Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/141/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Oľgy Kováčovej, v právnej veci žalobcu: PV K., s.r.o., C. 8, Q., IČO: 36 553 492, zastúpeného JUDr. Martinom Kanásom, advokátom, Školská 3, Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 28. 06. 2018 proti rozhodnutiu žalovaného č. 100855517/2018 zo dňa 02. 05. 2018, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Na základe oznámenia správcu dane zo dňa 15. 11. 2016 sa u žalobcu začala dňa 20. 12. 2016 daňová kontrola dane z príjmov právnickej osoby za rok 2014, dane z pridanej hodnoty za január až december 2014 a dane z motorových vozidiel za rok 2014.

2. Dňa 20. 04. 2017 správca dane vyzval žalobcu okrem iného i na predloženie dôkazov preukazujúcich opodstatnenie zahrnutia do daňových výdavkov výdavky (náklady) v sume 68.972,- eur za drevené debnenie, podvaly, hranoly na základe faktúr od dodávateľa O. I., s.r.o., a to faktúr OF 2014/18 v sume 29.246,40 eur, OF 2014/43 v sume 12.432,- eur, OF 2014/42 v sume 26.592,- eur, OF 2014/58 v sume 10.272,- eur a OF 2014/65 v sume 4.224,- eur. Žalobca podal vyjadrenie zo dňa 05. 05. 2017 a predložil:

- svoju objednávku č. 2014-1 zo dňa 20. 01. 2014 adresovanú spoločnosti O. I., s.r.o. na výrobu dreveného debnenia, podvalov a hranolov v celkovej cene 24.372,- eur bez dane z pridanej hodnoty v termíne do 02. 05. 2014 s miestom plnenia Hontianska Vrbica a Želiezovce. Taktiež predložil 7 dodacích listov, a to č. 2014/1 zo dňa 02. 05. 2014, č. 2014/1a zo dňa 30. 01. 2014, č. 2014/1b zo dňa 05. 02. 2014, č. 2014/1c zo dňa 21. 02. 2014, č. 2014/1d zo dňa 21. 03. 2014, č. 2014/1e zo dňa 17. 04. 2014 a č. 2014/1f zo dňa 02. 05. 2014, vystavené dodávateľom (O. I., s.r.o.) pre odberateľa (žalobca),

- svoju objednávku č. 2014-2 zo dňa 12. 05. 2014 adresovanú spoločnosti O. I., s.r.o. na výrobu dreveného debnenia, podvalov a hranolov v celkovej cene 10.360,- eur bez dane z pridanej hodnoty v termíne do 28. 07. 2014 s miestom plnenia Hontianska Vrbica a Želiezovce. Taktiež predložil 4 dodacie listy, a to č. 2014/2 zo dňa 28. 07. 2014, č. 2014/2a zo dňa 22. 05. 2014, č. 2014/2b zo dňa 11. 06. 2014, č. 2014/2c zo dňa 28. 07. 2014, vystavené dodávateľom (O. I., s.r.o.) pre odberateľa (žalobca),

- svoju objednávku č. 2014-3 zo dňa 11. 06. 2014 adresovanú spoločnosti O. I., s.r.o. na výrobu dreveného debnenia, podvalov a hranolov v celkovej cene 22.160,- eur bez dane z pridanej hodnoty v termíne do 28. 07. 2014 s miestom plnenia Hontianska Vrbica a Želiezovce. Taktiež predložil 7 dodacích listov, a to č. 2014/3 zo dňa 28. 07. 2014, č. 2014/3a o dňa 11. 07. 2014, č. 2014/3b zo dňa 15. 07. 2014,

č. 2014/3c zo dňa 18. 07. 2014, č. 2014/3d zo dňa 21. 07. 2014, č. 2014/3e zo dňa 21. 07. 2014 a č. 2014/3f zo dňa 28. 07. 2014, vystavené dodávateľom (O. I., s.r.o.) pre odberateľa (žalobca),

- svoju objednávku č. 2014-4 zo dňa 11. 08. 2014 adresovanú spoločnosti O. I., s.r.o. na výrobu dreveného debnenia, podvalov a hranolov v celkovej cene 8.560,- eur bez dane z pridanej hodnoty v termíne do 28. 08. 2014 s miestom plnenia Hontianska Vrbica a Želiezovce. Taktiež predložil tri dodacie listy, a to č. 2014/4 zo dňa 28. 08. 2014, č. 2014/4a zo dňa 12. 08. 2014 a č. 2014/4b zo dňa 28. 08. 2014, vystavené dodávateľom (O. I., s.r.o.) pre odberateľa (žalobca),

- svoju objednávku č. 2014-5 zo dňa 16. 09. 2014 adresovanú spoločnosti O. I., s.r.o. na výrobu dreveného debnenia, podvalov a hranolov v celkovej cene 3.520,- eur bez dane z pridanej hodnoty v termíne do 30. 09. 2014 s miestom plnenia Hontianska Vrbica a Želiezovce. Taktiež predložil tri dodacie listy, a to č. 2014/5 zo dňa 30. 09. 2014, č. 2014/5a zo dňa 18. 09. 2014 a č. 2014/5b zo dňa 30. 09. 2014, vystavené dodávateľom (O. I., s.r.o.) pre odberateľa (žalobca).

