Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Csp/74/2021

Uznesenie

Okresný súd Rožňava, v právnej veci žalobkyne F. V., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXXX/ XX, XXX XX Y., právne zastúpenej Mgr. Ivicou Štiglitz, advokátkou, so sídlom Šafárikova 8, 048 01 Rožňava, IČO: 42 324 017, proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní o určenie, že Zmluva o splátkovom úvere č. 0512850316 je bezúročná a bez poplatkov, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 05.01.2022 z a s t a v u j e .

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa vo veci samej domáha určenia že Zmluva o splátkovom úvere č. 0512850316 uzavretá dňa 12.03.2010 je bezúročná a bez poplatkov. Zároveň spolu s podanou žalobou podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva plynúceho zo Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 12.03.2010, k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne zapísanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu Y. nachádzajúcej sa v okrese Y., obec Y., katastrálne územie Y. na liste vlastníctva č. XXXX ako: byt č. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, na ulici S. č. XX, XXXXX Y., vchod XX, 2 poschodie, o veľkosti podielu 1/1, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti podielu 317/1000, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Žalobkyňa vo svojej žalobe uvádza, že uzavrela predmetnú Zmluva o splátkovom úvere č. 0512850316 dňa 12.03.2010, podľa ktorej si požičala istinu vo výške 33 000,- Eur, ktorú istinu mala splatiť v mesačných splátkach vo výške od prvého čerpania do 30.04.2010 vo výške 186,97 Eur mesačne a od 10.05.2010 vo výške 265,89 Eur v počte celkom splátok 180, s neurčeným dňom začiatku splácania a poslednou splátkou dňa 10.04.2025. Mesačná splátka úveru obsahovala aj sumu vo výške 2,99 Eur titulom poplatku za správu úveru vo výške 2,99 Eur mesačne splatný súčasne s mesačnou splátkou. Predmetná zmluva neobsahuje údaj o RPMN, dátum splatnosti prvej splátky a rovnako neobsahuje údaj o celkovej sume, ktorú mal žalobca uhradiť. Žalobkyňa ďalej podľa zmluvy uhradila spracovateľský poplatok vo výške 265,52 Eur splatný z poskytnutého úveru, ktorý znižuje sumu poskytnutého úveru - istinu na sumu vo výške 32.734,48 Eur. Pokiaľ ide o úver samotný, zmluvu o úvere uzatváral právny predchodca žalovaného (Slovenská sporiteľňa a.s., Bratislava) so žalobkyňou, ktorá žiadala o poskytnutie splátkového úveru na účel splatenia skôr poskytnutých úverov, ako to aj zo samotnej zmluvy o splátkovom úvere vyplýva. K predmetnej zmluve bola podpísaná aj Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátna zmluva zo dňa 12.03.2010, ktorou si pôvodný veriteľ zabezpečil splatenie pohľadávok do budúcnosti a to do výšky istiny a príslušenstva vyplývajúceho z uzavretej zmluvy o splátkovom úvere. Zo zmluvy o splátkovom úvere vyplýva, že táto neobsahuje o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „“) tým, že v zmluve právny predchodca žalovaného neuviedol niektoré zákonné náležitosti (údaj o RPMN, termín začiatku splácania úveru, konečná suma úveru) a účtoval si poplatky ako jednorazový spracovateľský poplatok vo výške mesačnej splátky a poplatok za spracovanie úveru vo výške 2,99 Eur splatným s mesačnou splátkou v počte 180 splátok (2,99 Eur x 180 = 538,20 Eur). Vzhľadom na

