Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17CoP-18-2019.pdf
PDF · 92.22 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/18/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, vo veci obmedzenia spôsobilosti na právne úkony posudzovanej Z. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. Z. XXX, XXX XX D. Z., zastúpenej procesnou opatrovníčkou Z. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX C. C., na návrh navrhovateľky A. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. Z. XXX, XXX XX D. Z., o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 37Ps/19/2017-152 z 24. 01. 2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony Z. Z. (osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná) s odôvodnením, že výsluchom posudzovanej Z. Z., lekárskymi správami o jej zdravotnom stave ani znaleckým dokazovaním nariadeným v tomto konaní nebola zistená u posudzovanej Z. Z. duševná porucha, ktorá nie je len prechodná, brániaca Z. Z. robiť právne úkony. Z. Z. pri výsluchu na pojednávaní bola orientovaná miestom aj časom, pochopila cieľ a účel výsluchu, vedela uviesť dôvod účasti na pojednávaní a potvrdila, že má kvôli rodinnému majetku nezhody s navrhovateľkou - svojou dcérou, z tohto dôvodu sa musela odsťahovať zo spoločného bydliska v D. Z. k druhej dcére procesnej opatrovníčke Z. S. do jej bytu v C. C.. Uviedla, že ako 81 ročná má zdravotné problémy, kvôli ktorým sa lieči u rôznych lekárov. Navrhovateľka ju už 2x poslala na psychiatriu, aby ju uznali za neschopnú. Neželá si, aby ju opatrovala navrhovateľka, ktorej nedôveruje. Napriek tomu, že znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria odporučil obmedziť spôsobilosť na právne úkony posudzovanej na zložitejšie právne úkony majetkovo-právneho charakteru a nakladanie s finančnými prostriedkami presahujúce výšku jej mesačného dôchodku, návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony Z. Z. nevyhovel s dôrazom na zásadu, že v prípadoch rozhodovania v konaní o spôsobilosti na právne úkony vystupuje do popredia otázka zachovania dôstojnosti každého ľudského života, vrátane slobody a rozhodovania, preto je možné v zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky pristúpiť k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony fyzickej osoby iba v extrémnych prípadoch. Okrem znaleckého dokazovania musia pri rozhodovaní súdy vychádzať aj z výsluchu dotknutej osoby, zároveň sa musia zaoberať pôsobením jeho rozmanitých, sociálnych a právnych vzťahov a ani samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá je nielen prechodná, na zbavenie spôsobilosti na právne úkony nestačí. 1.1 S odkazom na ustanovenie § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „C. m. p.“) rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Výrok o tom, že trovy dôkazov platí štát je odôvodnený ustanovením § 251 C. m. p.
2. V lehote na podanie odvolania doručila navrhovateľka Okresnému súdu Banská Bystrica písomné podanie označené ako odvolanie k č. k. 37Ps/19/2017-152, IČS: 6117232389, v ktorom zopakovala a rozviedla spory medzi ňou, matkou Z. Z. a sestrou Z. S.. V odvolaní obviňovala matku Z. Z., aj sestru Z. S. z agresívneho a nevhodného správania sa voči jej rodine, z poškodzovania majetku navrhovateľky a krádeží. Tvrdila, že je druhý rok práceneschopná vďaka tomu, že jej matka Z. Z. a sestra zničili druhé koleno. Pochopila, že matku Z. Z. súd za nesvojprávnu neuznal (uviedla, že: „nešlo mi o to“) a podanie odvolania odôvodňovala tým, že nezhody medzi ňou, posudzovanou a jej procesnou opatrovníčkou spôsobujú vážne ujmy na jej zdraví, nechávajú hlboké rany v duši a obmedzujú jej slobodu v dome aj mimo neho.
