Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_3Cob-27-2019.pdf
PDF · 92.61 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/27/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Ivony Hrčekovej, v právnej veci žalobcu Poistná udalosť, s.r.o., so sídlom Sabinovská 11, Bratislava, IČO: 45 474 231, práv. zast. Advokátska kancelária MHS Legal, s.r.o., Galvaniho 7/D, Bratislava, IČO: 36 866 687 proti žalovanému 1/ Genertel Biztosíto Zrt., Dévai utca 26-28, Budapest 1134, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky Genertel poisťovňa, a.s. pobočka poisťovne z iného členského štátu so sídlom: Lamačská cesta 3/A, Bratislava, žalovanému 2/ Generali Poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, obaja zastúpení MST PARTNERS, s.r.o. Laurinská 3, Bratislava, IČO: 36 861 545, o zaplatenie 1.056,49 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 10Cb/70/2016-108 zo dňa 29.11.2018 jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 10Cb/70/2016-108 zo dňa 29.11.2018 v napadnutom výroku III. a IV. p o t v r d z u j e .
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1.
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie 228,49 EUR zastavil, konanie voči žalovanému 1/ zastavil, žalovanému 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 828,- EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 828,-EUR od 31.12.2015 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku a priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100%. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 29.4.2015 došlo k dopravnej nehode a poškodeniu motorového vozidla poškodeného značky Volvo XC70, EČV: Q., ktorým bol pán Ing. J. P.. K nehode došlo pri kolízii s motorovým vozidlom značky Citroen Xsara, EČV: U. XXXAT. Priebeh nehody, ako ani jej zavinenie nie je medzi stranami sporu sporné. Žalobca prevzal na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.5.2015 pohľadávku poškodeného voči žalovanému, ktorá spočíva v neuhradení náhrady škody vo výške 1.056,49EUR. Poškodený bol v dôsledku poistnej udalosti č.6401003239 zo dňa 29.4.2015, ktorá mu vznikla na jeho osobnom motorovom vozidle, nútený účelne si požičať náhradné motorové vozidlo na nevyhnutnú dobu. Za 18 dní požičania si motorového vozidla mu bola následne vystavená faktúra v celkovej výške 2.070,-EUR. Predmetné vozidlo dňa 25.5.2015 vrátil. Zo strany žalovaného došlo len k čiastočnej úhrade požičovného, a to v rozsahu 1.013,51EUR. Ku dňu podania žaloby teda ostalo neuhradené požičovné vo výške 828,-EUR. Poškodený sa so žalobcom zmluvne dohodol na prenájme náhradného motorového vozidla, ktorý trval celkovo 18 dní (od 7.5.2015 do 25.5.2015). Žalovaný uznal nárok na náhradu požičovného len vo výške 1.013,51 EUR, pričom vyplatením tejto sumy považoval poistnú udalosť za vybavenú. Žalovaný krátil poistné plnenie, keď pri výpočtoch poistného plnenia neuznal skutočnú cenu požičovného vo výške 115,-EUR, ktorá mala byť riadne preplatená. V otázke ceny za zapožičanie náhradného vozidla sa poškodený so žalobcom zmluvne dohodol na cene prenájmu náhradného motorového vozidla vo výške 115,- EUR za 1 deň. Žalovaný však pri výpočte výšky plnenia za požičiavanie náhradného vozidla používal sumu nižšiu, a to sumu 69,- EUR. Žalovaný však dostatočne nepreukázal opodstatnenosť tejto skutočnosti. Ceny prenájmu motorových vozidiel sa v jednotlivých spoločnostiach odlišujú a poškodený súhlasil s cenou žalobcu. Neexistuje dôvod, prečo by sa pri výpočte výšky plnenia nemohla zohľadňovať zmluvne dohodnutá cena medzi poškodeným a žalobcom. Navyše ide o cenu primeranú, čo potvrdzujú aj cenové ponuky autopožičovní, ktoré poskytujú rovnaké služby ako žalobca. Žalovaný zároveň krátil plnenie aj o sumu 228,49 EUR, pričom toto krátenie odôvodnil tým, že ide o výdavky na prevádzku poškodeného motorového vozidla a pokles všeobecnej hodnoty poškodeného vozidla. Žalobca vo faktúre č. 150502 uvádza, že základná cena nájmu je 69,- EUR na deň. Suma 46,- EUR, ktorú