Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/329/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcov 1/ Z. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalým bytom E. XX, XXX XX L. G. a 2/ Z. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalým bytom E. XX, XXX XX L. G., obidvoch zastúpených JUDr. Samuelom Baránikom, advokátom so sídlom Podjavorinskej 7, 811 03 Bratislava 1, proti žalovanej S.. S. P., nar. XX.XX.XXXX, trvalým bytom G. Xb, G., CH-XXXX, I., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/134/2014-267 zo dňa 03. mája 2018 a o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/134/2014-298 zo dňa 09. júla 2018 takto

rozhodol:

I. Výrok o trovách konania (III. výrok) a výrok o trovách odvolacieho konania (IV. výrok) rozsudku okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Uznesenie okresného súdu z r u š u j e .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 03.05.2018 zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k tam uvedeným nehnuteľnostiam, ktoré v spoluvlastníckom podiele 3/10 prikázal do vlastníctva žalobcu 1/ a v spoluvlastníckom podiele 7/10 do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov 1/ a 2/ (I. výrok). Žalobcom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne žalovanej zaplatiť z titulu vyporiadania spoluvlastníctva sumu 3.777,72 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (II. výrok). Žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej vo výške 100% (III. výrok) a vo IV. výroku im priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným vo výške 100%.

1.1. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“). Uviedol, že vychádzal jednak zo zásady úspechu účastníka v konaní, kedy žalobcovia boli v konaní plne úspešní vo vzťahu k žalovanej, a preto im svedčil nárok na náhradu trov voči nej vo výške 100 %. Súčasné sociálne a majetkové pomery žalovanej boli pre rozhodovanie o trovách konania pre súd právne irelevantné vzhľadom k tomu, že žalobcovia sa po celý čas snažili o zmierčie vyriešenie sporu, o prípadnú mimosúdnu pokonávku, no z dôvodu správania sa žalovanej došlo nielen k neúmernej dĺžke konania (takmer 4 roky), ale aj k zbytočne vynaloženým nákladom žalobcov za poskytnuté právne služby. V konečnom dôsledku žalovaná dostala titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva menšiu sumu, aká jej bola pôvodne žalobcami núkaná (4.000,- Eur).

2. Uznesením č. k. 6C/134/2014-298 zo dňa 09.07.2018 súd prvej inštancie opravil rozsudok č. k. 6C/134/2014-267 z 03.05.2018 vo výrokoch III. a IV. tak, že žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalovanej vo výške 100% a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej vo výške 100%. Svoje rozhodnutie odôvodnil existenciou iných zrejmých nesprávností rozsudku.

3. Proti III. a IV. výroku rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote žalovaná odvolanie prostredníctvom vtedajšieho právneho zástupcu z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) Civilného sporového poriadku s návrhom, aby odvolací súd tieto výroky zmenil a rozhodol, že žalobcovia nemajú nárok na náhradu trov prvostupňového konania a žalovaná 1/ má nárok na náhradu trov druhostupňového konania, alternatívne ich zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Tvrdila, že vo IV. výroku súd prvej inštancie žalobcom priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% proti žalovaným, pričom v záhlaví rozsudku za žalovanú označil iba S.. M. Z. (teraz P.). Uznesením zo dňa 03.05.2018 č. k. 6C/134/2014-21 okresný súd zastavil konanie voči pôvodne žalovanej 2/ L. Z. a žalobcom nárok na náhradu trov konania voči nej nepriznal.

3.1. Svoj nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie žalovaná odôvodnila ochotou pristúpiť aj k mimosúdnemu vyriešeniu veci od začiatku. Komunikovala so žalobcami, resp. ich dcérou a následne s ich právnym zástupcom, avšak nebola jej ponúknutá dostatočná náhrada jej vyporiadacieho podielu. Žalobcovia najskôr hovorili o hodnote jej podielu 58.000,- Sk, neskôr obidvom spoluvlastníčkam ponúkli 2.500,- eur a napokon bola žalovanej ponúknutá suma 3.200,- eur. V žalobe žalobcovia navrhli vyplatenie každej zo žalovaných po 3.110,- eur. Žalovaná so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva súhlasila, vo vyjadrení k žalobe z 11.02.2015 požadovala výplatu 7.000,- eur doložiac realitné ceny porovnateľných nehnuteľností v L. G.. Zdôraznila, že žalobca 1/ si nesplnil stanovenú povinnosť vyplatiť ju zo zákonného dedičského podielu. Nemala zásadné výhrady voči znaleckému posudku F.. J. P. č. 86/2015, poukazovala na nedostatočne zistený a preukázaný skutkový stav pokiaľ išlo o rozsah a hodnotu posudzovanej nehnuteľnosti (sporná otázka týkajúca sa pôvodu a výstavby prístrešku, kanalizačnej prípojky a domovej ČOV), v čom jej dal za pravdu aj odvolací súd. V základnej časti konania preto nemožno hovoriť o výlučnom úspechu žalobcov a o neúspechu žalovanej. Nepriaznivé rodinné vzťahy žalovaná akoby zdedila po matke, pričom nebola nikdy ich príčinou ani pôvodcom. Žalovaná sa dlhodobo zdržuje a býva v zahraničí, nikdy sa do týchto nedorozumení nezapájala.