3. Správca dane zaslal výzvu zo dňa 17. 05. 2017 spoločnosti O. I., s.r.o. na predloženie účtovných a daňových dokladov preukazujúcich výrobu a predaj dreveného debnenia, podvalov, hranolov potrebných na expedíciu výrobkov na základe tam uvedených faktúr pre odberateľa PV K., s.r.o.. I. O. I., s.r.o. reagovala v podaní zo dňa 19. 06. 2017. V spise sa nachádza i objednávka č. 1/2014 zo dňa 07. 01. 2014 (ktorú prevzal zástupca spoločnosti I., s.r.o. a na základe ktorej si spoločnosť O. I., s.r.o. objednala celkove 115 m3 smrekového reziva, a to 40 m3 s hrúbkou 55 mm, 40 m3 s hrúbkou 25 mm a 35 m3 s hrúbkou 29 mm s termínom dodania: priebežne podľa telefonických objednávok, s miestom dodania: sklad Horný Pial č. 131 a v cene 450,- eur za 1 m3) a faktúra č. 2 014 046 zo dňa 30. 07. 2014 od dodávateľa I., s.r.o., ktorou tento dodávateľ fakturoval odberateľovi, t.j. spoločnosti O. I., s.r.o. dodávku tovaru: rezivo smrek v hrúbke 55 mm, 25 mm a 29 mm v celkovej cene 60.018,30 eur. Správcovi dane spoločnosť O. I., s.r.o. predložila (okrem iného) i faktúru vystavenú dodávateľom: I. T., pod č. 9/2014 zo dňa 31. 10. 2014 pre odberateľa (O. I., s.r.o.) s označením dodávky: vykonané stolárske práce v cene 4.500,- eur, faktúru vystavenú dodávateľom: I. T., pod č. 10/2014 zo dňa 30. 11. 2014 pre odberateľa (O. I., s.r.o.) s označením dodávky: vykonané stolárske práce v cene 4.100,- eur, faktúru vystavenú dodávateľom: I. T., pod č. XX/XXXX zo dňa 15. 12. 2014 pre odberateľa (O. I., s.r.o.) s označením dodávky: vykonané stolárske práce v cene 2.900,- eur, faktúry č. OF 2014/18, č. OF 2014/42, OF 2014/43, OF 2014/58, OF 2014/65, spolu s objednávkami a dodacími listami, príjmové pokladničné doklady zo dňa 14. 11. 2014, 14. 12. 2014 a 19. 12. 2014 vystavené T. I. ohľadne prijatia hotovosti od spoločnosti O. I., s.r.o. (v sume 4.500,- eur dňa 14. 11. 2014, v sume 4.100,- eur dňa 14. 12. 2014 a v sume 2.900,- eur dňa 19. 12. 2014).

4. Daňový úrad Bratislava (na základe dožiadania zo dňa 21. 06. 2017) v podaní zo dňa 08. 08. 2017 správcovi dane oznámil, že zásielka adresovaná spoločnosti E., spol. s r.o. (právny nástupca zaniknutej spoločnosti I., s.r.o., ktorá bola zrušená bez likvidácie ku dňu 21. 08. 2014 a zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou E., spol. s r.o. od 27. 08. 2014) ako i konateľovi tejto spoločnosti na adresu do Francúzskej republiky sa vrátila späť s poznámkou „adresát na udanej adrese neznámy“, a preto nebolo možné preveriť požadované skutočnosti.

5. Správca dane dňa 10. 10. 2017 spísal zápisnicu o výsluchu svedka T. I., ktorý potvrdil vykonanie prác pre spoločnosť O. I., s.r.o. podľa faktúr č. 9/2014, 10/2014 a 12/2014 a to v priestoroch odberateľa v Hornom Piali, pričom sa jednalo rezanie a hobľovanie.

6. Správca dane predvolal ako svedka S. D. (ktorý bol konateľom spoločnosti I., s.r.o. v júli 2014, teda v čase, keď táto mala dodať drevnú hmotu spoločnosti O. I., s.r.o. a zároveň posledným konateľom spoločnosti pred jej zlúčením so spoločnosťou E., spol. s r.o.), pričom zásielka sa vrátila späť s tým, že adresát je na udanej adrese neznámy.

7. Dňa 16. 10. 2017 bol ako svedok vypočutý N. I. (konateľ spoločnosti O. I., s.r.o.), ktorý potvrdil uskutočnenie obchodných transakcií medzi spoločnosťou O. I., s.r.o. ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom okrem podľa faktúr č. OF 2014/18, OF 2014/42, OF 2014/43, OF 2014/58 a OF 2014/65 s tým, že práce boli vykonané v Hornom Piali a prepravu dreveného debnenia, podvalov, hranolov k odberateľovi zabezpečoval odberateľ (žalobca) vo vlastnej réžii. Prepravu smrekového reziva do Horného Pialu zabezpečoval dodávateľ reziva, t.j. spoločnosť I., s.r.o.. T. I. pre nehe vykonal stolárske práce v podobe pílenia a hobľovania reziva na požadovanú mieru.

8. Správca dane predvolal na pojednávanie i bývalého konateľa (S. F.) spoločnosti I., s.r.o., ktorý bol konateľom do 08. 07. 2014. Tento sa však nedostavil a v podaní zo dňa 06. 11. 2017 oznámil správcovi dane, že požadované doklady sa u neho nenachádzajú, spoločnosť bola zrušená bez likvidácie zlúčením a doklady odovzdal právnemu nástupcovi.

9. Dňa 29. 11. 2017 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bolo oboznámenie žalobcu so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly, pričom správca dane zrekapituloval priebeh daňovej kontroly. Prítomný konateľ žalobcu bol podrobne oboznámený s výsledkami vykonaného dokazovania, okrem iného i ohľadne dane z príjmov právnickej osoby za rok 2014, vrátane dokazovania, ktoré sa týkalo deklarovaných dodávok od dodávateľa O. I., s.r.o. v roku 2014. Správca dane vykonané dokazovanie vyhodnotil so záverom, že dodanie tovaru žalobcovi od spoločnosti O. I., s.r.o. nebolo preukázané relevantným spôsobom, preto žalobcovi neboli uznané výdavky (náklady) na nákup predmetného tovaru spolu v sume 68.972,- eur, ktoré nie sú daňovým výdavkom v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, ale sa jedná o výdavky (náklady) v zmysle ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. Konateľ žalobcu uviedol, že nesúhlasí so skutočnosťami zistenými správcom dane v priebehu daňovej kontroly.

