Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Csp/10/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jozefom Jaselským v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA so sídlom boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území SR prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o. so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547 proti žalovanému: X. Y., K.. XX.XX.XXXX, O. Š. Q. XX/XX, XXX XX, o zaplatenie 713,16 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 684,16 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 612,62 € od 3.2.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 92 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.1.2019 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 713,16 €, úroku vo výške 27,40 % ročne zo sumy 602,89 € od 3.2.2016 až do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 682,35 € od 3.2.2016 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

2. Žalobca poukázal na skutočnosť, že s účinnosťou ku dňu 30.6.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s. so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, ktorá sa stala univerzálnym právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti.

3. Dňa 21.12.2014 Cetelem uzavrel so žalovaným v súlade so zákonom NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej aj „Zmluva“), na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 645,68 € na financovanie kúpy spotrebného tovaru. Žalovaný sa zaviazal splácať poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami v pravidelných mesačných splátkach vo výške 27,82 € so splatnosťou prvej splátky 15.1.2015. Právny predchodca žalobcu poskytol úver žalovanému tak, že dňa 22.12.2015 uhradil požadované peňažné prostriedky na účet predajcu.

4. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil, právnemu predchodcovi žalobcu uhradil len časť dlžnej sumy vo výške 185,18 €. Na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval. Právny

predchodca žalobcu vyhlásil dňa 2.2.2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čim sa dlh žalovaného sa stal splatný v celom rozsahu. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému predstavuje sumu 713,16 €, ktorá pozostáva zo zvyšku dlžnej úverovej istiny vo výške 602,89 €, z dlžných úrokov úveru 71,54 €, dlžného poistného z úveru vo výške 7,92 €, dlžných poplatkov za odklad mesačnej splátky úveru vo výške 1,81 €, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 29,- €. Okrem toho je žalovaný povinný zaplatiť úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 27,40 % ročne zo sumy 602,89 € od 3.2.2016 až do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 682,35 € od 3.2.2016 až do zaplatenia. Žalobca si neuplatnil úroky z omeškania zo sumy nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a zo sumy dlžných poplatkov za odklad mesačnej splátky úveru.

5. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám, ktoré mu boli doručené dňa 20.2.2019, napriek výzve súdu nevyjadril.

6. V danom prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 713,16 € s prísl. Súd dňa 22.5.2019 v súlade s § 297 písm. b) CSP vyhlásil v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 15.5.2019.

7. Súd sa oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to výpisom z obchodného registra, zmluvou o spotrebiteľskom úvere, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s potvrdením o doručení, výpisom z úverového účtu žalovaného, potvrdením o odfinancovaní peňažných prostriedkov, potvrdením o prijatých splátkach, pričom zistil nasledovné:

8. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 21.12.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 645,68 € na kúpu spotrebného tovaru. V Zmluve právny predchodca žalobcu a žalovaný dojednali výšku úrokovej sadzby 27,40 % p.a. ako fixnú, poplatok za poistenie 4,99 %, výšku mesačnej splátky 27,82 €, termín splatnosti 1. mesačnej splátky 15.1.2015, počet mesačných splátok 36, periodicitu a termín splatnosti splátky mesačne v 15. deň kalendárneho mesiaca, konečnú splatnosť úveru 15.12.2017. Celkovú čiastku, ktorú musí žalovaný zaplatiť, bola vo výške 954,- €, Výška RPMN činila 31,12 %, priemerná RPMN bola ku dňu uzatvorenia Zmluvy vo výške 36,30 %..

9. Z výpisu z účtu žalovaného ako aj potvrdenia odfinancovania peňažných prostriedkov vyplýva, že žalovaný celkovo vyčerpal úver vo výške 645,68 € dňa 22.12.2014. Žalovaný uhradil sumu v celkovej výške 185,18 €.

10. Nakoľko žalovaný podľa prehľadu platobnej disciplíny poskytnutý úver nesplácal riadne a včas, veriteľ listom zo dňa 10.2.2016 oznámil žalovanému, že ku dňu 2.2.2016 sa stal jeho záväzok z predmetnej úverovej zmluvy splatný v celom rozsahu. Vyzval preto žalovaného na úhradu sumy 713,16 €. Tento list bol žalovanému doručený do vlastných dňa 15.2.2016.

11. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

Podľa § 503 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Podľa ods. 3, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ,,Zákon“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. V zmysle § 3 Naradenia, v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

12. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k vzniku zmluvného vzťahu, ktorý má spotrebiteľský charakter, na základe ktorého žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností

a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. Zmluvu uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa výhodnejšie.

13. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 645,68 €.

14. Žalovaný preukázateľne nesplnil zmluvné podmienky procesnými stranami dohodnuté, keď riadne a včas nesplácal dohodnuté mesačné úverové splátky, a preto v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok sa stal jeho splatným. Žalobca oprávnene požadoval zaviazanie žalovaného na splnenie povinnosti, predstavujúcej nesplatenú časť poskytnutej úverovej istiny, úrokov od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, poistného a poplatku za odklad mesačnej splátky, t.j. sumu vo výške 684,16 € (602,89 + 71,54 + 7,92 +1,81).

15. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 29,- €, súd žalobu v tejto časti zamietol, nakoľko dojednanie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v bode 3.2 časti 3. Zmluvy právneho predchodcu žalobcu, podľa ktorého veriteľ je oprávnený v prípade porušenia povinností klienta splácať poskytnutý úver riadne a včas požadovať od klienta zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a klient je povinný náklady spojené s uplatnením pohľadávky zaplatiť, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou opierajúcou sa o ustanovenie § 53 ods. 4 písm. t/ Občianskeho zákonníka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Trovy konania vo veci vymáhania pohľadávky veriteľom vzniknú vždy v konkrétnej výške za konkrétne úkony veriteľa, alebo osôb konajúcich za neho. Žalobca spôsobom ako to vyplýva z označeného zmluvného dojednania, požaduje od žalovaného ako spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie nesleduje záujem spotrebiteľa, ale výlučne žalobcu ako veriteľa, pričom za túto službu platí spotrebiteľ.

16. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. súd priznal žalobcovi z nezaplatenej úverovej istiny poistného a poplatku za odklad mesačnej splátky, t.j. zo sumy 612,62 €, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 3.2.2016 do zaplatenia.

17. Súd zamietol žalobu aj v časti požadovaného zmluvného úroku 27,40 % ročne, ktorý uplatnil žalobca zo sumy 602,89 € od 3.2.2016 až do zaplatenia. Je preukázané, že strany si dojednali zmluvný úrok 27,40 % ako fixný do doby splatnosti úveru. Právny predchodca žalobcu však v zmysle zmluvných dojednaní pristúpil k zosplatneniu celého úveru. Vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru podľa názoru súdu žalobcovi zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia nepatrí. Súd pritom vychádza z uznesenia ÚS IV. 476/2012 z 18.9.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd SR odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania /§ R 59/1998, 4Obo 143/1998/. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. ÚS SR v citovanom ustanovení konštatuje, že by namietané rozhodnutie bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp., že by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu.

18. Podľa § 517 ods. 2 v spojení s § 121 ods. 3 OZ žalobca nemá právo požadovať od žalovaných príslušenstvo z príslušenstva (úroky z omeškania z dojednaných úrokov resp. úrokov z omeškania), nakoľko pohľadávkou v zmysle úpravy obsiahnutej v ustanovení § 121 ods. 3 OZ sa rozumie istina (plnenie z hlavného peňažného záväzku) a úprava obsiahnutá v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako úprava všeobecná vo vzťahu ku všetkým občianskoprávnym záväzkom pomenováva príslušenstvo, ktoré možno žiadať pri omeškaní s plnením peňažného dlhu (s plnením hlavného peňažného záväzku)

nie pri omeškaní s plnením príslušenstva pohľadávky. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 22. júla 2010, sp.zn. 33Cdo/2041/2008, Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník neumožňujú veriteľovi žiadať od dlžníka príslušenstvo (úrok z omeškania) pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Tým nie je dotknuté právo účastníkov dohodnúť sa, že dojednané úroky sa stanú súčasťou istiny. Žalobca nepreukázal súdu, že zmluvné úroky sa stávajú súčasťou istiny, a preto súd zamietol žalobu aj v časti úrokov z omeškania zo sumy 71,54 €.

19. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP). Žalobca mal v konaní úspech v pomere k žalovanej sume (713,16 €) v rozsahu 96 % a žalovaný v rozsahu 4 %. Miera úspechu žalobcu tak činí 92 %. O tomto nároku súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.