Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/31/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu P. P. N., s.r.o., so sídlom Y. 4, XXX XX G., F.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátom Mgr. Henrich Schindler, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému Z. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. Y. XX, XXX XX J. Y., o zaplatenie 780,- Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. 2Csp/25/2018-31 zo dňa 04. septembra 2018, takto jednohlasne

rozhodol:

I. M e n í rozsudok vo výroku I. tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 590,- Eur s 5% ročným úrokom z omeškania · zo sumy 900,- Eur za obdobie od 07.07.2017 do 26.01.2018, · zo sumy 780,- Eur za obdobie od 27.01.2018 do 26.02.2018, · zo sumy 760,- Eur za obdobie od 27.02.2018 do 28.03.2018, · zo sumy 740,- Eur za obdobie od 29.03.2018 do 26.04.2018, · zo sumy 720,- Eur za obdobie od 27.04.2018 do 22.05.2018, · zo sumy 700,- Eur za obdobie od 23.05.2018 do 19.07.2018, · zo sumy 680,- Eur za obdobie od 20.07.2018 do 14.08.2018, · zo sumy 660,- Eur za obdobie od 15.08.2018 do 15.09.2018, · zo sumy 610,- Eur za obdobie od 16.09.2018 do 15.10.2018, · zo sumy 590,- Eur za obdobie od 16.10.2018 do zaplatenia,

a to v splátkach vo výške 30,- Eur mesačne splatných vždy do 20. dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok a žalobu v časti o zaplatenie 190,- Eur s prísl. z a m i e t a.

II. M e n í rozsudok vo výroku II. tak, že stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

III. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 780, eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 900 eur od 7.7.2017 do 26.1.2018, s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 780 eur od 27.1.2018 do zaplatenia a to všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že ich výšku určí súd samostatným uznesením po právoplatnosti veci samej.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 1 ods. 3 písm. l), § 24 ods. 1, § 9 ods. 1, 2 písm. j), k), l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzavretia zmluvy, § 52 ods. 1, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 251, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že strany sporu uzavreli prostredníctvom internetovej diaľkovej komunikácie Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úver a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb. Strany sporu dňa 15.06.2017 uzavreli zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXX- XXXXXX podľa zákona č. 129/2010 Z. z., zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a Občianskeho zákonníka. Žalobca poskytol žalovanému krátkodobý, bezúčelový, bezúročný úver vo výške 900,- Eur prevodom z účtu v jeho banke na bankový účet žalovaného. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver s príslušenstvom vo výške 913,39 Eur s termínom konečnej splatnosti úveru dňa 06.07.2017. Podľa žalobcom predloženého výpisu z účtu, dňa 15.06.2017 previedol finančné prostriedky vo výške 900,- Eur na účet určený žalovaným. Žalobca tvrdil, že žalovaný z poskytnutých finančných prostriedkov vrátil sumu 120,- Eur a poslednú úhradu zrealizoval dňa 26.01.2018, čo žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil. Žalobca si dohodnutú odplatu v sume 13,39 Eur v tomto konaní neuplatnil.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobcom je dôvodný. Je nepochybné, že titulom úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovanému sumu 900,- Eur, pričom žalovaný sa zaviazal splatiť sumu 913,39 Eur. Žalovaný aj napriek splatnosti úveru dňa 06.07.2017 poskytnutý úver doposiaľ nevrátil, splatil len sumu 120,- Eur, pričom poslednú úhradu zrealizoval dňa 26.01.2018, preto súd zaviazal žalovaného k úhrade žalovanej sumy, t.j. sumy 780,- Eur, a to rozdielu medzi skutočne poskytnutou sumou žalovanému a sumou, ktorú žalovaný splatil. Žalobca žiadal priznať aj úroky z omeškania. Z úverovej zmluvy je zrejmé, že žalovaný sa zaviazal splácať do 06.07.2017, teda nasledujúcim dňom 07.07.2017 bol v omeškaní. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi úroky z omeškania tak, ako si ich uplatnil.

5. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca mal plný úspech v konaní, preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré mu nahradí neúspešná strana sporu - žalovaný. Výšku trov konania určí súd samostatným uznesením po právoplatnosti veci samej.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, pričom napadol len výšku uvedenej sumy 780,- Eur, nakoľko táto sa podľa jeho vyjadrenia nezakladá na pravde, pretože uvedený dlh sa snaží splácať v mesačných splátkach a od tej doby už splatil sumu vo výške 190,- Eur, čo dokazujú aj výpisy z účtu, ktoré prikladá ako prílohu. Ďalej uviedol, že nakoľko mu jeho finančná situácia nedovoľuje splatiť celý dlh naraz, telefonicky sa dohodol dňa 22.10.2018 s pracovníčkou žalobcu p. Z., že zvýši svoje mesačné splátky od 30,- do 50,- Eur mesačne podľa svojich možností, s čím súhlasila. Navrhol, aby bola opätovne preskúmaná dlžná suma, nakoľko sa nezhoduje s tou, ktorú aktuálne dlhuje, a aby sa vzala do úvahy aj jeho snaha splatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach čím by sa situácia vyriešila oveľa skôr ako súdnou cestou.

7. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalovaný namieta nesprávne zistenie skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.).

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

12. K námietke nesprávnych skutkových zistení odvolací súd poznamenáva, že význam dokazovania spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, s to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že táto odvolacia námietka je dôvodná.

