Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-72-2018.pdf
PDF · 145.24 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/72/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobcu: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, 013 22 Rosina, zastúpený: JUDr. Sabína Hodoňová, advokátka, Mariánske námestie 31, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, o zaplatenie 1.820,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.680,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.680,- Eur od 05.09.2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 84,62%.
O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 19.12.2018, doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.12.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.820,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.820,- Eur od 05.09.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným dňa 11.12.2014 poistnú zmluvu č. 2400991999, súčasťou ktorej bola v zmysle sekcie E. Rizikové poistenia - Denná dávka pri práceneschopnosti so začiatkom plnenia od (PN) vo výške 5,- Eur denne za každý deň práceneschopnosti. Žalobca za poistenie dennej dávky platil ročné poistné vo výške 70,20 Eur. Žalobca bol v období od 01.07.2013 do 31.08.2016 zamestnaný v pracovnoprávnom vzťahu s Fakultnou nemocnicou s poliklinikou Žilina. Od 02.09.2016 mal žalobca nastúpiť kontinuálne do nového zamestnania s novým zamestnávateľom. Žalobca však 01.09.2016 utrpel úraz, kvôli ktorému nemohol nastúpiť do nového zamestnania. V zmysle ochrannej lehoty podľa § 32 zákona č. 461/2003 Z. z. žalobca naďalej počas doby práceneschopnosti dostával náhradu príjmu a nemocenské dávky. Žalovaný listom zo dňa 02.03.2018 oznámil žalobcovi, že mu nevyplatí dennú dávku, nakoľko bol v čase pracovnej neschopnosti vedený ako uchádzač o zamestnanie. Žalobca na základe ním podaného odvolania vysvetlil žalovanému, že uvedená skutočnosť sa nezakladá na pravde. V dôsledku uvedeného žalovaný zmenil obsah svojho stanoviska listom zo dňa 09.05.2018 a žalobcovi iba uviedol, že na komerčné poistenie sa nevzťahuje ochranná lehota bez bližšej špecifikácie. Následne listom zo dňa 11.07.2018 žalovaný zaslal žalobcovi vysvetlenie, že na jeho meno evidujú iba poistnú zmluvu č. 240318200, na základe ktorej mu už v minulosti bolo vyplatené poistné plnenie vo výške 330,- Eur a o predmetnej škodovej udalosti ako aj liste z 09.05.2018 nemá vedomosť. Na základe uvedeného žalobca zaslal prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovanému predžalobnú výzvu, ktorou ho vyzval na úhradu dennej dávky. Na to žalovaný reagoval listom zo dňa 15.10.2018, kde odkázal na osobitné poistné podmienky. Žalobca však nebol so všeobecnými ani osobitnými
poistnými podmienkami oboznámený. Žalobca podpísal formulárovú zmluvu, ktorá tvorí 4 strany. Podpis žalobcu sa nachádza na strane 4/4. Jediným odkazom v sekcii K. Záverečné ustanovenia a vyhlásenia poistníka/poistených - Súhlas so spracovaním osobných údajov na marketingové účely je informácia: „Podrobné informácie o právach dotknutej osoby a o spracovaní osobných údajov, s ktorými som bol oboznámený, sú v príslušných poistných podmienkach ako aj na webovej stránke poisťovateľa.“ Súhlas so spracovaním osobných údajov nenahrádza súhlas žalobcu s obchodnými podmienkami žalovaného. Žalobca vystupuje v predmetnom vzťahu ako spotrebiteľ. Na základe uvedeného žalobca požadoval od žalovaného sumu 1.820,- Eur za obdobie práceneschopnosti od 02.09.2016 do 31.08.2017 (5,- Eur x 364 dní). Úrok z omeškania vo výške 5% si žalobca uplatnil od 05.09.2017 (7 dní od doručenia výzvy na plnenie).
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca ako poistník (a zároveň aj ako poistený) a žalovaný ako poisťovateľ uzavreli dňa 11.12.2014 poistnú zmluvu č. 2400991999 so začiatkom poistenia od 12.12.2014. V Záverečných ustanoveniach a vyhláseniach poistníka/poistených je uvedené nasledovné: „Pre poistenie uzavreté touto poistnou zmluvou platia Všeobecné poistné podmienky pre poistenie osôb (VPP 2014.2), Osobitné poistné podmienky (ďalej len OPP) pre životné poistenie (OPP ŽP 2012.1), OPP pre poistenie úrazu a choroby (OPP UCH 2014.1), OPP pre jednotlivé dojednané riziká a Zmluvné dojednania pre životné poistenie Finmax (ZD Finmax 2014.3), ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou. Podpisom tejto poistnej zmluvy potvrdzujem, že som sa oboznámil so všetkými poistnými podmienkami uvedenými v predošlej vete, súhlasím s nimi a obdržal som ich vyhotovenie, a že mi boli oznámené informácie podľa § 792a Občianskeho zákonníka.“ Uvedené ustanovenia a vyhlásenia sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy a nachádzajú sa na poslednej strane poistnej zmluvy, a nijakým spôsobom nie je možné túto časť od predchádzajúceho textu poistnej zmluvy oddeliť. Žalobca však súdu predložil poistnú zmluvu bez tejto strany. Žalobca ďalej v žalobe uvádza, že žalobca „nikdy nebol tak so všeobecnými obchodnými podmienkami ani osobitnými obchodnými podmienkami oboznámený“. Toto tvrdenie je samo o sebe nepravdivé, ale z toho dôvodu, že súčasťou poistnej zmluvy nie sú „všeobecné resp. osobitné obchodné podmienky“, ako to uvádza žalobca, ale všeobecné a osobitné poistné podmienky. Žalobca bol s príslušnými všeobecnými a osobitnými poistnými podmienkami oboznámený a obdržal ich vyhotovenie. Argumentácia žalobcu ohľadom súhlasu na spracovanie osobných údajov je v tomto kontexte irelevantná. Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností predloží žalovaný na pojednávaní na nahliadnutie aj originál samotnej poistnej zmluvy č. 2400991999. Žalovaný ešte uviedol, že podľa jeho názoru vo fotokópii poistnej zmluvy predloženej žalobcom na strane 4 presvitá tento text poslednej strany poistnej zmluvy (rovnako tak presvitá prvá strana všeobecných poistných podmienok). V súlade s ustanovením § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka platí: Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. Ak nie je splnená niektorá z uvedených podmienok, poistné podmienky sa nestanú súčasť poistnej zmluvy, čo bude mať spravidla za následok neplatnosť poistnej zmluvy podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože poistná zmluva bude bez poistných podmienok neurčitá. Teda v tomto prípade, na ktorý poukazuje žalobca, by mu vôbec nebol vznikol nárok na poistné plnenie. Žalovaný dňa 28.02.2018 obdržal od žalovaného Potvrdenie pracovnej neschopnosti, podľa ktorého bol žalobca neschopný práce od 02.09.2016. V rámci uvedeného Potvrdenia pracovnej neschopnosti bolo zaškrknuté políčko „nezamestnaný.“ Podľa Osobitných poistných podmienok pre poistenie dennej dávky pri práceneschopnosti (PN) (OPP PN 2012.2), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy a ktoré žalobca obdržal, platí nasledovné:
- článok 2.1 - „práceneschopnosťou sa rozumie doba, počas ktorej poistený podľa lekárskeho rozhodnutia z dôvodu choroby alebo úrazu nemôže dočasne vykonávať a ani nevykonáva svoje zamestnanie alebo samostatnú zárobkovú činnosť alebo inú zárobkovú činnosť a pri ktorej dochádza k zníženiu alebo strate príjmu poisteného a zároveň poistený poberá počas trvania práceneschopnosti náhradu príjmu od zamestnávateľa alebo nemocenské dávky podľa príslušných právnych predpisov SR.“
- článok 5.1 (poistné plnenie) - „Poistným plnením pre poistenie PN je denná dávka, ktorá sa vypláca za dni práceneschopnosti, odo dňa určeného v poistnej zmluve ako začiatok plnenia po splnení podmienok definovaných v týchto OPP.“
- článok 11.2 písm. b) (výluky a obmedzenia plnenia poisťovateľa) - „Poisťovateľovi ďalej nevzniká povinnosť poskytnúť plnenie za dobu práceneschopnosti poisteného: b) počas ktorej poistený nevykonával povolanie, na základe ktorého bolo uzatvorené poistenie (t.j. doby, počas ktorej nebol zamestnaný alebo prerušil alebo ukončil živnostenské podnikanie alebo výkon inej samostatne zárobkovej činnosti).“ K uvedenému žalovaný uviedol, že uvedený článok 11 OPP PN 2012.2 (Výluky
a obmedzenia plnenia poisťovateľa) stanovuje okruh výluk z poistenia, ktoré sú svojou povahou negatívnym vymedzením predmetu poistenia, t. j. určuje okruh situácií, kedy nárok na poistné plnenie nevznikne ani v prípade vzniku udalosti. Žalobca v čase vzniku jeho práceneschopnosti bol nezamestnaný. Žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oznámil viackrát žalobcovi, že mu nevznikol nárok na poistné plnenie. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia v žalobe a svoj nárok na poistné plnenie opiera iba o konštatovanie, že žalobca nikdy nebol oboznámený so „všeobecnými obchodnými podmienkami ani osobitnými obchodnými podmienkami“. Postup žalovaného bol správny a žalobcovi nevznikol nárok na poistné plnenie, nakoľko neboli splnené podmienky v zmysle Osobitných poistných podmienok OPP PN 2012.2. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považoval žalovaný nárok žalobcu za neodôvodnený v celom rozsahu a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
3. Žalobca v rámci repliky k vyjadreniu žalovaného uviedol, že strany sporu uzatvorili dňa 11.12.2014 poistnú zmluvu č. 2400991999. Na každej strane zmluvy je v spodnej časti uvedené číslo strany a celkový počet strán zmluvy. Zmluva tak celkovo pozostáva zo 4 strán a to bez ohľadu na to, z koľkých listov sa skladá a čo je na nich vytlačené. Na strane 4 v bode K. Záverečné ustanovenia a vyhlásenia poistníka/poistených sa nachádza podpis žalobcu. Označenie bodu K. zmluvy preukazuje to, že táto časť zmluvy je skutočne jej záverečnou časťou, za ktorou nasledujú podpisy zmluvných strán. Je pravdou, že súčasťou dokumentu je text s totožným označením ako bod K., teda Záverečné ustanovenia a vyhlásenia poistníka/poistených, čo je samo o sebe zmätočné, tento text však nie je podpísaný a ani samotná zmluva naň neodkazuje ani neuvádza, že ide o neoddeliteľnú časť zmluvy. Samotný text s označením Záverečné ustanovenia a vyhlásenia poistníka/poistených sa nachádza na rubovej strane listu, na ktorej sa nachádza posledná strana zmluvy s tým, že pri podpise žalobca ani nevedel o tom, že za podpisom na poslednej strane zmluvy sa na rube listu nachádza ďalší text. Tento text tak nie je a nemôže byť záväzný, a to bez ohľadu na to, ako je označený, pretože takýto text má byť súčasťou zmluvy a má byť preukázateľne potvrdený poistníkom, najmä keď odkazuje na dokumenty, ktorými sa má zmluva spravovať, obsahuje vyhlásenia o tom, že sa s nimi žalobca oboznámil, že s nimi súhlasí, že obdržal ich vyhotovenie o tom, že zmluva je zrozumiteľná, že vyjadruje jeho slobodnú