10. Správca dane dňa 29. 11. 2017 spísal protokol, v ktorom zhrnul výsledky daňovej kontroly a popísal dôkazy vykonané v jej priebehu. K zdaňovaciemu obdobiu roku 2014 na účely dane z príjmov právnickej osoby uviedol, že žalobca v daňovom priznaní vykázal základ dane v sume 50.159,54 eur, keď do nákladov za rok 2014 zaúčtoval na účet č. 50101 - Spotreba materiálu, nákup tovaru (drevené podvaly, debnenie, hranoly) na základe faktúr č. OF 2014/18, OF 2014/42, OF 2014/43, OF 2014/58 a OF 2014/68 vystavených spoločnosťou O. I., s.r.o. a to celkove v sume 68.972,- eur napriek tomu, že vynaloženie týchto výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov dostatočne nepreukázal. Protokol bol doručený zástupcovi žalobcu dňa 01. 12. 2017 spolu s výzvou zo dňa 30. 11. 2017 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Žalobca sa žiadnym spôsobom k zisteniam uvedeným v protokole nevyjadril.

11. Následne správca dane vydal dňa 04. 01. 2018 rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2014 v sume 15.173,84 eur. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie zo dňa 01. 02. 2018, v ktorom uviedol dôvody svojho nesúhlasu s predmetným rozhodnutím. K podanému odvolaniu predložil čestné prehlásenia svojich zamestnancov bez uvedenia dátumu vystavenia, prehlásenia svojich odberateľov bez uvedenia dátumu vystavenia, resp. z decembra 2017, ilustračnú fotodokumentáciu, medzinárodné nákladné listy vystavené v mesiacoch február 2014, apríl 2014, jún 2014 až december 2014, január a február 2015, na ktorých je uvedené miesto nakladania Želiezovce, resp. Hontianska Vrbica a ďalšie listiny.

12. V predloženom spise sa nachádzajú i faktúry vystavené dodávateľom (O. I., s.r.o.) pre odberateľa (žalobca) pod č. OF 2014/18 zo dňa 02. 05. 2014, ktorou dodávateľ fakturoval odberateľovi „drevo + bedne na balenie, atď“ v sume 29.246,40 eur, č. OF 2014/42 zo dňa 08. 07. 2014, ktorou dodávateľ fakturoval odberateľovi „drevo + bedne na balenie, atď“ v sume 26.592,- eur, č. OF 2014/43 zo dňa 28. 07. 2014, ktorou dodávateľ fakturoval odberateľovi „drevo + bedne na balenie viď dodací list“ v sume 12.432,- eur, č. OF 2014/58 zo dňa 28. 08. 2014, ktorou dodávateľ fakturoval odberateľovi „drevo + bedne na balenie viď dodací list“ v sume 10.272,- eur, č. OF 2014/65 zo dňa 30. 09. 2014, ktorou dodávateľ fakturoval odberateľovi „drevo + bedne na balenie viď dodací list“ v sume 4.224,- eur.

13. V daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2014 žalobca uviedol výsledok hospodárenie pred zdanením v sume 38.330,47 eura, výdavky (náklady), ktoré nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 zákona, alebo ktoré boli vynaložené v rozpore s § 19 zákona vo výške 10.811,67 eura, základ dane vo výške 50.159,54 eura, daň na účely určenia výšky preddavkov na daň vo výške 11.035,09 eura.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

14. O podanom odvolaní žalobcu zo dňa 01. 02. 2018 rozhodol žalovaný ako odvolací orgán podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov tak, že rozhodnutím zo dňa 02. 05. 2018 (žalobou napadnuté rozhodnutie) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 100032451/2018 zo dňa 04. 01. 2018. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca si zaúčtoval do daňových nákladov na účet 50101 - Spotreba materiálu, nákup tovaru (drevené podvaly, debnenie, hranoly) na základe faktúr č. OF 2014/18, OF 2014/42, OF 2014/43, OF 2014/58 a OF 2014/68 vystavených spoločnosťou O. I., s.r.o. a to celkove v sume 68.972,- eur napriek tomu, že vynaloženie týchto výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov dostatočne nepreukázal. Ďalej popísal skutkový stav zistený a vyhodnotený správcom dane tak, ako je tento uvedený v I. časti tohto rozsudku (body 2 až 13). V ďalšej časti svojho rozhodnutia žalovaný reagoval na jednotlivé námietky žalobcu uvedené v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane a tieto považoval za irelevantné. Konštatoval, že správca dane viedol dokazovanie v súlade so zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď nespochybňuje skutočnosť, že daňový subjekt (žalobca) si svojho obchodného partnera preveril právne dostupnými prostriedkami, tiež nespochybňuje, že žalobca sa venuje výrobe výrobkov na zákazku, ktoré majú špecifické rozmery, tiež nespochybňuje špecifickú individuálnu formu zabezpečenia tovaru pri jeho preprave. Pri daňovej kontrole však nevykonaným dokazovaním preukázané, že spoločnosť O. I. s.r.o. nadobudla tovar, ktorý použila na výrobu obalových materiálov od spoločnosti I., s.r.o. uvedenej v predložených dokladoch ako dodávateľ drevného materiálu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí tiež konštatoval, že nespochybňuje ani skutočnosť, že žalobca potrebuje na expedíciu tovaru použiť na balenie a prepravu množstvo drevených hranolov, podvalov a debnenia, avšak preverovaním výroby a dodania drevených hranolov, podvalov a debnenia nebolo spoločnosťou I., s.r.o. ako dodávateľom drevného materiálu preukázané, že smrekové drevo (z ktorého mali byť predmetné komodity vyrobené) bolo spoločnosti O. I. s.r.o. dodané. K ďalším námietkam žalobcu sa nevyjadril, nakoľko tieto sa týkali dane z pridanej hodnoty.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

15. V podanej žalobe zo dňa 28. 06. 2018 žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 02. 05. 2018 ako i rozhodnutie správu dane zo dňa 04. 01. 2018. Konštatoval, že žalovaný všetky jeho námietky vznesené v priebehu konania neakceptoval, nevysvetlil a neodstránil pochybnosti o nezákonnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutí, ktoré boli výsledkom postupu nemajúceho oporu v daňových predpisoch.