13. Podľa čl. 3 ods. 1 C.s.p., každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

14. Podľa čl. 3 ods. 2 C.s.p., výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1.

15. Podľa § 296 C.s.p., spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

16. Podľa § 378 ods. 1 C.s.p., na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd nemal v predmetnej veci pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Rámcová zmluva a Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavreté medzi žalobcom a žalovaným sú štandardnými formulárovými spotrebiteľskými zmluvami, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru túto charakteristiku spĺňa. Vzhľadom na to, že predmetná zmluva bola s dobou splatnosti nepresahujúcou tri mesiace, súd prvej inštancie správne uviedol, že v zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. sa na predmetný prípad síce budú vzťahovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ale v obmedzenom režime.

18. Žalovaný podaným odvolaním napadol len výšku rozsudkom uvedenej sumy (780,- Eur) z dôvodu, že z poskytnutej sumy uhradil žalobcovi ďalších 190,- Eur. Uvedené tvrdenie žalovaný preukázal aj predložením výpisov z bankového účtu (č.l. 37 - 44). Z takto predložených dôkazov odvolací súd zistil, že úhrady vo výškach 20,- Eur, resp. 50,- Eur boli poukázané z bankového účtu, ktorý patrí žalovanému na bankový účet žalobcu, pričom variabilný symbol uvedených platieb bol zhodný s referenčným číslom uvedeným v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzatvorenej medzi sporovými stranami (č.l. 5). Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný poukázal na účet žalobcu spolu ešte sumu vo výške 190,- Eur, teda z poskytnutého úveru vo výške 900,- Eur, vrátil žalobcovi sumu 310,- Eur (120,- Eur + 190,- Eur), tzn. že žalobcovi nie je dlžný sumu 780,- Eur (ako tvrdil žalobca v podanej žalobe), ale sumu 590,- Eur.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené sa bolo potrebné zaoberať aj otázkou, či v predmetnom prípade možno dôkazy predložené žalovaným až v priebehu odvolacieho konania akceptovať a prihliadať na ne, alebo na uvedené dôkazy neprihliadať vzhľadom na to, že žalovanému bola žaloba v priebehu konania na súde prvej inštancie zaslaná na vyjadrenie, avšak po prevzatí výzvy na vyjadrenie, ktorej súčasťou bola aj žaloba, sa k nej žalovaný v stanovenej lehote nevyjadril.

20. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na spotrebiteľský charakter predmetného sporu a na postavenie žalovaného, ktorý je spotrebiteľom, teda ako už bolo uvedené vyššie je potrebné na predmetný prípad prednostne aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. V zmysle vyššie cit. ust. § 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 296 C.s.p., a čl. 3 C.s.p. možno konštatovať, že v prípade spotrebiteľa, ako strany so slabším postavením, táto môže predkladať alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Vzhľadom na to, že v predmetnom prípade žalovaný predložil dôkazy pred vydaním rozhodnutia odvolacím súdom vo veci samej (už v samotnom podanom odvolaní) a uvedenými dôkazmi preukázal pravdivosť svojich tvrdení, odvolací súd prihliadol na uvedené skutočnosti v odvolacom konaní, čo je podľa názoru odvolacieho súdu s ohľadom na zachovanie princípu spravodlivosti účelné. V tejto súvislosti je tiež potrebné zdôrazniť, že podané odvolanie bolo žalobcovi zasielané na vyjadrenie, avšak v stanovenej lehote žalobca nezaslal žiadne vyjadrenie, teda tým, že nereagoval na tvrdenia žalovaného ohľadom výšky zaplateného úveru, s uvedeným tvrdením súhlasil.

21. Vzhľadom na to, že žalovaný predloženými výpismi z účtu preukázal vrátenie ďalších 190,- Eur na poskytnutý úver, bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa vrátenia sumy 780,- Eur žalobcovi zmeniť a žalobu v časti o zaplatenie 190,- Eur s prísl. zamietnuť.

22. Odvolací súd zároveň povolil žalovanému splatiť dlžnú sumu v splátkach vo výške 30,- Eur mesačne splatných vždy do 20. dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok z dôvodu, že žalovaný v podanom odvolaní tvrdil, že jeho finančná situácia mu nedovoľuje splatiť celý dlh naraz, čo bolo nepochybne preukázané tým, že žalobcovi ďalej uhrádzal dlžnú sumu v sumách po 20,- Eur, resp. raz uhradil aj sumu 50,- Eur. Napokon aj z podaného odvolania vyplýva, že sa s pracovníčkou žalobcu dohodol na mesačných splátkach, čo žalobca nijako nespochybnil. Odvolací súd teda povolil žalovanému splácať dlh v mesačných splátkach vo výške 30,- Eur, pričom uvedenú výšku splátok považuje vzhľadom na finančnú situáciu žalovaného, ako aj na telefonickú dohodu zo dňa 22.10.2018 medzi stranami sporu za primeranú a dostatočnú.

23. Odvolací súd sa tiež ďalej zaoberal aj správnosťou súvisiaceho výroku o trovách konania prvoništančného konania, a dospel k záveru, že aj výrok II. rozsudku je potrebné zmeniť. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 780,- Eur s prísl., avšak po zmene prvoinštančného rozhodnutia bol úspešný len v sume 590,- Eur s prísl., čo predstavuje podstatnú zmenu v pomere úspechu a neúspechu. Vzhľadom na to, v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. tak, že stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, teda mu vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli a ani si ich neuplatnil. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov C.s.p. zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).