a vážnu vôľu a ďalšie závažné vyhlásenia, ktoré mal realizovať žalobca a ktoré mu žalovaný pripisuje napriek tomu, že žalobca s týmto textom nikdy nevyjadril svoj súhlas. Vo vzťahu k aplikácii § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka žalobca uviedol, že absencia poistných podmienok môže mať za následok neplatnosť poistnej zmluvy iba vtedy, ak je v dôsledku ich absencie neurčitá a nezrozumiteľná. Poistná zmluva uzatvorená medzi stranami sporu sa na poistné podmienky neodvoláva, nešpecifikované poistné podmienky spomína len vo vzťahu k súhlasu so spracovaním osobných údajov na marketingové účely v bode K. zmluvy. Vo všeobecnosti poistná zmluva obsahuje najmä: a/ výšku poistnej sumy, b/ výšku poistného, jeho splatnosť, či ide o poistné jednorazové alebo bežné, c/ poistnú dobu, d/ práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a poistníka, e/ výšku odkupnej hodnoty. Náležitosti a/ až c/ sú pritom podstatnými náležitosťami zmluvy. Poistná zmluva týmito náležitosťami disponuje. Zo zmluvy určito a zrozumiteľne vyplýva a/ výška poistnej sumy - denná dávka pri práceneschopnosti so začiatkom poistného plnenia od (PN) 29. dňa, b/ výška poistného, splatnosť a údaj o tom, či ide o jednorazové alebo bežné poistné - ročné poistné v Eur - 70,20 Eur, poistený nie je SZČO, spôsob platby - poštovou poukážkou, frekvencia platenia - mesačne, celkové bežné poistné v Eur - 23,89 Eur, c/ poistná doba - 10 rokov. Zo zmluvy celkom zjavne vyplýva, že žalobca je u žalovaného poistený pre prípad práceneschopnosti, a to na poistnú sumu vo výške 5,- Eur denne počnúc 29. dňom PN. Nie je preto zrejmé, v čom podľa žalovaného ním koncipovaná poistná zmluva je neurčitá a nezrozumiteľná. Vo vzťahu k samotným podmienkam žalobca uviedol, že tieto má k dispozícii, ale neboli pripojené k zmluve a ani žalobcovi neboli oboznámené pred uzavretím poistnej zmluvy. Dôkazné bremeno vo vzťahu k oznámeniu poistných podmienok pred podpisom zmluvy nesie žalovaný. Napokon podmienky priložené k vyjadreniu žalovaného nie sú podmienkami, ktoré má k dispozícii žalobca, pretože tie majú 56 strán. Práceneschopnosťou je doba, počas ktorej poistený podľa lekárskeho rozhodnutia z dôvodu choroby alebo úrazu nemôže dočasne vykonávať a ani nevykonáva svoje zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť alebo inú činnosť a pri ktorej dochádza k zníženiu alebo strate príjmu poisteného a zároveň poistený poberá počas trvania práceneschopnosti náhradu príjmu od zamestnávateľa alebo nemocenské dávky podľa príslušných predpisov. Uvedenú definíciu popísal sám žalovaný vo svojom liste adresovanom žalobcovi z 02.03.2018. Žalobca pritom žalovanému nikdy nezaslal list, v ktorom by zaškrtol políčko „nezamestnaný“, pretože ako osoba v ochrannej dobe neevidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie sa za nezamestnaného nepovažoval, v evidencii bol vedený až po ukončení PN.
4. Žalovaný v rámci dupliky k vyjadreniu žalobcu uviedol, že sa pridržiava svojho predchádzajúceho vyjadrenia. Predmetné všeobecné ako aj osobitné poistné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy a žalobca ich obdržal. Žalobca uvádza, že na jednej strane nebol oboznámený so všeobecnými poistnými podmienkami, ale na druhej strane poukazuje, že poistné podmienky k dispozícií má, avšak žalobca tieto nepredložil, aby sa k nim žalovaný mohol vyjadriť a žalovaný teda nevie, aké poistné podmienky žalobca vo svojom vyjadrení prezentuje, keďže majú byť odlišné. V dokumente „Potvrdenie pracovnej neschopnosti“ bolo zaškrtnuté políčko „nezamestnaný“, ako to už žalovaný uviedol v predchádzajúcom vyjadrení. T.j. žalobca nevykonával povolanie, čo je zrejmé aj zo skutkového stavu veci. Pojmy nezamestnaný a uchádzač o zamestnanie nie sú totožné (evidencia uchádzačov o zamestnanie je dobrovoľná). Žalobca ďalej uvádza, že rovnako je nesporné, že v zmysle zmluvy žalobcovi v prípade dočasnej práceneschopnosti patrí poistné plnenie vo výške 5,- Eur za každý deň PN. Uvedené vyjadrenie je nesprávne, nakoľko žalobca má v poistnej zmluve č. 2400991999 uvedenú „dennú dávku pri práceneschopnosti so začiatkom plnenia od (PN) 29. dňa.“ Rovnako tak v zmysle OPP PN 2012.2, Článok 5 platí, že 5.1 Poistným plnením pre poistenie PN je denná dávka, ktorá sa vypláca za dni práceneschopnosti, odo dňa určeného v poistnej zmluve ako začiatok plnenia po splnení podmienok definovaných v týchto OPP. 5.2 Denná dávka je zaručená po dobu trvania poistenia a jej výplata je pri poistnej udalosti časovo obmedzená na dobu jedného roka (limit poistného plnenia). Žalobca si uplatnil vyššiu sumu, na akú by mal nárok, ak by nahlásenú práceneschopnosť žalobcu vyhodnotil žalovaný v súlade s uzavretou poistnou zmluvou č. 2400991999 a poistnými podmienkami ako poistnú udalosť. Žalobca svoj nárok vypočítal ako 1 820,- Eur (5,- Eur x 364 dní). Práceneschopnosť je však poistením krytá v súlade s poistnou zmluvou č. 2400991999 a poistnými podmienkami so začiatkom plnenia až od 29. dňa práceneschopnosti, čo žalobca opomenul. Týmto ale žalovaný neuznal nárok uplatnený žalobcom, iba poukazoval na skutočnosť nesprávneho výpočtu žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považoval žalovaný nárok žalobcu za neodôvodnený v celom rozsahu a považoval tvrdenia žalobcu za účelové.