3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
4. Krajský súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní navrhovateľky podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) po posúdení podania navrhovateľky v zmysle § 124 ods. 1 C. s. p. podľa jeho obsahu vyhodnotil, že vady podania navrhovateľky (chýbajúce náležitosti podľa § 363 C. s. p.) nie sú takého rozsahu, že by bránili vecnému prejednaniu odvolania a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. z dôvodu, že skutočný stav veci zistil súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov správne a v dostatočnom rozsahu a nebolo potrebné doplniť ani zopakovať dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie, dospel k názoru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdiť ako vecne správny.
5. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Súd prvej inštancie sa v dôvodoch svojho rozhodnutia vyporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami účastníkov v konaní, z tohto dôvodu sa odvolací súd obmedzí len na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie za účelom zdôraznenia správnosti napadnutého rozhodnutia a vyporiada sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní navrhovateľky.
7. Za podstatné tvrdenia uvedené v odvolaní navrhovateľky je možné považovať len dĺžku, druh a charakter sporov v rodine navrhovateľky, jej matky a sestry, ktoré vznikali kvôli nevysporiadanému rodinnému majetku. Navrhovateľka nevytýka súdu prvej inštancie s poukazom na niektorý z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 C. s. p. nesprávne rozhodnutie vo veci. Zdôrazňovanie nezhôd v rodine a ich vplyvu na zdravotný a osobný stav navrhovateľky a jej rodiny je možné subsumovať pod odvolací dôvod podľa § 62 ods. 1 C. m. p. (odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci), keď sa navrhovateľka domnieva, že tvrdené vzájomné, slovné a fyzické útoky medzi ňou, posudzovanou Z. Z. a sestrou procesnou opatrovníčkou posudzovanej postačia na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony matky Z. Z.. Z prednesov navrhovateľky nie je možné dospieť k záveru, aký vplyv by malo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony posudzovanej na telesné a duševné zdravie navrhovateľky a v čom vidí navrhovateľka dôvody na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony posudzovanej, aký záujem osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná týmto návrhom sleduje.
8. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že dôvodom na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony fyzickej osoby môžu byť len dôvody vymedzené v § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda existencia duševnej poruchy, ktorá nie je len prechodná, nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov, či jedov, pre ktoré je fyzická osoba schopná robiť len niektoré právne úkony. V rozhodnutí z 21. 10. 1963 sp. zn. 5Cz/67/1963 uverejnenom v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod publikačným číslom 6/1964 najvyšší súd uviedol, že v konaní o pozbavenie a obmedzenie spôsobilosti na právne úkony musí súd skúmať duševný stav osoby, ktorej sa konanie týka, t. j. či je táto osoba skutočne postihnutá duševnou poruchou a či táto porucha dosahuje intenzitu predpokladanú zákonom pre pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Ďalším predpokladom pre pozbavenie spôsobilosti na právne úkony (aj obmedzenie) je zistenie, či takto zaťažená osoba je alebo nie je z tohto dôvodu schopná obstarávať si sama svoje záležitosti. Pri riešení tejto otázky musí súd vychádzať zo skutkových zistení vyvodených z posudku znalca - lekára v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 313/2012 z 28. novembra 2012 pri interpretácii a aplikácii ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka (pozbavovanie/obmedzovanie spôsobilosti na právne úkony) sa nemožno obmedziť iba na text zákonného predpisu, ale vždy je potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer, ktorým je predovšetkým rešpektovanie ľudskej dôstojnosti. V medziach ústavného významu práv človeka sa pri zbavovaní/ obmedzovaní spôsobilosti na právne úkony primárne sleduje záujem samotného (dotknutého) človeka a až následne záujem verejný, či tretích osôb. Zbavenie človeka spôsobilosti na právne úkony (jeho právna smrť) je prostriedkom ultima ratio (t. j. možno k nemu pristúpiť až vtedy, ak sa všetky menej represívne prostriedky či iba ich obmedzenia nedajú použiť, resp. sa stanú neúčinnými. Úplné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony neprichádza do úvahy ani vtedy, ak postihnutá osoba čiastočne (v istých nie zanedbateľných sférach života) disponuje takouto spôsobilosťou. Túto dispozibilitu je povinný skúmať súd ex offo, teda aj vtedy, ak účastník konania to nenavrhne. Inak povedané v prípade, ak by duševná porucha celkom nevylučovala schopnosť uskutočňovať akékoľvek právne úkony, je namieste iba ich obmedzenie, a nie pozbavenie.
