Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/177/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, proti žalovanému S., o zaplatenie 96,02 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 96,02 Eur, 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 96,02 Eur od 24.6.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Priznáva žalobcovi ako strane plne úspešnej v konaní náhradu trov v pomere 100 %, ktoré je povinný nahradiť žalobcovi žalovaný.

odôvodnenie:

1.Žalobca k sa žalobou doručenou súdu 22. 11. 2018 domáhal proti žalovanému zaplatenia 96,02 eura, úrokov z omeškania a trov konania. Žalobu odôvodnil tým že jeho právny predchodca poskytol na základe zmluvy o úvere žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach. Žalobca zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Spĺňa tiež náležitosti zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky dohodnuté v zmluve, čím porušil svoju povinnosť zo zmluvy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia pohľadávky sumu vo výške 168,48 euro, ktorá pozostávala z istiny vo výške 96,02 eura, úroku z omeškania 1,66 euro a z poplatkov vo výške 70,80 eura v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedená v prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky nevykonal žiadne úhrady. Žalobca si uplatňuje sumu 96,02 eura ako neuhradenú istinu úveru, zvyšné nároky si neuplatňuje. Uplatňuje si však úroky z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom 24. 6. 2017, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

2.Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil súdu zmluvu o postúpení pohľadávok, úverovú zmluvu, výpoveď zo zmluvy, všeobecné obchodné podmienky, sadzobník poplatkov, oznámenie o postúpení pohľadávky, výzvu pred postúpením pohľadávky a pokus o zmier.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a dňa 22.5.2019 bol vo veci verejne vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP v náväznosti na ustanovenie § 297 CSP.

4.Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami a zistil tento skutkový stav:

5.Dňa 26. 10. 2015 uzavrela Slovenská sporiteľňa, akciová spoločnosť a žalovaný Zmluvu o osobnom účte, predmetom ktorej bolo vedenie účtu pre žalovaného, vydanie platobnej karty k účtu, poskytovanie elektronických služieb k účtu, poskytnutie povoleného prečerpania k účtu a vedenie sporiaceho účtu so sumou mesačného sporenia 10 euro. Všetky právne vzťahy výslovne neupravené v zmluve sa riadili všeobecnými obchodnými podmienkami.

6.Dňa 16. 2. 2017 banka odstúpila od zmluvy o poskytovaní bankových produktov a služieb k účtu žalovaného s účinnosťou ku dňom doručenia oznámenia. Výška pohľadávky ku dňu odstúpenia od zmluvy bola 166,82 eura a túto sumu bol žalovaný povinný uhradiť do siedmych dní od doručenia oznámenia. Dňa 22.3.2017 banka znovu vyzvala žalovaného na úhradu pohľadávky s upozornením na možnosť postúpenia pohľadávky tretej osobe v prípade neuhradenia dlhu. Zmluvou zo dňa 23. 6. 2017 postúpila Slovenská sporiteľňa svoju pohľadávku voči žalovanému žalobcovi. Podľa prílohy číslo 1 k zmluve o postúpení pohľadávok pohľadávka voči žalovanému predstavovala sumu 168,48 eura a pozostávala z istiny úveru 96,02 eura, úrokov 1,66 eura a príslušenstva pohľadávky v celkovej výške 72,46 euro. Následne veriteľ dňa 30. 6. 2017 oznámil žalovanému postúpenie svojej pohľadávky zo zmluvy k účtu číslo 5125965888 žalobcovi a žiadal o úhradu nepovoleného debetu na účte priamou postupníkovi.

7.Žalobca pred podaním žaloby listom zo dňa 2. 10. 2018 vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky vo výške 174,61 euro, ktorá pozostávala z neuhradeného úveru vo výške 96,02 euro a z ostatných nárokov v konaní neuplatňovaných do celkovej výšky 174,61 euro.

8.Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa § 708 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa, zmluva musí mať písomnú formu.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

9. Predloženou zmluvou o osobnom účte o poskytovaní bankových produktov a služieb mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol záväzkový vzťah, z ktorého plynula pre žalobcu povinnosť zriadiť žalovanému osobný účet a poskytovať tam dohodnuté služby vrátane možnosti prečerpania finančných prostriedkov. Z prehľadu predloženého žalobcom mal súd preukázané, že žalovaný prečerpal účet o sumu 96,02 Eur a túto sumu žalobcovi doposiaľ neuhradil napriek jeho výzvam. Žalobca preto využil svoje právo pre neplnenie si záväzkov z uzavretej zmluvy a od zmluvy odstúpil. Keďže žalovaný debetný zostatok žalobcovi doposiaľ neuhradil, súd ho zaviazal zaplatiť sumu 96,02 Eur, ktorá sa rovná výške debetného zostatku na osobnom účte žalovaného. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, preto súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu vyplývajúcich zo žaloby a listín predložených do konania.

10. Žalovaný aj napriek výzvam právneho predchodcu žalobcu aj samotného žalovaného zo dňa 16.2.2017, 22.3.2017 a 2.10.2018 dlžnú istinu úveru neuhradil. Je preto najneskôr od výzvy 16.2.2017 v

omeškaní. Žalobca požaduje úroky z omeškania prvý deň po postúpení pohľadávky, teda od 24.6.2017. Požadovaná výška úrokov z omeškania 5% je v súlade s ustanovením § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. Súd preto priznal žalobcovi okrem dlžnej istiny 96,02 Eur aj úroky z omeškania z tejto sumy vo výške 5% ročne od 24.6.2017 do jej zaplatenia.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.