5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámil listinné dôkazy založené v spise, a to najmä: doručenku na č.l. 6, listy žalovaného zo dňa 15.10.2018, 11.07.2018, 09.05.2018, ukončenie šetrenia poistnej udalosti zo dňa 02.03.2018, potvrdenie o nemocenských dávkach vyplatených za obdobie od 02.09.2016 do 28.02.2018, poistnú zmluvu na č.l. 14-17, poistnú zmluvu predloženú žalovaným na č.l. 61-63, investičné stratégie pre životné poistenie Finmax na č.l. 64-66, všeobecné poistné podmienky pre poistenie osôb (VPP 2014.2), osobitné poistné podmienky na č.l. 68-75, zmluvné dojednania pre životné poistenie Finmax na č.l. 75-77, prehľad poplatkov a parametrov pre životné poistenie Finmax platný od 01.03.2013, tabuľku závažných ochorení na č.l. 78-80, informácie o podmienkach uzavretia poistnej zmluvy, potvrdenie pracovnej neschopnosti na č.l. 116.
6. Žalobca v rámci výsluchu ako strana sporu k veci uviedol, že keď príde poisťovák, krásne oblečený, aby dobre vyzeral, začne vám radiť len samé výhody z poistnej zmluvy. Dal mu 4-5 strán papiera, presne nevedel uviesť s tým, že tu máte také podmienky, také výhody, toľko dostanete keď budete maródovať 29 dní a viac, tak samozrejme ako laik s tým žalobca súhlasil a podpísal. Prakticky to ani neskontroloval, lebo tomu nerozumel. Keď sa mu stal taký úraz, že kvôli úrazu skončil svoje zamestnanie a dostal 168,- Eur invalidného, potom zistil že má túto zmluvu, že si v tej chudobe čo má, prilepší. A potom keď prišla odpoveď od žalovaného, tak ho obliala horúca voda. Prvé klamstvo Generali bolo, že je nezamestnaný, je na úrade práce, to bola prvá odpoveď, že nemá na plnenie nárok. A že nepoberá PN. Pri uzatváraní zmluvy brožúrka s poistnými podmienkami bola na stole, poisťovák mu ukázal iba 4 strany poistnej zmluvy, ktorú podpísal, všeobecné poistné podmienky mu neukazoval, len mu povedal aké má výhody, aby to podpísal, že je to výhodná zmluva. Brožúrku s všeobecnými a osobitnými poistnými podmienkami mu nechal na stole. V brožúrke mu nič bližšie neukazoval, len mu ukázal poistnú zmluvu a ukázal mu kde ju má podpísať. Brožúrku si nikdy nečítal. Pokiaľ žalovaný poukazoval na tých 29 dní žalobca uviedol, že raz maródoval 31 dní a dostal 150,- Eur, nevedel uviesť, či to bolo z inej poistnej zmluvy. Generali mu odpísali že dostal 300,- Eur, to nie je pravda, dostal 150,- Eur. Dňa 31.08.2016 žalobca odišiel o 15.30 hod. z nemocnice v Žiline od zamestnávateľa. Doma večer sa mu stal úraz, spadol doma na schodoch, opuchlo mu koleno. 01.09.2016 doma vydržal, nakoľko bol sviatok a 02.09.2016 išiel k svojej doktorke a následne na ortopédiu.
7. Z obsahu listinných dôkazov súd zistil, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 11.12.2014 poistnú zmluvu č. 2400991999 so začiatkom poistenia od 12.12.2014, predmetom ktorej bolo rizikové poistenie
žalobcu vrátane poistenia dennej dávky pri práceneschopnosti so začiatkom plnenia od (PN) 29. dňa za ktoré poistenie platil žalobca 70,20 Eur ročne. Výška poistného plnenia mala predstavovať 5,- Eur. Na spodnej časti poistnej zmluvy sa nachádzajú čísla strán (číslo strany 1 z 4, číslo strany 2 z 4, číslo strany 3 z 4 a číslo strany 4 z 4). Na štvrtej strane poistnej zmluvy sa nachádza časť K. Záverečné ustanovenia a vyhlásenia poistníka/poistených, kde sa uvádza: „Podrobné informácie o právach dotknutej osoby a o spracovaní osobných údajov, s ktorými som bol oboznámený, sú v príslušných poistných podmienkach ako aj na webovej stránke poisťovateľa.“ Pod uvedeným bodom K. zmluvy sa nachádza dátum, podpis žalobcu a zástupcu poisťovateľa povereného uzatvorením poistnej zmluvy. Za touto štvrtou stranou nasleduje ešte jedna strana s rovnakým označením Záverečné ustanovenia a vyhlásenia poistníka/poisteného, kde sa okrem iného uvádza: „Pre poistenie uzavreté touto poistnou zmluvou platia Všeobecné poistné podmienky pre poistenie osôb (VPP2014.2), Osobitné poistné podmienky (ďalej len OPP) pre životné poistenie (OPP ŽP 2012.1), OPP pre poistenie úrazu a choroby (OPP UCH 2014.1), OPP pre jednotlivé dojednané riziká a Zmluvné dojednania pre životné poistenie Finmax (ZD Finmax 2014.3), ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou. Podpisom tejto poistnej zmluvy potvrdzujem, že som sa oboznámil so všetkými poistnými podmienkami uvedenými v predošlej vete, súhlasím s nimi a obdržal som ich vyhotovenie a že mi boli oznámené informácie podľa § 792 a Občianskeho zákonníka.“
8. Z potvrdenia o pracovnej neschopnosti súd zistil, že žalobca bol práceneschopný od 02.09.2016 pre diagnózu M XX.X F. J.. Úraz sa mal, na základe vyplnených údajov Y.. E. Z., všeobecnou lekárkou pre dospelých, stať 30.08.2016. V úvodnej časti potvrdenia, ktoré vypĺňa poistený, sa nachádzajú údaje žalobcu, kde je zaškrtnuté políčko „nezamestnaný“ s poznámkou v ochrannej lehote od 01.09.2016.
9. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne o nemocenských dávkach vyplýva, že žalobca bol nemocensky poistený od 01.07.2013 do 31.08.2016 Fakultnou nemocnicou s poliklinikou v Žiline. Za obdobie od 02.08.2016 do 31.08.2017 boli žalobcovi vyplácané nemocenské dávky spolu v sume 3.613,40 Eur.
10. Z listov zaslaných žalovaným súd zistil, že žalovaný oznámil v liste z 02.03.2018 žalobcovi, že mu nevznikol nárok na poistné plnenie, keďže práceneschopnosťou sa rozumie doba, počas ktorej poistený podľa lekárskeho rozhodnutia z dôvodu choroby alebo úrazu nemôže dočasne vykonávať a ani nevykonáva svoje zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť alebo inú činnosť a pri ktorej dochádza k zníženiu alebo strate príjmu poisteného a zároveň poistený poberá počas trvania práceneschopnosti náhradu príjmu od zamestnávateľa alebo nemocenské dávky podľa príslušných predpisov SR. Keďže v čase práceneschopnosti bol žalobca vedený ako uchádzač o zamestnanie, nevznikol mu nárok na poistné plnenie. Listom zo dňa 09.05.2018 žalovaný oznámil žalobcovi, že na poistnej zmluve zaregistrovali škodovú udalosť, ktorá sa stala dňa 02.09.2016. Túto škodovú udalosť evidujú pod č. 4710531785. Dňa 02.03.2018 zaslal žalovaný list, v ktorom oznámil, že poistná udalosť bola ukončená bez poskytnutia poistného plnenia. Podľa doložených dokladov bol žalobca nezamestnaný od 01.09.2016 a práceneschopnosť bola vystavená v ochrannej lehote. Ochranná lehota sa nevzťahuje na poistenie v komerčnej poisťovni a z tohto dôvodu nie je možné priznať nárok na poistné plnenie. Následne listom zo dňa 11.07.2018 žalovaný oznámil žalobcovi, že na základe jeho podnetu a údajov, ktoré v ňom uviedol, nemôže dohľadať škodovú udalosť, proti ktorej smerujú námietky. Žalovaný neevidoval list zo dňa 09.05.2018. Zároveň uviedol, že na meno žalobcu eviduje poistnú zmluvu č. 240318200, na ktorej eviduje poistnú udalosť č. 4710325286, ktorá sa stala dňa 29.09.2014. Z tejto poistnej udalosti žalovaný vyplatil poistné plnenie vo výške 300,- Eur. Napokon v liste zo dňa 15.10.2018 adresovanému právnej zástupkyni žalobcu, žalovaný uviedol, že podľa (OPP PN 2012.2), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy platí, že práceneschopnosťou sa rozumie doba, počas ktorej poistený podľa lekárskeho rozhodnutia z dôvodu choroby alebo úrazu nemôže dočasne vykonávať a ani nevykonáva svoje zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť alebo inú činnosť a pri ktorej dochádza k zníženiu alebo strate príjmu poisteného a zároveň poistený poberá počas trvania práceneschopnosti náhradu príjmu od zamestnávateľa alebo nemocenské dávky podľa príslušných predpisov SR. Zároveň platí, že poisťovateľovi ďalej nevzniká povinnosť poskytnúť poistné plnenie za dobu práceneschopnosti poisteného b/ počas ktorej poistený nevykonával povolanie, na základe ktorého bolo uzatvorené poistenie (t.j. doby, počas ktorej nebol zamestnaný, alebo prerušil alebo ukončil živnostenské podnikanie, alebo výkon inej samostatne zárobkovej činnosti). Žalobca poberal nemocenské dávky z dôvodu, že „nastúpil“ na PN v ochrannej lehote, a to 2 dni po zániku nemocenského poistenia (po zániku pracovného pomeru v jeho prípade).
11. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
12. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
13. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
18. Podľa § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.
19. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
20. Podľa § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).
21. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
22. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
23. Podľa Osobitných poistných podmienok pre poistenie dennej dávky pri práceneschopnosti (PN) (OPP PN 2012.2),
- článok 2.1 - práceneschopnosťou sa rozumie doba, počas ktorej poistený podľa lekárskeho rozhodnutia z dôvodu choroby alebo úrazu nemôže dočasne vykonávať a ani nevykonáva svoje zamestnanie alebo samostatnú zárobkovú činnosť alebo inú zárobkovú činnosť a pri ktorej dochádza k zníženiu alebo strate príjmu poisteného a zároveň poistený poberá počas trvania práceneschopnosti náhradu príjmu od zamestnávateľa alebo nemocenské dávky podľa príslušných právnych predpisov SR.
- článok 5.1 (poistné plnenie) - poistným plnením pre poistenie PN je denná dávka, ktorá sa vypláca za dni práceneschopnosti, odo dňa určeného v poistnej zmluve ako začiatok plnenia po splnení podmienok definovaných v týchto OPP.
- článok 11.2 písm. b) (výluky a obmedzenia plnenia poisťovateľa) - poisťovateľovi ďalej nevzniká povinnosť poskytnúť plnenie za dobu práceneschopnosti poisteného: b) počas ktorej poistený nevykonával povolanie, na základe ktorého bolo uzatvorené poistenie (t.j. doby, počas ktorej nebol zamestnaný alebo prerušil alebo ukončil živnostenské podnikanie alebo výkon inej samostatne zárobkovej činnosti).