3.2. Zdôraznila aj svoje osobné, sociálne a majetkové pomery, ktoré podľa nej odôvodňujú záver o tom, že žalobcom nemalo byť priznaná náhrada trov konania pred súdom prvej inštancie ani odvolacieho konania. Uviedla, že je matkou dvoch maloletých detí v predškolskom veku, o ktoré sa stará, žije s nimi v zahraničí. Nemá vlastný príjem, nepoberá rodinné prídavky ani materské, nedisponuje hodnotným majetkom. Prejavila obavu, že výška trov konania požadovaná žalobcami bude na úrovni hodnoty spoluvlastníckeho podielu prisúdeného žalovanej, čo vypovedá o nespravodlivosti a nevyváženosti napádaných výrokov rozsudku, ktoré z tohto hľadiska nezodpovedajú povahe a druhu prejednávanej veci, osobitostiam konania a sociálnemu postaveniu žalovanej. 3.2. Rozsudok sa žalovanej javí v napadnutých výrokoch ako nesprávny a nezákonný aj vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu, ktorý odvolanie žalovanej 1/ vyhodnotil ako dôvodné. Súd prvej inštancie napriek tomu nárok na náhradu trov konania priznal vo výške 100 % žalobcom. 3.4. V podaní z 08.09.2017 žalobcovia navrhli, aby im okresný súd priznal právo na náhradu trov konania, ktoré sú povinné uhradiť žalované, každá v rozsahu 50%. Ďalšiu zmenu realizovali žalobcovia na pojednávaní 03.05.2018, kde žiadali uloženie povinnosti uhradiť žalobcom náhradu trov konania vo výške 100 % žalovanej. Súdu prvej inštancie žalovaná (ďalej aj „odvolateľka“) vytkla, že o týchto dispozičných návrhoch procesne relevantným spôsobom nerozhodol (o pripustení zmeny žaloby alebo jej nepripustení). 3.5. Súd prvej inštancie vo všeobecnosti napadnutými výrokmi žalobcom priznal náhradu trov konania vo výške 100 %, napriek tomu, že na ich strane vystupujú dve fyzické osoby disponujúce určitým spoluvlastníckym podielom a na strane žalovaných obdobne vystupovali dve fyzické osoby disponujúce určitými spoluvlastníckymi podielmi. Z rozhodnutia okresného súdu nie je zrejmá povinnosť žalovaných znášať trovy konania, ani povaha práva žalobcov na náhradu trov konania. 3.6. Súdu prvej inštancie vytkla aj nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, čím jej súd prvej inštancie odňal možnosť konať pred súdom. V riadnom nezdôvodnení jednotlivých záverov spočíva aj nepreskúmateľnosť a nepredvídateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. 3.7. Odvolateľka navrhla aplikáciu § 257 Civilného sporového poriadku, pretože každý zo spoluvlastníkov súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva aj so spôsobmi jeho vyporiadania, spornou zostala iba hodnota nehnuteľností a s tým súvisiaca výška odstupujúcich podielov žalovaných, stanovená znaleckým posudkom. U svojej osoby zdôraznila existenciu významných sociálnych a osobných pomerov.

4. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej z 02.08.2018 prostredníctvom ich právneho zástupcu poukázali na to, že zrejmú nesprávnosť výrokov napadnutých odvolaním súd prvej inštancie opravil postupom podľa § 224 C. s. p. uznesením z 09.07.2017 č. k. 6C/134/2014-298. Pokiaľ odvolateľka súdu prvej inštancie vyčíta, že v napadnutých výrokoch hovorí všeobecne o žalovanej bez bližšieho označenia, zastavením konania voči žalovanej 2/ ostala žalovaná v konaní sama, preto jej číselné označovanie nemá zmysel. 4.1 Žalobcovia hodnotu podielu odhadovali na 2.500,- eur, žalovaná chcela niekoľkonásobne viac. Za účelom zistenia, či je ich ponuka primeraná, žalobcovia nechali vypracovať znalecký posudok predpokladajúc, že keď ho zaplatia, so žalovanou sa dohodnú a nebudú musieť vec riešiť súdne. Posudok hovoril o hodnote 3.110,- eur, žalovaná požadovala 7.000,- eur. Príčinou sporu teda boli neprimerané finančné požiadavky žalovanej, ktorá zo sumy 7.000,- eur nebola ochotná ustúpiť ani po začatí súdneho konania. V záujme zmierneho vyriešenia veci žalobcovia pred začatím pojednávania 20.04.2015 ponúkli žalovanej 4.000,- eur, ktoré odmietla žiadajúc sumu 7.000,- eur. Na základe toho sa muselo otvoriť pojednávanie, nariaďovať nákladné dokazovanie a meritórne rozhodovať. Žalovaná dosiahla menej, než jej ponúkli žalobcovia, preto oni mali vo veci plný úspech. 4.2. K poukazu žalovanej na potrebu zohľadnenia jej sociálnych a majetkových pomerov žalobcovia uviedli, že žalovaná je oveľa lepšie majetkovo situovaná ako oni. Žije v manželstve s majetkovo veľmi dobre situovaným manželom, ktorému vychováva dve spoločné deti. Striedavo žijú vo Švajčiarsku a vo L., kde jej manžel vlastní viaceré nehnuteľnosti. Žalovaná si počas celého konania platila advokáta, nepožiadala o poskytnutie právnej pomoci, z čoho je zrejmé, že nie je sociálne odkázaná. Žalobcovia jej už vyplatili sumu vyporiadania v celom rozsahu. 4.3. Zdôraznili, že § 257 C. s. p. je nevyhnutné aplikovať iba vo výnimočných prípadoch, čo nie je prejednávaný spor. Majú sa zohľadniť majetkové pomery nielen strany, ktorá žiada trovy konania nepriznať, ale aj strany, na úkor ktorej má byť takto rozhodnuté. Rovnako sa zohľadňuje aj celkový postoj strán v konaní (R 24/1964). Žalobcovia žijú vo vyporiadavanom rodinnom dome v obci F.. Žalobca 1/ pracuje na píle a žalobkyňa 2/ ako kuchárka. Ich príjem je možné vzhľadom na priemernú mzdu v národnom hospodárstve označiť za podpriemerný. 5. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov k jej odvolaniu poprela tvrdenie o tom, že je oveľa lepšie majetkovo situovaná. Uviedla, že je matkou dvoch maloletých detí vo veku 3,5 roka a 7 mesiacov, je ženou v domácnosti bez vlastného príjmu, nepoberá štátne sociálne dávky vo Švajčiarsku ani na Slovensku, nedisponuje hodnotným majetkom. Od žalobcov doposiaľ neobdržala žiadne, ani čiastočné plnenie z titulu vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva. Jej manžel je jediným živiteľom 4- člennej rodiny so zvýšenými nákladmi (dôvodom sú dve malé deti) a na základe podaného daňového priznania dosahuje nulový príjem. Má naďalej za to, že boli splnené podmienky v zmysle § 257 C. s. p.. Citovala z uznesenia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 563/2001-14 týkajúceho sa existencie výnimočných okolností a dôvodov hodných osobitného zreteľa pri priznávaní náhrady trov konania. Uviedla, že ani jedna z procesných strán nemala výlučne úspech v základe sporu (existencia dôvodov pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva) ani výlučný úspech v konaní týkajúcom sa určenia výšky (zrejme hodnoty, pozn. odvolacieho súdu) predmetu sporu a výšky spoluvlastníckych podielov.

6. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala v zákonnej lehote z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) C. s. p. odvolanie aj proti uzneseniu okresného súdu zo dňa 09.07.2018 č.k. 6C/134/2014-298 s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že žalobcovia nemajú nárok na náhradu trov prvostupňového konania a žalovaná 1/ má nárok na náhradu trov druhostupňového konania, alternatívne ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Tvrdila, že povahu a podstatu vád a nedostatkov, ktoré namietala v odvolaní voči rozsudku nebolo a nie je možné označiť za zrejmé nesprávnosti. Vady vytýkané rozsudku v odvolaní žalovanej mali vecný aj procesný charakter. Nešlo o chyby v písaní, počítaní ani o iné zrejmé nesprávnosti. Súd prvej inštancie opravným uznesením zmenil výroky písomne vyhotoveného rozsudku, čím vytvoril nesúlad medzi ústne vyneseným a písomne vyhotoveným rozsudkom.

6.1 Okresnému súdu žalovaná vytkla aj nedostatok zdôvodnenia uznesenia, ktoré preskúmateľným spôsobom nešpecifikuje a nekonkretizuje ako súd prvej inštancie dospel k záveru o zrejmých nesprávnostiach opravovaných výrokov rozsudku súdu prvej inštancie. Rovnako nezdôvodnil nové („opravené“) znenie napádaných výrokov.