16. V časti žaloby (IV. skutkové a právne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia) žalobca uviedol, že správca dane svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že spochybňuje faktúry dodávateľov dodávateľa žalobcu, t.j. spoločnosti O. I., s.r.o. U správcu dane teda vznikli pochybnosti výlučne z dôvodu preverovania účtovnej evidencie dodávateľov spoločnosti O. I., s.r.o., na ktorú skutočnosť žalobca ako daňový subjekt nemá vplyv a nemôže ani predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení. Žalobca citoval ust. § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako i ust. 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, z ktorých nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno žalobcu a nemôže z týchto skutočností znášať ani dôkaznú núdzu, a to i s poukazom na rozsudok Súdneho dvora v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen Ltd), C-355/03 (Fulcrum Elektronics Ltd, C-484/03 (Bond House Systems Ltd) s tým, že každá transakcia musí byť posudzovaná sama osebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami. Za dodávateľov spoločnosti O. I., s.r.o. nemôže žalobca niesť žiadnu zodpovednosť a ani výpovede svedkov T. I. a N. I. (ktorí nevedeli uviesť, resp. si nevedeli spomenúť na niektoré skutočnosti) nemôžu byť kľúčovým dôkazom, o ktorý daňové orgány opreli svoje rozhodnutia. Správca dane sa nevysporiadal s otázkou a nevykonal dokazovanie, či spoločnosť O. I., s.r.o. aj skutočne odviedla a zaplatila DPH z faktúr, ktoré boli správcom dane vyhodnotené ako faktúry, na základe ktorých nevznikla daňová povinnosť. V prípade, ak si táto spoločnosť splnila svoju daňovú povinnosť, predmetné faktúry zaúčtovala a odviedla daň, rozhodnutie správcu dane voči žalobcovi nie je zákonné, nakoľko nemohlo dôjsť k zneužitiu práva. Skutočnosť, či si spoločnosť O. I., s.r.o. splnila svoje daňové povinnosti, je však správcovi dane známa z jeho činnosti a nie je potrebné ju dokazovať. Správcovi dane boli poskytnuté všetky účtovné doklady týkajúce sa dodania tovaru a jeho úhrad a výpoveďami svedkov bolo potvrdené dodanie tovaru v prospech spoločnosti žalobcu. Dokazovanie vykonané u dodávateľov

spoločnosti O. I., s.r.o. i v prípade jeho nepreukázania, nie je možné dávať na ťarchu žalobcu, nakoľko žalobca nemal nikdy žiadny právny vzťah s týmito spoločnosťami. Žalobca obchodoval so spoločnosťou O. SAQ., s.r.o., ktorá mu uvedený fakturovaný tovar reálne dodala a tento bol použitý pri preprave tovaru, ktorý žalobca reálne dodal svojim odberateľom. Dodaný tovar teda žalobca reálne použil pre svoje podnikateľské účely.

17. V ďalšej časti žaloby (V. prijaté závery z vykonaného dokazovania) žalobca zopakoval, že v priebehu daňovej kontroly predložil správcovi dane k faktúram vystaveným spoločnosťou O. I., s.r.o. všetky doklady, ktoré mohol mať k dispozícií a poskytol všetky relevantné informácie, pričom správca dane mal k dispozícii i jeho účtovníctvo. Zo strany daňových orgánov prišlo k porušeniu ust. § 46 ods. 5 daňového poriadku, nakoľko z ich záverov je zrejmé, že pri svojom rozhodovaní nadobudli „kvalifikované“ pochybnosti, a napriek tomu žalobca nebol dodatočne vyzvaný k odstráneniu týchto pochybností (k doplneniu neúplných údajov, vysvetleniu nejasností alebo k riadnemu preukázaniu pravdivosti jeho údajov). Ide pritom o povinnosť správcu dane a nie iba o jeho možnosť alebo oprávnenie, čo potvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5Sžf/43/2012. Záver daňových orgánov uvedený v napadnutých rozhodnutiach, teda záver o tom, že dodávateľ žalobcu nepreukázal dodanie služieb je arbitrárny, nesprávny a bez opory vo vykonanom dokazovaní. Dodanie tovaru bolo preukázané viacerými dôkazmi a žalobca vyčerpal všetky reálne možnosti, aby preukázal dodanie tovaru a pokiaľ mal správca dane napriek tomu pochybnosti, tak mal žalobcu vyzvať na odstránenie týchto pochybností s poučením, akými inými dôkaznými prostriedkami možno dodanie služieb od dodávateľa preukázať. Žalobca bol toho názoru, že uniesol svoje dôkazné bremeno a daňové orgány prišli k záverom, ktoré sú arbitrárne a nepreskúmateľné (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5Sžf/61/2011).

18. V ďalšej časti žaloby (VI. rozsah dôkazného bremena daňového subjektu) žalobca uviedol, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je neohraničené a ani absolútne (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3Sžf/1/2011 a sp. zn. 3Sžf/1/2010, z ktorých niektoré časti žalobca v žalobe citoval). V predmetnej veci vyčerpal všetky možnosti predloženia dôkazov a keďže nemal zo strany správcu dane konkrétne sformulované pochybnosti a požiadavky na predloženie iných dôkazov, svoje dôkazné bremeno uniesol. Závery uvedené v napadnutom rozhodnutí boli prijaté z podstatnej časti z dôvodu nepreukázania dodania tovaru obchodným partnerom žalobcu, teda iným daňovým subjektom.

19. V závere žaloby (XII. Záver a petit) žalobca uviedol, že splnil všetko, čo vyžaduje platná právna úprava na preukázanie daňového výdavku v zmysle jeho zákonnej definície, a teda vyčerpal svoje vlastné dôkazné bremeno. Rozhodnutie daňových orgánov vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pričom zistenie skutkového stavu bolo nedostatočné na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu.

20. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 02. 05. 2018 ako i rozhodnutie správcu dane zo dňa 04. 01. 2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

21. Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie zo dňa 20. 11. 2018, pričom podrobne popísal priebeh daňovej kontroly a námietky žalobcu v podanej žalobe, ku ktorým sa vyjadril. K časti III. Žaloby uviedol, že pri posudzovaní odvolania žalobcu postupoval v súlade so znením zákona o dani z príjmov a daňového poriadku. K časti IV. žaloby uviedol, že k uvedeným námietkam nepovažuje za potrebné vyjadriť sa, nakoľko predmetom žalobou napadnutého rozhodnutia bola daň z príjmov právnickej osoby a nie daň z pridanej hodnoty, ktorej sa venoval v tejto časti žaloby žalobca. Opísal priebeh daňovej kontroly a zistenia správcu dane ohľadne dodania drevených hranolov, podvalov a debnenia spoločnosťou O. I. s.r.o. žalobcovi ako i záver správcu dane, že dodávateľom drevného materiálu - spoločnosťou I., s.r.o. nebolo dodanie smrekového dreva na výrobu drevených hranolov, podvalov a debnenia spoločnosti O. I. s.r.o. preukázané. K časti V. žaloby uviedol, že vykonávanie zákazkovej výroby a potrebu zabezpečenia obalového materiálu, vyrobeného špeciálne na jednotlivé druhy výrobkov, nespochybňuje. Nebolo však preukázané, odkiaľ nadobudol dodávateľ žalobcu drevný materiál na výrobu drevených hranolov, podvalov a debnenia. Žalobca bol v priebehu daňovej kontroly informovaný o zisteniach správcu dane, k výsledkom daňovej kontroly sa v priebehu ústneho pojednávania vyjadroval. Mal tiež možnosť navrhnúť predloženie ďalších dôkazov, ktorými by bola realizácia obchodu v zmysle účtovných dokladov

preukázaná. Správca dane sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými zistenými skutočnosťami. Konštatoval, že pre preukázanie dodania tovaru musí toto preukázať nielen žalobca ako odberateľ, ale aj jeho dodávateľ, resp. subdodávateľ, a to predložením relevantných, správcom dane overiteľných dôkazov.

Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol, aby správny súd podanú žalobu zamietol ako nedôvodne podanú.

V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

22. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 02. 05. 2018 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, bez nariadenia pojednávania (nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 1 SSP na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol, pričom rozsudok verejne vyhlásil dňa 22. 05. 2019 v zmysle ust. § 137 ods. 4 SSP.

23. Podľa § 2 písm. i/, j/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2014 (teda v kontrolovanom zdaňovacom období), na účely tohto zákona sa rozumie i/ daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak, j/ základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 17 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona, pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia. Podľa § 17 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona, výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa a/ zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške.

24. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6, 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 08. 2018, teda i v čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)

b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 46 ods. 5 vyššie citovaného zákona, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Podľa § 74 ods. 2, 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

25. Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v ustanovení § 19 stanovuje, čo možno považovať za daňový výdavok, keď v zmysle § 21 ods. 1 predmetného zákona, daňovým výdavkom nie sú výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

26. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o určení rozdielu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014 v sume 15.173,84 eur a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci dodržali základné zásady daňového konania a vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru o dôvodnosti vyrubenia rozdielu dane z príjmov právnickej osoby, ktorý vznikol tým, že správca dane neuznal žalobcovi zaúčtovanie sumy nákladov do daňových výdavkov (nákladov) na účet 50101 - Spotreba materiálu.

27. Medzi účastníkmi konania bolo spornou otázkou, či výdavky žalobcu, ktoré boli žalobcovi vyfakturované spoločnosťou O. I. s.r.o. za nákup dreveného debnenia, hranolov a podvalov titulom faktúr č. OF 2014/18, OF 2014/42, OF 2014/43, OF 2014/58 a OF 2014/65 celkove v sume 68.972,- eur, sú odrazom reálneho plnenia, a teda či sú, alebo nie sú daňovými výdavkami žalobcu, pričom správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že správca dane a žalovaný sa ustanoveniami zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov dôsledne riadili. Podľa správneho súdu nárok daňovníka (žalobcu) na uznanie uplatnených výdavkov viaže zákon na splnenie podmienky, že musí ísť o výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka a zároveň musí ísť o výdavok dostatočne preukázaný. Bezpodmienečné splnenie týchto podmienok zakladá nárok daňovníka (žalobcu) na uznanie uplatnených výdavkov. Zákonodarca požaduje, aby daňovník preukázal existenciu podmienok, ktoré sú pre uplatnenie tohto nároku zákonom stanovené. Pokiaľ si daňovník uplatňuje nárok na uznanie uplatnených výdavkov (na základe dodávateľskej faktúry), ktoré vynaložil na úhradu tovarov a služieb, musí byť schopný preukázať nielen vecnú súvislosť úhrady za tovary a služby s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov, ale tiež to, že tento tovar bol reálne dodaný a služby boli reálne uskutočnené, a to práve osobou (dodávateľom) uvedenou na faktúre. Samotné faktúry

a doklady o ich úhrade sú síce formálnou podmienkou uznania daňových výdavkov, nie sú však postačujúcou podmienkou pre priznanie daňových výdavkov, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté a rovnako je technicky možné previesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet, t.j. predstierať zaplatenie vystavených faktúr bezhotovostným prevodom na účet dodávateľa. Je teda zrejmé, že splnenie formálnej stránky na uplatnenie daňového výdavku, vyjadrené predloženými dokladmi, je síce jednou z podmienok, aby boli na základe týchto dokladov uznané daňové výdavky, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia. Jednoducho povedané, ak daňové doklady (faktúry a doklady o úhrade) neodrážajú reálne plnenie, nemôžu byť uznané ako daňové výdavky, nakoľko ide o fiktívne výdavky.

