Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/87/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: GENESIS POZEMNÉ STAVBY, s.r.o., so sídlom Pešia cesta 250/76, 931 01 Šamorín - Mliečno, IČO: 46 059 105, v zastúpení Advokátskou kanceláriou Valach, Kišac, s.r.o., so sídlom Gogoľova 18, 852 02 Bratislava, IČO: 36 663 051, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101341810/2020 zo dňa 20.08.2020, takto

rozhodol:

I. Správny súd z r u š u j e napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 101341810/2020 zo dňa 20.08.2020 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Dunajská Streda č. 191638/2020 zo dňa 24.04.2020 a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

II. Správny súd priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1.

Daňový úrad Trnava, pobočka Dunajská Streda svojim rozhodnutím číslo 191638/2020 zo dňa 24.4.2020 podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane v sume 7.020,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2018.

2.

Prvostupňový správny orgán, ako správca dane, svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že predložené doklady a vyjadrenia žalobcu, informácie získané vypočutím svedkov a vykonané miestnym zisťovaním, nie sú relevantným dôkazom o tom, že práce deklarované predložených dodávateľských faktúrach č. 02062018.1, č. 15062018.1, č. 20062018.1, č. 22062018.1 od dodávateľa Mavomi-Bau s.r.o. v hodnote celkom 42.120,- eur pri základe dane 35.100,- eur, 20 % DPH 7.020,- eur, boli vykonané dodávateľom Mavomi-Bau s.r.o. a jeho subdodávateľmi.

3.

Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti, povinnosti tvrdiť a povinnosti svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie, pričom spolu s nimi predloží aj správca dane písomné doklady. Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona o účtovníctve. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Avšak správca dane pri preverovaní uvedených písomných dokladov

hoci aj v rámci daňovej kontroly preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených platiteľom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 24 ods. 3 daňového poriadku) a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.

4.

Správca dane preniesol dôkaznú povinnosť na platiteľa dane, ktorý nepredložil na výzvu správcu dane žiadne hodnoverné dôkazy a doklady preukazujúce právo odpočítať daň z prijatých zdaniteľných plnení, na základe vyššie uvedených faktúr, na ktorých je ako dodávateľ deklarovaná spol. Mavomi-Bau s.r.o.

5.

Správca dane skúma uskutočnenie zdaniteľného obchodu nielen z formálnej stránky, ale preveruje najmä súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Daňovou kontrolou a vyrubovacím konaní nebolo preukázané, že práce deklarované na predmetných faktúrach boli pre odberateľa GENESIS POZEMNÉ STAVBY, s.r.o. dodané dodávateľom Mavomi-Bau s.r.o. a jeho subdodávateľmi, správca dane nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali či potvrdili, že tieto práce boli dodávané dodávateľom Mavomi- Bau s.r.o. a jeho subdodávateľmi.

6.

Nie je možné uznať vykonanie prác u platiteľa dodávateľom Mavomi-Bau s.r.o. iba na základe toho, že platiteľ má vyhotovenú faktúru. Len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia predmetných faktúr nepreukazujú vykonanie prác dodávateľom Mavomi-Bau s.r.o. a jeho subdodávateľmi. Predložením faktúry, jej zaúčtovaním a zápisom od záznamov DPH ešte nie je splnená požiadavka preukaznosti, ale len formálna stránka účtovnej operácie. Listinné dôkazy a ústne tvrdenia v konaní nie sú bez ďalšieho úplného preukázania všetkých zúčastnených strán na zdaniteľnom obchode dôkazom o tom, že obchod bol reálne uskutočnený dodávateľom Mavomi-Bau s.r.o. a jeho subdodávateľmi.

7.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 5.6.2020 elektronicky odvolanie, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom namietal v podstate rovnaké skutočnosti, aké sú predmetom žalobného návrhu.

8.

Žalovaný - Finančné riaditeľstvo napadnutým rozhodnutím č. 101341810/2020 zo dňa 20.8.2020 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 191638/2020 zo dňa 24.4.2020.

9.

Svoje rozhodnutie odôvodnil žalovaný tým, že preskúmaním predloženého spisového materiálu žalovaný, ako odvolací orgán, zistil, že námietky daňového subjektu uvedené v odôvodnení sú nedôvodné.

10.

K námietke daňového subjektu, že sa správca dane s nedostatkami, resp. s argumentáciou daňového subjektu v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal, pričom skutkový stav, ktorý vzal správca dane za základ rozhodnutia, je selektívne vybraný z obsahu administrovaného spisu a ignoruje vykonané dokazovanie preukazujúce správcom dane spochybňované skutočnosti, odvolací orgán uviedol, že správca dane vo svojom rozhodnutí podrobne popísal proces daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, popísal všetky vykonané úkony, získané dôkazy a riadne ich vyhodnotil. Správca dane sa podrobne zaoberal dokladmi predloženými daňovým subjektom, vykonal všetky daňovým subjektom navrhované zisťovania a v súlade s platnou právnou úpravou dospel k záverom preverovania, s ktorými daňový subjekt riadne oboznámil.

11.

Žalovaný sa nestotožňuje s námietkou daňového subjektu, že správca dane až do doručenia výzvy na predloženie dokladov a dôkazov č. 101950286/2019 zo dňa 15.8.2019 nespochybňoval vierohodnosť,

správnosť a úplnosť žiadnych evidencií ani záznamov, ktoré daňový subjekt správcovi dane predložil. Tvrdenie daňového subjektu, že správca dane mu neoznámením jeho pochybností o vierohodnosti, správnosti, resp. úplnosti konkrétnej skutočnosti neumožnil, aby sa účinne bránil v rámci daňovej kontroly a mohol v zmysle § 24 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov preukázať, považuje žalovaný za účelové. V procese daňovej kontroly správa dane vykonával úkony, ktoré musel posúdiť a vyhodnotiť jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a ktoré viedli k záverom uvedeným v protokole o daňovej kontrole. V tomto procese správca dane vyzýval daňový subjekt, aby preukázal oprávnenosť nároku na odpočítanie dane zo sporných faktúr, upovedomoval ho o zámere vypočuť svedkov, poskytol mu priestor vyjadriť sa k jednotlivým záverom a v neposlednom rade nebránil daňovému subjektu, aby požiadal o nahliadnutie do spisu, alebo aby iniciatívne svoj nárok preukazoval predloženými dôkazmi. Správca dane nemá zákonnú povinnosť oboznamovať daňový subjekt o svojich úvahách a pochybnostiach priebežne. Správca dane musí jednotlivé zistenia vyhodnotiť komplexne a so svojimi závermi pred vydaním protokolu oboznámiť kontrolovaný daňový subjekt tak, ako tomu bolo v prejednávanom prípade.

12.

