Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/113/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcu Mesta Košice, so sídlom v Košiciach, Trieda SNP č. 48/A proti žalovanej B. M., bytom v E., B. Č.. X, zastúpenej JUDr. Máriou Bauerovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Lidické námestie č. 3, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 6.12.2017 č.k. 29C 535/2015-137 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o žalobnom návrhu, ktorým sa žalobca domáhal určiť vlastnícke právo k parcelám E.-L. XXXX/X B. E.-L. XXXX/XX katastrálneho územia Južné mesto, obec Košice-Juh, zapísané na LV č.XXXXX.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalovaná na hore uvedenom liste vlastníctva je vedená ako výlučná vlastníčka sporných parciel E. - L. XXXX/X B. E.-L. XXXX/XX, a to na základe darovacej zmluvy zo dňa 3.8.2011, keď sporné nehnuteľnosti nadobudla darom od svojej matky B. U..

4. Ďalej súd vychádzal zo zistenia, že žalobca je v konaní aktívne legitimovaný, keďže sa domnieva, že na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia zo dňa 3.12.1956 boli v prospech Komunálnych služieb v Košiciach vyvlastnené okrem iných aj pôvodná parcela č. XXXX/X. Taktiež vychádzal z názoru, že žalovaná je v konaní pasívne legitimovaná, nakoľko jej vlastnícke právo vyplýva z LV č. XXXXX kat.územia A. Z.. Vo vzťahu k vyvlastňovaciemu rozhodnutiu zo dňa 3.12.1956 vychádzal súd z názoru, že z kompletného spisového materiálu, odboru pre výstavbu Rady MsNV v Košiciach nevyplýva, aby rozhodnutie bolo doručené všetkým účastníkom vyvlastňovacieho konania, nie je na ňom vyznačená právoplatnosť a v kompletnom spise vyvlastňovacieho konania sa nenachádzajú dôkazy preukázujúce doručenie vyvlastňovacieho rozhodnutia akémukoľvek účastníkovi vyvlastňovacieho konania. Súd konštatoval, že v čase vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia, toto sa minimálne nedoručovalo B. R., ktorá v tom čase bola mimo územia Slovenskej republiky.

5. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný. Bol toho názoru, že predmetné vyvlastňovacie rozhodnutie sa nikdy nestalo právoplatný, čo potvrdzuje skutočnosť, že na vyvlastňovacom rozhodnutí sa nenachádza doložka právoplatnosti, dokonca ani v samotnom vyvlastňovacom spise, ktorého originál mal súd k dispozícii. Ďalej bol toho názoru, že nebol vydaný výmer v zmysle § 42 VI nariadenia č. 93/1950 Zb., resp. žalobca nepreukázal existenciu výmeru a nie je to ani súčasťou vyvlastňovacieho spisu, ktorým by boli predmetné nehnuteľností odovzdané vyvlastniteľovi do dražby a vlastnícke právo, ktoré malo vyvlastňovacím rozhodnutím prejsť na vyvlastniteľa, nebolo nikdy uložené Ľudovým súdom v Košiciach do pozemkovej knihy. Mal teda za to, že z priebehu vyvlastňovacieho konania a nevykonaním úkonov, ktoré sa v zmysle vyvlastňovacieho rozhodnutia mali vykonať ihneď po právoplatnosti, dôkazy jednoznačne nasvedčujú tomu, že vyvlastňovacie rozhodnutie sa nikdy nestalo právoplatným. Podľa názoru súdu vyvlastňovacie rozhodnutie je v súčastnosti neuskutočniteľné, je daná nulita tohto správneho aktu. Vyvlastňovacie rozhodnutie teda nebolo nikdy právoplatné, o čom svedčia doterajšie dôkazy. Uvedenú skutočnosť podporuje aj fakt, že predmetné vyvlastňovacie rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, nebol vydaný výmer, resp. žalobca nepreukázal existenciu tohto výmeru, na základe ktorého by boli predmetné nehnuteľnosti odovzdané vyvlastniteľovi do držby.

