Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_20Csp-88-2018.pdf
PDF · 92.01 KB
Case nature
Area
Subarea
20Csp/88/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronika Židek v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, Bratislava, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Šoltés, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: S. G., X.. XX.XX.XXXX, R.. H. XXXX/XX, P. X. J., o zaplatenie 4 336,35 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 473,00 eur s úrokom z omeškania 5,00% ročne zo sumy 473,00 eur od 20.01.2019 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Súd žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu VUB, a.s. sa žalobou doručenou súdu dňa 27.08.2018 domáhal zaplatenia sumy 4 336,35 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 4 336,35 eura od 21.07.2018 do zaplatenia a nahradiť trovy konania z titulu nezaplateného úveru.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 30.11.2017 medzi VÚB a.s. a súčasným žalobcom, bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nesplateného úveru postúpená na žalobcu. Súd pripustil zámenu žalobcu uznesením zo dňa 21.02.2019.
4. Súd dňa 22.05.2019 pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne doručené, z pojednávania sa neospravedlnil. Na pojednávaní sa zúčastnila žalovaná. Žalovaná v rámci úvodného prednesu uviedla, že s nebohým manželom si zobrali pôžičku. Zo začiatku ju vládali splácať, avšak keď ostal nezamestnaný, a následne po ňom ostala nezamestnaná aj žalovaná. Následne manžel zomrel a žalovaná ostala s 13 ročnou dcérou. Nevládala splácať tieto splátky. Viac k veci nemá čo uviesť. Počas výsluchu na pojednávaní žalovaná uviedla, že s nebohým manželom pre nepriaznivú finančnú situáciu si zobrali pôžičku na základe priloženej žiadosti, aby mohli prežívať. Manžel ostal nezamestnaný, nevedela uviesť v ktorom roku, následne ostala nezamestnaná žalovaná. Manžel sa zamestnal ako murár za minimálnu mzdu, zomrel náhle vo veku 52 rokov a s dcérou ostali samé. Žalovaná ostala bez finančných prostriedkov a akékoľvek finančné prostriedky investovala do dcérinho vzdelania. Okrem žiadosti si nepamätá, že by podpisovala nejakú zmluvu. Myslí si, že si požičali okolo 1800,00 alebo 1500,00 eur, presnú sumu si nepamätá. Nevie koľko z pôžičky splatila, nevie uviesť sumu.
5. Žalovaný požiadal dňa 22.02.2013 o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro s výškou úverového rámca 900,00 eur, štandardná splátka 30,00 eur, úrok 22,80% ročne. Prijatie žiadosti potvrdila banka 20.03.2013.
6. Zo žaloby a z výpisu z Pôžičkovej karty Quatro súd zistil, že úverový rámec poskytnutý žalovanému bol 1 800,00 eur, štandardná splátka 60,00 eur, ročný úrok 22,80%, žalovaný celkovo vyčerpal sumu 473,00 eur, posledný výber bol realizovaný 25.09.2013 vo výške 953,00 eur. Žalovaný zaplatil 1 380,00 eur, posledná splátka 18.06.2015 vo výške 30,00 eur. V žalobe žalobca nešpecifikoval z čoho sa skladá žalovaná suma 4 336,35 eura, teda aká časť je tvorená nesplatenou istinou, úrokmi, poplatkami a úrokom z omeškania. Z tohto dôvodu súd vyzval žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení, a to výzvou doručenou dňa 13.11.2018. Žalobca na výzvu nereagoval.
7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej aj OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
8. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
9. Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/ EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
10. Podľa § 7 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „z.č. 129/2010 Z.z.“), veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.
11. Podľa § 9 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
12. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
13. V zmysle § 44 ods. 1 a 2 OZ, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. (1) Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy. (2)
14. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
15. Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
16. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 20.01.2019 vo výške 0,00%.
18. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
19. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP), o ktorej súd strany sporu poučil. K žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Súd môže len vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení, ak je to potrebné, čo v danom prípade aj vykonal. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.
20. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania, keďže skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania, ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a aktivita súdu v rámci dokazovania sa obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z účastníkmi konania označených dôkazov vykoná, a preto súd vo veci rozhodol.