Pokiaľ ide o námietku daňového subjektu v súvislosti s tým, že správca dane v rozpore s § 45 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku neakceptoval a odignoroval vyjadrenie daňového subjektu zo dňa 15.8.2019, ako aj všetky jeho návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré by preukázali jeho tvrdenia, žalovaný uviedol, že správca dane vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane v sume 7.020,- eur za zdaňovacie obdobie jún 2018 až napadnutým rozhodnutím. Vydaniu rozhodnutia predchádzala daňová kontrola a vyrubovacie konanie. Odvolací orgán konštatuje, že správca dane nebol počas výkonu daňovej kontroly nečinný, vykonával rozsiahle zisťovanie. Vzhľadom na skutočnosť, že lehota na vykonanie daňovej kontroly je v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku najviac jeden rok odo dňa jej začatia a daňový subjekt navrhol vykonať ďalšie zisťovanie až pred uplynutím tejto lehoty, správca dane požiadavke daňového subjektu vyhovel vo vyrubovacom konaní.

13.

Žalovaný považuje námietku daňového subjektu, že protokol o daňovej kontrole vydaný správcom neobsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 47 písm. i) Daňového poriadku, pretože neobsahuje na strane 18 v časti 2.3 predmetného protokolu žiadne vyjadrenia daňového subjektu uplatnené v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, za nepravdivú. Vyjadrenie daňového subjektu, ktoré bolo správcovi dane doručené dňa 5.9.2019 a zaevidované pod č. 6/14033123/2019 je v plnom znení uvedené na strane 15 a strane 16 Protokolu č. 102148226/2019. Následne správca dane uviedol v predmetnom protokole aj svoje stanovisko k vyjadreniu daňového subjektu.

14.

Žalovaný sa nestotožnil ani s námietkou daňového subjektu v súvislosti s jeho presvedčením, že z výpovedí svedkov, ako aj z ostatných dôkazov predložených v rámci daňovej kontroly, ako sú objednávky, preberacie protokoly, vystavené faktúry, potvrdenia o uhradení faktúr nesporne vyplýva, že predmetné práce deklarované neuznanými faktúrami boli pre daňový subjekt vykonané spol. MAVOMI- BAU s.r.o. Správca dane skúmal uskutočnenie zdaniteľného obchodu nielen z formálnej stránky, ale preveroval najmä súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Daňovou kontrolou a vyrubovacím konaním nebolo preukázané, že práce deklarované na predmetných faktúrach boli pre daňový subjekt dodané spol. MAVOMI-BAU s.r.o. a jeho subdodávateľmi, Nie je možné uznať vykonanie prác u platiteľa dodávateľom MAVOMI-BAU s.r.o. iba na základe toho, že platiteľ má vyhotovenú faktúru. Len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia predmetných faktúr nepreukazujú vykonanie prác dodávateľom MAVOMI-BAU s.r.o. a jeho subdodávateľmi. Predložením faktúry, jej zaúčtovaním a zápisom do záznamov DPH ešte nie je splnená požiadavka preukaznosti, ale len formálna stránka účtovnej operácie. Listinné dôkazy a ústne tvrdenia daňového subjektu a vypočutých svedkov v konaní nie sú bez ďalšieho úplného preukázania všetkých zúčastnených strán na zdaniteľnom obchode dôkazom o tom, že obchod bol reálne uskutočnený dodávateľom MAVOMI-BAU s.r.o. a jeho subdodávateľmi. Svedkovia vo svojich výpovediach síce potvrdili uskutočnenie prác, ale nevedeli uviesť mená pracovníkov a ich výkon (druh práce, množstvo/rozsah vykonanej práce), predložiť dochádzku s menami a časom (deň, počet odpracovaných hodín), uviesť názvy subdodávateľov spol. MAVOMI-BAU s.r.o. Svedok Imrich Mészáros ml. sa vyjadril, že konateľom spol. MAVOMI-BAU s.r.o. bol preto, lebo ho o to otec poprosil, čo je v rozpore s vyjadrením, že I. L. st. chcel pomôcť svojmu synovi Imrichovi Mészárosovi

ml. rozbehnúť podnikanie na Slovensku. Svedok, ako konateľ dodávateľskej spoločnosti, nepredložil správcovi dane žiadne účtovné či daňové doklady spoločnosti, nevedel sa vyjadriť k jej činnosti. Ako štatutárny orgán spoločnosti s ručením obmedzeným navonok nekonal, nebol si vedomý svojich práv a povinností konateľa vyplývajúcich z , nekonal s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami spoločnosti. Svedkom T. J. a kontrolovaným daňovým subjektom predložené dohody o pracovnej činnosti boli vystavené s viacerými podstatnými nedostatkami. Svedkom I. L. st. predložené odovzdávacie protokoly neobsahujú konkrétne meno odovzdávajúceho ani meno preberajúceho, nemajú vypovedaciu hodnotu, a preto správca dane vyhodnotil tieto listinné dôkazy ako nedostatočné.

15.

Žalovaný nesúhlasil s námietkou daňového subjektu, že rozhodnutie správcu dane nie je riadne odôvodnené, a preto je nepreskúmateľné a nezákonné. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, na základe akých úvah dospel správca dane k neuznaniu uplatneného nároku. Je pravdou, že svedkovia slovne potvrdili vykonanie prác, avšak nepreukázali, že tieto práce vykonala spol. MAVOMI-BAU s.r.o. Predvolaní svedkovia vo vyrubovacom konaní boli, resp. v súčasnosti aj sú zamestnancami daňového subjektu a ich výpoveď môže byť touto skutočnosťou značne ovplyvnená. Daňový subjekt a ani deklarovaný dodávateľ nevedeli uviesť konkrétne mená osôb, ktoré mali predmetné práce fyzicky vykonávať. Osoba oprávnená konať v čase uskutočnenia dodania služieb za dodávateľa, teda konateľ p. Imrich Mészáros ml., sa nevedel k činnosti spoločnosti vyjadriť, za spoločnosť v obchodných záležitostiach nekonal. Splnomocnený zástupca dodávateľskej spoločnosti p. I. L. st., ktorý údajne konal v predmetnom obchode s daňovým subjektom a zabezpečoval dodanie predmetných služieb, nevedel uviesť mená osôb či subdodávateľských spoločností, ktoré mali na uskutočnení deklarovaných služieb participovať. Svedeckú výpoveď p. L. F. považuje žalovaný za podporný dôkaz, ktorý súvisí s preverovaním skutkového stavu vo vyrubovacom konaní. Správca dane mal snahu zabezpečiť dôkazy, ktorými mohol disponovať aktuálny konateľ dodávateľskej spoločnosti, a to z toho dôvodu, že osoby ktoré sa mali na uskutočnení deklarovanej obchodnej transakcie zúčastniť, už podľa predložených dokladov týmito listinnými dôkazmi nedisponovali. Vzhľadom na skutočnosť, že p. L. F. sa vyjadril, že sa stal konateľom spol. MAVOMI-BAU s.r.o. podvodne, správca dane túto osobu za účelom predloženia dokladov ďalej nepredvolával. Z dôvodu, že spoločnosť sídlila na virtuálnej adrese, nemohol správca dane vykonať za účelom zaistenia listinných dôkazov ani miestne zisťovanie. Predmetné faktúry boli uhradené vkladom v hotovosti na účet, avšak ani táto skutočnosť ešte nie je dôkazom toho, že práce deklarované na týchto faktúrach vykonal dodávateľ MAVOMI-BAU s.r.o., prípadne jeho dodávatelia.