to, že v predmetnej zmluve absentujú vyššie uvedené podstatné náležitosti podľa ZoSÚ, žalobkyňa je toho názoru, že zmluva sa stáva ex lege bezúročná a bez poplatkov, čo znamená, že žalobkyňa bola povinná zaplatiť žalovanému len skutočne poskytnutú istinu (32.734,48 Eur). S poukazom na vyčíslenú pohľadávku, ktorá je podľa žalovaného vo výške 66.363,46 Eur, je viac než odôvodnený nárok žalobkyne na preskúmanie uplatňovanej sumy žalovaným ako právnym nástupcom pôvodného veriteľa, na základe ktorej žalovaný ako právny nástupca veriteľa mieni speňažiť nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobkyne. V danom prípade, na základe vyššie uvedeného, rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu vychádzajú zo žalobkyňou preukázanej skutočnosti o výške nárokovanej sumy žalovaným a to sumy 66.363,46 Eur, na základe ktorej žalovaný už začal s výkonom záložného práva predajom nehnuteľnosti - záloh 1 vo vlastníctve žalobkyne, ktorého výkon by neoprávnene a nezákonne zasiahol do práva žalobkyne vlastniť majetok a práva na obydlie v zmysle v SR. Na základe uvedeného žalobkyňa je toho názoru, že tu je odôvodnená potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania a ich nárok na poskytnutie právnej ochrany vo forme nariadenia neodkladného opatrenia trvá.

2. Uznesením Okresného súdu Rožňava č. k. - 33 zo dňa 09. 07. 2021 súd nariadil neodkladné opatrenie a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 12.03.2010 a zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe a to k nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne zapísanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu Rožňava nachádzajúcej sa v okrese Y., obec Y., katastrálne územie Y. na liste vlastníctva č. XXXX ako: byt č. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, na ulici S. č. XX, XXX XX Y., vchod XX, 2 poschodie, o veľkosti podielu 1/1, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti podielu 317/1000, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

3. Proti vyššie uvedenému uzneseniu v celom rozsahu podal žalovaný odvolanie z dôvodu podľa a odvolaciemu súdu navrhol, aby uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. S poukazom na , , ods. 1 , , , a , a mal odvolateľ za to, že žalobkyni dáva zákon prostriedky právnej ochrany v prípade porušenia jej práv, ktoré sa obnovujú spätne k času, ktorý predchádzal vykonaniu nezákonnej dražby. Prihliadnuc k nepremlčateľnosti vlastníckeho práva a k existencii prostriedkov právnej ochrany vyplývajúcich zo zákona má žalobkyňa možnosť voči neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva, napr. výkonom nezákonnej dražby žiadať o prostriedky ochrany, preto odpadá potreba dočasnej úpravy pomerov strán neodkladným opatrením s poukazom na iné rozhodnutia krajských súdov. Žalovaný mal za to, že argumentácia žalobkyne môže obstáť len v konaní o určenie neplatnosti dražby, nie ako dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný má za to, že žaloba vo veci samej nie je dôvodná, preto nie je odôvodnená ani potreba nariadenia neodkladného opatrenia. Nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade neprimerane obmedzí žalovaného vo výkone práv. Je zrejmé, že podstatou žaloby je len oddialenie výkonu záložného práva. Predmetná zmluva o úvere bola uzavretá za účelom poskytnutia úveru na bývanie vo výške 33.000 Eur. Pokiaľ žalobkyňa dôvodí tým, že zmluva o úvere neobsahuje nevyhnutné náležitosti v zmysle , žalovaný poukázal na to, že preskúmavaná zmluva o úvere nie je spotrebiteľským úverom v zmysle tohto zákona, preto túto zmluvu nie je možné podrobiť ani kontrole v zmysle a posudzovať jej náležitosti podľa tohto zákona. Žalobu o určenie, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov je preto potrebné považovať za nedôvodnú a účelovú a bolo by krajne nespravodlivé, aby bol žalovaný obmedzený vo výkone svojich práv účelovým konaním žalobkyne.