6. Podľa názoru súdu neobstojí ani námietka vydržania sporných nehnuteľností, pretože podmienkou vydržania je oprávnenosť držby, dobromyseľnosť držiteľa a uplynutia zákonom stanovenej lehoty. Podľa názoru súdu na základe neúčinného vyvlastňovacieho konania a rozhodnutie nemohlo dôjsť k prechodu vlastníctva ani na organizáciu, v prospech ktorej bola nehnuteľnosť vyvlastnená a to bez ohľadu na to, či takýto nadobúdateľ bol alebo nebol dobromyseľný. V tejto súvislosti poukázal súd na názor Najvyššieho súd SR, ktorý vylúčil možnosť vydržanie vlastníckeho práva pri absencii právoplatného vyvlastňovacieho rozhodnutia a to aj právnymi nástupcami vyvlastniteľa. Z uvedených dôvodov preto súd žalobu zamietol.

7. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal plnú náhradu trov konania.

8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

9. V odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s názorom súdu v otázke posúdenia doručenia vyvlastňovacieho rozhodnutia účastníkom konania a jeho právoplatnosti a má za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Zo strany č. 3 vyvlastňovacieho rozhodnutia vyplýva, že toto sa doručovalo aj Z. C., Q.. C. N. Ť., Č..M.. XXX, pri ktorej je uvedené (T. B. R. Q.. C.). B. R. rod. C. teda vo vyvlastňovacom konaní bola zastúpená svojou sestrou Z. C. Q.. C.. Podľa zoznamu prítomných osôb sa jednania ohľadom vyvlastnenia predmetných nehnuteľností zúčastnila Z. C. ako zástupca svojej sestry B. R.. Podľa názoru žalobcu je namieste konštatovanie, že vyvlastňovacie rozhodnutie bolo B. R. riadne oznámené a vyššie uvedené skutočnosti vyvracajú záver súdu prvej inštancie o tom, že B. R. Q.. C. sa predmetné rozhodnutie nedoručovalo. Záver súdu o tom, že z dôvodu nedoručenia B. R. nie je možné považovať vyvlastnené rozhodnutie za právoplatné, nemožno považovať za správne, pretože B. R. Q.. C. nebola vlastníčkou pozemkov, ktoré sú predmetom tohto súdneho sporu. Z vyvlastňovacieho rozhodnutia vyplýva, že voči B. R. Q.. C. sa vyvlastňovali iné pozemnoknižné parcely, pričom predmetom tohto konania sú parcely KN-C č. XXXX/X B. XXXX/XX kat. územia A. Z., ktoré vznikli z pozemnoknižnej parcely XXXX/X, ktorú v čase vyvlastnenia vlastnil U. U. a A. U.. Ďalej poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dospel k záveru o neprávoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia na základe skutočnosti, že počas podania nebol preukázaný výmer podľa § 42 nariadenia vlády č. 93/1950 Zb.. Podľa jeho názoru prípadné nevydanie výmeru, ktorým malo dôjsť k odovzdaniu vyvlastňovacích nehnuteľností do držby nemá za následok zánik právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia. Ďalej poukázal na skutočnosť, že v odôvodnení rozhodnutia zostala súdom prvej inštancie nepovšimnutá existencia plnej moci, ktorou B. R. splnomocnila svoju sestru Z. C.Ú. na zastupovanie vo vyvlastňovacom konaní a taktiež súd sa nevysporiadal ani s ďalšími pre preukázanie právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia zásadným dokumentom, ktorým je zápisnica z 13.2.1959, ktorá svedčí o existencii plnej moci udelenej B. R. svojej sestre Z. C..

10. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

11. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci ak dospel k záveru o neprávoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia zo dňa 3.12.1956, ktorý následne aj správne právne posúdil ak žalobu zamietol. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

12. K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné ani za predpokladu, že by došlo k účinnému vyvlastneniu sporných nehnuteľností právnym predchodcom žalobcu, nakoľko pri určení jeho vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam je potrebné prihliadnuť na otázku dobromyseľnosti žalovanej ako nadobúdateľky sporných nehnuteľností.