21. Najskôr je potrebné uviesť, že zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy o úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý je k ustanoveniam občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a i v prípade spotrebiteľského úveru ide o spotrebiteľskú zmluvu. To znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú vyslovene upravené zákonom č. 129/2010 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch.
22. Súd skúmal predloženú Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro - úverovú zmluvu a zistil, že neobsahuje okrem výšky úroku 22,80% ročne, žiadne zákonom požadované náležitosti platne dohodnuté účastníkmi zmluvy. Zmluva mohla obsahovať len dve ďalšie individuálne dohodnuté náležitosti, a to výšku úverového rámca a výšku splátky, nakoľko žiadnu z iných zákonom predpísaných náležitostí žiadosť neobsahovala. Z predloženej žiadosti súd zistil, že žalovaný dňa 22.02.2013 žiadal o poskytnutie úverového rámca vo výške 900,00 eur a splátky 30,00 eur, pričom právny predchodca žalobcu zmluvu podpísal 20.03.2013. Žalobca uvádza, že úverový rámec bol dohodnutý vo výške 1 800,00 eur, mesačná splátka 60,00 eur a zmluvný úrok 22,80%. Svoje tvrdenie nepreukázal žiadnym listinným dôkazom. Výpis z pôžičkovej karty, ktorý jediný obsahuje žalobcom tvrdené údaje nemôže nahradiť písomnú dohodu zmluvných strán.
23. Súd tak dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o úvere, nakoľko nedošlo k dohode o základných obsahových náležitostiach, t.j. ani o výške úverového rámca a splátok. Žalovaný sa čerpaním peňažných prostriedkov na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, preto je povinný v zmysle § 457 OZ vrátiť všetko, čo na základe absolútne neplatnej zmluvy dostal. Nebolo sporné, že žalovanému bola vyplatená suma 1 853,00 eur, ktorú čerpal od 28.03.2013 do 26.09.2013 a zaplatil sumu 1 380,00 eur. Žalobca má preto nárok na zaplatenie sumy 473,00 eur a na úrok z omeškania z tejto sumy. Žalobca však nepreukázal doručenie akejkoľvek
výzvy na vrátenie žalovanej istiny, teda nepreukázal počiatok omeškanie žalovaného. Súd doručil žalobu žalovanému dňa 18.01.2019, pričom nasledujúci deň mohol plniť bez následku omeškania a od nasledujúceho dňa 20.01.2019 sa dostal do omeškania, od tohto dňa súd priznal úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne z istiny do zaplatenia. Vo zvyšku súd žalobu zamietol z dôvodov uvedených vyššie, a to v istine, ako i v uplatnenom príslušenstve z dôvodu, že pokiaľ nie je dané právo na zaplatenie samej istiny nemožno priznať ani požadované príslušenstvo takej istiny.
24. Súd vzhľadom na situáciu žalovanej, ktorá je vdovou starajúcou sa sama o jedno dieťa, predĺžil lehotu na plnenie z troch dní na pätnásť dní od právoplatnosti rozsudku. Túto lehotu považoval za primeranú aj vzhľadom na výšku sumy, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
27. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovení § 255 ods. 1 a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný vo výške 10,91% (istina 473,00 eur) a žalovaný bol úspešný v zamietnutej časti istiny s príslušenstvom 89,09%, pretože súd pri posudzovaní pomeru úspechu v konaní musí zohľadniť celý uplatnený nárok. Žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v konaní v rozsahu 78,18% (89,09-10,91). Súd žalovanému nepriznal náhradu trov konania, nakoľko možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že mu v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).
28. Súd podľa § 257 CSP, výnimočne neprizná úspešnej strane náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za úspech v konaní. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane strán konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Týmito okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové a sociálne pomery strán konania, dôvody uplatnenia nároku na súde, či postup strany v konaní.
29. Nakoľko súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne postupovať v zmysle § 257 CSP, a nepriznať náhradu trov konania žalobcovi, pričom ani žalovaná takéto dôvody neuviedla, rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vyššie.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie podané žalovaným by však bolo neúčinné vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa práva podať odvolanie vzdal, čo potvrdil svojim podpisom d zápisnice. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).