4. Krajský súd v Košiciach po preskúmaní uznesenia súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo Uznesením č. k.: - 72 zo dňa 13. 10. 2021, zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Uznesením Okresného súdu Rožňava č. k. - 79 zo dňa 23. 11. 2021 súd v súlade s právnymi závermi súdu vyššieho stupňa vyplývajúcimi z jeho uznesenia, zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, s odôvodnením, že žalobkyňa v konaní o nariadení neodkladného opatrenia neosvedčila nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a rovnako potom neosvedčila naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o zmluvu o úvere podľa . Nejedná sa o zmluvu uzavretú

podľa , nakoľko v je negatívne vymedzené, čo nie je spotrebiteľským úverom. Spotrebiteľským úverom nie je úver nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR (písm. e). Keďže žalobkyňa čerpala úver vo výške 33.000,00 Eur a zmluva bola uzavretá 12.03.2010, nemôže ísť o zmluvu spotrebiteľskú uzavretú podľa z. č. ale jedine o zmluvu o úvere uzavretú podľa . Z uvedeného vyplýva, že na Zmluvu o splátkovom úvere a Zmluvu o zriadení záložného práva sa nevzťahujú ustanovenia právnej úpravy spotrebiteľských úverov podľa , tak ako tým argumentuje žalobkyňa a preto nie je možné ani posudzovať, či predmetná zmluva obsahuje náležitosti vyžadované citovaným zákonom. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že žalobkyňa v danom prípade nepreukázala nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a žalovaný by tak bol nariadeným neodkladným opatrením neprimerane obmedzený, nad nevyhnutný rozsah. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.12.2021.

6. Podaním zo dňa 05.01.2022 označeným ako Doplnenie právnej argumentácie k žalobe s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia žalobkyňa opakovane podala návrh na vydanie totožného neodkladného opatrenia, v ktorom zotrvala na žalobe vo veci samej a navrhovala aby súd podrobil predmetnú úverovú zmluvu súdnemu prieskumu ohľadne neprijateľných zmluvných podmienok s o spotrebiteľských úveroch platný v čase uzavretia zmluvy. Okrem uvedeného doplnila žalobu o argumentáciu a to, vzniesla námietku premlčania nároku žalovaného teda premlčanie pohľadávky v celom rozsahu vo výške 66.363,46 Eur, ktorú si voči žalobkyni uplatňuje a na základe ktorej začal výkon záložného práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Uviedla, že žalovaný nemá žiadny právny nárok na uplatňovanie si uvedenej sumy od žalobkyne a rovnako nemá žiadny právny nárok realizovať predaj nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe. Ako žalobkyňa v žalobe uviedla zmluvu o úvere uzatváral právny predchodca žalovaného (Slovenská sporiteľňa a.s., Bratislava) so žalobkyňou, ktorá žiadala o poskytnutie splátkového úveru na účel splatenia skôr poskytnutých úverov, ako to aj zo samotnej zmluvy o splátkovom úvere vyplýva. K predmetnej zmluve bola podpísaná aj Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátna zmluva zo dňa 12.03.2010, ktorou si pôvodný veriteľ zabezpečil splatenie pohľadávok do budúcnosti a to do výšky istiny a príslušenstva vyplývajúceho z uzavretej zmluvy o splátkovom úvere. Predmetom zmluvy o zriadení záložného práva boli nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností a nachádzajúce sa v Rožňave, zapísané na liste vlastníctva č. 4074 - byt č. 23 nachádzajúci sa na Kyjevskej č. 10, Rožňava s príslušenstvom (ďalej len ako „záloh 1“) a č. 3850 - byt č. 29 nachádzajúci sa na Šafárikova č. 425, Rožňava (ďalej len „záloh 2“). Žalobkyňa v žalobe uviedla a ako dôkaz k žalobe pripojila Notársku zápisnica N49/2013, Nz 1193/2013, NCRIs 1268/2013), podľa notárskej zápisnice bol záloh 2 predaný za 7875,- Eur. Vzhľadom na to, že dražbu mohol pôvodný veriteľ uskutočniť len po zosplatnení pohľadávky je zrejmé, že k zosplatneniu pohľadávky došlo pred realizáciu dobrovoľnej dražby v roku 2013 (záloh č. 2). Vzhľadom na túto skutočnosť je zrejmé, že pôvodný veriteľ si mal svoju zostávajúcu pohľadávku uplatniť u dlžníka, alebo na súde v lehote do 3 rokov od konania dobrovoľnej dražby na záloh č. 2 t.j., do roku 2016. Zároveň z uvedených skutočností vyplýva aj to, že pôvodný veriteľ žalovanému postúpil už premlčanú pohľadávku. Z uvedených dôvodov žalobkyňa opätovne navrhuje, aby Okresný súd Rožňava vydal neodkladné opatrenie. V danom prípade, na základe vyššie uvedeného, rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu vychádzajú zo žalobkyňou preukázanej skutočnosti o výške nárokovanej sumy žalovaným a to sumy 66.363,46 Eur, s poukazom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalobcu. Na základe premlčanej pohľadávky, na ktorú žalovaný nemá právny nárok začal s výkonom záložného práva predajom nehnuteľnosti - záloh 1 vo vlastníctve žalobcu, ktorého výkon by neoprávnene a nezákonne zasiahol do práva žalobkyne vlastniť majetok a práva na obydlie v zmysle v SR. Na základe uvedeného žalobkyňa je toho názoru, že tu je odôvodnená potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania a ich nárok na poskytnutie právnej ochrany vo forme nariadenia neodkladného opatrenia trvá.

