Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

68Ek/1205/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného BBS, spol. s r.o., IČO: 17 311 918, so sídlom Rebarborová 47, 821 07 Bratislava, proti povinnému Bratislavaská správcovská spoločnosť, s.r.o., IČO: 36 860 662, so sídlom Rusovská cesta 36, 851 01 Bratislava, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., IČO: 36 860 662, so sídlom Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, konajúca konateľom JUDr. Mariánom Kurhajcom, advokátom, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Stanislavom Laiferom, so sídlom exekútorského úradu Prievozská 14/A, 821 09 Bratislava, pod sp. zn. 100EX 207/18, o vymoženie nepeňažného plnenia - uloženej povinnosti, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/1205/2018 zo dňa 17. januára 2019, takto

rozhodol:

Sudca sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/1205/2018 zo dňa 17. januára 2019 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdu dňa 3.8.2018 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie nepeňažného plnenia, uloženej povinnosti, priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Bratislava V., sp. zn. 39C/1/2018-128 zo dňa 16.5.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.5.2018 a vykonateľnosť dňa 1.6.2018 (ďalej len „exekučný titul“). Uložená povinnosť spočíva v preukázaní, ako boli povinným zaúčtované poskytnuté preddavky, spojené so správou nehnuteľností, nachádzajúcich sa v bytovom dome v Bratislave na ulici Vrakúnska č. 35-45, za obdobie rokov 2010-2013.

2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 68Ek/1205/2018 dňa 20.8.2018 súdneho exekútora JUDr. Stanislava Laifera, so sídlom exekútorského úradu Prievozská 14/A, 821 09 Bratislava. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 20.8.2018 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.

3. V priebehu konania a to dňa 10.11.2018 predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 15.10.2018, spolu s vyjadrením oprávneného zo dňa 29.10.2018.

4. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu a odôvodnil ho skutočnosťou, že povinnosť uloženú mu exekučným titulom už splnil tým, že oprávnenému dňa 21.5.2018 zaslal list, ktorý bol oprávnenému doručený dňa 24.5.2018, teda ešte pred začatím samotného exekučného konania, čím došlo k zániku vymáhaného nároku. V predmetnom liste povinný uviedol, že nebol v období 2010-2013 správcom bytového domu na ul. Vrakunská 35-45, nakoľko bytový dom prebral do správy dňa 1.12.2015 a že nemá vedomosť o tom, že by boli uhrádzané akékoľvek preddavky spojené so správou uvedených nehnuteľností z čoho logicky vyplýva, že nemá ani vedomosť o tom, akým spôsobom by mali byť takéto preddavky zaúčtované. Preddavky do fondu opráv nie sú podľa jeho názoru preddavkami spojenými so správou domu. Keďže uvedený list predstavuje splnenie súdom uloženej povinnosti, došlo jeho zaslaním oprávnenému, k zániku vymáhaného nároku. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, žiada exekúciu zastaviť.

5. Oprávnený s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasil, pričom uviedol, že ho považuje za nedôvodný a účelový, s cieľom povinného vyhnúť sa splneniu povinnosti, ktorá mu vyplýva z exekučného titulu, t.j. nepreukázania nakladania s cudzími finančnými prostriedkami. List povinného nenaplňuje jeho povinnosť tak, ako je zaviazaný rozsudkom. V liste povinný iba informuje, prečo nemôže splniť svoju povinnosť uloženú mu rozsudkom. Povinný je právnická osoba, ktorá sa pri vedení účtovníctva riadi Obchodným zákonníkom a zákonom o účtovníctve č. 431/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, ako aj s ďalšími s tým súvisiacimi predpismi. V súlade s citovanými predpismi vedie podvojné účtovníctvo. Podľa § 8 ods. 1 zákona o účtovníctve, účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľné a spôsobnom zaručujúcim trvalosť záznamov. Oprávnený poukázal v tejto súvislosti aj na ďalšie ustanovenia zákona o účtovníctve. Ďalej uviedol, že ak povinný nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie mal možnosť využiť opravné prostriedky dané mu zákonom, nevyužil a preto je viazaný rozhodnutím súdu. Podľa vyjadrení predchádzajúceho správcu bytového domu v súdnom konaní, tento odovzdal povinnému všetky účtovné doklady a ostatné písomnosti po skončení správy domu. Povinný preto nemá žiadnu prekážku na splnenie si svojej povinnosti. Ako povinný prevzal uvedenú dokumentáciu a zaarchivoval ju, je jeho vlastná zodpovednosť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, je návrh povinného na zastavenie exekúcie nedôvodný.

6. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica uznesením sp. zn. 68Ek/1205/2018 zo dňa 17.1.2019, po preskúmaní veci, návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

7. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pre exekučný súd je v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Exekučný súd prihliada len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté. Nenahrádza súd v základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti a ani mu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať. Poukázal na formálnu a materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Uviedol, že exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutí (vrátane postupu orgánu) vydaných v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom týchto rozhodnutí je exekučný súd viazaný a musí z nich vychádzať. Ani prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). K tvrdeniu povinného o tom, že listom, ktorý zaslal oprávnenému, došlo k splneniu jeho povinnosti, ktorá mu vyplývala z exekučného titulu, vyšší súdny úradník, po preskúmaní spisového materiálu, uviedol, že toto tvrdenie je nepreukázané. List zo dňa 21.5.2018, ktorý bol účelovo zaslaný oprávnenému dňa 24.5.2018 t.j. pred vyznačením právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, nepreukazuje splnenie povinnosti voči oprávnenému. Ide iba o informáciu o tom, že nemôže splniť povinnosť, nakoľko v období 2010-2013 nebol správcom bytového domu na ul. Vrakunská 35-45 Bratislava a správu prevzal až 1.12.2015. Na základe uvedeného súd dospel vyšší súdny úradník k záveru, že exekúcia v celom rozsahu začala oprávnene. Keďže povinný neuviedol súdu žiadne relevantné dôkazy a skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, vyšší súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ust. § 611 ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

8. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo právnemu zástupcovi povinného doručené dňa 22.1.2019, podal povinný prostredníctvom právneho zástupcu, dňa 6.2.2019, teda v zákonom stanovenej lehote sťažnosť.

9. V podanej sťažnosti povinný vytkol súdu, že sa nezaoberal jeho právnou argumentáciou, že ustanovenie, ktoré uviedol vo výroku svojho rozhodnutia, Exekučný poriadok ani nepozná a že napadnuté rozhodnutie vyšší súdny úradník, riadne neodôvodnil. Trval na tom, že povinnosť, ktorá mu bola uložená exekučným titulom si riadne splnil listom zo dňa 21.5.2018. Túto skutočnosť považuje za preukázanú. Ďalej opätovne poukazoval na to, že preddavky, nie sú podľa § 10 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov, spojené so správou nehnuteľností konkrétneho vlastníka, tieto správca ani nezaúčováva a uvedený zákon ich nepozná. Správca nie je povinný sledovať úhradu preddavkov spojených so správou nehnuteľností toho, ktorého vlastníka, konkrétneho bytu. Napokon poukázal aj na to, že on oprávnenému poskytol možnosť preukázať vlastníkovi zaúčtovanie preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, avšak oprávnený túto možnosť nevyužil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie prejednanie a rozhodnutie.

10. Súd dňa 27.3.2019 zaslal sťažnosť povinného na vyjadrenie oprávnenému, ktorý sa k nej vyjadril podaním doručeným súdu dňa 15.4.2019. Oprávnený k sťažnosti povinného uviedol, že napadnuté rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka považuje za správne, na podanom návrhu na vykonanie exekúcie trvá. Povinný nepreukázal splnenie povinnosti z exekučného titulu a ani nie je daný žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie. Obsah listu, na ktorý sa povinný odvoláva ako na splnenie súdom uloženej povinnosti, oprávnený nepovažuje za splnenie rozsudku.

11. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

12. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

13. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

14. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

15. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

16. Po preskúmaní veci sa sudca stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a dospel k záveru, že sťažnosť povinného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.

17. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 15. odôvodnenia, sudca nad rámec uvedeného k argumentácii povinného v podanej sťažnosti uvádza, že tvrdenia povinného o tom, že sa vyšší súdny úradník vôbec nezaoberal jeho právnou argumentáciou o splnení povinnosti, že svoje rozhodnutie neodôvodnil a že vo výroku uviedol ustanovenie § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ktoré Exekučný poriadok nepozná, súd neakceptoval.