28. Žalobca v podanej žalobe poukazoval na to, že splnil všetky podmienky stanovené zákonom na uplatnenie daňového výdavku z faktúr od spoločnosti O. I. s.r.o. pri dodaní dreveného debnenia, hranolov a podvalov. Taktiež namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pričom zistenie skutkového stavu bolo nedostatočné na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu. Tvrdil, že predložil všetku účtovnú dokumentáciu, ktorú bolo možné v zmysle zákona od neho požadovať a splnil si teda svoju dôkaznú povinnosť.

29. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že správca dane za účelom zistenia oprávnenosti zaúčtovania sumy nákladov za nákup dreveného debnenia, hranolov a podvalov žalobcom od spoločnosti O. SAQ. s.r.o. vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním listinných dokladov od žalobcu (výzvou zo dňa 20. 04. 2017) a jeho bezprostredného dodávateľa, t.j. spoločnosti O. I., s.r.o. (výzvou zo dňa 17. 05. 2017 a výsluchom jej konateľa N. I.), ďalej vypočul svedka T. I. (ktorý mal vykonať práce pre spoločnosť O. I., s.r.o.) a preveril i spoločnosť I., s.r.o. (ktorá mala dodať drevnú hmotu - rezivo spoločnosti O. I., s.r.o.).

30. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane faktúry č. OF 2014/18 zo dňa 02. 05. 2014, ktorou spoločnosť O. I. s.r.o. (ďalej len „dodávateľ“) fakturoval odberateľovi „drevo + bedne na balenie, atď“ v sume 29.246,40 eur, č. OF 2014/42 zo dňa 08. 07. 2014, ktorou dodávateľ fakturoval odberateľovi „drevo + bedne na balenie, atď“ v sume 26.592,- eur, č. OF 2014/43 zo dňa 28. 07. 2014, ktorou dodávateľ fakturoval odberateľovi „drevo + bedne na balenie viď dodací list“ v sume 12.432,- eur, č. OF 2014/58 zo dňa 28. 08. 2014, ktorou dodávateľ fakturoval odberateľovi „drevo + bedne na balenie viď dodací list“ v sume 10.272,- eur, č. OF 2014/65 zo dňa 30. 09. 2014, ktorou dodávateľ fakturoval odberateľovi „drevo + bedne na balenie viď dodací list“ v sume 4.224,- eur. Žalobca a spoločnosť O. I., s.r.o. predložili v priebehu daňovej kontroly k týmto faktúram dodacie listy, objednávky, ako i objednávku vystavenú spoločnosťou O. I. s.r.o. dodávateľovi - spoločnosti I., s.r.o. a faktúru a tiež faktúry č. 9/2014, 10/2014 a 12/2014 vystavené T. I. spoločnosti O. I. s.r.o. za stolárske práce spolu s príjmovými pokladničnými dokladmi.

31. V súvislosti so zaúčtovaním sumy 68.792,- eur titulom nákladov na nákup tovaru (drevené debnenie, hranoly a podvaly) správca dane preveroval dodanie tohto tovaru u dodávateľa - spoločnosti O. I. s.r.o.. Uvedený dodávateľ realizáciu dodania tovaru potvrdil a preukázal faktúrami a dodacími listami vystavenými pre žalobcu, objednávkou a faktúrou vystavenou spoločnosťou I., s.r.o., ktorou spoločnosť O. I. s.r.o. preukazovala nákup tovaru - smrekového dreva, z ktorého bol tovar pre žalobcu vyrobený. O preverenie tejto dodávky tovaru - smrekového dreva spoločnosťou I., s.r.o. (ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou E. spol. s r.o. dňom 27. 08. 2014 a táto sa stala jej právnym nástupcom) pre spoločnosť O. I., s.r.o. správca dane požiadal Daňový úrad Bratislava. Podľa jeho oznámenia zo dňa 08. 08. 2017 sa však zásielka adresovaná spoločnosti E., spol. s r.o. ako i konateľovi tejto spoločnosti na adresu do Francúzskej republiky vrátila späť s poznámkou „adresát na udanej adrese neznámy“, a preto nebolo možné preveriť požadované skutočnosti. Správca dane z obchodného registra zistil, že spoločnosť E., spol. s r.o., ktorej konateľom je od 04. 10. 2011 osoba s adresou pobytu vo Francúzskej republike je právnym nástupcom v dôsledku zlúčenia veľkého množstva ďalších spoločností (podľa tvrdia daňových orgánov viac ako 100 spoločností, čo je zrejmé aj z výpisu obchodného registra spoločnosti). Správca dane vykonávajúci u žalobcu daňovú kontrolu sa pokúsil preveriť predmetnú dodávku smrekového dreva od spoločnosti I., s.r.o. i u bývalého konateľa tejto spoločnosti (S. F. - konateľ do 08. 07. 2014), ktorý v podaní zo dňa 06. 11. 2017 oznámil správcovi dane, že požadované doklady sa

u neho nenachádzajú a odovzdal ich právnemu nástupcovi. Taktiež nebolo možné vypočuť ani S. D., ktorý bol konateľom spoločnosti I., s.r.o. od 08. 07. 2014 do 26. 08. 2014 (teda i v čase, kedy mala táto spoločnosť dodať smrekové rezivo spoločnosti O. I., s.r.o.), pretože zásielka s predvolaním sa vrátila správcovi dane späť s tým, že adresát je na udanej adrese neznámy. V priebehu daňovej kontroly bol vypočutý konateľ spoločnosti O. I., s.r.o. N. I., ktorý potvrdil, že spoločnosť nakúpila smrekové rezivo (fošne, dosky) od dodávateľa I., s.r.o., jeho prepravu zabezpečoval dodávateľ a cena prepravy bola v cene reziva, ktoré bolo vyložené v Hornom Piali č. 131, nevedel však, s kým jednal za dodávateľa.