7. Žalovaný sa k podaniu žalobkyne vyjadril dňa 01.02.2022 a uviedol, že v predmetnom konaní už v minulosti zo strany žalobkyne bolo navrhnuté nariadenie neodkladného opatrenia, predmetom ktorého malo byť taktiež zdržanie sa výkonu záložného práva žalovaného. Na základe pôvodného návrhu žalobkyne bolo Okresným súdom Rožňava nariadené neodkladné opatrenie dňa 09.07.2021, č. k. - 33, ktoré bolo na základe odvolania žalovaného uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. zrušené dňa 13.10.2021. V prejednávanom prípade teda žalobkyňa po zrušení neodkladného opatrenia znova a na základe nezmenených skutkových okolností navrhuje nariadiť totožné neodkladné opatrenie voči žalovanému až do skončenia konania o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, a to navyše za situácie, kedy konanie vo veci samej, a teda aj rozhodnutie

v prejednávanom prípade nemá žiaden význam pre výkon záložného práva ako aj s ohľadom na skutočnosť, že žaloba je zjavne nedôvodná, keďže Zmluva o splátkovom úvere č. 0512850316 uzavretá dňa 12.03.2010 nie je zmluvou v zmysle o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Z uvedených dôvodov je potrebné žalobu o určenie, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, považovať za nedôvodnú a účelovú a podľa názoru žalovaného by bolo krajne nespravodlivé, aby bol žalovaný obmedzený vo výkone svojich práv účelovým konaním žalobcu. Podľa ust. , ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.“ Podľa ust. , ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. Podľa R 25/2011: „Pokiaľ nedôjde k zmene skutkových okolností, tvorí právoplatné uznesenie, ktorým súd zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, prekážku právoplatne rozsúdenej ( v spojení s ). Žalobkyňa v opätovnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedla žiadnu zmenu skutkových okolností významných pre rozhodnutie, ktoré nastali po zrušení pôvodného neodkladného opatrenia, pričom dáva súdu do pozornosti, že otázka premlčania pohľadávky, na ktorú sa žalobca dodatočne odvoláva, nie je zmenou, ktorá by mohla nastať po vydaní vyššie uvedeného uznesenia o zrušení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko túto námietku mohol vzniesť aj v predošlom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a teda v danom prípade nejde o výnimku v zmysle ust. , ale o právoplatne rozhodnutú vec, ktorá tvorí prekážku res iudicata. Žalobkyňa sa ďalej snaží poukázať na neprijateľné podmienky obsiahnuté v zmluve o úvere, avšak tieto nijako nešpecifikuje ani nekonkretizuje. Žalobkyňa neuviedla, akým spôsobom zmluvné podmienky, na ktoré poukazuje, spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa neprijateľné podmienky žiadnym spôsobom nešpecifikovala, nie je možné sa k výhradám žalobkyne ani relevantne vyjadriť. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný poukázal na ustanovenie o dobrovoľných dražbách. V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Podľa ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách: Ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu. Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, právny poriadok Slovenskej republiky ponúka tomu, kto má za to, že jeho vlastnícke právo bolo porušené (okrem iného napr. aj nezákonným výkonom dobrovoľnej dražby) celý rad prostriedkov právnej ochrany (vrátane žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby). V prípade využitia týchto prostriedkov právnej ochrany a úspechu v takomto konaní sa porušené práva tejto osoby navyše obnovujú spätne k času, ktorý predchádzal vykonaniu nezákonnej dražby. Prihliadnuc k nepremlčateľnosti vlastníckeho práva a tiež existencii vyššie špecifikovaných prostriedkov právnej ochrany voči neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva vlastníka (napr. výkonom nezákonnej dražby) odpadá potreba dočasnej úpravy pomerov strán neodkladným opatrením. Žalovaný ďalej citoval jednotlivé rozhodnutia súdov s ktorými sa stotožnil a navrhol aby súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj podanú žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.