žalovaný nepriznal, predstavuje „prirážku“ za nezloženie finančnej zábezpeky. Výška tejto prirážky však nie je nijakým spôsobom žalobcom odôvodnená a nie je ani zrejmé prečo bolo vôbec cenu nájmu o túto prirážku potrebné zvyšovať. Žalovaný má za to, že poistné plnenie nemá slúžiť na tvorbu zisku žalobcu, keďže práve žalobca predmetné vozidlo za neprimerane vysokú cenu nájmu „požičal“ poškodenému a teraz sa v konaní domáha od žalovaného jej preplatenia. Žalobca mal teda prirodzene záujem na čo najvyššej cene nájmu náhradného vozidla, aby bol jeho zisk čo najväčší. Skutočnosť, že poškodený nezložil finančnú zábezpeku nemôže spôsobovať zvýšenie poistného plnenia, pretože nezloženie finančnej zábezpeky nemá svoju príčinu v samotnej škodovej udalosti, ale až v ďalšom následnom jave, ktorým je rozhodnutie poškodeného finančnú zábezpeku neuhradiť. Škoda, ktorá má spočívať v časti ceny nájmu predstavujúcej prirážku, teda nebola spôsobená v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, ale v dôsledku rozhodnutia, resp. konania samotného poškodeného. K neuhradeniu časti ceny nájmu vo výške 228,49EUR žalovaný uviedol, že táto suma nebola priznaná z dôvodu, že poškodený by túto sumu musel vynaložiť na prevádzkovanie svojho vozidla v prípade ak by k nehode vôbec nebolo došlo a poškodený by naďalej mohol jazdiť na svojom vozidle. Túto sumu nie je možné žalobcovi priznať, pretože ak by nedošlo ku škodovej udalosti, poškodený by ju musel v každom prípade vynaložiť, a to právne na prevádzku svojho vozidla. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k názoru, že priebeh škodovej udalosti nebol medzi stranami sporný. Spornou zostala výška škody predstavujúca náklady poškodeného na zapožičanie náhradného vozidla. Poškodený Ing. Rudolf Javor si v dôsledku uvedenej poistnej udalosti, ktorá mu vznikla na jeho motorovom vozidle prenajal náhradné motorové vozidlo Toyota RAV 4 od žalobcu na obdobie 18 dní za cenu 2.070,-EUR, čo predstavuje 115,-EUR na jeden deň. Poškodený ako oprávnená osoba s poukazom na § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. postúpil svojou pohľadávku na náhradu škody spočívajúcu v nákladoch na prenájom náhradného vozidla na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky, čo žalovanému oznámil oznámením o postúpení. Žalobca na preukázanie obvyklosti ceny nájmu obdobných motorových vozidiel rovnakej triedy, ako bolo motorové vozidlo poškodeného a zároveň náhradné motorové vozidlo, ktoré si poškodený prenajal (SUV), predložil cenníky autopožičovní, ktoré prenajímajú motorové vozidlá za obdobných podmienok ako boli tie, za ktorých si prenajal náhradné motorové vozidlo poškodený. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že čo sa týka dvoch zložiek odplaty za prenájom vozidla označené v príslušnej faktúre ako základná cena nájmu za 1 deň vo výške 69,- EUR a prirážka za nezloženie finančnej zábezpeky vo výške 46,- EUR/ deň, súd konštatuje, ani v iných občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych vzťahoch nie je výnimočná situácia, keď sa celková odplata za poskytnutú službu, alebo dodaný tovar skladá z viacerých položiek, ktoré až ako celok tvoria celkovú cenu. V prejednávanej veci dohodnutá prirážka nie je sankciou, alebo neúčelne zisk vytvárajúcou položkou. Súd musí akcentovať stav, že žalovaný nepredložil žiaden listinný dôkaz, preukazujúci jeho tvrdenia o nedôvodnosti sumy 115 EUR/deň za prenájom náhradného vozidla rovnakej triedy ako si prenajal poškodený v prejednávanej veci. Poškodený si účelne prenajal náhradné motorové vozidlo na obdobie od 7.5.2015 do 25.5.2015 (účelnosť prenájmu motorového vozidla na uvedené obdobie nebola v konaní žiadnym spôsobom spochybnená) za cenu 2.070,- EUR (čo predstavuje 115,-EUR na jeden deň), ktorú súd považoval za daných podmienok nájmu za primeranú (obvyklú) a žalovaným ostala neuhradená časť tejto sumy vo výške 828,-EUR, súd uložil žalovanému povinnosť doplatiť žalobcovi do plnej ceny za poskytnutý prenájom s príslušenstvom.