16.

Sociálna poisťovňa potvrdila, že zamestnávateľ GENESIS POZEMNÉ STAVBY, s.r.o. je evidovaný v registri zamestnávateľov vedenom Sociálnou poisťovňou od 1.10.2011 a u odvádzateľa eviduje v období od 1.6.2018 do 30.6.2018 poistencov (zamestnancov), ale to nie je dôkazom toho, že práce deklarované na horeuvedených faktúrach vykonal dodávateľ MAVOMI-BAU s.r.o., prípadne jeho dodávatelia. Rovnako ani skutočnosť, že konečný príjemca služby potvrdil, že mu boli služby skutočne dodané, nepreukazuje to, že boli dodané tak, ako to deklaruje daňový subjekt a že mu z takto prijatých plnení vznikol nárok na odpočítanie dane. Na základe vykonaného dokazovania sa reálnosť obstarania tovaru daňovým subjektom od deklarovaného dodávateľa nepodarila u žiadneho zo zapojených subjektov spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preveriť a samotný daňový subjekt nepredložil žiadne také dôkazy, ktoré by hodnoverným spôsobom preukazovali dodanie predmetných služieb deklarovaným dodávateľom.

17.

Bolo na samotnom daňovom subjekte, s kým a za akých podmienok vstupuje do obchodných vzťahov. Keď sa rozhodol že vstúpi do obchodného vzťahu so spol. MAVOMI-BAU s.r.o. napriek skutočnosti, že nekonal s osobou, ktorá bola podľa Obchodného registra SR osobou oprávnenou konať za túto spoločnosť a neoveril si ani verejne dostanú informáciu že menovaná spoločnosť nemá v predmete činnosti dodanie služieb, ktoré mala pre daňový subjekt vykonať, mal si byť vedomý toho, že pre daňové účely je plnenie uznateľné len vtedy, ak je splnená podmienka preukázateľnosti. Ak si daňový subjekt nezabezpečil v reálnom čase dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenie, je potom povinný znášať

riziko z nedostatku hodnovernosti dokladov. Pokiaľ daňový subjekt pri svojich obchodných transakciách neprejaví náležitú mieru opatrnosti, potom preberá na seba riziko, že neunesie dôkazné bremeno. Preto musí byť v jeho záujme uchovávať a predložiť pre účely daňových orgánov všetky prostriedky a dôkazy, ktorými preukáže existenciu obchodného vzťahu, ktorý je predmetom jeho účtovníctva. Vzhľadom na obsah a rozsah poskytnutých služieb, bolo na samotnom daňovom subjekte, aby pristupoval k obchodným vzťahom s odbornou starostlivosťou, aby preukázal opodstatnenosť uplatneného nároku.

18.

Uskutočnenie zdaniteľných obchodov je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu, ktorý si ako platiteľ DPH mal možnosť obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré mohli zabezpečiť preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného obchodu. Odpočítanie dane je právom platiteľa, ktoré je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a služby vykonaná osobu uvedenou na faktúre, to znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH uvedeným na faktúre. Uvedené skutočnosti daňový subjekt však nepreukázal.

II. Žaloba a žalobné dôvody

19.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 11. novembra 2020 žalobu, v ktorej namietal, že Daňový úrad Trnava, pobočka Dunajská Streda počas daňovej kontroly porušil ustanovenia upravujúce daňovú kontrolu, a to najmä ust. § 45 ods. 1 písm. c) a písm. f) Daňového poriadku, a to predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovateľ dôkazy, ako aj vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, spôsobu ich zistenia. Správa dane po odignorovaní vyjadrenia žalobcu vyhotoveného v súlade s § 45 ods. 1 písm. c) a písm. f) Daňového poriadku vydal dňa 12.9.2019 protokol. Skutočnosť, že správca dane v rámci daňovej kontroly ignoroval práva žalobcu vyplývajú aj zo samotného protokolu, keďže neobsahuje na str. 18 predmetného protokolu v časti 2, 3 žiadne vyjadrenie žalobcu uplatnené v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku.

20.

Ďalej žalobca uviedol, že správca dane sa nezákonnosť daňovej kontroly snažil napraviť tým, že v rámci vyrubovacieho konania pripustil doplnenie dokazovania a akceptoval všetky návrhy žalobcu na preukázanie, resp. vyvrátenie jedinej skutočnosti, ktorá viedla Daňový úrad Trnava, pobočka Dunajská Streda v zmysle strany 18 protokolu k rozhodnutiu o dorubení dane, a to, že daňovou kontrolou nebolo preukázané, že práce deklarované na predmetných faktúrach boli pre odberateľa, t.j. žalobcu reálne dodané spol. Mavomi-Bau s.r.o. a jeho subdodávateľmi. V rámci vyrovnávacieho konania bol vypočutý svedok T. Q., Daňový úrad Trnava, pobočka Dunajská Streda do odôvodnenia svojho rozhodnutia čiastočne odcitoval odpovede svedka na otázky správcu dane, avšak opäť odignoroval všetky odpovede na otázky splnomocneného zástupcu žalobcu. Správca dane odignoroval pri výsluchu tohto svedka, že tento svedok uviedol, že konkrétne práce zadával pracovníkom Mavomi-Bau s.r.o. on, a ktorí tieto práce vykonali pre spol. MILKING, spol. s r.o. Na otázku ako vedel, že ide o pracovníkov spol. Mavomi- Bau s.r.o. odpovedal, že mu to povedali samotní pracovníci, keď prišli prvý krát do práce. Žalobca ďalej uviedol, že takisto odignoroval aj výpoveď svedka T. J., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že firma Mavomi-Bau s.r.o. robila pre p. Y., zvárali, opravovali priemyselné stroje alebo vyrábali veľké nádrže pre priemyselnú výrobu. Keď nestíhali, tak zavolali tohto svedka, či by im neprišiel pomôcť. Tento svedok uviedol, že vie o tom, lebo tam firma Mavomi-Bau s.r.o. mala svojho zástupcu p. I. L.. Podľa názoru žalobcu, výpovede uvedených svedkov jasne deklarovali, že fakturované práce pre žalobcu boli vykonané spol. Mavomi-Bau s.r.o. Pokiaľ ide o rozhodnutie žalovaného, žalovaný síce v odôvodnení svojho rozhodnutia vymenuváva, že žalobca za účelom preukázania jedinej spochybňovanej skutočnosti zo strany daňového úradu, ktorá viedla k vyrubeniu rozdielu dane, a to či práce deklarované neuznanými faktúrami pre žalobcu boli vykonané spol. Mavomi-Bau s.r.o., sám potvrdil, že uvedené práce vykonala spol. Mavomi-Bau s.r.o., predložil faktúry vystavené spol. Mavomi- Bau s.r.o., preukázal riadne zaúčtovanie týchto faktúr vystavených touto spoločnosťou, preukázal zápis predmetných faktúr v zázname DPH, preukázal zaplatenie predmetných faktúr vystavených spol.

