Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-38-2018.pdf
PDF · 98.17 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-7C/38/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník, sudkyňa JUDr. Jana Keselicová, v právnej veci žalobkyne V. W., rod. M., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, XXX XX X., občan SR, zastúpená JUDr. Ing. Adriánom Cupákom, advokátom, so sídlom Dr. Goldbergera 249/1, 089 XX Svidník proti žalovanej V. N., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX X., občan SR, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanej náhradu trov konania proti žalobkyni nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 5.9.2018 domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
2. Žalobu odôvodnila tým, že darovacou zmluvou zo dňa 8.4.1998 žalobkyňa darovala žalovanej ako podielová spoluvlastníčka v podiele 1 rodinného domu č. 63 postaveného na parcele KN č. 340, s príslušenstvom 1 oplotenia, 1/2 studne, 1/2 vedľajších stavieb, chlievy, šopa, 1/2 vonkajších úprav, prípojka vody, spevnené plochy, vonkajšie schody, domáca vodáreň, plotové vráta a plotové vrátka, 1/2 trvalé porasty a 1/2 parcely KN č. 340 - zastavaná plocha vo výmere 539 m2. Spolužitie nebolo nikdy ideálne, ale žalobkyňa mala vyčlenenú jednu izbu, kde si sama varila, spala v nej a tiež, ak prišli deti na návštevu, tak ich prijímala v tejto izbe. Žalobkyňa prispievala na spoločnú domácnosť, na energie sumou 50,- eur, a to bol problém, pretože podľa názoru žalovanej to bolo málo. Pred približne 2 rokmi žalobkyňa utrpela úraz pri braní dreva na kúrenie, ktoré na ňu spadlo, pomoc jej poskytovali susedia a tajne dcéra, u ktorej teraz býva. Keď žalobkyňa odišla z domu žalovaná vymenila zámky na dverách, čo je porušenie dobrých mravov. Listom zo dňa 5.10.2017 žalobkyňa vyzvala písomne žalovanú na vrátenie daru. Na výzvu vôbec nereagovala. Potom bola vyzvaná na podpísanie dohody o vrátení daru, na ktorú taktiež nereagovala.
3. Predmetom konania bolo po upresnení žaloby na pojednávaní konanom dňa 22.5.2019 určenie, že nehnuteľností nachádzajúce sa v kat. úz. Kračúnovce, obec Kračúnovce, okres Svidník, vedené Okresným úradom Svidník, katastrálny odbor na LV č. 45 ako parcela registra „C“ č. 340 o výmere 589 m2, druh pozemku zastávaná plocha, nádvorie a rodinný dom so súpisným číslom 63, postavený na parcele č. 340, patria v podiele 1 do vlastníctva V. W., rod. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. XX. XXX XX X..
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedka a listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav.
5. Z darovacej zmluvy a zmluvy o vecnom bremene zo dňa 9.3.1998 na čl. 3 a nasl. spisu súd zistil, že medzi V. W., rod. M., nar. XX.X.XXXX, bytom K. 63 ako darkyňou a V. N., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. 63 ako obdarovanou došlo k darovaniu nehnuteľnosti 1/2 rodinného domu č. 63 postaveného na parcele KN č. 340, s príslušenstvom 1/2 oplotenia, 1/2 studne, 1/2 vedľajších stavieb, chlievy, šopa, 1/2 vonkajších úprav, prípojka vody, spevnené plochy, vonkajšie schody, domáca vodáreň, plotové vráta a plotové vrátka, 1/2 trvalé porasty a 1/2 parcely KN č. 340 - zastavaná plocha vo výmere 539 m2, vedené na LV č. 45, k. ú., K. pod B1 v podiele 1 na darkyni.
6. Účastníci tejto zmluvy sa súčasne dohodli na zriadení vecného bremena bývania a zaopatrenia, a to tak, že darkyňa V. W., rod. M. je oprávnená bývať v rodinnom dome č. 63, k. ú. K. a spolu s obdarovanou užívať obývaciu izbu, spálňu, kuchyňu, kúpeľňu, špajzu a chodbu na prízemí tohto rodinného domu, ako aj užívať jeho súčastí a príslušenstvo a parcelu KN č. 340, k. ú. K.. Obdarovaná V. N., rod. W. berie na seba osobný záväzok postarať sa o matku v starobe a chorobe.
