Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6C-21-2019.pdf
PDF · 80.87 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-6C/21/2019
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci žalobkyne: P.. O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, W., zastúpenej: Mgr. Slavomír Trnkócy, so sídlom Záhradnícka 71, Bratislava, proti žalovanému: G.. P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, W., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podaním zo dňa 24.04.2019 žiadala, aby súd nariadil žalovanému zdržať sa akéhokoľvek spôsobu užívania a zásahov do rodinného domu so súp. č. XXX, nachádzajúcom sa na pozemku registra ,,C“, s parc. č. XXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, vo výmere XXX m2, nachádzajúci sa v katastrálnom území C., obec W., mestská časť C., okres W. V, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX (ďalej len ,,Rodinný dom“), alebo jeho príslušenstva.
2. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č. k. 20P/261/2016 - 312, zo dňa 25.09.2018, právoplatným dňa 01.10.2018, rozvedené. Žalobkyňa uviedla, že sú spolu so žalovaným podielovými spoluvlastníkmi Rodinného domu, každý vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 k celku. Ide o tzv. ,,inteligentný dom“ disponujúci ,,inteligentnou“ elektroinštaláciou. Celé nastavenie správania/fungovania Rodinného domu naprogramoval žalovaný, iba samotnú elektroinštalačnú časť robila dodávateľsky elektrofirma. Rodinný dom však už od začiatku jeho užívania nefunguje/nespráva sa tak ako má, žalovaný správanie sa rodinného domu nastavuje a prestavuje podľa svojej ľubovôle a rozmaru a hlavne neustále žalobkyňu cez tento systém sleduje - kedy žalobkyňa prišla do Rodinného domu, kedy vošla do tej ktorej miestnosti, ako dlho tam bola, kedy vyšla na terasu, kedy otvorila okno, kedy pustila ten ktorý spotrebič, či išla na internet a aj to, kedy kto prišiel na návštevu a na ako dlho. Podľa žalobkyne je nezanedbateľnou právnou skutočnosťou to, že žalovaný už dlhodobo v Rodinnom dome nebýva, býva u svojej priateľky, o údržbu i o náklady na chod Rodinného domu a o spoločné veci sa stará výlučne žalobkyňa. Žalovaný žalobkyňu odmieta prestať sledovať, odmieta jej poskytnúť k systému Rodinného domu rovnaké užívateľské práva ako má on. Žalovaný žalobkyňu nielen na diaľku monitoruje, sleduje kto a kedy za ňou prišiel a kedy odišiel, ale častokrát chodí osobne do Rodinného domu kontrolovať návštevy. Do Rodinného domu chodí v ľubovoľnom čase, nemá žiaden problém prípadnú návštevu žalobkyne nemiestnym spôsobom vyhodiť, z Rodinného domu si odnesie to, čo mu v jeho domácnosti chýba (napr. baterka, tlačiareň). Zároveň žalobkyňa vyjadrila obavu, že žalovaný ju nejakým spôsobom cez elektronický systém domu okrem monitorovania jej pohybu aj odpočúva. Podľa žalobkyne je zrejmé, že žalovaný neprimeraným spôsobom s argumentom užívania vlastnej veci zasahuje do jej práva na súkromie a aj do práva na súkromie ich spoločnej dcéry, a to bez ich súhlasu. Spôsob užívania Rodinného domu žalovaným považovala žalobkyňa až za nemravný a v priamom rozpore s princípom proporcionality. Na základe uvedeného žalobkyňa žiadala, aby tunajší súd vydal rozhodnutie, ktoré bude predpokladať úpravu užívania spoločnej veci takým spôsobom, že výlučným užívateľom Rodinného domu bude výlučne žalobkyňa (so svojou maloletou dcérou) a to až do
zániku podielového spoluvlastníctva. Zatiaľ čo žalobkyni svedčí hľadisko účelného využitia a využívania spoločnej veci, žalovaný reálne Rodinný dom ako spoločnú vec neužíva a ani sa žiadnym spôsobom jej užívania nedomáha.
3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa pripojila listinné dôkazy: e-mailová komunikácia žalobkyne a žalovaného zo dňa 21.03.2019 a 03.04.2019; uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave V, Odbor kriminálnej polície ČVS: ORP-322/1-VYS-B5-2017, zo dňa 16.08.2017; prepúšťacia správa z nemocnice; upovedomenie o odstúpení trestného oznámenia zo dňa 02.05.2017; žiadosť o zmenu odberateľa plynu; potvrdenie o podaní oznámenia zo dňa 09.02.2019; záznam o podaní oznámenia zo dňa 25.06.2017; lekársky nález.