32. Z takto vykonaného dokazovania týkajúceho sa dodávky smrekového reziva spoločnosti O. I., s.r.o. potom správca dane vyvodil podľa názoru súdu správny záver o tom, že nakoľko dodávka predmetného smrekového dreva spoločnosti O. I. s.r.o. nebola preukázaná, nemožno považovať za preukázané ani dodanie dreveného debnenia, hranolov a podvalov (ktoré mali byť vyrobené zo smrekového dreva dodaného spoločnosťou I., s.r.o.) spoločnosťou O. I. s.r.o. žalobcovi a teda sumu nákladov na nákup tohto materiálu nemožno uplatniť ako daňové výdavky (náklady) na účely dane z príjmov právnických osôb.

33. S takto vykonanými dôkazmi správca dane podrobne oboznámil konateľa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 29. 11. 2017, pričom celkom jednoznačne konštatoval, že vynaloženie týchto výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov žalobca dostatočne nepreukázal.

34. S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i súd toho názoru, že žalobca nepreukázal vynaloženie výdavkov za dodanie tovaru od spoločnosti O. I. s.r.o. v súlade s ust. § 2 písm. i) a za použitia § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z., a preto nemohli byť tieto výdavky uznané za oprávnené náklady (výdavky). Aj podľa správneho súdu nárok daňovníka na uznanie uplatnených výdavkov viaže zákon na splnenie podmienky, že musí ísť o výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka a zároveň musí ísť o výdavok dostatočne preukázaný. Iba bezpodmienečné splnenie týchto dvoch podmienok zakladá nárok daňovníka na uznanie uplatnených výdavkov. Ak daňovník kumulatívne tieto dve zákonné podmienky nesplní (čo v danom prípade splnené zo strany žalobcu nebolo), je správca dane a žalovaný oprávnený tieto daňové výdavky neuznať.

35. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd dospel k záveru, že správca dane konal v súčinnosti so žalobcom a pri výkone daňovej kontroly sa nedopustil takého procesného pochybenia, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného, resp. správcu dane zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe namietal porušenie ust. § 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, súd konštatuje, že predmetné zákonné ustanovenie nestanovuje pre realizáciu tejto povinnosti správcu dane žiadnu formu, a preto je súd toho názoru, že správca dane postupoval v súlade s vyššie uvedeným zákonným ustanovením, keď o svojich pochybnostiach dostatočne jasne a zrozumiteľne žalobcu informoval, pričom mu oznámil, že dodanie tovaru (debnenia, podvalov, hranolov) nebolo preukázané nijakým relevantným dôkazom, čo je zachytené aj v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 29. 11. 2017. Žalobca mal možnosť sa k týmto pochybnostiam vyjadriť, čo taktiež vyplýva z tejto zápisnice a vyjadril sa tak, že so zisteniami správcu dane nesúhlasí. Správca dane však nepostupoval úplne v súlade s ust. § 46 ods. 5 vyššie citovaného zákona, v zmysle ktorého „... oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal“. Správny súd však posudzoval uvedené pochybenie správcu dane v nadväznosti na jeho postup v rámci daňovej kontroly (keď žalobcu výzvou zo dňa 20. 04. 2017 vyzval na predloženie dôkazov preukazujúcich opodstatnenie zahrnutia do daňových výdavkov výdavky (náklady) v sume 68.972,- eur za drevené debnenie, podvaly, hranoly na základe faktúr od dodávateľa O. I., s.r.o., a to faktúr OF 2014/18 v sume 29.246,40 eur, OF 2014/43 v sume 12.432,- eur, OF 2014/42 v sume 26.592,- eur, OF 2014/58 v sume 10.272,- eur a OF 2014/65 v sume 4.224,- eur) a na jeho ďalší postup v rámci vyrubovacieho konania. Správca dane žalobcu výzvou zo dňa 30. 11. 2017 vyzval, aby sa v určenej lehote vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole. Toto svoje právo žalobca nevyužil a žiadnym spôsobom sa k protokolu nevyjadril, ani nepredložil žiadne dôkazy. Až k podanému odvolaniu proti rozhodnutiu správcu dane predložil fotodokumentáciu, prehlásenia, medzinárodné nákladné listy a ďalšie listiny, s ktorými sa žalovaný vo svojom rozhodnutí náležite vysporiadal a ktoré neboli spôsobilé spochybniť závery správcu dane

a zvrátiť výsledky doterajšieho priebehu konania, čo znamená, že i naďalej sú dôvodné pochybnosti správcu dane o správnosti zahrnutia vyššie uvedených výdavkov do daňových výdavkov. S poukazom na uvedené správny súd nepristúpil k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia. Dôvodom k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť a zákonnosť rozhodnutia. Aj judikatúra Najvyššieho súdu SR zastáva taký názor, že rozhodnutie správneho orgánu sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (R 122/2003). Okrem uvedeného pochybenia, správca dane i žalovaný postupoval v súlade s § 44 až § 47 daňového poriadku a dokazovanie vo veci viedol podľa § 24 ods. 2, 3, 4 daňového poriadku.

36. Dôkazná povinnosť daňového subjektu je v ust. § 24 ods. 1 daňového poriadku definovaná oveľa širšie, než len predložením účtovných dokladov, z ktorých by mala vo faktúre deklarovaná činnosť vyplývať. Daňový subjekt musí preukázať, že deklarovaná činnosť - v danom prípade dodanie tovaru sa aj reálne uskutočnila - prebehla a že bola dodaná deklarovanými dodávateľmi uvedenými na faktúrach, resp. tvrdenými dodávateľmi.

37. Správny súd je toho názoru, že pokiaľ si žalobca účtoval výdavky pri deklarovanej dodávke tovaru

- dreveného debnenia, hranolov a podvalov ako výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov od vyššie označeného dodávateľa O. I. s.r.o. v roku 2014, bol povinný preukázať skutočnú realizáciu dodávky tohto tovaru uvedenou spoločnosťou. Tieto okolnosti musí preukazovať žalobca a musí teda preukázať dôvodnosť tohto zaúčtovania a reálnosť deklarovanej dodávky tovaru zo strany dodávateľa. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobcom predložené doklady a správcom dane vykonané dôkazy vykonanie deklarovanej dodávky tovaru deklarovaným dodávateľom O. I. s.r.o. pre žalobcu nepreukazujú.