24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi stranami sporu vznikol záväzkovo právny vzťah uzavretím poistnej zmluvy č. 2400991999 dňa 11.12.2014 so začiatkom poistenia od 12.12.2014, predmetom ktorej bolo rizikové poistenie žalobcu vrátane poistenia dennej dávky pri práceneschopnosti so začiatkom plnenia od (PN) 29. dňa za ktoré poistenie platil žalobca 70,20 Eur ročne. Výška poistného plnenia mala predstavovať 5,- Eur (denne). Žalobca bol v období od 01.07.2013 do 31.08.2016 zamestnaný v pracovnoprávnom vzťahu s Fakultnou nemocnicou s poliklinikou Žilina. Z výpovede žalobcu vyplýva, že dňa 31.08.2016 v poobedných hodinách utrpel úraz. Nakoľko nasledujúci deň bol sviatok (01.09.2016) k svojej ošetrujúcej lekárke išiel až 02.09.2016, ktorá ho následne poslala na ortopédiu. V dôsledku uvedeného úrazu bol žalobca práceneschopný od 02.09.2016 do 31.08.2017. V potvrdení o práceneschopnosti lekárka uviedla, že úraz sa mal žalobcovi stať 30.08.2016. V úvodnej časti potvrdenia, ktoré vypĺňa poistený, sa nachádzajú údaje žalobcu, kde je zaškrtnuté políčko „nezamestnaný“ s poznámkou v ochrannej lehote od 01.09.2016. Žalovaný odmietol žalobcovi vyplatiť poistné plnenie z titulu uzatvorenej poistnej zmluvy, pričom raz sa vyhováral na to, že v čase úrazu bol žalobca vedený ako uchádzač o zamestnanie, následne v liste z 09.05.2018 odmietol vyplatiť poistné plnenie s odôvodnením, že PN žalobcu bola vystavená v ochrannej lehote, ktorá sa nevzťahuje na komerčné poistenie. Napokon v liste z 11.07.2018 popieral existenciu listu z 09.05.2018 a uviedol, že na žalobcu eviduje len poistnú zmluvu č. 2403182000, na základe ktorej vyplatili žalobcovi v dôsledku poistnej udalosti zo dňa 29.09.2014 sumu 330,- Eur. A napokon v liste z 15.10.2018 poukazoval na osobitné poistné podmienky OPP PN 2012.2, v zmysle ktorých nie je povinný vyplatiť poistné plnenie počas doby, počas ktorej žalobca nebol zamestnaný. Žalobca popieral, že by bol zo strany žalovaného pred podpisom zmluvu oboznámený so všeobecnými a osobitnými poistnými podmienkami, na ktoré sa žalovaný vo svojich podaniach odvolával.
24. V prvom rade sa súd zaoberal námietkou žalovaného o neplatnosti poistnej zmluvy pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť z dôvodu absencie všeobecných poistných podmienok v zmysle § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
25. Neplatný právny úkon je ten, ktorý nebol vykonaný určite a zrozumiteľne. Sankcia neplatnosti právneho úkonu sa viaže k náležitostiam prejavu vôle; prejav vôle je neurčitý, ak je neistý jeho obsah, to značí - okrem prípadov, keď úplne chýba určitá vôľa - keď sa konajúcemu nepodarilo obsah vôle jednoznačným spôsobom stanoviť, a je nezrozumiteľný, ak konajúci nedosiahol - vadným slovným alebo iným sprostredkovaním - jasného vyjadrenia svojej vôle. Záver o neurčitosti či nezrozumiteľnosti právneho úkonu predpokladá, že ani jeho výkladom nie je možné dospieť k nepochybnému poznaniu, čo chcel účastník prejaviť (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 02.06.2014, sp. zn. 23 Cdo 879/2014).
26. Právny úkon je neurčitý vtedy, ak je vyjadrenie prejavu síce zrozumiteľné, ale jeho obsah je neurčitý (má vecné nedostatky). Len právne úkony, ktoré nie je možné vyložiť podľa stanovených interpretačných pravidiel, sú pre nezrozumiteľnosť alebo neurčitosť neplatné. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu
je možné vykladať prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska vzájomnej nadväznosti použitých pojmov) či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu); interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka však nemôže nahrádzať či meniť už vykonané prejavy vôle (použitie výkladových pravidiel smeruje vždy len k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý účastník vykonal, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v dobe, keď bol úkon vykonaný) (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 25.11.2009, sp. zn. 33 Cdo 3100/2007).
27. Poistná zmluva v zmysle § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka obsahuje najmä: a/ výšku poistnej sumy, b/ výšku poistného, jeho splatnosť, či ide o poistné jednorazové alebo bežné, c/ poistnú dobu, d/ práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a poistníka, e/ výšku odkupnej hodnoty. V danom prípade z obsahu poistnej zmluvy č. 2400991999 uzavretej medzi stranami sporu dňa 11.12.2014 jednoznačne vyplýva, že poistná zmluva týmito náležitosťami disponuje. Prípadná absencia poistných podmienok (či už všeobecných alebo osobitných) nie je dôvodom neplatnosti poistnej zmluvy pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť, nakoľko základný právny vzťah medzi poisteným a poisťovateľom je dostatočne a určito zrejmý zo samotného obsahu zmluvy. Vzhľadom na uvedené súd námietku žalovaného považoval za nedôvodnú.
28. Súd predmetnú poistnú zmluvu zo dňa 11.12.2014 posúdil ako spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobca pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
29. Pokiaľ ide o samotnú poistnú zmluvu na spodnej časti sa nachádzajú čísla strán (číslo strany 1 z 4, číslo strany 2 z 4, číslo strany 3 z 4 a číslo strany 4 z 4). Na štvrtej strane poistnej zmluvy sa nachádza časť K. Záverečné ustanovenia a vyhlásenia poistníka/poistených, kde sa uvádza: „Podrobné informácie o právach dotknutej osoby a o spracovaní osobných údajov, s ktorými som bol oboznámený, sú v príslušných poistných podmienkach ako aj na webovej stránke poisťovateľa.“ Pod uvedeným bodom K. zmluvy sa nachádza dátum, podpis žalobcu a zástupcu poisťovateľa povereného uzatvorením poistnej zmluvy. Za touto štvrtou stranou nasleduje ešte jedna strana s rovnakým označením Záverečné ustanovenia a vyhlásenia poistníka/poisteného, kde sa okrem iného uvádza: „Pre poistenie uzavreté touto poistnou zmluvou platia Všeobecné poistné podmienky pre poistenie osôb (VPP2014.2), Osobitné poistné podmienky (ďalej len OPP) pre životné poistenie (OPP ŽP 2012.1), OPP pre poistenie úrazu a choroby (OPP UCH 2014.1), OPP pre jednotlivé dojednané riziká a Zmluvné dojednania pre životné poistenie Finmax (ZD Finmax 2014.3), ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou. Podpisom tejto poistnej zmluvy potvrdzujem, že som sa oboznámil so všetkými poistnými podmienkami uvedenými v predošlej vete, súhlasím s nimi a obdržal som ich vyhotovenie a že mi boli oznámené informácie podľa § 792 a Občianskeho zákonníka.“
30. V oblasti ochrany spotrebiteľa je východiskom spotrebiteľskej ochrany postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený, že spoločným znakom tejto právnej úpravy je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle.