7. Žalobkyňa listom zo dňa 5.10.2XX7 na čl. 7 spisu vyzvala žalovanú na vrátenie daru z dôvodu porušenia dobrých mravov, pretože z nehnuteľnosti sa musela odsťahovať zo strachu o svoj život nakoľko jej manžel sa jej slovne vyhrážal smrťou v stave opitosti, následne s ňou prestali komunikovať, ten istý deň ako odišla z domu vymenili všetky zámky na bránke ako aj v dome, zároveň na izbe, v ktorej bývala odstránili dvere, čím jej znemožnili vrátiť sa a užívať vecné bremeno. Neposkytovanie pomoci v chorobe, darkyňa musela žiadať o pomoc susedov.
8. Na pojednávaní dňa 22.5.2XX9 žalobkyňa uviedla:
- predtým ako darovala nehnuteľnosti mala v dome vyhradenú izbu, ktorá bola jej kuchyňou, spálňou a obývačkou
- v čase návštevy ostatných detí, žalovaná s manželom išli preč z domu alebo sa skryli v dome
- tak sa správali aj pred darovaním aj po darovaní
- s dcérou sa rozprávala
- k zmene došlo až keď manžel žalovanej ju chcel zabiť
- keď sa robila plynová prípojka, poskytla peniaze a prepísala dom
- žalovaná sa o ňu nestará, odkedy k nej prišli bývať pred 25 rokmi
- žalovaná sa k nej správala dobre, len jej manžel bol stále proti žalobkyni
- tento stav bol u nich odkedy prepísala nehnuteľnosť
- dcéra do jej izby nechodila, len keď mala narodeniny
- dva roky býva pri druhej dcére
- žalovaná vykrikovala, že môžem ísť kde chcem a bolo to tak už od darovania
- odišla z domu, lebo to už nemohla vydržať, odkedy ju manžel žalovanej chcel zabiť
- manžel žalovanej jej opitý vulgárne nadával, pohrozil jej palicou a silno búchol dverami, žalovaná nebola doma
- v deň, keď sa odsťahovala, ešte sa vrátila po tašku, ktorú mala zavesenú vonku a videla, že sa mení zámok na dome
- dnu nechcela už ísť, nové kľúče si nepýtala, pretože už tam nechcela ísť bývať a ani teraz tam nechce ísť bývať
- k lekárovi vládala chodiť sama, nevládze asi rok
9. Na pojednávaní dňa 22.5.2XX9 žalovaná uviedla:
- pred 25 rokmi bývala pri žalobkyni jej sestra aj s manželom, ktorá pre nezhody zaťa so žalobkyňou po dvoch týždňoch od nej odišla
- žalobkyňa potom chodila za manželom žalovanej a žiadala ho o to, aby prišli bývať do Kračúnoviec, lebo majú 5 detí
- žalovaná nikdy nechcela ísť bývať do Kračúnoviec, lebo pociťovala, že žalobkyňa od mala niečo proti nej má
- v Giraltovciach už mali odkúpený byt, ktorý následne predali
- z jednej polovice domu žalovaná vyplatila 7 súrodencov po 5 000,- Sk
- žalovaná potvrdila, že nemala vypestovaný citový vzťah k svojej mame a do Kračúnoviec sa prisťahovala, lebo žalobkyňa presvedčila jej manžela
- najskôr prízemie užívali spoločne, potom žalobkyňa navrhla, že jej postačí jedna izba,
- žalovaná uviedla, že nikdy ona ani jej deti nepočuli od žalobkyne dobré slovo
- prepis polovice domu sa urobil v čase, keď sa robil plyn na celej ulici
- žalobkyňa sa od nich vždy stránila
- na Vianoce alebo Veľkú noc žalovaná prosila žalobkyňu, aby prišla k stolu, žalobkyňa povedala, že chce byť sama, rovnako neprišla ani na prijímanie detí
- dvom vnúčatám bola na svadbe a dvom nebola
- odmietala, aby jej žalovaná nosila jedlo, lebo má cukrovku
- žalovaná nemá problém so svojimi súrodencami, ak prišli na návštevu k matke zatvorili sa s ňou v izbe a rozprávali sa, predtým sa s nimi porozprávala aj ona, boli aj v telefonickom kontakte
- podľa žalovanej žalobkyňa rozdeľuje súrodencov
- žalobkyňa odišla z domu v čase keď nikto nebol doma, žalovaná sa od susedy dozvedela, že jej sestra so zaťom ju sťahovali
- na dome vymenila kľúče a zaviedla kľúč aj na vrátkach, pretože doma celý deň nikto nebol
- od sestry vie, že žalobkyňa nie je spokojná ani tam, kde teraz je a chce odísť už aj od nich
- žalobkyňu odprevadila k lekárovi asi pred 10 rokmi, keď mala nábeh na infarkt