38. Súd je toho názoru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu a nemožno hovoriť o jeho svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia daňového nákladu podľa ust. § 2 písm. i) zák. č. 575/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou.

39. Námietku žalobcu v podanej žalobe (týkajúca sa zaťaženia dôkazným bremenom) správny súd nepovažuje za dôvodnú, práve s poukazom na obsah predloženého administratívneho spisu, v ktorom sa nachádzajú žalobcom predložené listinné doklady, z ktorých ale nemožno vyvodiť záver o reálnom dodaní tovaru žalobcovi zo strany deklarovaného dodávateľa. Bolo právom a povinnosťou správcu dane preveriť hodnovernosť žalobcom predložených dokladov a za tým účelom vykonať v potrebnom rozsahu dokazovanie, vrátane dokazovania vo vzťahu k iným subjektom (spoločnosť I., s.r.o., ktorá mala dodať smrekové rezivo a T. I., ktorý mal z tohto reziva vyhotoviť debnenie). O výsledkoch vykonaného dokazovania, vrátane zistení týkajúcich sa uvedených subjektov bol žalobca správcom dane podrobne oboznámený a mal možnosť sa k nim vyjadriť, čo žalobca i využil a vyjadril sa tak, že s nimi nesúhlasí. Dôkazné bremeno teda bolo jednoznačne na strane žalobcu, pričom v tejto súvislosti žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. 03. 2011 v konaní pod sp. zn. 3 Sžf 1/2011. Tu je však potrebné zdôrazniť, že žalobca bol priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia (dodávka tovaru) ako odberateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na

preukázanie oprávnenosti uplatnenia daňového výdavku. V predmetnej veci teda dôkazná povinnosť neprešla na správcu dane, nakoľko táto je v daňovom konaní primárne na strane žalobcu, ktorý má povinnosť svoje tvrdenie o deklarovanej obchodnej transakcii i náležite preukázať. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 269/2014-13 zo dňa 04. 06. 2014, v ktorom konštatoval, že dôkazné bremeno pri dokazovaní v daňovom konaní vo väčšej miere spočíva na daňovom subjekte. Správca dane preukazuje najmä existenciu skutočností rozhodujúcich pre určenie výšky dane, daňový subjekt preukazuje pravdivosť údajov uvedených v daňovom priznaní a iných podaní, dokladov a výpovedí ovplyvňujúcich priebeh daňového konania. V danom prípade bol žalobca priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia ako odberateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie zaúčtovaných výdavkov. V predmetnej veci teda dôkazná povinnosť neprešla na správcu dane, nakoľko táto je v daňovom konaní primárne na strane žalobcu, ktorý má povinnosť svoje tvrdenie o deklarovanej obchodnej transakcii i náležite preukázať, čo bolo žalobcovi v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správcom dane v súlade so zákonom i umožnené, keď bol preukázateľne vyzývaný (výzvou zo dňa 20. 04. 2017), aby predložil dôkazy na preukázanie splnenia zákonom stanovených podmienok uplatnenia daňového výdavku podľa ust. § 2 písm. i) zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

40. Daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou, čo znamená, že bolo povinnosťou žalobcu označiť a predložiť dôkazy preukazujúce dôvodnosť jeho postupu pri podaní daňového priznania. V súvislosti so žalobcom predloženými fotografiami s vyobrazením rôzneho materiálu, dreva a neidentifikovateľných priestorov, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise, je správny súd toho názoru, že tieto materiály nemôžu byť relevantným dôkazným prostriedkom a týmto spôsobom nie je možné za danej dôkaznej situácie preukázať reálne dodanie a nadobudnutie tovaru.

41. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe poukazoval na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (napr. rozsudok C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics, C-484/03 Bond House a ďalšie) a rozsudky Najvyššieho súdu SR (napr. v konaní pod sp. zn. 3 Sžf 1/2010, 3 Sžf 1/2011), súd je toho názoru, že žalobca si nesprávne vysvetľuje závery týchto rozsudkov na jeho obchodnú transakciu s deklarovaným dodávateľom a naviac, ani neuviedol, v ktorých bodoch by bolo možné závery týchto rozsudkov aplikovať na jeho obchodný prípad podľa predložených faktúr a v kontrolovanom zdaniteľnom období. Uvedená judikatúra rieši nárok daňového subjektu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, pričom žalobou napadnuté rozhodnutie sa vzťahuje na daň z príjmov fyzickej osoby, nie dane z pridanej hodnoty (keď i samotný žalobca v podanej žalobe v tejto časti odkazoval na ustanovenia zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty).

42. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 04. 01. 2018 vyrubil rozdiel dane z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2014 v sume 15.173,84 eura, keď neuznal žalobcovi výdavky (náklady) na nákup tovaru (drevené debnenie, hranoly a podvaly) celkove vo výške 68.972,- eur (a to z faktúr č. OF 2014/18, OF 2014/42, OF 2014/43, OF 2014/58 a OF 2014/65 vystavených dodávateľom O. I. s.r.o.). Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 04. 01. 2018 potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.

43. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje materiálny podklad. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený. Popri predložení účtovných dokladov osvedčujúcich úhradu ceny tovaru tvrdenými dodávateľmi má zásadný význam reálne preukázanie dodávky tovaru tvrdenými dodávateľmi. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.

44. Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd námietky žalobcu v podanej žalobe, týkajúce sa nedostatočného zistenia skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia, nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre jeho nezrozumiteľnosť, považoval za nedôvodné, keď dospel k záveru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci.

45. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby a bez zistenia vád odôvodňujúcich postup podľa ust. § 195 SSP, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

46. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

47. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.