31. V danom prípade z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný ako dodávateľ uzatvoril formulárovú poistnú zmluvu so žalobcom ako spotrebiteľom prostredníctvom svojho povereného zástupcu, ktorý predložil žalobcovi zmluvu na podpis bez bližšieho vysvetlenia jednotlivých ustanovení zmluvy len s tým, koľko dostane poistné plnenie v prípade práceneschopnosti. Žalobca túto zmluvu na strane 4 podpísal pod bodom K. zmluvy označeným ako Záverečné ustanovenia a vyhlásenia poistníka/poistených. Je zrejmé, že za uvedeným podpisom sa nachádza ešte ďalšia strana zmluvy označená rovnako Záverečné ustanovenia a vyhlásenia poistníka/poistených, ktorá odkazuje na tam špecifikované všeobecné a osobitné poistné podmienky. Uvedená strana zmluvy sa však nachádza až
za podpisom žalobcu, a teda bolo povinnosťou žalovaného preukázať, že s uvedeným článkom zmluvy žalobcu oboznámil ako aj že ho oboznámil s tam odkazovanými všeobecnými a osobitnými poistnými podmienkami. Žalovaný však v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Na viac súd konštatuje, že označenie poslednej strany (za stranou 4 zo 4) poistnej zmluvy s názvom Záverečné ustanovenia a vyhlásenia poistníka/poistených, ktorý je totožný s označením bodu K. zmluvy mätie spotrebiteľa, ktorý sa už raz pod rovnako označený článok avšak s iným obsahom podpísal.
32. Okrem toho je potrebné poukázať na to, že priamo v časti Záverečné ustanovenia a vyhlásenia poistníka/poistených, na ktoré odkazuje žalovaný (ktoré sa nachádza na rube poslednej strany poistnej zmluvy), sú presne vymenované podmienky, ktoré platia pre danú poistnú zmluvu. Ide o Všeobecné poistné podmienky pre poistenie osôb (VPP2014.2), Osobitné poistné podmienky (ďalej len OPP) pre životné poistenie (OPP ŽP 2012.1), OPP pre poistenie úrazu a choroby (OPP UCH 2014.1), OPP pre jednotlivé dojednané riziká a Zmluvné dojednania pre životné poistenie Finmax (ZD Finmax 2014.3). Žalovaný však v rámci svojich vyjadrení a listov zaslaných žalobcovi, v ktorom odmietal vyplatiť poistné plnenie z dôvodu, že výluky a obmedzenia plnenia poisťovateľa, v zmysle ktorých nie je povinný vyplatiť poistné plnenie počas doby, počas ktorej žalobca nebol zamestnaný, poukazoval na Osobitné poistné podmienky pre poistenie dennej dávky pri práceneschopnosti (OPP PN 2012.2), ktoré sa však v tomto vyhlásení nenachádzajú. Vzhľadom na uvedené aj v prípade, ak by súd dospel k záveru, že žalobca podpisom zmluvy vyjadril súhlas a oboznámenie sa poistnými podmienkami uvedenými na rube poslednej strany zmluvy (k čomu však súd nedospel), tento súhlas by bol vo vzťahu k žalovaným uvádzaným osobitným podmienkam OPP PN 2012.2 irelevantný.
33. S ohľadom na uvedené súd dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby s ohľadom na skutočnosť, že žalovanému sa stal úraz dňa 31.08.2016, t.j. ešte v deň, ktorý bol posledným dňom jeho zamestnania u zamestnávateľa Fakultná nemocnica s poliklinikou v Žiline, a teda výhovorky žalovaného o tom, že v čase poistnej udalosti bol uchádzačom o zamestnanie sú bezpredmetné. Skutočnosť, že žalobca, ktorý je laikom a nerozumel tomu, že výpovedná doba končí až uplynutím polnoci príslušného dňa (to znamená, že 31.08.2016 bol do 00:00 hod. zamestnancom Fakultnej nemocnie v Žiline), uviedol v rámci potvrdenia o práceneschopnosti, že je nezamestnaný a od 01.09.2016 v ochrannej lehote, nie je dôvodom, pre ktorý by mohol žalovaný odmietnuť vyplatenie poistného plnenia. Na viac ak by súd vychádzal z potvrdenia o práceneschopnosti vystaveného všeobecnou lekárkou pre dospelých a nie výpovede žalobcu, úraz sa mal žalobcovi stať podľa ošetrujúcej lekárky dňa 30.08.2016. Je teda zrejmé, že v čase úrazu bol žalobca zamestnancom Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline, ktorá za neho odvádzala nemocenské dávky, a preto neexistoval dôvod výluky poistného plnenia v zmysle OPP PN 2012.2 (bod 11.2 písm. b) tak ako uvádzal žalovaný. Napokon aj v prípade ak by sa úraz žalobcovi stal až dňa 01.09.2016 (ako žalobca omylom uviedol v žalobe), súd nedospel k záveru o možnosti nevyplatenia poistného plnenia žalovaným v dôsledku spomínanej výluky uvádzanej v bode 11.2 písm. b/ OPP PN 2012.2 jednak z dôvodu, že s uvedenými podmienkami žalobca nebol pred podpisom poistnej zmluvy oboznámený a jednak z dôvodu, že samotná zmluva Záverečných ustanoveniach a vyhláseniach poistníka/poistených na rube poslednej strane zmluvy na ne ani neodkazuje.