- zakaždým, keď sa opýtala žalobkyne, či ju môže odprevadiť na očné alebo na ústav, žalobkyňa odpovedala, že nie, nepotrebuje
- keď sa opýtala žalobkyne, či nepotrebuje oprať, ožehliť alebo navariť, žalobkyňa odpovedala, že nepotrebuje a zavrela za žalovanou dvere
- žalobkyňa sa zamykala do izby, keď chcela mať kľud a nepustila dnu ani žalovanú a deti, dokonca ani svoje ďalšie deti
- nie raz, nie dvakrát chcela nanosiť drevo žalobkyni, vždy dostala negatívnu odpoveď, že si ho nanosí sama a nepotrebuje nikoho
- žalobkyňa je odkázaná na pomoc k lekárovi až posledný roka alebo dva, keď je u druhej dcéry
- žalobkyňa má stále vytvorené podmienky v dome, v izbe, ktorú aj obývala
- nie je si vedomá, aby matke tak ublížila, aby prišla o polovicu domu
Na pojednávaní dňa 22.5.2XX9 svedok Ján S. uviedol:
- ako druh žije s dcérou žalobkyne a žalobkyňa žije u nich
- o predmete sporu vie od žalobkyne aj od žalovanej
- žalobkyňu nehodnotí ako svätú, ale napríklad rodina žalovanej jej nedokázala nanosiť drevo
- počul ako sa žalovaná sťažuje na žalobkyňu
- žalobkyňa ublížila aj jemu, ale on jej odpustil
- žalobkyňa sa sťažovala na svojho zaťa, že jej vulgárne nadával a zdvihol na ňu čakan
- väčšinou času trávi so svokrou a chodí s ňou aj k lekárovi
10. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
11. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
12. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
13. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
14. Podľa § 100 ods.2 prvá veta Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
15. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
16. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
17. Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
18. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
19. Podľa § 187 ods. 1, ods. 2 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
20. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
21. Podľa § 215 ods.1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
22. Žalobkyňa vymedzila predmet konania tak, že požadovala určenie, že vyššie špecifikované nehnuteľnosti patria do jej vlastníctva, pretože jednostranne uplatnila proti žalovanej právo na vrátenie daru z dôvodu hrubého porušenia dobrých mravov.
23. Pri riešení tejto otázky o vlastníckom práve k nehnuteľnostiam súd nie je viazaný stavom zapísaným v katastri nehnuteľností.
24. Základnou podmienkou dôvodnosti a úspešnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP (predtým § 80 písm. c) O.s.p.) je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom právnom určení. Rozsudok vyhovujúci žalobe o určenie vlastníckeho práva môže byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností a táto skutočnosť sama o sebe napĺňa zákonnú požiadavku naliehavého právneho záujmu, preto sa súd zaoberal vecou samou.
25. Darcovi vzniká právo domáhať sa vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
26. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu je veľký nevďak zo strany obdarovaného, prejavujúci sa v takom jeho správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity alebo o porušenie sústavné, ktoré však v dôsledku svojho trvania, priebehu a pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov. Takýmto kvalifikovaným porušením dobrých mravov je napr. fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci.
27. K uvedenému správaniu obdarovaného môže dôjsť v akomkoľvek časovom odstupe od uzavretia darovacej zmluvy. Pravda, právo darcu na vrátenie daru sa premlčuje ako každé iné majetkové právo. Premlčacia doba je trojročná a začne plynúť odo dňa, keď darca mohol uplatniť svoje právo po prvý raz, t. j. odo dňa, keď obdarovaný svojím správaním naplnil skutkovú podstatu ustanovenia § 630.