6.2 Súdu prvej inštancie vytkla, že jej nedoručil podanie žalobcov doručené dňa 02.07.2018, ktorým bola iniciovaná oprava rozhodnutia.

7. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2, § 357 písm. m) a § 362 ods. 1 C. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach odvolania žalovanej (§ 380 ods. 1 C. s. p.) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario) dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

8. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo na rozhodnutie o náhrade trov konania. Od 01.07.2016 súdy rozhodujú o trovách konania bez návrhu v dvoch samostatných fázach. Prvou je rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania, druhou rozhodovanie o výške tejto náhrady. Výrok o nároku na náhradu trov konania obsahuje každé rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C.s.p.). Inštitút náhrady trov konania (odlišný od povinnosti platenia trov konania) vychádza z práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a 4 Ústavy SR. Jeho obsahom je aj to, že strana sporu, ktorá v konaní uspela, má zásadne právo na to, aby sa jej nahradili všetky trovy, ktoré zaplatila v súvislosti s uplatnením tohto základného práva.

8.1. Aj pre rozhodovanie odvolacieho súdu platí, že o nároku na náhradu trov konania rozhoduje bez návrhu. Podstatný je aj spôsob, ako odvolací súd rozhodol o podanom opravnom prostriedku. Zákon túto situáciu osobitne upravuje len v prípade, ak odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie mení alebo zrušuje. Pre rozhodovanie o trovách odvolacieho konania pri zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie platí právna úprava Civilného sporového poriadku zakotvená v § 396 ods. 3 C. s. p., ktorá zodpovedá ustanoveniu § 224 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016. Zrušením rozhodnutia súdu prvej inštancie sa končí konanie na odvolacom súde, nie však na súde prvého stupňa. Znamená to, že trovy konania vzniknuté v pôvodnom konaní pred súdom prvého stupňa, v odvolacom konaní a v novom konaní na súde prvej inštancie tvoria jeden celok nových trov konania pred súdom prvej inštancie. O nároku na ich náhradu aj o ich výške potom rozhoduje okresný súd ako o jedinom celku v novom rozhodnutí o veci bez rozlišovania nákladov vzniknutých v jednotlivých konaniach vo výroku.

9. K odvolacej námietke týkajúcej sa možnej aplikácie ustanovenia § 257 C. s. p. odvolací súd poukazuje napr. na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo 102/2017, v zmysle ktorého ustanovenie § 257 C. s. p. predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 C. s. p.) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 C. s. p.). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí neúspešnej strane sporu uložiť povinnosť náhrady trov konania, resp. ju nemusí uložiť strane, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením. Použitie tohto ustanovenia teda negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala nárok na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 C. s. p. vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010 či 3 MCdo 46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 C. s. p. považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR III. ÚS 292/07 či I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (nález Ústavného súdu ČR III. ÚS 727/2000). Ustanovenie § 257 C. s. p. neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 2862/07). Použitie § 257 C. s. p. neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda inými slovami na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok. Odvolací súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR zo dňa 18.07.2018 sp. zn. I. ÚS 153/2018, v zmysle ktorého je povinnosťou súdu vytvoriť procesný priestor

umožňujúci strane sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia zákona. Ak má súd v úmysle použiť moderačné právo, alebo ak ho niektorá zo strán navrhne, musí protistrane umožniť, aby sa k tomu vyjadrila (k zámeru aj k dôkazom).

10. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je typickým príkladom konania označovaného ako iudicium duplex. Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom je uplatnené aj rovnaké právo žalovaného, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci. Ako uvádza Najvyšší súd SR napr. v rozsudku sp. zn. 5Cdo 8/2008 ak súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, lebo sú pre súd záväzné. V tomto smere súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán (iudicium duplex).

11. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o trovách konania uvedenými pravidlami dôsledne neriadil. Jeho rozhodnutie je v tejto časti nedostatočne odôvodnené, a preto nepreskúmateľné. Okresný súd nevysvetlil, prečo žalobcom priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným (po oprave žalovanej) vo výške 100 %, keď v odvolacom konaní bola v konečnom dôsledku z rýdzo procesného hľadiska úspešná žalovaná. Tento výrok je však vzhľadom na vyššie uvedené nadbytočný, nakoľko súd prvej inštancie v novom rozhodnutí posúdi trovy vzniknuté stranám sporu ako jeden celok.

12. Vzhľadom na závery, ku ktorým dospel odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní žalovanej proti výrokom o trovách konania v rozsudku rozhodol o zrušení uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o oprave uvedených výrokov.

13. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne o trovách celého, teda aj tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta posledná C. s. p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta posledná C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).