9. Z citovaných rozhodnutí najvyšších súdnych autorít je možné vyvodiť, že rozhodnutím o pozbavení/ obmedzení spôsobilosti na právne úkony je potrebné vždy sledovať záujem osoby, o spôsobilosť ktorej ide a až následne záujem verejný, či tretích osôb. Navrhovateľka neuviedla, aký záujem svojej matky podaním návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony tejto osoby sleduje. Navrhovateľka neodôvodňovala návrh tým, že by matka v dôsledku svojej choroby nebola schopná sa postarať o svoje záležitosti a že by vlastnými úkonmi poškodzovala svoj osobný alebo majetkový záujem. Z celého textu návrhu, jeho doplnku aj prednesov navrhovateľky pred súdom, či z odvolania je možné vyvodiť len vlastný záujem navrhovateľky na rozhodnutí o obmedzení spôsobilosti na právne úkony Z. Z., ktorej by sa rozhodnutím súdu o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony zabránilo slobodne disponovať so svojím majetkom spôsobom, ktorý navrhovateľka neschvaľuje z dôvodu, že pre ňu nie sú výhodné. Súd prvej inštancie správne nevzal do úvahy vyjadrenie znalca, že posudzovaná Z. Z. by mala byť obmedzená aspoň pri právnych úkonoch spojených s nakladaním s nehnuteľnosťami alebo finančnými prostriedkami presahujúcimi výšku jej mesačného dôchodku, keď tento záver znalca nebol žiadnym spôsobom medicínsky odôvodnený. V konaní nebolo preukázané, že by procesná opatrovníčka posudzovanej - sestra navrhovateľky skutočne ovplyvňovala matku v úkonoch pri nakladaní s majetkom spôsobom poškodzujúcim záujem posudzovanej a že by právne úkony uskutočnené osobou, o spôsobilosti ktorej sa koná nevyjadrovali jej vôľu. Z. Z. pred lekárom, znalcom aj súdom vyjadrila dostatočne jasne a zrozumiteľne svoj názor na vec a presvedčila súd prvej inštancie aj odvolací súd o tom, že netrpí žiadnou duševnou poruchou, pre ktorú by nebola schopná robiť všetky alebo len niektoré právne úkony. Zhodne so súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že zákonné podmienky vymedzené v § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony Z. Z. naplnené neboli, preto bolo potrebné zamietnuť návrh navrhovateľky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony tejto osoby.
10. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách účastníkov a trovách dôkazov je v súlade so zákonom. V konaniach prejednávaných podľa Civilného mimosporového poriadku nemá žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V konaniach o spôsobilosti na právne úkony je osobitné ustanovenie § 251 o trovách dôkazu, ktoré platí štát a trovách účastníkov pri zjavne bezdôvodnom návrhu na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony, pri podaní ktorého je navrhovateľ povinný nahradiť ujmu, ktorá vznikla osobe, o ktorej spôsobilosti sa konalo jej zástupcovi alebo štátu vzniknuté trovy. Bez vykonania ďalších dôkazov znaleckým dokazovaním a výsluchom posudzovanej nebolo možné dospieť k názoru, že návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony Z. Z. je zjavne bezdôvodný. Súd prvej inštancie preto správne neaplikoval ustanovenie § 251 ods. 2 C. m. p. a neuložil navrhovateľke povinnosť nahradiť trovy štátu posudzovanej a jej opatrovníkovi. O trovách odvolacieho konania vychádzajúc z rovnakých úvah rozhodol aj odvolací súd podľa § 52 C. m. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).
Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).
Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).