18. V zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

19. Vzhľadom na uvedené, citované ustanovenie Exekučného poriadku, sudca konštatuje, že vyšší súdny úradník pri zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie, aplikoval správne ustanovenie zákona. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a vysporiadanie sa s právnou argumentáciou povinného o ním tvrdenom splnení povinnosti uloženej mu exekučným titulom, vyšší súdny úradník sa touto otázkou zaoberal v bode 19. odôvodnenia svojho rozhodnutia. Sudca jeho odôvodnenie považuje za dostatočne jasné, určité a zrozumiteľné. Nad rámec záverov uvedených v odôvodnení rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, sudca konštatuje, že nemožno prisvedčiť obrane povinného, ktorý v návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj v podanej sťažnosti, uvádza také skutkové tvrdenia, ktoré vychádzajú z právnych skutočností a právnych úkonov, ktoré boli dané (existovali) už pred vydaním exekučného titulu. Na namietanie a posúdenie povinným tvrdených skutočností (ako napríklad, že nebol v danom čase správcom domu, že mu takéto preddavky uhradené neboli a podobne), bol priestor práve v konaní, v ktorom súd rozhodoval o vydaní exekučného titulu. Ak povinný nesúhlasil s vydaným rozsudkom súdu prvej inštancie, mal možnosť voči nemu podať odvolanie, v konaní o ktorom by boli jeho tvrdenia opätovne preskúmané odvolacím súdom. Povinný sa však nevyjadril ani v konaní pred súdom prvej inštancie, ani nepodal odvolanie. Rozsudok súdu prvej inštancie tak nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. 20. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na to, že právny poriadok Slovenskej republiky vychádza zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt", ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011).

21. Sudca ďalej zdôrazňuje, že exekučný súd nie je ďalšou odvolacou inštanciou. Exekučný súd, ako už bolo uvedené v rozhodnutí vyššieho súdneho úradníka, nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu povinnému v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Ochranu hmotnoprávnych vzťahov subjektov práva je potrebné rozlišovať a aj poskytovať v závislosti od procesnoprávneho štádia konania, v ktorom sa vzťah subjektov práva nachádza, t.j. či ide o tzv. základné konanie, v ktorom nadobúda pôvodné ohrozené alebo porušené subjektívne právo príslušnú procesnú ochranu a to v podobe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, alebo ide o konanie vykonávacie - exekučné, ktorého zmysel spočíva v uskutočnení núteného výkonu subjektívneho práva z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré povinná strana nesplnila dobrovoľne, ktorú exekučný súd poskytuje zabezpečením efektívneho vymáhania uplatneného judikovaného nároku oprávneného a súčasne zabezpečením primeranej ochrany základných práv povinného. Ochrana práv a právom chránených záujmov vo vykonávacom konaní, však už nie je spojená s opätovným hmotnoprávnym skúmaním porušeného subjektívneho práva, ktorého skúmanie a posudzovanie už bolo predmetom ochrany práv subjektov v základnom súdnom konaní. Podstatou exekučného konania je nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia a s tým spojená ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov exekučného konania. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu.

22. Pokiaľ ide o samotné povinným tvrdené „splnenie si povinnosti“: „preukázať ako boli povinným zaúčtované poskytnuté preddavky, spojené so správou nehnuteľností, nachádzajúcich sa v bytovom dome v Bratislave na ulici Vrakúnska č. 35-45, za obdobie rokov 2010-2013“, súd je toho názoru, že vyšší súdny úradník dospel k správnemu právnemu záveru, že list zo dňa 21.5.2018, na ktorý sa odvoláva povinný, nemožno považovať za splnenie povinnosti uloženej povinnému exekučným titulom. Pokiaľ povinný dôsledne rozlišuje medzi preddavkami do fondu prevádzky, údržby a opráv a platbami súvisiacimi so správou jednotlivých bytov, potom je potrebné zdôrazniť, že význam slova „preukázať“, je potrebné v prípade súdom uloženej povinnosti chápať vo význame „preukázateľne niečo dokázať“. Rovnako je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že preukazovať sa má „zaúčtovanie“ platieb poskytnutých vlastníkmi bytov povinnému. Preto, po preskúmaní obsahu predmetného listu označeného ako: „Vec: Splnenie si povinnosti podľa Rozsudku OS Bratislava V. Sp. zn. 39C/1/2018“, zo dňa 21.5.2018, sudca konštatuje, že uvedený list nijako nepreukazuje (iba tvrdí), skutočnosti v ňom uvedené. Preukázať zaúčtovanie poskytnutých platieb v období rokov 2010 - 2013, je možné považovať za splnené iba preukázaním účtovných záznamov za roky 2010 - 2013, z ktorých bude zrejmé, či povinný nejaké platby v rámci správy bytového domu, alebo iné platby, prevzal alebo neprevzal, v ktorom období, v akej výške, od koho, resp. aké platby a účtovné záznamy prevzal od predchádzajúceho správcu bytového domu. Vzhľadom na uvedené sudca konštatuje, že povinným tvrdený dôvod zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, t.j. zánik vymáhanej povinnosti jej splnením, považoval za nepreukázaný.

23. Teda, vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v podanej sťažnosti žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, sudca podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.

24. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.