Mavomi-Bau s.r.o., predložil listinné dôkazy, a to objednávky, preberacie protokoly tak pri výstupy od spol. Mavomi-Bau s.r.o., ako aj na výstupe od spol. MILKING, spol. s r.o. Žalobca ďalej označil svedkov, ktorí v konaní vypovedali, že práce deklarované neuznanými faktúrami boli pre žalobcu vykonané spol. Mavomi-Bau s.r.o. Žalovaný však neuviedol žiadny dôvod, ktorým by priamo preukazoval opak, resp. neuvádza, ako viac mal žalobca preukázať, že práce deklarované neuznanými faktúrami boli pre žalobcu vykonané spol. Mavomi-Bau s.r.o. Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, v hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinnej evidencie alebo záznamov ním uvedených, avšak nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanoviska výsledku zo strany správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozsudok Najvyššieho súdu SR . Ako aj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie spojených prípadov C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), kde súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť.

21.

Žalobca ďalej poukázal aj na konanie pred Súdnym dvorom vo veci C-80/11 Mahagében kft. proti Nemzeti Adó - és Vámhivatal Dél-dunántúli Regionális Adó Föigazgatósága, vo veci C-142/11 Péter Dávid proti Nemzeti Adó - és Vámhivatal z 21. júna 2012, ktorý súdny dvor deklaroval, že nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, môže byť zdaniteľnej osobe zamietnutý iba v prípade, ak by ohľadom na objektívne skutočnosti bolo preukázané, že zdaniteľná osoba, ktorej bol tovar dodaný alebo poskytnutá služba zakladajúca nárok na odpočítanie, vedela alebo mala vedieť, že toto plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu.

22.

Žalobca ďalej uviedol, že k neuznaným faktúram predloženým počas daňovej kontroly správca dane, ani žalovaný nepreukázali, že tieto faktúry neboli spol. Mavomi-Bau s.r.o. vystavené a ani nepreukázal, že predmetné práce neboli touto obchodnou spoločnosťou dodané.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

23.

K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 7.1.2021, pričom vo svojom vyjadrení uviedol, že žalovaný na základe záveru uvedených v prvostupňovom a druhostupňovom rozhodnutí skonštatoval, že žalobca dostatočne nepreukázal, že práce deklarované rôznymi faktúrami boli vykonané spol. Mavomi-Bau s.r.o., pretože nevedel uviesť mená pracovníkov a ich výkon, predložiť dochádzku, uviesť mená subdodávateľov. Žalobca je toho názoru, že žalovaný nesprávne právne posúdil rozloženie dôkazného bremena. K tomuto žalovaný uvádza, že nie je možné, aby bol uznaný nárok na odpočítanie dane, pokiaľ žalobca nepreukázal dostatočne, že práce deklarované neuznanými faktúrami boli vykonané spol. Mavomi-Bau s.r.o., resp. subdodávateľmi. Žalovaný sa nestotožňuje s námietkou žalobcu, že správca dane až do doručenia výzvy na predloženie dokladov a dôkazov zo dňa 15.8.2012 nespochybňoval vierohodnosť, právnosť a úplnosť žiadnych evidencií, ani záznamov, ktoré žalobca prvostupňovému orgánu predložil. Tvrdenie žalobcu, že prvostupňový orgán mu neoznámil jeho pochybnosti o vierohodnosti a správnosti, resp. úplnosti dokladov, je nepravdivé. V procese daňovej kontroly prvostupňový orgán vykonával úkony, ktoré musel posúdiť a vyhodnotiť jednotlivo, po vzájomnej súvislosti, ktoré viedli k záverom uvedeným v protokole o daňovej kontrole. V tomto procese bol žalobca vyzvaný, aby preukázal oprávnenosť nároku na odpočítanie dane zo sporných faktúr a prvostupňový orgán ho upovedomoval o zámere vypočuť svedkov. Jednotlivých pojednávaní sa žalobca a jeho splnomocnený zástupca zúčastňoval, poskytol mu priestor vyjadriť sa k týmto svedeckým výpovediam. Prvostupňový orgán nemal zákonnú povinnosť oboznamovať žalobcu o svojich úvahách a pochybnostiach priebežne, musel jednotlivé zistenia hodnotiť komplexne a so svojimi závermi pred vydaním protokolu oboznámiť žalobcu tak, ako to bolo v prejednanom prípade. Pokiaľ ide o namietanie nezákonnosti protokolu z daňovej kontroly, keď podľa vyjadrenia žalobcu tento dokument neobsahuje

vyjadrenie žalobcu ku skutočnostiam zisteným v priebehu daňovej kontroly, žalovaný uvádza, že vyjadrenie žalobcu bolo správcovi dane doručené 5.9.2019 a toto je v plnom znení v zmysle § 47 písm. i) Daňového poriadku uvedené na str. 15 a na str. 16 Protokolu č. 102148226/2019. Následne prvostupňový orgán uviedol v predmetnom protokole aj svoje stanovisko k vyjadreniu žalobcu.

24.

Žalovaný ďalej nesúhlasí s konštatovaním žalobcu, že prvostupňový orgán pri vypočutí svedka T. Q. odignoroval jeho odpovede na otázky a prehliadol jeho výpoveď tak isto, ako aj výpoveď svedka T. J.. Prvostupňový orgán riadne zaznamenal výpovede svedkov, z výpovedí svedkov a ostatných predložených dôkazov, ako sú objednávky a preberacie protokoly nesporne vyplýva, že predmetné práce boli vykonané, avšak nebolo preukázané, že práce, ktoré sú predmetom neuznaných faktúr, boli dodané práve spol. Mavomi-Bau s.r.o. a jej subdodávateľmi, keďže táto je uvedená na uvedených faktúrach ako dodávateľ.

25.

Žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán všetky výpovede svedkov, ako aj obsah predložených dokladov riadne preskúmal, vyhodnotil a závery, ktoré z nich vyplynuli, riadne zdôvodnil vo svojom rozhodnutí. Poukázal aj na výpoveď Imricha Mészárosa ml., ako štatutárneho orgánu spoločnosti Mavomi-Bau s.r.o., ktorý sa nevedel vyjadriť k činnosti a predložiť správcovi dane žiadne účtovné či daňové doklady.

26.

Žalovaný ďalej poukázal, že žalobca uviedol, že prvostupňový orgán a žalovaný vykonal podľa vlastných kritérií selekciu vykonaných dôkazov. S touto námietkou nesúhlasí. Žalobca neuviedol, akými dôkazmi sa prvostupňový orgán či žalovaný nezaoberal, a ktoré dôkazy odmietli vykonať. Žalobca uvádza, že nebolo mu ozrejmené, ako by mal preukázať, že práce deklarované neuznanými faktúrami mu boli dodané dodávateľom Mavomi-Bau s.r.o. K tejto žalobnej námietke žalovaný uvádza, že žalobca bol o rozporoch a nedostatočnej dôkaznej situácii a o pochybnostiach oboznámený a bol vyzvaný správcom dane na ich odstránenie. Dôkazné bremeno je v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku na daňovom subjekte.

27.

V súvislosti s nesprávnym posúdením veci žalovaný uvádza, že táto námietka je neodôvodnená, pretože z odôvodnení oboch rozhodnutí jednoznačne vyplýva, akými dôkazmi bolo potrebné preukázať reálne uskutočnenie deklarovaných obchodov, a aké doklady a dôkazy mal žalobca predložiť. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že nemôže za nesplnenie si daňových povinností jeho dodávateľa, žalovaný uvádza, že je za porušenie zákona ani za nesplnenie si daňovej povinnosti na dodávateľskom či subdodávateľskom stupni nebolo žalobcovi pripísané na ťarchu. Neuznanie nároku na odpočítanie DPH bolo v predmetnom rozhodnutí zdôvodnené objektívnymi skutočnosťami, ktoré boli pri výkone daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní preukázané. V súvislosti s nutnou obozretnosťou a náležitou starostlivosťou žalobcu vo vzťahu k prevereniu svojich dodávateľov, žalovaný dáva do pozornosti, že na základe údajov, napr. verejne dostupných registrácií účtovných uzávierok by žalobca zistil, že deklarovaný dodávateľ si svoje povinnosti voči štátu neplní od roku 2015, a preto nie je poctivým obchodným partnerom. Deklarovaný dodávateľ nemal personálne či technické zázemie v predmetnej činnosti zverejnenom v obchodnom registri, nemal uvedené vykonávanie zváračských a zámočníckych prác. Ak žalobca s uvedenou spoločnosťou obchodoval, tak akceptoval riziko účasti na nezákonnom konaní.

28.

K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril žalobca dňa 6.4.2021 prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorej uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného vo vyjadrení, že prvostupňový orgán nemal zákonnú povinnosť oboznamovať žalobcu o svojich úvahách a pochybnostiach priebežne, musel jednotlivé zistenia vyhodnotiť komplexne a so svojimi závermi pred vydaním protokolu oboznámiť žalobcu tak, ako tomu bolo v prejednávanom prípade. S touto argumentáciou sa žalobca nestotožňuje, pretože v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údaju riadne preukázal. V tejto súvislosti preukázal žalobca aj na ust. § 45 ods. 1 písm.

c) a f) Daňového poriadku, a to vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly je právom žalobcu, ktorý sa má právo vyjadriť k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

29.

Žalobca opätovne poukázal na odignorovanie výpovedí svedkov, ktorí vypovedali pred správcom dane. Jednalo sa konkrétne o svedkov T. Q. a svedka T. J., pričom zopakoval ich výpovede, na ktoré poukázal aj v žalobnom návrhu, ktoré mali preukázať, že práce pre žalobcu vykonala spol. Mavomi-Bau s.r.o. spoločne s jej subdodávateľmi.

30.

Žalobca ďalej poukázal, že žalovaný si v časti VII. svojho vyjadrenia viackrát odporuje, čím len opätovne potvrdzuje, že jediným dôvodom prečo žalobca neuniesol údajne dôkazné bremeno v daňovom konaní sú tie skutočnosti, že svedok L. F. sa vyjadril, že sa stal konateľom Mavomi-Bau s.r.o. podvodne, a že p. I. L. st. už v súčasnosti nevedel identifikovať žiadnych svojich subdodávateľov, a že spol. Mavomi- Bau s.r.o. si nesplnila svoje povinnosti voči štátu od roku 2015. Žalovaný vo svojom vyjadrení v jednej vete uvádza, že žiadne porušenie zákona ani nesplnenie si daňovej povinnosti na dodávateľskom či subdodávateľskom stupni nebolo žalobcovi pripísané na ťarchu a hneď v ďalšom odseku si odporuje tým, že žalovaný dáva do pozornosti, že na základe údajov, napr. verejne dostupného registra účtovných závierok by žalobca zistil, že deklarovaný dodávateľ si svoje povinnosti voči štátu neplní od roku 2015.

31.

Žalobca ďalej poukázal, že žalovaný vo svojom vyjadrení na jednej strane tvrdí, že svedeckú výpoveď L. F. považuje žalobca za podporný dôkaz, ktorý súvisí s preverovaním skutkového stavu vo vyrubovacom konaní, vzhľadom na skutočnosť, že L. F. sa vyjadril, že sa stal konateľom spoločnosti Mavomi- Bau s.r.o. podvodne, nebola táto osoba ďalej za účelom ďalšieho preverovania predvolávaná a následne žalovaný uvádza, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre odpočítanie dane podľa vnútroštátnych predpisov zákona o DPH a nie z dôvodu podvodného konania. Žalobca na záver uviedol, že žalovaný nesprávnym právnym posúdením vykladal dôkazné bremeno žalobcu ako daňového subjektu v daňovom konaní tak, že svoje rozhodnutie odôvodnil neunesením dôkazného bremena. Žalobca má za to, že bol naplnený dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí.

32.

Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.

IV. Relevantná právna úprava

33.

Podľa § 6 ods. 1 SPP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

34.

Podľa správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

35.

Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

36.

Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

37.

Podľa žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

38.

Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

39.

Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

40.

Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

41.

Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

42.

Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

43.

Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

44.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

45.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

46.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

47.

Podľa faktúra vyhotovená osobou podľa musí obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

48.

Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy vyššieho stupňa preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúce mu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia vo veci, rozhodol podľa na pojednávaní konanom dňa 03.02.2022, pričom dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

49.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní poukazoval na to, že boli porušené práva žalobcu najmä to, že počas daňovej kontroly správca dane neoznamoval žalobcovi skutočnosti, ktoré sa mu javili ako sporné v priebehu daňovej kontroly a nevyzval ho na odstránenie rozporov. Takáto výzva došla žalobcovi až jeden mesiac pred ukončením ročnej zákonnej lehoty na skončenie kontroly. Následne potom správca dane vykonal dokazovanie až po ukončení daňovej kontroly vo vyrubovacom konaní. Správca dane, ako aj žalovaný odignoroval vo svojich výpovediach výpovede svedkov, pričom, prečo došlo zo strany správcu dane odignorovaniu k výpovedi svedkov sa žalobca dozvedel až z vyjadrenia, kde žalovaný uviedol, že chcel dodržať jednoročnú zákonnú lehotu. Ďalej poukazoval aj na to, že v danom prípade boli zistené aj rozpory rozhodnutí s administratívnymi spismi, keďže svedkovia T. Q. a J., potvrdili dodanie prác spoločnosťou MAVOMI-BAU, s.r.o. a správca dane túto skutočnosť odignoroval rovnako ako aj žalovaný. Poukázal najmä aj na skutočnosť, že žalobca si v danom prípade dostatočným spôsobom splnil dostatočnú povinnosť, potvrdil faktúry a dodacie listy na vstupe a výstupe, preukázal prebehnutie platieb a spomínané svedecké výpovede taktiež dostatočne potvrdenie oprávnenosť nároku žalobcu. Žalobca nevie, čo má viac preukázať, v danom konaní, aby bol jeho nárok uznaný, pretože ďalšie veci mu ani zákon neukladá. V danom prípade správne orgány postupovali účelovo, keď preniesli zodpovednosť za nezrovnalosti u subdodávateľa priamo na žalobcu, čo je v rozpore s judikatúrou NSSR. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 3 zo dňa 15.03.2011. Právny zástupca žalobcu požiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil žalovanému na ďalšie konanie

50.

Poverená zástupkyňa žalovaného nesúhlasila s námietkami žalobcu, žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal s týmito námietkami vo svojom vyjadrení a žiadal, aby súd žalobu zamietol.

51.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že Daňový úrad Trnava pobočka Dunajská Streda, vykonal u daňového subjektu Genesis pozemné stavby, s.r.o., so sídlom Pešia cesta 250/76, Šamorín, daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2018. Daňová kontrola bola začatá dňa 9.10.2018, t.j. deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole č. 101746306/2018 zo dňa 6.9.2018.

52.

Výsledkom daňovej kontroly bol protokol č. 102148226/2019 zo dňa 12.9.2019, ktorý bol spolu s výzvou zo dňa 13.9.2019 zaslaný na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole a bol doručený daňovému subjektu dňa 30.9.2019.

53.

Prerokovanie pripomienok predložených k výzve na vyjadrenie sa k zisteniam uvedených v protokole sa uskutočnilo dňa 21.11.2019, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102694472/2019.

54.

Správca dane žiadosťou zo dňa 10.1.2020 požiadal Finančné riaditeľstvo SR o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia. Dňa 22.1.2020 bolo doručené oznámenie č. 100184080/2020 zo dňa 16.1.2020 o predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia, ktorým Finančné riaditeľstvo SR lehotu na vydanie predĺžilo o 3 mesiace.

55.

Daňový subjekt bol o tejto skutočnosti upovedomený listom č. 100242931/2020, ktorý bol doručený daňovému subjektu dňa 3.2.2020.

56.

Konečné prerokovanie priebehu a výsledkov vyrubovacieho konania sa uskutočnilo na ústnom pojednávaní dňa 6.4.2020, o čom bola spísaná zápisnica č. 100750192/2020.

57.

Krajský súd ďalej zistil, že predmetom kontroly bolo kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2018, ktorú si uplatnil žalobca na základe faktúr za zváračské a zámočnícke práce, ktorých dodávateľom mala byť spoločnosť Mavomi-Bau s.r.o. so sídlom Račianska 88B, Bratislava, mestská časť Nové Mesto. Jednalo sa o faktúry č. 02062018.1 zo dňa 1.6.2018 základ dane 11.700,- eur, 20 % DPH 2.340,- eur, spolu 14.040,- eur, faktúra č. 15062018.1 zo dňa 14.6.2018 základ dane 12.200,- eur, 20 % DPH 2.440,- eur, spolu 14.640,- eur, faktúra č. 20062018.1 zo dňa 19.6.2018 základ dane 5.300,- eur, 20 % DPH 1.060,- eur, spolu 6.360,- eur a faktúra č. 22062018.1 zo dňa 21.6.2018 základ dane 5.900,- eur, 20 % DPH 1.180,- eur, spolu 7.080,- eur, teda jednalo sa o faktúry v hodnote 42.120,- eur, z čoho bola DPH 7.020,- eur.

58.

Správca dane po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že odpočítanie dane v zmysle § 49 až § 51 zákona o DPH je neoprávnené z dôvodu, že nebolo potvrdené uskutočnenie zdaniteľných obchodov v zmysle predložených faktúr od daňového subjektu Mavomi-Bau s.r.o., a to na základe nasledovných dôkazov a skutočností, ktoré získal správca dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania.

- splnomocnený zástupca, bývalý konateľ, ani aktuálny konateľ spol. Mavomi-Bau s.r.o. správcovi dane nepredložili doklady spoločnosti Mavomi-Bau s.r.o.,

- spol. Mavomi-Bau s.r.o. je registrovaná na dani z príjmov zo závislej činnosti od 3.7.2017 a za rok 2009 podala posledné hlásenie o vyúčtovaní dane o úhrade príjmov zo závislej činnosti znížených o sumu podľa o dani z príjmov v znení neskorších predpisov o zrazených preddavkoch na daň a o daňovom bonuse,

- spol. Mavomi-Bau s.r.o. je registrovaná na dani z príjmov právnickej osoby od 12.3.2007 a posledné daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby podala dňa 30.6.2016 za zdaňovacie obdobie kalendárny rok 2015,

- daňový subjekt Mavomi-Bau s.r.o. nemá materiálne ani personálne podmienky potrebné na poskytnutie služieb deklarovaných na predmetných faktúrach,

- daňový subjekt Mavomi-Bau s.r.o. má virtuálne sídlo, v sídle sa nezdržiava, neplní si svoje povinnosti a so správcom dane nekomunikuje,

- konateľom spoločnosti Mavomi-Bau s.r.o. bol v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov oficiálne Imrich Meszáros ml., ktorý však nemal o fungovaní spoločnosti žiadne informácie, účtovné a daňové doklady nepodpisoval a zastával funkciu konateľa iba formálne na žiadosť svojho otca Imrich L. st.,

