval súd príjem matky za takú skutočnosť, ktorá by mohla byť považovaná za významnú zmenu, nemôže táto skutočnosť ( príjem matky či už reálny alebo potenciálny) pôsobiť inak v tomto konaní. V závere konania otec uviedol, že netrvá na zrušení vyživovacej povinnosti ale minimálne by nejaká časť výživného mala byť určená na tvorbu úspor, aby bola matka motivovaná pri hľadaní práce. I keď sú obavy otca do istej miery pochopiteľné, súdne rozhodnutia o znížení výživného nemožno chápať ako motivačný nástroj smerom k oprávnenému rodičovi, v zmysle „ nech sa teda snaží aj ten rodič, ktorý výživné poberá“ . Výživné je dávka určená maloletému dieťaťu a jej zníženie je predovšetkým v neprospech maloletého dieťaťa a nie v neprospech oprávneného rodiča. Rovnako súd nevidel dôvod na zvýšenie výživného otca. Matka je síce aktuálne nezamestnaná , dôvody tohto stavu však nepreukázala. Ide o dlhodobú nezamestnanosť, ktorá vzhľadom na množstvo pracovných ponúk v Bratislave , je zrejme dôsledkom náročnejších kritérií matky. Súd je toho názoru, že matka by si pri zľavnení zo svojich nárokov a vynaložení prijateľného úsilia našla prácu, ktorá by jej umožnila zvýšiť príjem a zároveň by išlo o prácu, ktorá by zohľadňovala jej zdravotné problémy. Matka poukazovala na zmenu príjmov u otca ale k obdobnej zmene došlo aj u matky, ktorá nadobudla finančnú sumu 18.000,- z dedičského konania a stala sa spoluvlastníčkou garsónky. Je pravdou, že výdavky maloletej sa vzhľadom na jej vek zvyšujú, táto skutočnosť má však vplyv na výdavky obidvoch rodičov, keďže je maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti. Súd bral do úvahy aj tú skutočnosť, že otec uhrádza maloletej obedy v škole a poukazuje na to, že matka podala návrh na zvýšenie výživného až potom ako podal otec návrh na zníženie výživného, čo vyvoláva pochybnosti o skutočnej potrebe zvýšenia výživovneho.
31. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť rodiča, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1967). Ak je konanie rodiča, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, v rozpore so záujmom dieťaťa (a tak je to aj vtedy, ak je toto konanie len prejavom svojvôle a prehliadania významu spoluúčasti druhého rodiča na výchove dieťaťa), súd vždy uváži, či nie sú splnené podmienky na prípadnú zmenu výchovného prostredia maloletého dieťaťa a rozhodnutia o osobnej starostlivosti. Nie je bezvýznamné, že bezdôvodné bránenie maloletému dieťaťu v styku s rodičom, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti, sa pokladá za výrazný nedostatok vo výchove maloletého dieťaťa, ktorý môže ohroziť vývoj osobnosti dieťaťa v citovej a charakterovej oblasti. Všeobecne je možné konštatovať, že záujmom dieťaťa je, aby bolo v starostlivosti obidvoch rodičov a ak to nie je možné, potom práve toho z rodičov, ktorý mimo iného uznáva rolu a dôležitosť
rodiča druhého v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý je dobrým rodičom. Rodič, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti teda nemá odmietať výchovné pôsobenie druhého rodiča, nemá byť proti nemu a priori negatívne zameraný, pretože to sa môže prenášať aj na dieťa. Opačný(t.j. negatívny) postoj rodiča k druhému rodičovi by sa mohol - nech už priamo či vo svojich dôsledkoch- z veľkej pravdepodobnosti negatívne dotýkať dieťaťa, ak by bola znižovaná či eliminovaná účinnosť výchovného pôsobenia druhého rodiča; to by mohlo negatívne pôsobiť na emocionálnu väzbu dieťaťa k druhému rodičovi. (Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 266/10 ze dne 18.08.2010). Novela Zákona o rodine č. 217/210 zaviedla do nášho právneho poriadku striedavú starostlivosť o maloleté deti. Cieľom novelizácie zákona o rodine bolo zaviesť do praxe slovenských súdov a porozvodovej starostlivosti osvedčený systém striedavej starostlivosti o deti po rozvode rodičov. Striedavá starostlivosť zabezpečuje dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi, redukuje porozvodovú traumatizáciu detí, prispieva k citovej vyrovnanosti a zdravému psychickému vývoju detí. Striedavá starostlivosť sa na základe skúseností viacerých krajín, ako USA, SRN, Nórsko a Česká republika ukazuje ako najlepšia a najefektívnejšia forma porozvodovej starostlivosti o deti.
32. Čo sa týka zmeny zverenia súd v prvom rade poukazuje na to, že návrh na zmenu zverenia zo striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov do výlučnej starostlivosti otca bol otcom podaný až po uplynutí značnej doby od začiatku konania a až potom ako bolo konanie o návrhu matky na zverenie maloletej do jej výlučnej starostlivosti zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu. Ako už súd uviedol vyššie hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností je zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výkon rodičovských práva povinností za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Súd vypočul maloletú J., ktorá sa jednoznačne vyjadrila, že chce aby ostal zachovaný súčasný stav ( striedavá osobná starostlivosť), pričom J. je vo veku, kedy je nutné prihliadať na jej názor. Obidvaja rodičia spochybňovali starostlivosť toho druhého, prostredie u seba vyhodnocovali ako vhodnejšie pre maloletú, matka sa sťažovala, že na nedostatočnú informovanosť zo strany otca. To, že rodičia nedokážu spolu riadne komunikovať vyplynulo aj z ich správania a prednesov na pojednávaní ako aj z predchádzajúcich súdnych konaní. Rodičia sa domnievajú , a podľa názoru súdu mylne, že túto neschopnosť komunikácie odstránia zverením maloletej do výlučnej starostlivosti. Žiaľ obeťou tohto nezdravého stavu je samotná J., ktorá má obidvoch rodičov rada a nechce ani jednému z nich ublížiť. Za kvalifikovanú zmenu nemožno považovať nespokojnosť jedného z rodičov s pôvodným rozhodnutím. Súdne rozhodnutie predpokladá istú stabilitu a trvácnosť, nemožno súdnym rozhodnutím reagovať na každú zmenu, ktorá sa udeje či už u deti alebo u ich rodičov. Dôvody, ktorými rodičia ( spočiatku aj matka ) argumentovali, však nepotvrdzovali nevhodnosť striedavej osobnej starostlivosti pre J. ale neschopnosť rodičov komunikovať. To, že medzi rodičmi panuje napätie a ich vzájomný vzťah nie je ideálny , bolo zrejme aj z ich prejavov na pojednávaní. Schopnosť komunikovať však nie je nezávislá veličina, je to zručnosť a na získaní tejto zručnosti je možné pracovať a zlepšovať ju, samozrejme za predpokladu, že zainteresované strany majú o to záujem a ten podľa názoru súdu absentuje. Vzhľadom na nepreukázanie zmeny pomerov, súd návrh otca na zmenu zverenia zamietol. Súd apeluje na rodičov, ako na dospelé osoby, ktoré milujú svoje dieťa a chcú urobiť všetko pre jeho dobro, aby sa začali zodpovedne správať a v záujme maloletej začali riadne komunikovať a prispeli tak z zdravému psychickému vývoju a duševnej pohode svojho dieťaťa.
33. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.