Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-889-2005.pdf
PDF · 65.71 KB
Case nature
Area
Subarea
16Er/889/2005
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., IČO: 31320155, so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, proti povinnému: Z. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XX. augusta XX/XX, XXX XX J., vymoženie istiny vo výške 3.057,22 eur s prísl.,
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Martišíkovi st., Exekútorský úrad so sídlom Samoty 1061, 020 01 Púchov, trovy exekúcie 77,38 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený mal povinnosť podľa § 243f ods. 1, ods. 4, ods. 5, ods. 6 č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „EP“) v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
2. Podľa § 57 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým bolo do Exekučného poriadku doplnené ustanovenie § 243f nadobudol účinnosť dňa 23.12.2015. Zákonná lehota podľa § 243f ods. 1 EP, v ktorej musí oprávnený doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 EP uplynula dňa 22.1.2016. V predmetnej exekúcii je vymáhaná pohľadávka na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Oprávnený návrh na vykonanie nedoplnil.
3. Zákonným následkom nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v lehote 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z. (t.j. do 22.1.2016) je zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 5 EP). Exekučný súd pritom nemôže odpustiť zmeškanie lehoty (§ 36 ods. 5 EP). Keďže oprávnený návrh na vykonanie exekúcie do 22.1.2016 nedoplnil, súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 2, § 243f ods. 5 EP zastavil.
4. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie 82,32 eur.
5. Súd súdnemu exekútorovi priznáva trovy exekúcie 77,38 eur, ktoré pozostávajú z 20% odmeny 643,50 eur z vymoženej časti pohľadávky 3215,66 ( § 16 ods. 2 v spojení s § 5 ods. 1 cit. vyhlášky 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 31.3.2017), z náhrady hotových výdavkov 19,20 eur (§ 22 cit. vyhl. poštovné 18,90 eur, poplatky 0,30 eur) a z 20% DPH z odmeny a náhrady 12,90
eur (§196 Exekučného poriadku). Súdny exekútor si čiastočne vymohol časť trov v sume 598,22 eur. S ohľadom na ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, účinného podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, k ich náhrade zaviazal oprávneného.
6. Súd vo zvyšnej časti uplatnených trov zamietol nárok súdnemu exekútorovi na náhradu trov exekúcie z nasledujúcich dôvodov. Súd nepriznal poštovné 8,29 eur, nakoľko z exekučného spisu EX 323/2005 má súd preukázaných 18,90 eur. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky za náhradu za telefonické výdavky a internet 2 eur, nakoľko vynaloženie týchto výdavkov v takejto výške, práve v tejto exekúcií, súd nemal zo spisu súdneho exekútora preukázané, a tak, ako si ich súdny exekútor uplatnil, sú pre súd nepreskúmateľné. Z ustanovenia §22 vyhlášky vyplýva, za ktoré hotové výdavky patrí exekútorovi náhrada a z charakteru týchto výdavkov nie je možné usúdiť, že by tam patrila aj náhrada za vyššie uvedené výdavky. Súdny exekútor si v časti náhrady hotových výdavkov uplatnil náhradu za kancelárske náklady 5 eur. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 z 29. apríla 2008, kde je vyslovený názor, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu za administratívny materiál, nakoľko sa jedná o bežný kancelársky materiál, za ktorý sa podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi odmena nepriznáva.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prievidza písomne, v troch vyhotoveniach ( § 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. a) CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.