- súčasným konateľom spoločnosti Mavomi-Bau s.r.o. (od 30.10.2018 zmenila obchodné meno na IBOLYAK, s.r.o.) je L. F., ktorý sa však vyjadril, že sa konateľom stal následkom podvodného konania,

- svedkovia vo svojich výpovediach síce potvrdili uskutočnenie prác, ale nevedeli uviesť mená pracovníkov a ich výkon (druh práce, množstvo, rozsah odrobenej a vykonanej práce) predložiť dochádzku s menami a odrobeným časom, povedať názvy subdodávateľov spoločnosti Mavomi-Bau s.r.o.,

- svedok Imrich Meszáros ml. sa vyjadril, že konateľom spoločnosti Mavomi-Bau s.r.o. bol preto, lebo ho o to poprosil jeho otec, čo je však v rozpore s vyjadrením spoločnosti Genesis Pozemné stavby s.r.o., kde I. L. st. chcel pomôcť svojmu synovi Imrichovi Mészárosovi ml. rozbehnúť podnikanie na Slovensku

- svedkom T. J. a kontrolovaným daňovým subjektom predložené dohody o pracovnej činnosti boli vystavené s viacerými podstatnými nedostatkami,

- svedkom I. L. st. predložené odovzdávacie protokoly neobsahujú konkrétne meno odovzdávajúceho ani meno preberajúceho a nemajú vypovedaciu hodnotu a preto správca dane vyhodnotil tieto listiny ako nedostatočné,

- predmetné faktúry boli uhradené vkladom hotovosti na účet, avšak táto skutočnosť ešte nie dôkazom toho, že práce deklarované na týchto faktúrach vykonal dodávateľ Mavomi-Bau s.r.o., prípadne jeho dodávatelia,

- Sociálna poisťovňa potvrdila, že zamestnávateľ Genesis Pozemné stavby s.r.o., je evidovaný v registri zamestnávateľov vedenom Sociálnou poisťovňou od 1.10.2011 a od odvádzateľa sa eviduje v období od 1.6.2018 do 30.6.2018, čo však nie je dôkazom toho, že práce deklarované na faktúrach vykonával dodávateľ Mavomi-Bau s.r.o., resp. jeho dodávatelia.

59.

Prvostupňový správny orgán skonštatoval na základe týchto skutočností, že daňový subjekt Genesis Pozemné stavby s.r.o. uviedol v povinných záznamoch a predložil daňovej kontrole faktúry za služby od dodávateľa Mavomi-Bau s.r.o. v zdaňovacom období júl 2018, z ktorých si uplatnil odpočet dane podľa § 49 Zákona o DPH, pričom správca dane skonštatoval, že daňovou kontrolou, ani vo vyrubovacom konaní nebolo preukázané, že práce deklarované na faktúrach boli dodané spoločnosťou Mavomi-Bau s.r.o. a jeho dodávateľmi.

60.

V súvislosti s jednotlivými námietkami, ktoré vzniesol žalobca v žalobe, krajský súd za podstatnú námietku, ktorú vzniesol považuje námietku, ktorú uviedol v časti IV. na str. 6 svojho podania, kde sa žalobca odvoláva na judikatúru Súdneho dvora, ktorá mala konštatovať, že nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty môže byť zdaniteľnej osobe zamietnutý iba v prípade, ak by sa ohľadom na objektívne skutočnosti preukázalo, že zdaniteľná osoba, ktorej bol tovar alebo poskytnutá služba dodaná, ktorá zakladala nárok na odpočítanie, vedela alebo mala vedieť, že toto plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu.

61.

Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že nárok na odpočet u dobromyseľného daňového subjektu aj v prípade, ak existujú pochybnosti na strane dodávateľa, resp. aj v prípade, ak dodávateľ nie je stotožnený, je v niektorých prípadoch možný. Tu je namieste poukázať na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11, resp. v spojených veciach C-354/03 a C-355/03 a C-484/03. Judikatúra Súdneho dvora EÚ tiež ustálila, že založením systému zodpovednosti bez zavinenia sa prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií (C-384/04, C-271/06). Možno zhrnúť, že Súdny dvor EÚ dlhodobo judikuje, že samotná skutočnosť, že plnenie nebolo skutočne vykonané dodávateľom uvedeným na faktúrach alebo jeho subdodávateľom, nepostačuje na vylúčenie práva na odpočet, pričom právo na odpočet DPH, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom v prípade, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom je možno zamietnuť pod dvojitou podmienkou, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a ak sa preukáže vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi, zdaniteľná osoba vedela, alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou podvodu, pričom prislúcha vnútroštátnemu súdu túto skutočnosť overiť (C-18/13).

62.

V rámci svojej rozhodovacej praxe Najvyšší súd SR v rozsudku č. skonštatoval, že správca dane založil svoj zámer o nepreukázaní reálneho dodania tovarov a služieb na nepriamych dôkazoch, nedostatok na strane dodávateľa žalobcu, pričom nekonštatoval vedomosť žalobcu o jeho účasti na podvodnom konaní, resp. nedostatočnú obozretnosť. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti daňového konania vyplýva, že daňové orgány nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov, tzn. že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektami a pri vyžadovaní plnenia ich povinnosti v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažuje a umožňuje pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

63.

Rozhodujúcim faktorom pre právne posúdenie nároku na odpočet DPH v kontexte odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a žalobných námietok žalobcu je správne určenie a stotožnenie predmetu plnenia, keď vychádzajúc z obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného možno skonštatovať, že správca dane v danom prípade považoval za preukázané, že k vykonaniu prác a služieb došlo tak, ako to deklaroval žalobca vo svojich faktúrach, avšak skonštatoval, že v priebehu konania nebolo preukázané, že tieto práce vykonala spoločnosť, ktorá je uvedená na týchto faktúrach ako dodávateľ. V danom prípade existencia materiálneho plnenia zakladá záver, že daňový subjekt disponuje materiálnou existenciu daného plnenia a že toto plnenie nevykazuje známky daňového podvodu. S uvedeným korešponduje aj tvrdenie samotného žalobcu ako aj žalovaného, ako aj to, že žalobca sporné faktúry riadne zaevidoval vo svojom účtovníctve a riadne z nich odviedol príslušnú daň.

64.

Podľa rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veci C-285/11 je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitím systému dane z pridanej hodnoty cieľom uznaným a podporovaným Smernicou Rady 2006/112/ES a prináleží teda vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Právo na odpočítanie dane tak možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že na základe objektívnych skutočností sa preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane vedela alebo mala vedieť, že sa takýmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím takýchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskej subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb.

65.

Je nutné konštatovať, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach vôbec neuvádzali ako dôvod nepriznania nároku skutočnosť, že žalobca konal podvodne, resp. že o podvodnom konaní svojich dodávateľov vedel.