2.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/ a 2/ a navrhli napadnutý rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žalobcovia namietali absenciou príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a prirážkou vo výške 46,- € za nezloženie peňažnej zábezpeky. Skutočnosť, že poškodený nezložil finančnú zábezpeku nemôže spôsobovať zvýšenie poistného plnenia, pretože zvýšenie ceny nájmu vozidla pre nezloženie finančnej zábezpeky nemá svoju príčinu v samotnej škodovej udalosti, ale až v ďalšom následnom jave, ktorým je rozhodnutie poškodeného finančnú zábezpeku neuhradiť. Žalovaní taktiež namietali, že výrok III. napadnutého rozsudku je nevykonateľný. Súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 828,-EUR „žalovanému." V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku a ako je tiež uvedené v jeho záhlaví pri označení strán sporu, na strane žalovaného vystupovali dva subjekty označené ako žalovaný v I. rade a žalovaný v II. rade. Z výroku napadnutého rozsudku nie je zrejmé, čí súd zaviazal na splnenie povinnosti žalovaného v I. rade alebo žalovaného v II. rade. Žalobca podaním zo dňa 14. 9. 2017 zobral žalobu voči žalovanému 1/ späť, čím procesné zavinil, že konanie bolo voči nemu výrokom II. napadnutého rozsudku zastavené. Žaloba pritom od počiatku mala smerovať iba voči žalovanému 2/, keďže k prevodu poistného kmeňa zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/ došlo ešte pred podaním žaloby, dokonca ešte pred samotnou škodovou udalosťou. Súd prvej inštancie mal z tohto dôvodu správne uložiť žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3.
K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že priama príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a nájmom náhradného vozidla existuje (je bezprostredne daná a bezpečne preukázaná) a v konaní je spornou iba výška škody týkajúca sa ceny nájmu náhradného vozidla. Súd teda riadne skúmal a posúdil relevantný vzťah súvisiaci s otázkou existencie priamej príčinnej súvislosti. V otázke obvyklosti ceny nájmu súd prvého stupňa v bode 12 rozsudku správne konštatoval, že dohodnutá prirážka nie je ani sankciou ani neúčelne zisk vytvárajúcou položkou pričom zároveň konštatoval aj to, že žalovaný v konaní nepredložil žiaden dôkaz o tom že cena 115,- EUR/deň je nedôvodná. Poukázal na rozsudok Krajského súdu Bratislava zo dňa 10.5.2018, sp. zn. 4Cob/17/2017 „Odvolací súd dospel k záveru, že skutočnosť, že si poškodená prenajala vozidlo za dohodnutých podmienok, okrem iného bez zloženia depozitu, nemožno pripísať na jej ťarchu a znížiť nájomné. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že nemožno od neho požadovať aby sa riadil iba jediným kritériom a to najnižšou cenou.“ Z cenových ponúk na internete nie je možné jednoznačne poznať, aké konkrétne podmienky nájmu sa k danej cene vzťahujú vyplýva, že ceny prenájmu vozidiel v prípade keď nazačiatku doby nájmu nájomca z rôznych dôvodov nie je schopný zložiť depozit sú zvýšené nemožno spravodlivo požadovať za každých okolností od poškodených pri dopravných nehodách, kedy potreba zabezpečiť si prenájom vozidla vzniká náhle a poškodený ako budúci nájomca je postavený do pozície, kedy si musí zabezpečiť náhradné vozidlo bez možnosti predchádzajúcej prípravy, ktorá za bežných okolností zahŕňa aj vytvorenie finančnej rezervy na zaplatenie zálohy.