8. Podľa ustanovenia , , , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa ustanovenia , , , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia,

f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

10. Podľa ,, , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Podľa , , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

12. Podľa , ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

13. Podľa , ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

14. Účelom neodkladného opatrenia je zabezpečiť dočasnú úpravu pomerov strán sporu alebo odstrániť riziko ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. I keď rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je rozhodnutím vo veci samej, má pre osoby dotknuté týmto súdnym rozhodnutím závažné dôsledky. V záujme ich právnej istoty zákon predchádza tomu, aby v tej istej veci (o tom istom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podanom rovnakou stranou sporu za nezmenených skutkových okolností) bolo neodkladné opatrenie nariadené niekoľkokrát alebo aby o tom istom návrhu boli vydané rozdielne rozhodnutia. Tento účel zabezpečuje negatívnou podmienkou konania a to požiadavkou, aby rozhodnutiu nebránila prekážka veci začatej v zmysle alebo právoplatne rozhodnutej v zmysle Podľa R 25/2011: „Pokiaľ nedôjde k zmene skutkových okolností, tvorí právoplatné uznesenie, ktorým súd zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, prekážku veci právoplatne rozsúdenej ( v spojení s - v spojení ). A teda uznesenie, ktorým súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vytvára prekážku veci právoplatne rozsúdenej v dôsledku čoho súd nemôže ten istý návrh znovu prejednávať. Prekážka rei iudicatae nastáva momentom právoplatnosti rozhodnutia. Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže byť v rozsahu záväznosti výroku rozhodnutia "táto vec" prejednávaná znova. To však platí len potiaľ, pokiaľ je daná "totožnosť veci". Za tú istú vec v zmysle treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. Pokiaľ po vydaní uznesenia zamietajúceho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nedôjde k zmene pomerov (k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie), zakladá už právoplatné rozhodnutie zamietajúce návrh na nariadenie neodkladného opatrenia prekážku veci rozhodnutej ( ) a súd nemôže rozhodnúť o novom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd v zmysle ust. skúmal, či v konaní nie je daný taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a ktorý bráni vecnému prejednaniu podaného návrhu. Porovnaním obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 25.06.2021 a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 05.01.2022 zistil, že žalobkyňa v neskoršom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedla žiadnu zmenu skutkových okolností významných pre rozhodnutie, ktoré by nastali po zamietnutí pôvodného návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa neskorší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doplnila o námietku premlčania pohľadávky, ktorá však jednoznačne nie je zmenou skutkových okolností významných pre rozhodnutie, ktorá by nastala po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko túto námietku mohla vzniesť aj v pôvodnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a teda v danom prípade nejde o výnimku v zmysle ustanovenia , ale o právoplatne rozhodnutú vec, ktorá tvorí prekážku res iudicata.

15. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade je daná prekážka veci rozhodnutej, pretože z nového návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 05.01.2022 jednoznačne vyplýva, že po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý pôvodný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nedošlo k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie.

16. O trovách konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie podľa ust. , v lehote do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené , b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ,, podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.