66.

Ako už bolo vyššie skonštatované, žalobca ani žalovaný materiálnu existenciu dodaných služieb vôbec nespochybňoval. Keďže existencia služieb v danom prípade je nesporná, v zmysle citovanej judikatúry Súdneho dvora mohol správca dane zamietnuť priznanie práva na odpočítanie dane z dôvodu podvodného konania len za predpokladu, že preukáže, že daňový subjekt sa vedome podieľal na podvodnom, resp. že z dôvodu zanedbania jeho povinnosti - primárnej ostražitosti mohol, resp. mal vedieť, že sa na podvodnom konaní podieľa.

67.

Z obsahu prvostupňového rozhodnutia ako aj rozhodnutia žalovaného vôbec nevyplýva, že by správne orgány takúto skutočnosť konštatovali, teda že k zamietnutiu priznania práva na odpočítanie dane došlo z dôvodu podvodného konania vedomosti žalobcu o podieľaní sa na takomto konaní. Naopak ako vyplýva aj zo samotného vyjadrenia žalovaného zo dňa 7.1.2021, žalovaný konštatuje v časti VII., že pokiaľ ide o námietku žalobu, že nemôže za nesplnenie si daňových povinností jeho dodávateľa žalovaný uvádza, že žiadne porušenie, ani nesplnenie si daňovej povinnosti na dodávateľskom, či subdodávateľskom stupni nebolo žalobcovi pripísané na ťarchu. Žalovaný síce v tejto časti konštatuje, že žalobca, ktorý obchodoval so spoločnosťou Mavomi-Bau s.r.o., ktorá nie je poctivým obchodným partnerom, dostal sa do rizika účasti na nezákonnom konaní a toto rizikom mohol eliminovať tým, že si mal zabezpečiť dostatočné dôkazy o tom, že predmetné obchody boli skutočne realizované ako sa deklaruje predloženými dokladmi. Žalovaný záverom konštatuje, že v danom prípade neboli splnené podmienky na odpočítanie dane podľa vnútroštátneho predpisu Zákona o DPH a nie z dôvodu podvodného konania.

68.

Z uvedeného dôvodu považuje krajský súd rozhodnutie žalovaného za v rozpore s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora ako aj s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ktorá je prezentovaná v rozsudku , , , a podobne.

69.

Napriek skutočnosti, že ďalšie námietky, ktoré vzniesol právny zástupca žalobcu v žalobe nemôžu žiadnym spôsobom ovplyvniť zmenu rozhodnutia súdu v danej veci. Krajský súd v súvislosti s týmito námietkami poukazuje, že námietka týkajúca sa neoznámenia správcu dane žalobcovi konkrétnych okolností, ktoré je povinný správca dane v rámci § 24 ods. 1 písm. c) oznamovať daňovému subjektu, je táto námietka podľa názoru krajského súdu nedôvodná, pretože ako vyplýva zo spisového materiálu, správca dane dostatočným spôsobom vyzval žalobcu dňa 13.9.2019 výzvou č. 102157507/2019 na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole a táto výzva bola žalobcovi doručená 30.9.2019 a následne aj po predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia sa uskutočnilo 6.4.2020 ústne pojednávanie na prerokovanie priebehu a výsledkov vyrubovacieho konania.

70.

Námietka žalobcu, že tento nebol priebežne oboznamovaný o skutočnostiach, ktoré správca dane považoval za potrebné, aby žalobca ozrejmil a toto oznámenie neprebehlo priebežne, krajský súd poukazuje na to, že takáto skutočnosť o priebežnom oznamovaní nevyplýva z ustanovení Daňového poriadku. Správca dane je povinný vyzvať daňový subjekt, aby sa vyjadril k výsledkom daňovej kontroly až následne potom, ako je vydaný protokol a k tomuto protokolu sa môže daňový subjekt vyjadriť a doručením tohto protokolu spolu s výzvou sa končí daňová kontrola a začína vyrubovacie konanie. V prípade, že dôjde k návrhu na vykonanie ďalších dôkazov, správca dane môže umožniť vykonanie týchto dôkazov, čo v danom prípade bolo zistené a správca dane ďalšie dôkazy vykonal až po tomto termíne.

71.

V súvislosti s výpoveďami svedkov T. Q. a svedka T. J. krajský súd konštatuje, že výpovede týchto svedkov boli aj podľa názoru krajského súdu nedostatočne vyhodnotené a boli vyhodnotené v neprospech daňového subjektu, ktorý aj túto skutočnosť v žalobe namietal. Výpovede týchto svedkov boli rozhodujúce pre preukázanie jednotlivých prác a teda materiálnej existencie plnenia, na čom sa zhodli aj žalobca aj žalovaný, pričom z výpovede týchto svedkov podľa názoru žalovaného nebolo možné konštatovať, že práce vykonáva práve spoločnosť Mavomi-Bau s.r.o., resp. jej dodávatelia, v tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že ide o nelogické tvrdenie, pretože svedok T. J. potvrdil, že firma Mavomi-Bau s.r.o. robila zváracie práce a opravu priemyselných strojov a robila to spoločnosť Mavomi- Bau s.r.o., pretože tam mala svojho zástupcu konateľa Imricha Meszárosa. Svedok T. Q. skonštatoval, že práce pre pracovníkov Mavomi-Bau s.r.o. zadával on a že títo pracovníci mu oznámili, že sú pracovníkmi práve tejto spoločnosti.

72.

Pri neuznaní výpovede týchto dvoch svedkov správca dane dostatočným spôsobom nezdôvodnil, z akého dôvodu tieto výpovede neboli dostatočnými výpoveďami na preukázanie skutočností, že práce boli vykonané spoločnosťou Mavomi-Bau s.r.o. a o aké ďalšie skutočnosti sa správca dane opieral pri neuznaní výpovede týchto svedkov, resp. považovanie ich výpovede za nevierohodné.

73.

Ako z vyššie uvedeného vyplýva, tak krajský súd dospel k záveru, že zo strany správcu dane ako aj žalovaného došlo k neprimeranému zaťaženiu žalobcu v súvislosti s dôkazným bremenom, keďže žalovaný a správca dane postavil celé zamietajúce konanie, týkajúce sa neuznania nároku na odpočet DPH na tom, že práve spoločnosť Mavomi-Bau s.r.o. bola nevierohodnou, nekontaktnou a nezodpovednou spoločnosťou vo vzťahu k daňovým povinnostiam a vo vzťahu preukázania skutočnosti týkajúcej sa práve dodaniu tovaru pre spoločnosť žalobcu.

74.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie zrušil spolu s rozhodnutím správcu dane a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

75.

O trovách konania rozhodol súd podľa , keď procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

76.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.