34. Vzhľadom na uvedené bol žalovaný povinný vyplatiť žalobcovi poistné plnenie vo výške 1.680,- Eur (5,- Eur x 336 dní), na zaplatenie ktorej sumy ho súd zaviazal vo výroku tohto rozsudku. Pokiaľ sa žalobca domáhal zaplatenia sumy aj za prvých 28 dní práceneschopnosti, súd sa s týmto nárokom žalobcu nestotožnil, nakoľko z obsahu poistnej zmluvy je zrejmé, že žalobcovi vzniká nárok na zaplatenie sumy 5,- Eur titulom dennej dávky počas práceneschopnosti od 29. dňa. Súd preto žalobcu v časti sumy 140,- Eur (5,- Eur x 28 dní) zamietol ako nedôvodnú. Na záver súd dodáva, že pokiaľ žalobca uvádzal, že v súvislosti s inou poistnou udalosťou, kde bol práceneschopný 31 dní, mu žalovaný vyplatil poistné plnenie za celé obdobie práceneschopnosti, táto námietka je v danom konaní bezvýznamná, nakoľko súd je viazaný textom predloženej poistnej zmluvy a nemôže nárok posudzovať s ohľadom na poistné plnenie vyplatené žalobcovi v súvislosti s inou poistnou udalosťou a inou poistnou zmluvou, ktorej obsah súd napokon ani nepozná.
35. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ho v zmysle citovaných ustanovení zákona zaviazal k zaplateniu žalobcom uplatnených úrokov z omeškania vo výške vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy 1.680,- Eur od 05.09.2018 (7 dní po doručení výzvy na zaplatenie dlžnej sumy) do zaplatenia. Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995
Z. z. - k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,00 % + 5 percentuálnych bodov.
36. Na záver súd konštatuje, že konanie žalovaného, ktorý sa listami zo dňa 02.03.2018, 09.05.2018, 11.07.2018 a 15.10.2018 vyhováral a zakaždým uvádzal nové a nové dôvody pre nevyplatenie poistného plnenia z platne uzavretej poistnej zmluvy, považoval za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Z obsahu listov je zrejmé, že žalovaný oznámil v liste z 02.03.2018 žalobcovi, že mu nevznikol nárok na poistné plnenie, keďže v čase práceneschopnosti bol vedený ako uchádzač o zamestnanie. Listom zo dňa 09.05.2018 žalovaný oznámil žalobcovi, že na poistnej zmluve zaregistrovali škodovú udalosť, ktorá sa stala dňa 02.09.2016. Túto škodovú udalosť evidujú pod č. 4710531785. Podľa doložených dokladov bol žalobca nezamestnaný od 01.09.2016 a práceneschopnosť bola vystavená v ochrannej lehote. Ochranná lehota sa nevzťahuje na poistenie v komerčnej poisťovni a z tohto dôvodu nie je možné priznať nárok na poistné plnenie. Následne listom zo dňa 11.07.2018 žalovaný oznámil žalobcovi, že na základe jeho podnetu a údajov, ktoré v ňom uviedol, nemôže dohľadať škodovú udalosť, proti ktorej smerujú námietky. Žalovaný neevidoval list zo dňa 09.05.2018. Napokon v liste zo dňa 15.10.2018 adresovanému právnej zástupkyni žalobcu, žalovaný uviedol, že žalobca poberal nemocenské dávky z dôvodu, že „nastúpil“ na PN v ochrannej lehote, a to 2 dni po zániku nemocenského poistenia (po zániku pracovného pomeru v jeho prípade), a teda v zmysle OPP PN 2012.2 poisťovateľovi nevzniká povinnosť poskytnúť poistné plnenie za dobu práceneschopnosti poisteného počas ktorej poistený nevykonával povolanie, na základe ktorého bolo uzatvorené poistenie (t.j. doby, počas ktorej nebol zamestnaný, alebo prerušil alebo ukončil živnostenské podnikanie, alebo výkon inej samostatne zárobkovej činnosti).
37. Žalobca žalovanému predložil všetky potrebné doklady pre riešenie poistnej udalosti, pričom zo strany žalovaného sa prejavila absolútna neochota vyplatiť poistné plnenie, pričom ako už z vyššie uvedených listov vyplýva, žalovaný sa zakaždým vyhováral na rôzne dôvody, čo napokon viedlo žalobcu k podaniu žaloby. Je absolútne nepredstaviteľné ako mohol žalovaný v liste zo dňa 11.07.2018 žalobcovi uvádzať, že na základe jeho podnetu a údajov, nemôže dohľadať škodovú udalosť, proti ktorej smerujú námietky a neeviduje list zo dňa 09.05.2018, keď obidva listy aj z 11.07.2018 aj z 09.05.2018 podpisovala tá istá osoba Ing. Andrea Semková - vedúca oddelenia sťažností. O to viac, keď žalovaný v liste z 09.05.2018 potvrdil žalobcovi, že zaregistrovali škodovú udalosť, ktorá sa stala dňa 02.09.2016 a evidujú ju pod č. 4710531785. Na viac súd považuje za potrebné uviesť, že je absolútne necharakterné dovolávať sa v danom prípade neplatnosti poistnej zmluvy v čase, keď žalovanému vzniká povinnosť z tejto zmluvy vyplatiť poistné plnenie žalobcovi, hoci v priebehu niekoľkých rokov (od 11.12.2014) z titulu uvedenej poistnej zmluvy každoročne prijímal od žalobcu platby poistného.
38. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. Žalobca žiadal uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť mu sumu 1.820,- Eur spolu s príslušenstvom. Súd priznal žalobcovi sumu 1.680,- Eur s príslušenstvom. Úspech žalobcu v pomere k žalovanej pohľadávke teda činí 92,31% (1.680,- Eur z 1.820,- Eur). Úspech žalovaného v pomere k žalovanej pohľadávke potom činí 7,69% (140,- Eur z 1.820,- Eur). Odrátaním úspechu žalovaného od úspechu žalobcu vyjde čistý úspech žalobcu v pomere 69%. Súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 84,62%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.