13. V prejednávanej veci bolo z hľadiska skutkového stavu okrem iného zistené, že právna predchodkyňa žalovanej B. U. vydražila dňa 2.8.1991 prevádzkovú jednotku - pohostinstvo na ul. Rastislavovej č. 67 v Košiciach a to bez pozemkov za cenu 955.000,-Kčs. Následne uzatvorila dňa 10.5.1996 kúpnu zmluvu, na základe ktorej jej predávajúci odpredali časť pôvodnej parcely č. XXXX/X (ktorá bola predmetom vyvlastňovacieho rozhodnutia) ako novovytvorenú parcelu č. XXXX/X - zastavanú plochu o výmere 230 m2 na ktorej sa nachádzalo ňou vydražené pohostinstvo. Až následne žalovaná uzatvorila so svojou právnou predchodkyňou dňa 3.8.2011 darovaciu zmluvu, na základe ktorej jej právna predchodkyňa darovala sporné parcely č. XXXX/X o výmere 191 m2 a XXXX/XXXX o výmere 39 m2.

14. Na vlastníctvo nadobúdané na základe zmluvy sa vzťahuje jedna zo základných zásad súkromného práva a to zásada „nemo ad alium plus iuris transfere potest, quam ipse habet“ (nikto nemôže previesť viac práv, než má sám). Táto zásada chráni vlastnícke právo skutočného vlastníka. Jej uplatnenie znamená, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť.

15. Aj keď dôsledkom vyplývajúcim z vyššie uvedenej zásady je nemožnosť nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti od nevlastníka, nemožno vylúčiť situáciu, keď proti princípu ochrany práv pôvodného vlastníka bude pôsobiť princíp ochrany dobrej viery, nového nadobúdateľa. V súvislosti s riešením kolízie týchto princípov odvolací súd zastáva názor, že ochranu skutočného vlastníka, zaručovanou zásadou „nikto nemôže previesť viac práv, než má sám“ možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol. Dobrá viera musí byť pritom hodnotená veľmi prísne, pričom poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne okolností posudzovanej veci musí javiť ako spravodlivé. Poskytnutie tejto ochrany sa vo svojich dôsledkoch prejaví ako možnosť dobromyseľného nadobúdateľa, pokračovať v oprávnenej držbe.

16. O dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľností ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolností a povahu prípadu požadovať, nemal, prípadne nemohol mať (z hľadiska kritéria priemerného obozretného jedinca) dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu, ktorý je ako nositeľ určitého práva zapísaný v katastri nehnuteľností, takéto právo nesvedčí.

17. V prejednávanej veci zistený skutkový stav podľa názoru odvolacieho súdu umožňuje konštatovať dobrú vieru žalovanej.

18. Právna predchodkyňa žalovanej sporné nehnuteľnosti nadobudla kúpnou zmluvou zo dňa 10.5.1996 od vlastníkov zapísaných v katastri nehnuteľností a následne v roku 2011 sporné nehnuteľnosti nadobudla žalovaná na základe darovacej zmluvy. Uvedené právne úkony (kúpna zmluva, darovacia zmluva) boli robené s dôverou im druhou stranou prezentovaný stav, ktorý navyše bol potvrdený údajmi z verejnej štátom vedenej evidencie a bol aprobovaný katastrom nehnuteľností ako príslušným orgánom verejnej moci.

19. Za takejto situácie možno konštatovať, že žalovaná sporné nehnuteľností nadobudla v dobrej viere, pretože ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti nemohla mať dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu, teda jej právnej predchodkyne, ktorá ako vlastníčka sporných nehnuteľností bola zapísaná v katastri nehnuteľností, vlastnícke právo nesvedčí. Žalovanej ako nadobúdateľke vlastníckeho práva vzhľadom na to, že toto nadobudla v dobrej viere musí byť poskytnutá ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohla byť istá svojím vlastníctvom, čo by bola v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu. Keďže žalovaná bola pri nadobúdaní vlastníckeho práva dobromyseľná, že sporné parcely riadne nadobudla, za dôvodnú by preto nebolo možné považovať žalobu ani v prípade, ak by súd vychádzal z názoru, že došlo k účinnému vyvlastneniu sporných nehnuteľností, pokiaľ vlastnícke právo nadobudnuté vyvlastňovacím rozhodnutím nebolo vložené Ľudovým súdom do pozemkovej knihy.

20. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalobcom uvádzané odvolacie dôvody, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

21. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalovaná, preto jej súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

22. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).