4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
8. Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
9. Podľa § 132 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny na ktoré sa odvoláva.
12. Podľa § 328 CSP, súd nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13. Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome
alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
14. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie (skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). Preto sa súd vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré existovali v danom čase použiteľného práva.
15. Jednou zo základných náležitostí neodkladného opatrenia je opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok javí ako nedôvodný. Predbežná ochrana nedôvodného nároku by bola v rozpore s podstatou a účelom neodkladného opatrenia. Žalobkyňa je teda zo zákona povinná hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku môže žalobkyňa dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou.
16. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza.
17. Žalobkyňa a žalovaný sú bezpodieloví spoluvlastníci rodinného domu. Manželstvo strán sporu bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č. k. 20P/261/2016 - 312 zo dňa 25.09.2018, právoplatným dňa 01.10.2018, rozvedené, pričom k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov ešte nedošlo. Žalobkyňa žiadala súd, aby žalovanému nariadil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek spôsobu užívania rodinného domu. Účelom právnej úpravy § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka je ochrana jedného zo spoluvlastníkov konkrétnej nehnuteľnej veci (domu, bytu), svojou povahou určenej spravidla na trvalé, každodenné spoločné užívanie spoluvlastníkmi (manželmi, či rozvedenými manželmi) pred násilím každého druhu (fyzickým i psychickým) zo strany druhého zo spoluvlastníkov pri spoločnom užívaní veci, v dôsledku ktorého sa ich ďalšie spolužitie (spoločné užívanie spoločnej veci) stane neznesiteľným. Zákonodarca tu pripustil obmedzenie užívacieho práva, v odôvodnených prípadoch i úplné vylúčenie z užívania spoločnej veci toho zo spoluvlastníkov, ktorý sa dopúšťa násilia voči druhému spoluvlastníkovi. Účelom úpravy podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka je obmedzenie násilného správania manželov, pričom obmedzenie, resp. vylúčenie užívacieho práva prichádza do úvahy len vtedy, ak vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnej domácnosti dochádza k fyzickému alebo psychickému násiliu, resp. k hrozbe takýmto násilím. Násilie nemusí vykazovať znaky trestného činu, postačí, ak pôjde o priestupok proti občianskemu spolužitiu. Neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku fyzického alebo psychického násilia musí mať značnú intenzitu, teda musí byť spôsobilé natoľko znížiť kvalitu spolužitia v spoločnej nehnuteľnosti, že toto spolužitie bude možné objektívne považovať za neznesiteľné. Právo v takomto prípade chráni slabšiu stranu aj za cenu zásahu do vlastníckeho práva (Rozsudok Krajského súdu Trnava, sp. zn. 11Co/10/2014, zo dňa 22.10.2014). Na to, aby bolo možné obmedziť, či vylúčiť druhého manžela z užívania domu, či bytu, musia byť teda splnené nasledovné podmienky:1. fyzické alebo psychické násilie, alebo už samotná hrozba takéhoto násilia a 2. neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia v spoločnom dome či byte. Žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala, že žalovaný sa voči nej alebo voči ich maloletej dcére dopúšťa fyzického alebo psychického násilia, alebo že by vo vzťahu k nim takéto násilie hrozilo. Navyše, z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalovaný so žalobkyňou už dlhodobo nežije v spoločnej domácnosti, býva u svojej priateľky a o údržbu a náklady Rodinného domu sa stará výlučne žalobkyňa. Nakoľko neboli splnené zákonné predpoklady dané ustanovením § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd nemohol obmedziť vlastnícke právo žalovaného a vylúčiť ho z užívania nehnuteľnosti, preto návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej žiadala, aby súd nariadil žalovanému zdržať sa užívania Rodinného domu, zamietol.
18. Žalobkyňa sa taktiež domáhala nariadenia povinnosti žalovanému zdržať sa akýchkoľvek zásahov do Rodinného domu. V návrhu však nešpecifikovala čo sú to podľa nej zásahy do Rodinného domu, akých zásahov do Rodinného domu by sa mal žalovaný zdržať. Súd poukazuje na to, že v tejto časti bol návrh neodkladného opatrenia formulovaný príliš všeobecne a široko a uloženie takejto povinnosti by presahovalo rámec nevyhnutného obmedzenia vlastníckeho práva žalovaného za účelom dosiahnutia daného cieľa - pokojného užívania Rodinného domu žalobkyňou. Keďže petit navrhovaného neodkladného opatrenia bol v tejto časti príliš všeobecný a tým aj nevykonateľný, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol aj v tejto časti.
19. Záverom súd dodáva, že konflikty medzi stranami sporu sa nevymykajú bežným sporom medzi rozvedenými manželmi.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.