28. Z vykonaného dokazovania súd zistil tieto právne významné skutkové tvrdenia, ktoré napokon ani neboli medzi stranami sporné, a to, že:
- darovacia zmluva bola uzatvorená dňa 9.3.1998
- vzťahy medzi účastníkmi tejto zmluvy boli v podstate rovnaké pred uzatvorením zmluvy, ako aj po jej uzatvorení
- sebestačnosť žalobkyne vo veciach domácich prác a návštev lekára v období, keď žila pri žalovanej
- skutočnosť, že asi dva roky nežije pri žalovanej
- z domu žalovanej odišla z vlastného rozhodnutia, nežiadala návrat do uvedeného rodinného domu a ani kľúče od tohto domu
29. Sporné bolo medzi stranami právne posúdenie dôvodov požadovaného vrátenia daru.
30. Žalobkyňa v rámci procesnej povinnosti pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti (povinnosť tvrdenia), opísala v žalobe skutočnosti, ktoré za takéto podľa vlastného presvedčenia považovala (§ 132 ods.1 CSP). Povinnosť označiť dôkazy na ich preukázanie sa vzťahuje na všetky tvrdenia,
ktoré sa uviedli v žalobe. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva na rozhodnutie o veci nebola preukázaná, a teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver, ani o pravdivosti tvrdenej skutočnosti, ale ani o tom, že je tvrdená skutočnosť nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Záver o tom, že strana sporu neuniesla dôkazné bremeno je možné urobiť len vtedy, keď súd riadne a úplne vykonal všetky dôkazy, ktoré strana sporu označila na preukázanie svojho tvrdenia. Stranou označený dôkaz súd neuskutoční iba v prípade, že jeho prostredníctvom nie je možné preukázať pre vec rozhodnú skutočnosť, napríklad preto, že označený dôkaz je zjavne nespôsobilý preukázať tvrdenú skutočnosť, alebo že sa týka skutočnosti, ktorá je podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci bezvýznamná.
31. Pre rozhodnutie vo veci samej sa súd musel vyporiadať s právnou otázkou kvalifikovaného porušenia dobrých mravov zo strany žalovanej tak, ako ich predpokladá ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka.
32. Žalobkyňu v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno, aby preukázala, že v časovom období troch rokov pred podaním žaloby dňa 5.9.2XX8 došlo zo strany žalovanej k hrubému porušeniu dobrých mravov, ktoré naplnilo skutkovú podstatu ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka.
33. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobkyňa dôkazné bremeno v konaní neuniesla. Nebolo sporné, že posledné dva roky pred podaním žaloby žalobkyňa nežije v dome žalovanej a zo strany žalobkyne neboli poskytnuté ani skutkové tvrdenia ohľadne jej nemorálneho správania v tomto období. Dôvodom odchodu žalobkyne z uvedeného rodinného domu bola nevhodnosť správania manžela žalovanej k žalobkyni, avšak uvedené je bez právneho významu k predmetu konania. Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby k hrubému porušeniu dobrých mravov došlo zo strany obdarovaného a nie členov jeho rodiny. Žalovaná nenesie zodpovednosť za správanie svojho manžela. Žalovaná v konaní uviedla, že žalobkyni núkala pomoc, či už s varením, upratovaním, žehlením a doprovodom k lekárovi, avšak toto žalobkyňa odmietala, lebo bola sebestačná. Tvrdené skutočnosti žalovanou, žalobkyňa ani nepopierala, preto ich súd považoval za nesporné. Žalobkyňa uviedla, že bola sebestačná a odkázaná na pomoc je posledný rok alebo dva, avšak v tomto čase už nebývala pri žalovanej. Podnetom k odchodu žalobkyne bolo správanie manžela žalovanej, avšak za uvedené žalovaná nenesie zodpovednosť. Žalobkyňa sa bez zavinenia žalovanej rozhodla odísť z domu a právo vyplývajúce z vecného bremena bývania a zaopatrenia nevyužívať. Zo skutkových tvrdení žalobkyne naviac vyplýva, že vzťahy so žalovanou hodnotí ako štandardné a rovnaké aj pred darovaním a aj po darovaní.
34. Žalobkyňa neposkytla súdu vo vzťahu k žalovanej také skutkové tvrdenia, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, ku ktorým malo dôjsť v posledných troch rokoch pred podaním žaloby.
35. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
36. O trovách strán, súd rozhodol podľa § 257 ods. 1 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalovaná bola v konaní úspešná, avšak súd jej proti žalobkyni, ktorá je jej matkou náhradu trov konanie nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Tieto súd videl predovšetkým v tom, že strany sporu sú v blízkom príbuzenskom vzťahu, matka a dcéra, a tento vzťah je hodný ochrany a neprehlbovania vzájomných sporov, ktoré by mohla vyvolať náhrada trov konania. Naviac, žalobkyňa je v dôchodkovom veku a náhrada trov konania by mohla negatívne zasiahnuť jej sociálne pomery. Žalovaná ani náhradu trov konania nepožadovala.
Poučenie:
Odvolanie sa podáva lehote 15dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).