“ Podľa názoru žalobcu obvyklá cena predstavuje celé cenové pásmo od skupiny cien najlacnejších až po skupinu cien najdrahších autopožičovní. Ak posudzovaná cena z daného cenového pásma výrazne nevybočuje (nejde o exces) tak nemožno hovoriť o cene neobvyklej. K otázke nevykonateľnosti povinnosti plnenia žalovaným 1/ alebo žalovaným 2/ uviedol, že s ohľadom na skutočnosť, že súd konanie voči žalovanému 1/ zastavil, je celkom logické a nespochybniteľné, že na povinnosť plniť súd svojim rozhodnutím zaviazal žalovaného 2/, ktorý zostal na strane žalovaných jediným účastníkom. Z uvedeného vyplýva, že námietka smerujúce k vykonateľnosti je nedôvodná. K otázke povinnosti náhrady trov konania žalobcom uviedol, že žalovaný 1/ po obdržaní žaloby v rámci svojho vyjadrenia žiadnym spôsobom nespochybnil pasívnu legitimáciu a neuviedol, že previedol všetky práva a povinnosti z poistných zmlúv na žalovaného 2/. Z vyjadrenia žalovaného 1/ práve naopak vyplýva, že sa za pasívne legitimovaného považoval, keď namietal uplatnený nárok, avšak nie z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie ale úplne odlišných tvrdení. Vzhľadom na uvedené skutočnosti máme za to, že súd prvej inštancie rozhodol v otázke náhrady trov konania v správne.
4.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, s vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.
5.
Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie pritom dospel k správnym skutkovým zisteniam, že poisťovňa je povinná nahradiť poškodenému náhradu nákladov za vypožičanie náhradného vozidla za obdobie opravy motorového vozidla. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým a právnym posúdením uplatneného nároku a na doplnenie uvádza, že po oboznámení sa s obsahom spisu považuje uplatnený nárok na náhradu škody za prenájom motorového vozidla vo výške 115,- EUR/deň za primeranú. Nemožno spravodlivo požadovať za každých okolností od poškodených pri dopravných nehodách, kedy potreba zabezpečiť si prenájom vozidla vzniká náhle a poškodený ako budúci nájomca je postavený do pozície, kedy si musí zabezpečiť náhradné vozidlo bez možnosti predchádzajúcej prípravy, ktorá za bežných okolností zahŕňa aj vytvorenie finančnej rezervy na zaplatenie zálohy. Z rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu ( napr. sp. zn. 3Cob/47/2019, sp. zn. 4Cob/17/2017 ) vyplýva, že cena nájmu vozidla SUV za cenu 115,- EUR/deň je primeraná. Čo sa týka námietky žalovaných ohľadne nevykonateľnosti uloženej povinnosti plnenia žalovaným 1/ alebo žalovaným 2/ je vzhľadom na zastavenie konania voči žalovanému 1/ logické, že v konaní bola uložená povinnosť tomu zo žalovaných, ktorý zostal stranou v konaní a to Generali Poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332. Je potrebné prisvedčiť názoru žalobcu v tom, že žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k žalobe nenamietal svoju pasívnu legitimáciu. Žalovaní 1/ a 2/ namietali podaním zo dňa 11.4.2017, že dňom 31.12.2014 žalovaný 2/ vstúpil do právneho postavenia žalovaného 1/, prebral všetky práva a povinnosti žalovaného 1/ a stal sa jeho právnym nástupcom. Žalobca sa k tomuto vyjadreniu žalovaných 1/ a 2/ vyjadril podaním zo dňa 14.9.2017 v tom zmysle, že zobral žalobu voči žalovanému 1/ späť. Odvolací súd zistil, že z výpisu z obchodného registra vyplýva, že subjekt Genertel poisťovňa a.s. pobočka poisťovne z iného členského štátu bola vymazaná z obchodného registra až ku dňu 23.6.2016. V čase podania žaloby nemal žalobca vedomosť o predaji časti podniku na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.12.2014 a teda bez vlastnej viny nezavinil zastavenie konania voči Genertel Biztosíto Zrt. Ak v konaní vznikli žalovanému 1/ trovy konania súd prvej inštancie o ich nároku môže rozhodnúť samostatným uznesením.
7.
Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalobcom.
8.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania priznal v celom rozsahu nakoľko bol v odvolacom konaní plne úspešný. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
9.
Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).